Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/189/2013 z 19. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 19. februára 2014, sp. zn. 9Co/189/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2611211981.1 Krajský súd Trnava | 9Co/189/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2611211981.1 | 2014-02-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 písm. f) OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 489 OZ, § 657 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b3d95e3c-28e5-4b72-bd04-4059a63eccbf Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2611211981.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/189/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611211981
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611211981.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľky: Q. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. W. M. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Kurucová, s.r.o., Hurbanova
486/2, Senica, proti odporcovi: Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. W. M. XXX, zastúpený Mgr. Milanom
Sadloňom, advokátom, V. Paulínyho - Tótha 30, Senica, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 7C/125/2012-53 zo dňa 05. februára
2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania v sume 95,- eur na účet
právnej zástupkyne navrhovateľky do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke 1.500,-
eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 01.10.2010 do zaplatenia. Súčasne uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 504,25 eur a iných trov konania
v sume 90,- eur. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 489, § 657, § 588 a § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutkovo vymedzil rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom
navrhovateľky, svedka C. W., výpisom z účtu navrhovateľky, korešpondenciou účastníkov, potvrdením
Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu Senica a ďalšími predloženými
listinnými dôkazmi. Súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľka
odovzdala odporcovi sumu 1.500,- eur a odporca tieto peniaze prevzal. Sporné bolo či mu tieto finančné
prostriedky požičala na základe zmluvy o pôžičke, alebo mu zaplatila kúpnu cenu za vozidlo Ford Escort
kombi modrej farby, ev.č. SE XXX.BU. Dohoda medzi účastníkmi bola uzavretá len ústne. Súd prvého
stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi nemohlo prísť k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože neboli
naplnené pojmové znaky tohto právneho úkonu (zhodný prejav vôle zmluvných strán o podstatných
náležitostiach zmluvy, ktorými sú predmet kúpy a kúpna cena). Uvedený záver súdu vyplynul najmä
zo svedeckej výpovede C. W., ktorý potvrdil, že navrhovateľka nemala nič spoločné s transakciou
ohľadne osobného motorového vozidla Ford Escort kombi modrej farby, ev.č. SE 882BU. Toto vozidlo
priviezol odporca nie pre navrhovateľku, ale pre svedka ako odplatu za vykonanú prácu na stavbe domu
odporcu. Odporca nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by preukázal prejav vôle navrhovateľky kúpiť od
neho predmetné osobné motorové vozidlo. Súd uveril skôr tvrdeniam navrhovateľky, že nemala dôvod
vozidlo kupovať, keď nemá ani vodičské oprávnenie. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu OR
PZ Senica zistil, že navrhovateľka nie je držiteľkou ani vlastníčkou žiadneho vozidla u nich evidovaného.
Ak vznikol právny vzťah majúci charakter kúpnej zmluvy, mohol vzniknúť len medzi odporcom a
svedkom, a nie medzi odporcom a navrhovateľkou. Dôkazom o vzniku kúpnej zmluvy medzi odporcom



a navrhovateľkou nie je ani overovanie podpisu navrhovateľky na Notárskom úrade JUDr. Dostálovej
v Senici dňa 03.01.2011 na listine: Splnomocnenie pre C. W. vo veci prepisu osobného vozidla Ford
Escort, ev.č. SE XXXBU. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa ustálil, že medzi účastníkmi vznikla
zmluva o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľka plnila - odporcovi požičala sumu 1.500,- eur a odporca
je povinný jej tieto peniaze vrátiť. Listom zo dňa 22.11.2011 navrhovateľka pripomenula odporcovi, že
mu požičala sumu 1.500,- eur a že sa dohodli na ich vrátení hneď ako odporca príde naspäť domov z
Anglicka, teda najneskôr 01.10.2010. Na túto výzvu odporca reagoval odpoveďou zo dňa 30.11.2011,
v ktorej odpovedi nespochybnil tvrdenie navrhovateľky ohľadne prevzatej sumy peňazí a termínu ich
vrátenia, len uvádza, že nešlo o pôžičku, ale o zaplatenie automobilu. Odporca navrhovateľke pôžičku
nevrátil, je preto povinný zaplatiť aj 9% úrok z omeškania od 01.10.2010, kedy sa stala pohľadávka
splatnou. Výška úroku z omeškania je stanovená podľa nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z.z..

