{"guid": "353313a6-390d-47ad-ad90-978dfeae2586:d1dc0216-f689-49dd-8a3e-455395873b6f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013200812.2", "spisova_znacka": "5Saz/11/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/11/2013 z 3. 9. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 3. septembra 2013, sp. zn. 5Saz/11/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7013200812.2", "identifikacne_cislo": "7013200812", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 900, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-900", "datum_vydania": "2013-09-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "1Sža/24/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "fad5154a-909a-47a5-986f-dbb1c7bd2b98:b0b5cbda-79a0-4255-a851-ef213146f38b", "datum": "2013-12-09", "vztah": "potvrdene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148.odsek-1", "nazov": "§ 148 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-148.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-148"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-141.odsek-2", "nazov": "§ 141 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-141.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-141"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-148", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-141"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1dc0216-f689-49dd-8a3e-455395873b6f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200812.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200812.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200812.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/11/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013200812
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7013200812.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: Z. G. Y., Q..
XX.XX.XXXX T. J. J., K. J., U. N., Š. R. U. N. (Ď. S. „.), U. Q.N., R. W. R. T. M. T. J. J., I. Y. Č.. X, U., W. Č.
J. R. R. W. K. Q. T., zastúpenej na základe plnomocenstva Centrom právnej pomoci, kancelárie Košice,
Moyzesova 18, 040 01 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo
dňa 23.04.2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozhodnutie odporcu zo dňa 23.04.2013 ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013.

Účastníkom náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

Štát   n e m á  právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť
navrhovateľky o udelenie azylu na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) v zmysle ustanovenia §
12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“) ako zjavne neopodstatnenú.

Navrhovateľka pred pracovníkmi Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru X. - S. požiadala dňa
28.02.2013 o udelenie azylu na území Slovenskej republiky z politických dôvodov, po vrátení na územie
SR z Belgického kráľovstva.

Za účelom zdôvodnenia podanej žiadosti bol s navrhovateľkou vykonaný vstupný pohovor, v rámci
ktorého navrhovateľka uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia,
či organizácie, nebola nikdy trestne stíhaná. V roku 2005 uzavrela manželstvo s afganským štátnym
príslušníkom A. Y., ktorému bol udelený štatút utečenca v Bielorusku. Od roku 2010 už nikde
nepracovala, keďže jej manželovi počas bitky zlomili nohu a musela sa oňho starať. Žili v byte, ktorý mu
bol poskytnutý po získaní štatútu utečenca, pričom na vyšších poschodiach žili neprispôsobiví občania
a ľudia s problémami so zákonom.

Navrhovateľka odôvodnila svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu na území SR problémami jej manžela
na území Bieloruska. Museli bývať tam, kde mu to prikázali, lebo cudzinec so štatútom utečenca môže
opustiť ubytovňu iba v prípade, ak si kúpi vlastnú nehnuteľnosť, no nedisponovali takými finančnými



prostriedkami, aby si kúpili vlastný byt alebo rodinný dom a preto boli nútení bývať na tejto ubytovni.
Ak si chcel vybaviť nejaký doklad totožnosti, musel sa dostaviť na príslušný orgán, kde mu vzali
odtlačky prstov a pýtali sa na účel žiadosti. Z toho dôvodu sa aj ona musela dostaviť na políciu, kde
ju vypočúvali. Uviedla, že polícia v Bielorusku má právomoc takmer na všetko a ani si nespomínala
na všetky nepríjemnosti, ktoré mali s bieloruskými orgánmi. Rozviesť sa s ním nechcela a preto sa
rozhodla dňa 21.10.2012 vycestovať do Belgicka skôr ako manžel z dôvodu, že príslušníci polície jej
priniesli podpísať písomnosť, v ktorej bolo uvedené, že sa dopustila priestupku a budú voči nej vyvodené
dôsledky. Tvrdila, že bola predvolaná na políciu za účelom objasnenia kde sa nachádza jej manžel.
Uviedla, že v Belgicku spoločne s manželom požiadali o udelenie azylu. Potom dňa 28.02.2013 bola na
základe Dublinského dohovoru vrátená na územie SR. V prípade návratu do Bieloruska sa obávala, že
by mohli jej manžela uväzniť, pretože opustil Bielorusko a nezdržiaval sa na mieste, kde mu to nariadili.
Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

