Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoE/163/2017 z 25. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 25. septembra 2017, sp. zn. 5CoE/163/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3217202433.1 Krajský súd Trenčín | 5CoE/163/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3217202433.1 | 2017-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fa18796b-487a-4adf-a23b-2cc53d286271 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3217202433.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/163/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217202433
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3217202433.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: T. X., bytom K nemocnici XXX/XX, B. nad B., o vymoženie
167,- eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č.k. 2Er/615/2017-13, zo dňa 25. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 a 3, § 243h ods. 1 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len ako
"Exekučný poriadok), § 4 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm.
r) a 5 Občianskeho zákonníka a príslušné články smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že návrhom spísaným na exekútorskom úrade dňa 22.01.2017
doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2017, sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu
domáha proti povinnej vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 167,00 eur s príslušenstvom, a
to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn.
SRSAspA 03763/16 zo dňa 20.07.2016, vydaný rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M., ktorý
podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 14.11.2016 a
vykonateľnosť dňa 02.01.2017. Súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so žiadosťou
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, s predloženou Zmluvou o
spotrebiteľskom úvere č. 304900051 zo dňa 14.05.2014 (ďalej aj ako "zmluva" alebo "zmluva o úvere"),
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a s Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 14.05.2014 (ďalej
aj ako "rozhodcovská zmluva") a zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
potrebné zamietnuť. Oprávnený a povinná uzavreli dňa 14.05.2014 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 304900051. Toho istého dňa, t. j. dňa 14.05.2014, uzavreli oprávnený a povinná rozhodcovskú
zmluvu. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by povinná zmluvu uzavrel za účelom podnikania, resp. pri
výkone podnikateľskej činnosti. Zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy.
Jej súčasťou je aj predložená Rozhodcovská zmluva zo dňa 14.05.2014, ktorá je vopred pripravená
a ktorú dlžník - povinná nemohol pred podpisom zmluvy ovplyvniť. V predmetnej rozhodcovskej
zmluve je do článku II, bod 1. zakomponované, že všetky spory ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere
č. 304900051 uzatvorenej dňa 14.05.2014 budú riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu. Rozhodcovská zmluva je výhradná, čo znamená, že všetky spory medzi účastníkmi zmluvy



má po podaní návrhu právomoc rozhodovať výlučne určený rozhodcovský súd. Súd s poukazom na
ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 preskúmal súlad žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie
vydané v spotrebiteľskom spore so zákonom č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Preskúmaním predmetnej Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 14.05.2014 vzhliadol súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku, k čomu ho viedli nasledovné dôvody. Zmluva o úvere, ktorú
jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko z listinných dôkazov nevyplýva, že by
povinná zmluvu uzavrela za účelom podnikania, resp. pri výkone podnikateľskej činnosti. Na druhej
strane oprávnený ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy nepochybne v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na predmetnú
zmluvu o úvere, ako aj na rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú v ten istý deň ako úverová zmluva medzi
tými istými účastníkmi, je potrebné aplikovať aj príslušné právne normy právneho poriadku chrániace
spotrebiteľa, predovšetkým ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V danej
veci zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy vylučujú za určitých podmienok
uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva zo dňa 14.05.2014 nebola
individuálne dojednaná a dlžník pri podpise zmluvy nemohol ovplyvniť jej podstatu a zmysel. Veriteľ
nehľadel na skutočnú vôľu dlžníka - spotrebiteľa podrobiť sa pre prípad sporu rozhodcovskému konaniu.
Už vopred, ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s dlžníkom, si tak pripravil možnosť, aby mohol vylúčiť
ochranu práv dlžníka - spotrebiteľa všeobecným súdom. Je treba mať na zreteli účinky ustanovenia §
106 Občianskeho súdneho poriadku v príslušnom znení, ktoré bránilo po začatí rozhodcovského konania
konať všeobecnému súdu. V prípade, ak veriteľ podal návrh na začatie rozhodcovského konania,
zabránil tým dlžníkovi - spotrebiteľovi brániť svoje práva na všeobecnom súde. Takúto rozhodcovskú
zmluvu súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku, pretože dáva veriteľovi neprimeranú výhodu
voči spotrebiteľovi spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť, že prípadný spor s dlžníkom bude
rozhodovať namiesto všeobecného súdu súkromnoprávny orgán (rozhodcovský súd), ktorý si sám
vybral. Takáto rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná a rozhodnutie vydané na jej podklade
nemôže byť vykonateľným exekučným titulom. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľom a
spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie
a ktorá nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje
za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú,
pretože poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže
vopred a výlučne podľa vlastnej vôle určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný
spor so spotrebiteľom a vylúčiť tak pre prípad iniciovania rozhodcovského konania veriteľom ochranu
práv spotrebiteľa všeobecným súdom. Exekučný súd posudzoval platnosť rozhodcovskej doložky, resp.
rozhodcovskej zmluvy aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným vo viacerých
rozhodnutiach, podľa ktorého exekučný súd má právomoc a povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky. V prípade zistenia jej neplatnosti je exekučný titul vydaný na jej podklade rozhodcovským
súdom materiálne nevykonateľný. (bližšie napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/135/2012, sp. zn.
3Cdo/146/2011, sp. zn. 6Cdo/1/2012, sp. zn. 6Cdo/143/2011 a iné). Povinnosť skúmať zákonnosť
exekučného titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS
456/2011). Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu
nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru
súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že exekučný súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na správne zistený skutkový
stav veci nesprávne aplikoval právny predpis. Namietal, že v rámci preskúmavania exekučného titulu po
materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné
ustanovenie, o ktoré sa opiera súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému, v dôsledku čoho sa exekučný súd v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu. Uviedol, že splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore