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 90 eur a trov právneho zastúpenia
v sume 504,25 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Žiadal, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že ani jedného
pojednávania sa nezúčastnil z dôvodu, že pracuje v Anglicku a nie je pre neho jednoduché získať
dovolenku kedykoľvek na niekoľko dní. Cesta na Slovensko je finančne náročná. Nemohol teda reagovať
na klamstvá svedka W. a navrhnúť dôkazy potvrdzujúce, že zo strany navrhovateľky nešlo o pôžičku.
Navrhovateľka mu odovzdala 1.500,- eur s tým, aby pre ňu a jej brata (svedok C. W.) kúpil auto. Po
príchode z Anglicka na jeseň 2010 kúpil v AUTO DANUBIUS s.r.o., Bratislava, vozidlo Ford Escort, l,8D,
ev. č. A za 1.090,- eur. K tomu kúpil zimné pneumatiky a plnú nádrž nafty, čo zodpovedalo hodnote
1.500,- eur. Takto vybavené auto odovzdal navrhovateľke a jej bratovi, keďže navrhovateľka nemá
vodičské oprávnenie. Osobne zašiel s navrhovateľkou a jej bratom na dopravný inšpektorát do Senice,
aby bol automobil Ford Escort prepísaný na navrhovateľku. Navrhovateľka nemala so sebou občiansky
preukaz, preto k prepisu neprišlo. Vrátili sa domov a spísali kúpnopredajnú zmluvu medzi odporcom a
navrhovateľkou. Navrhovateľka mu kópiu zmluvy nedala. Nesúhlasil s tým, aby sa vlastníkom auta stal
svedok W., ktorý o auto prejavil záujem, nevie teda, ako je možné, že svedok Polák sa stal vlastníkom
auta. Doklad o nadobudnutí vozidla zostáva v kópii pri žiadosti o zaevidovanie vozidla, preto je dôležité
získať tento doklad z dopravného inšpektorátu, aby sa preukázala pravdivosť jeho tvrdení. O tom, že
vozidlo predal navrhovateľke, svedčia aj rozporné a vzájomne sa vylučujúce tvrdenia navrhovateľky a
svedka Poláka k obsahu splnomocnenia podpísaného na notárskom úrade. Navrhovateľka tvrdila na
pojednávaní dňa 05.02.2013, že cit.: “môj podpis je treba, aby sa brat mohol na tomto aute voziť.“, čo by
v prípade, ak by kúpna zmluva bola uzavretá medzi odporcom a C. W. bolo úplne zbytočné. Toto tvrdenie
navrhovateľky potvrdzuje verziu odporcu, že vlastníčkou auta sa stala navrhovateľka. Svedok W. v ten
istý deň na pojednávaní uviedol, že cit.: „Pokiaľ ide o overenie podpisu navrhovateľky u JUDr. F., toto
sme urobili preto, aby som ja mohol previesť vlastníctvo vozidla na navrhovateľku, mal som exekúcie
a aby mi auto nezobrali, tak som ho prepísal na navrhovateľku.“ Preverením časovej následnosti (či
bol skôr prepis vozidla alebo podpis splnomocnenia) a obsahu splnomocnenia by bolo možné overiť
pravdivosť tvrdení odporcu. Je očividné, že navrhovateľka alebo svedok v tomto bode klamali. Odporca
navrhol ako svedka vypočuť svojho otca k skutočnostiam, ako bol svedok W. odmeňovaný za prácu na
dome, ktorý odporca spolu so svojím otcom prestavuje. Navrhol vypočuť ako svedka aj svoju manželku,
ktorá môže potvrdiť, že navrhovateľka vedela, že 1.500,- eur nie je pôžička, ale záloha na zakúpenie
osobného auta.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázala na skutočnosť, že odporca v odpore
voči platobnému rozkazu nepoprel prevzatie peňazí vo výške 1.500,- eur začiatkom leta 2010. Uviedla,
že odporca nepredložil žiadne dôkazy o svojom tvrdení, že na jar 2010 mal pre navrhovateľku z
autobazáru Auto Danubius, s.r.o. Bratislava kúpiť a doviezť osobný automobil Ford Escort kombi a suma
1.500,- eur teda mala byť kúpna cena. Odporca nenavrhol ani žiadnych svedkov. Vo svojom odvolaní
už odporca uvádza, že mu dala peniaze 1.500,- eur s tým, aby pre ňu a brata kúpil auto. Po príchode z