Odporca vo svojom rozhodnutí pri hodnotení výpovede navrhovateľky zdôraznil, že táto ako dôvod
svojej žiadosti uviedla problémy manžela, ktorý mal v Bielorusku udelený štatút utečenca, ako aj zlú
ekonomickú situáciu. Nepriaznivá všeobecná a najmä ekonomická situácia a ani to, že jej manžel
ako utečenec musel dodržiavať zákony Bieloruska, nie sú dôvodom na udelenie azylu. Situácia v
Bielorusku je na štandardnej bezpečnostnej úrovni, bez hroziacich bezpečnostných rizík a za jediný
problém považoval odporca navrhovateľkinu obavu z ekonomických dôsledkov jej návratu do Ruska.
Za nelogické považoval odporca skutočnosť, že navrhovateľke nehrozilo žiadne nebezpečenstvo,
no opustila Bielorusko. Problémy v súvislosti s jej manželom nenapĺňajú znaky uvedené v definícii
perzekúcie. Navrhovateľkou uvádzané dôvody sú irelevantné z hľadiska kladného posúdenia jej žiadosti
o medzinárodnú ochranu.

Odporca po vyhodnotení a posúdení všetkých navrhovateľkou uvedených skutočností dospel k záveru,
že navrhovateľka nesplnila zákonom ustanovené podmienky a svoju žiadosť zakladala na iných
dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Nad rámec rozhodnutia Migračný úrad vyhodnotil aj to, či navrhovateľka spĺňa podmienky pre
poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR podľa § 13a zákona o azyle a teda posúdil existenciu
vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Prihliadol na výpoveď navrhovateľky, že počas svojho pobytu v krajine pôvodu nebola nikdy trestne
stíhaná a preto nie je dôvod predpokladať, že by po prípadnom návrate do krajiny pôvodu čelila
nejakej forme trestu a už vôbec nie trestu smrti. Pri posudzovaní vážneho a individuálneho ohrozenia
života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho konfliktu, odporca uviedol, že v Bielorusku neprebieha žiaden konflikt, podľa ústavy
majú štátni príslušníci krajiny právo slobodne vycestovať a vrátiť sa späť bez prekážky, takže vážneho
bezprávia sa nemusí navrhovateľka obávať. Odporca pritom využil informácie z oficiálneho portálu
prezidenta Bieloruska, ako aj z tlače o Bielorusku za rok 2012.

Napokon odporca tiež uviedol, že jej manželovi A. Y. Migračný úrad rozhodnutím ČAS: MU-108-23/PO-
Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 zamietol žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ zákona o azyle.

V nadväznosti na skúmanie podmienok pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle ustanovení §
13a alebo § 13b zákona o azyle, odporca záverom poznamenal, že navrhovateľka svoju žiadosť
neodôvodňovala takými dôvodmi a skutočnosťami, ktoré by spĺňali zákonné podmienky na poskytnutie
tejto formy medzinárodnej ochrany.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany odôvodňovala inými skutočnosťami a dôvodmi ako tými, ktoré sú uvedené v ustanoveniach §



8, § 10, § 13a alebo § 13b zákona o azyle, prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť navrhovateľky
v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle ako zjavne neopodstatnenú.

Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka dňa 05.06.2013 prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu v zákonnej 20-dňovej lehote opravný prostriedok faxovým podaním, písomne
potvrdeným a žiadala rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Migračného úradu  ČAS:
MU-109-29/PO-Ž-2013 zo dňa 23.04.2013 o zamietnutí žiadosti o azyl ako zjavne neopodstatnenej v
plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na nové konanie, taktiež žiadala súd o odklad vykonateľnosti
uvedeného rozhodnutia.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky s rozhodnutím odporcu nesúhlasil, nakoľko sa domnieval, že
odporca nesprávne vyhodnotil navrhovateľkinu žiadosť o azyl, nakoľko nedostatočne zistil skutkový
stav veci a na základe toho posúdil prípad navrhovateľky nesprávne po právnej stránke. Uviedol, že
navrhovateľka žiadala o medzinárodnú ochranu na území SR z dôvodov problémov jej manžela na území
Bieloruska, ktorý nebol štátny príslušníkom Bieloruska a so statusom utečenca mohol opustiť ubytovňu
len v prípade, keby si kúpil vlastnú nehnuteľnosť, ktorú si ale nemohol dovoliť kúpiť. Navrhovateľka
tiež mala strach z návratu do Bieloruska z dôvodu obavy o uväznenie jej manžela pre jeho odchod z
Bieloruska.