s dobrými mravmi, musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Dôvodil, že v rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu a musí
sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov,
t. j. nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Zastával názor, že aplikáciou § 45 ods. 2
zákona o rozhodcovskom konaní spôsobom posúdenia správnosti výroku rozsudku rozhodcovského
súdu dochádza k ukráteniu strán exekučného konania práv, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom
konaní, resp. Občiansky súdny poriadok, a to hlavne práva na prejednanie veci pred príslušným súdom.
Zároveň postupom súdu prvej inštancie a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V závere odvolania
poukázal na to, že s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, a to formou samostatného právneho úkon a na samostatnej listine s tým, že v
niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súdu prvej inštancie vytýkal, že tieto skutočnosti dostatočne
nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. V danej veci teda
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení. Oprávnený uzavrel, že súd prvej inštancie konal
nad rámec zákonných ustanovení, vychádzajúc z čoho navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

4. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem
súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie
so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

7. Podľa § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe
rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto
zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí
spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

8. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t.j. jej platnosť),



a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento spĺňa zákonom ustanovené náležitosti,
a teda, či neprekračuje medze uplatnených návrhov, či neodporuje zákonu, alebo ho obchádza či
sa prieči dobrým mravom, ďalej či neprisudzuje plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore
s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak
obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak však súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek
z týchto podmienok, žiadosť o udelenia poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v
dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má
charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský
rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné
úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

9. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 3 priznáva exekučnému súdu právo preskúmavať
rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva.

10. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská
zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc
rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť
všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola
uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012,
sp. zn. 6Cdo/105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.
septembra 2012, sp. zn. 5Cdo/230/2011).

11. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
"rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom
súde, je tu irelevantná.

12. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného
súdu, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.
Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského
súdu a nesmeroval k "zrušeniu" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal,
či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho
vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný
súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného
exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní
ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

13. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2014 je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným a
povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací súd poukazuje na to, že predložená



zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.05.2014 vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy v spojení s § 1 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné aplikovať
ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a to napriek skutočnosti, že
zmluva o úvere je v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka tzv. absolútny obchod. V
tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú
obchodnoprávne vzťahy len podmnožinou občianskoprávnych vzťahov, a preto ak v čase uzavretia
zmluvy medzi účastníkmi neexistovala špeciálna úprava ochrany spotrebiteľa v Obchodnom zákonníku,
bolo v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné na právny vzťah účastníkov subsidiárne
aplikovať aj ustanovenia o ochrane spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Preto súd prvej
inštancie postupoval správne, ak na vzťah účastníkov aplikoval príslušné právne normy chrániace
spotrebiteľa.

14. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie
došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinnú a nechal jej priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného
v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy odvolací súd nepovažuje za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere
dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku, je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

15. Za neprimeranú je potrebné považovať zmluvnú podmienku v danej veci, obsiahnutú v rozhodcovskej
zmluve, ktorú predkladal oprávnený povinnej na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej
obsah povinná ani nemohla ovplyvniť. Veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy vec
predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp. rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd,
ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom
súde v mieste svojho bydliska. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil
jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú zmluvu v celosti za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej
únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

16. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná
rozhodcovská zmluva, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž) na prejednanie veci a ani na vydanie
rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania
ním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).
Podobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa
21. marca 2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,
alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie
či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

17. Taktiež odvolací súd zároveň poukazuje na to, že štandardná formulárová zmluva sa nestáva
individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po podpise zmluvy
právo túto odmietnuť (resp. od nej odstúpiť). Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere
rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči
nemu žalobu na rozhodcovskom súde. Odvolací súd zároveň uvádza, že kto mlčí tam, kde nie je povinný
sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti
spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia
prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka o
ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej doložky (zmluvy) nemusí odporovať doslovnému zneniu



zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je
právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995).

18. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom
konaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej
únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok.
19. Odvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,
že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie
skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu
a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky
(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak je takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv
v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 55/2011 zo dňa 24. februára 2011).

20. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).