Anglicka na jeseň 2010 mal kúpiť v Auto Danubius, s.r.o. Bratislava vozidlo Ford Escort, o čom má kúpnu
zmluvu. Avšak vo svojom odpore odporca uvádza, že predmetné vozidlo zakúpil už na jar 2010, teda ešte
pred tým, než mu peniaze požičala. V odvolaní tvrdí, že najskôr prevzal peniaze a až potom mal kúpiť
vozidlo. Hoci odporca má údajne originál kúpnej zmluvy na vozidlo, túto k podanému odporu a následne
ani na pojednávaniach nepredložil. Sám odporca vo svojich písomných vyjadreniach spochybňuje titul
odovzdania peňazí, keď ani sám nevie, kedy predmetné vozidlo Ford Escort zakúpil. Návrh bol súdu
doručený dňa 15.11.2011. Súd vo veci rozhodol po troch pojednávaniach dňa 05.02.2013, teda odporca
mal dostatok času, poradiť sa so svojim právnym zástupcom na ďalšom postupe a navrhnúť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, čo neurobil. Preto neobstojí jeho tvrdenie, že z objektívnych dôvodov
nemohol navrhnúť dôkazy potvrdzujúce, že nešlo o pôžičku. Tvrdenie navrhovateľky podporil vo svojej
svedeckej výpovedi svedok C. W., ktorému odporca povedal, že navrhovateľke peniaze vráti. Svedok
vysvetlil i skutočnosti týkajúce sa vozidla Ford Escort, ktoré mu odporca dal ako odmenu za vykonanú
prácu. Toto vozidlo prevzal ešte predtým, ako navrhovateľka odporcovi požičala peniaze. Súd správne
vyhodnotil všetky dôkazy a vyvodil správny právny záver. Odporca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie toho, že medzi navrhovateľkou a ním bola uzavretá kúpna zmluva. Žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správny a priznal navrhovateľke trovy
odvolacieho konania v sume 95,- eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca prevzal od navrhovateľky začiatkom leta 2010 sumu 1.500,-
eur.

Tvrdenia odporcu o tom, že sa nejednalo o pôžičku, ale o kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo
Ford Escort, sú rozporné. V liste zo dňa 30.11.2011, ktorý je jeho odpoveďou na výzvu navrhovateľky
na vrátenie peňazí uvádza, že peniaze mu navrhovateľka dlžila za uvedené auto, ktoré používala,
odskúšala, informoval ju o technickom stave a poučil, ako treba auto servisovať. Následne za prítomnosti
štátneho svedka (bližšie neidentifikovaného) a C. W. sa stala vlastníčkou uvedeného motorového
vozidla. V odpore zo dňa 10.07.2012 proti platobnému rozkazu, ktorý súd vo veci vydal, odporca
uvádza, že na jar 2010 navrhovateľke kúpil a doviezol osobný automobil Ford Escort kombi modrej
farby, ktoré jej a jej bratovi dal na vyskúšanie. Približne po mesiaci mu navrhovateľka vyplatila peniaze.
Následne odporca odišiel spolu s navrhovateľkou na Okresný dopravný inšpektorát Senica, kde došlo