S vyhodnotením týchto skutočností odporcom nesúhlasil z dôvodu, že odporca mal vziať do úvahy aj
prítomnosť humanitných dôvodov, a to napriek tomu, že vo svojej žiadosti navrhovateľka to presne
nenaformulovala, keďže žiadatelia o udelenie azylu veľakrát nepoznajú presné termíny a definície.
Odporca v súlade so zákonom a konformne s rozhodovacou činnosťou mal posúdiť prítomnosť
humanitných dôvodov v tomto prípade.

Napokon splnomocnený zástupca navrhovateľky namietal, že odporca mal rozhodnúť výrokom o udelení
či neudelení azylu, respektíve o poskytnutí doplnkovej ochrany, minimálne v rovine udelenia azylu z
humanitných dôvodov, keď samotný odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia skúmal podmienky pre
poskytnutie doplnkovej ochrany, so zabezpečením informácií o krajine pôvodu navrhovateľky. Z toho
dôvodu považoval rozhodnutie odporcu za zmätočné a v rozpore so zákonom o azyle. Zároveň súd
žiadal o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, nakoľko vyhostením navrhovateľky z územia
SR by došlo k zmareniu účelu konania o preskúmanie rozhodnutia odporcu.

Z obsahu vyjadrenia odporcu zo dňa 04.07.2013, doručeného odvolaciemu súdu dňa 12.07.2013,
vyplynulo, že odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Správny
orgán podrobne argumentoval dôvodmi žiadosti navrhovateľky, uvedenými navrhovateľkou na vstupnom
pohovore s tým, že navrhovateľka počas azylového konania nepreukázala ani jeden z dôvodov
opodstatnených obáv z prenasledovania, ani vystavenie vážnemu bezpráviu v zmysle § 2 písm. f/ zákona
o azyle.

K opravnému prostriedku zástupkyne navrhovateľky poukázal aj na výpoveď manžela navrhovateľky,
ktorý svoje problémy videl najmä v neudelení štátneho občianstva Bieloruska s tým, že inak by krajinu
neopustil. Problémy manžela navrhovateľky im neznemožňovali naďalej žiť v Bielorusku a všeobecne
nepriaznivá ekonomická situácia v krajine nie je na udelenie azylu relevantná. Na udelenie azylu z
humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle nie je právny nárok a v priebehu azylového konania
neboli zistené relevantné skutočnosti, opodstatňujúce udelenie azylu z humanitných dôvodov.

Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky a jej
poverenej zástupkyne, v neprítomnosti odporcu, ktorý súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti,
po oboznámení sa s administratívnym spisom navrhovateľky, ako aj jej manžela, dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný v rozsahu odvolacích dôvodov, uvedených v návrhu
splnomocneného zástupcu navrhovateľky, ktoré preskúmal krajský súd podľa dispozičnej zásady.



Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 O. s. p.).

Na pojednávaní Krajského súdu v Košiciach dňa 04.09.2013 navrhovateľka uviedla, že sa rozhodla odísť
kvôli problémom manžela, ktorý je Afganec. Rozhodli sa odísť po tom, čo polícia zlomila jej mužovi nohy
a neskôr ho našla na polícii so zlomeným rebrom a následne ho vypočúvali 15 hodín. Mysleli si, že
najprv odíde on, ale ona dostávala rôzne výzvy a papiere na podpis, ktorým nerozumela a neskôr začali
hľadať aj jej muža keď nebol doma. Tvrdila, že má byt, v ktorom by mohla sama bývať, no jej manžel
sa nemohol ku nej presťahovať. Aj keby kúpili spoločný byt, asi by musel byť tam, kde mu to určili. Ako
ďalší problém uviedla, že sa s manželom potichu zosobášili a keď zapálili sviečky v prítomnosti rodáka
z Afganistanu, začali tlaky od charity pre utečencov, ktorej presný názov nevedela, či je manžel kresťan
alebo nie. Ona teda odišla z krajiny preto, že sa bála, či môže niečo podpísať. Tvrdila, že polícia dávala jej
manželovi stále podpisovať nejaké papiere a umiestnila ho blízko seba, lebo nebol Bielorus a raz niečo
podpísal ohľadom drog, kvôli čomu ho predvolávali na súd a keď chlapa odsúdili, manžel ani nevedel
čo podpisoval a povedal, že nebude svedčiť. Každý týždeň mu polícia odoberala odtlačky prstov.

K rozporom ohľadom vlastníctva bytu a finančných prostriedkov a zraneniam jej manžela, navrhovateľka
uviedla na pojednávaní, že nie je pravdou, ako bolo uvedené, že nemali peniaze na kúpu bytu a preto
bývali na ubytovni, pretože ona pracovala v továrni ako šička a jej muž bol súkromný podnikateľ, takže
si mohli dovoliť kúpiť byt, no neboli by mohli v ňom bývať spolu. Tvrdila, že má rodičovský byt, kde bola
prihlásená a bývajú tam obaja jej rodičia. K zraneniam manžela uviedla, že polícia zlomila manželovi
rebro priamo na polícii a v kaviarni mu zlomili jednu nohu a roztrhli šľachu podľa jej názoru policajti v
civile.

Poverená zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní namietala, že v postupe odporcu bol nedostatočne
zistený skutkový stav, ktorý odporca nesprávne právne posúdil, pričom v podrobnostiach poukázala
na písomné dôvody opravného prostriedku. Zdôraznila, že ak odporca posúdil žiadosť ako zjavne
neopodstatnenú, no zaoberal sa skutočnosťami, týkajúcimi sa doplnkovej ochrany, mal rozhodnúť o
udelení, či neudelení azylu, respektíve doplnkovej ochrany. Trovy konania si neuplatnila.

V zmysle ustanovenia § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,
žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V zmysle § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 12 ods. 1 zák. o azyle ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne
neopodstatnenú, ak žiadateľ:

a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú
uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b,

b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade nemožno túto krajinu považovať
za bezpečnú krajinu pôvodu, alebo

c) nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto zákona, najmä ak sa opakovane a bez
vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní posúdenie žiadosti.



Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania; po uplynutí tejto lehoty žiadosť
o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. (§ 12 ods. 3 zákona o azyle)

Z ustanovenia § 20 ods. 5 zákona o azyle vyplýva, že do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto
zákona sa čas potrebný na doručenie rozhodnutia nezapočítava.

Krajský súd sa podrobne zaoberal všetkými námietkami navrhovateľky, uplatnenými v opravnom
prostriedku a postup odporcu považuje v celom rozsahu za správny, v súlade so zákonom o azyle, keďže
v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle zamietol navrhovateľke žiadosť
o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky ako zjavne
neopodstatnenú.

Azyl predstavuje medzinárodnoprávnu ochranu osôb, ktoré majú v krajine svojho pôvodu opodstatnené
obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov
zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto
obavy sa nemôžu alebo nechcú vrátiť do tohto štátu.

Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom presne vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania
ľudských práv a slobôd. Udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané na existenciu
prenasledovania žiadateľa v krajine pôvodu, ako skutočnosti definovanej v ustanovení § 2 písm. f)
citovaného zákona alebo na odôvodnené obavy z prenasledovania zo zákonom uznaných dôvodov,
pričom za prenasledovanie v zmysle citovaného ustanovenia a § 8 zákona o azyle je nutné považovať
len také ohrozenie života či slobody alebo porušovanie ľudských práv, ktoré je trpené, podporované či
prevádzané štátnou mocou, príp. aj neštátnymi subjektmi, ak možno preukázať, že štát nie je schopný
alebo ochotný poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Právo na azyl navyše nemožno považovať za právo nárokové; ani Ústava Slovenskej republiky, Listina
základných práv a slobôd ani medzinárodné zmluvy o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika
viazaná, nezaručujú, že právo azylu musí byť žiadateľovi poskytnuté.

V ustanovení § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle sú vymedzené zákonné podmienky, za splnenia
ktorých môže byť žiadosť žiadateľa o azyl zamietnutá ako zjavne neopodstatnená v prípade, ak žiadateľ
svoju žiadosť zakladá na iných dôvodoch alebo skutočnostiach ako sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo
§ 13b citovaného zákona, pričom také rozhodnutie musí byť vydané do 60 dní od začatia konania.

Na základe administratívneho spisu odporcu odvolací súd mal za preukázané, že odporca rozhodol o
žiadosti navrhovateľky v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona o azyle v lehote 60 dní od začatia
konania o udelenie azylu.

Odporca rozhodol o žiadosti navrhovateľky na základe náležite zisteného skutkového stavu a vec
správne právne posúdil podľa ustanovenia § 12 ods. 1 písm. a) a ods. 3 zákona o azyle, keďže
navrhovateľka svoju žiadosť o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany odôvodnila
existenciou takých dôvodov, ktoré nemožno považovať za dôvody relevantné pre udelenie azylu alebo
poskytnutie doplnkovej ochrany. Navrhovateľka skutočnosť, že bola v krajine pôvodu prenasledovaná
z dôvodov relevantných podľa zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázala.