k prepisu vozidla na navrhovateľku ako vlastníčku a jej brata C. W. ako držiteľa vozidla. V odvolaní voči
napadnutému rozsudku je už tvrdenie odporcu iné - navrhovateľka mu dala 1.500,- eur s tým, aby pre
ňu a jej brata (svedok C. W.) kúpil auto. Po príchode z Anglicka na jeseň 2010 kúpil vozidlo Ford Escort,
l,8D, ev.č. BLXXXAL za 1.090,- eur. K tomu kúpil zimné pneumatiky a plnú nádrž nafty, čo zodpovedalo
hodnote 1500,- eur. Takto vybavené auto odovzdal navrhovateľke a jej bratovi, keďže navrhovateľka
nemá vodičské oprávnenie. Osobne zašiel s navrhovateľkou a jej bratom na dopravný inšpektorát do
Senice, aby bol automobil Ford Escort prepísaný na navrhovateľku. Navrhovateľka nemala so sebou
občiansky preukaz, preto k prepisu neprišlo. Vrátili sa domov a spísali kúpno predajnú zmluvu medzi
odporcom a navrhovateľkou. Z uvedeného vyplýva, že sám odporca rôzne popisuje okolnosti, za akých
malo prísť medzi ním a navrhovateľkou k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť Ford
Escort. Najprv tvrdil, že auto kúpil na jar, dal ho odskúšať navrhovateľke, ktorá mu približne o mesiac
vyplatila kúpnu cenu 1.500,- eur a spoločne odišli na dopravný inšpektorát do Senice vykonať prepis
auta. V odvolaní opisuje okolnosti inak a uvádza, že auto na navrhovateľku na dopravnom inšpektoráte
neprepísali, pretože nemala občiansky preukaz, ale vrátili sa domov a spísali kúpnu zmluvu, ktorú
však k dispozícii nemá. Navrhovateľka tvrdenia odporcu o kúpe auta pre ňu poprela, v rámci výsluchu
pred súdom prvého stupňa uviedla, že žiadne auto nemala a nemá. Svedok C. W. vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol, že bol spolu s odporcom v autobazáre v Bratislave, kde odporca zamenil automobil
Daewoo Tico za Ford Escort, pričom mal odporca za uvedený automobil doplatiť 700,- eur. Automobil
odporca odovzdal svedkovi ako odmenu za práce na stavbe, ktoré svedok pre odporcu vykonal.
Podľa výpovede svedka navrhovateľka s týmto automobilom nemá nič spoločné. Tvrdenia odporcu
sa odvolaciemu súdu javia účelovými. Odvolací súd poukazuje najmä na medzinárodnú automobilovú
poisťovaciu kartu s dobou platnosti poistenia od 09.11.2010 na dobu neurčitú, kópia ktorej je súčasťou
súdneho spisu (č. l. 48), a na ktorej je ako vlastník aj ako držiteľ vozidla uvedená spoločnosť Auto
Danubius s.r.o. so sídlom v Bratislave. Z tejto poisťovacej karty jednoznačne vyplýva, že v čase, v ktorom
podľa odporcu malo prísť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi ním a navrhovateľkou, nebol odporca
vlastníkom predmetného motorového vozidla, a teda ho ani navrhovateľke nemohol predať. Tvrdeniu o
zaplatení kúpnej cene za automobil chýba logický základ, je nevieryhodné. Súd prvého stupňa správne
ustálil, že sa medzi účastníkmi jedná o pôžičku podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, ktorú
je odporca povinný vrátiť.

Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.



Odporca sa v rámci svojho odvolania voči napadnutému rozsudku domáha vykonania dôkazov
výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinami. V preskúmavanej veci sa však nejedná ani o
jeden z citovaných dôvodov, pri splnení ktorého by odporcom navrhované dôkazy mohli byť odvolacím
dôvodom. Ako je vyššie uvedené - odporca pred súdom prvého stupňa nenavrhol vykonanie dôkazov
na preukázanie svojich tvrdení. Bol pritom súdom prvého stupňa riadne poučený v zmysle ustanovenia
§ 120 ods. 4 O.s.p. (č. l. 22 súdneho spisu). Odporca nevyužil svoje právo osobne sa zúčastniť
pojednávania a priamo reagovať na prednesy navrhovateľky, svedka alebo oboznamované listiny.
Odporca splnomocnil na zastupovanie v konaní právneho zástupcu - advokáta, ktorý na každom
pojednávaní požiadal o ospravedlnenie neúčasti odporcu z dôvodu, že pracuje v Anglicku a nedostal
dovolenku. Ani raz nepožiadal o odročenie pojednávania z tohto dôvodu, resp. o výsluch odporcu
prostredníctvom príslušného súdu v Anglicku. Odporca teda mal možnosť prostredníctvom svojho
právneho zástupcu reagovať na vykonané dôkazy a navrhovať vykonanie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení. Všetky dôkazy, vykonanie ktorých navrhol vo svojom odvolaní, boli známe a dostupné
už v konaní pred súdom prvého stupňa. Nie je teda možné konštatovať, že by súd prvého stupňa odňal
odporcovi možnosť konať pred súdom ani že by odporca bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného
dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky
odporcu sú nedôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná navrhovateľka, v dôsledku čoho jej v zmysle
ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov odvolacieho konania. Navrhovateľka si náhradu trov odvolacieho konania uplatnila prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne ako náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu v sume 71,36 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur + 20 % DPH, teda spolu 95,-
eur. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet
právnej zástupkyne navrhovateľky.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.