Navrhovateľka v priebehu azylového konania neuviedla žiadne podstatné skutočnosti a nepredložila
žiadne hodnoverné dokumenty, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť jej žiadosti. Z obsahu
administratívneho spisu odporcu (z Dotazníka žiadateľa o azyl zo dňa 07.03.2013 a 22.04.2013)
vyplynulo, že navrhovateľka požiadala o medzinárodnú ochranu na území SR z dôvodov problémov jej
manžela na území Bieloruska, ako aj pre problémy s bývaním z dôvodu, že nedisponovali finančnými
prostriedkami na kúpu vlastného bytu. Na pojednávaní krajského súdu síce tvrdila, že peňažné
prostriedky mala, lebo pracovala ako šička a jej manžel podnikal, no pri svojom výsluchu pred odporcom
uviedla, že od roku 2010 nepracovala a taktiež jej manžel A. Y. pri výsluchu pred odporcom poukazoval
na nedostatok finančných prostriedkov, čo tiež poprel na pojednávaní krajského súdu. Navrhovateľka



tvrdila na pojednávaní, že mala svoj byt, ale následne potom upresnila, že v tom byte bývala so svojimi
rodičmi. Navrhovateľka veľmi nejasne a všeobecne hovorila o problémoch v súvislosti s podpisovaním
rôznych dokumentov, ktorým nerozumeli ona, ani jej manžel.

Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca vychádzal, pričom
krajský súd dospel k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny záver o
tom, že navrhovateľka zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako tých, ktoré sú uvedené v § 8, § 10,
§ 13a a § 13b a preto zamietol žiadosť navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenú.

K odvolacej námietke, že odporca mal vziať do úvahy aj prítomnosť humanitných dôvodov, vyplývajúcich
zo žiadosti navrhovateľky, krajský súd udáva, že v návrhu sa nekonkretizuje, ktoré skutočnosti mali
odôvodniť prítomnosť humanitných dôvodov. Rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov
podľa § 9 zákona o azyle je vecou správneho uváženia správneho orgánu a vo vzťahu k výsledku tohto
rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Pokiaľ teda odporca nezistil žiadnu subjektívnu okolnosť, ktorá
by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov a z toho dôvodu úvahu k
takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo KS 124/2005
zo dňa 23.01.2007).

K odvolacej námietke o zmätočnosti rozhodnutia odporcu, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia
skúmal podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany a napriek tomu rozhodol o žiadosti ako o zjavne
neopodstatnenej, krajský súd uvádza nasledovné.

Povinnosťou rozhodnúť o tom, či sa žiadateľovi o azyl poskytne doplnková ochrana, je explicitne
vyjadrená v ustanovení § 20 ods. 4 zákona o azyle, v zmysle ktorého ak ministerstvo rozhodne o
neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež,
či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ odporca zamietol žiadosť
navrhovateľky o udelenie azylu v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zákona o azyle, nebolo jeho povinnosťou
rozhodnúť o doplnkovej ochrane. Posúdenie hrozby vážneho bezprávia prichádza do úvahy v prípade, ak
je odporca povinný rozhodnúť o poskytnutí doplnkovej ochrany, čo zjavne nie je prípadom navrhovateľky
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/1/2013 zo dňa 09.04.2013). Pokiaľ napriek uvedenému
sa odporca v dôvodoch rozhodnutia zaoberal aj hrozbou vážneho bezprávia, vo svetle informácií o
krajine pôvodu, hoci mu to zákon o azyle explicitne neukladal, nebolo možné to odporcovi pripísať
ako pochybenie. Odvolacie námietky splnomocneného zástupcu navrhovateľky preto neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Krajský súd nevyhovel žiadosti o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250q ods. 2 zákona o azyle ako
vecne správne potvrdené.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca boli v konaní neúspešní, nemali preto
právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu
trov konania nepriznal.

V zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. štátu nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Podľa § 141 ods.
2 O. s. p. trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie
(§ 18), platí štát.



Poučenie:

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V
odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené  (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.", "vazby": {"stav": {"sz": "1Sža/24/2013", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "fad5154a-909a-47a5-986f-dbb1c7bd2b98:b0b5cbda-79a0-4255-a851-ef213146f38b", "datum": "2013-12-09", "vztah": "potvrdene"}}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "98d1cf0d-3937-4816-bf54-e36450866719:445c100f-13de-43cf-9a5a-68cb8083b559", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013200813.2", "spisova_znacka": "5Saz/12/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Saz/12/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200813.2"}]}