Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/7/2018 z 10. 10. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 10. októbra 2018, sp. zn. 14Cob/7/2018, ECLI:SK:KSZA:2018:5715213366.5 Krajský súd Žilina | 14Cob/7/2018 | ECLI:SK:KSZA:2018:5715213366.5 | 2018-10-10 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 45 ods. 2 OSP, § 387 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 365 ods. 3 CSP, § 255 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 262 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 45 ods. 1 OSP, § 111 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/99c119eb-2e5c-4816-8be7-7137c2ae234c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5715213366.5 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213366
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5715213366.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,
členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v sporovej právnej veci žalobcu:
ČEROZFRUCHT s.r.o., so sídlom Na výsluní 765/23, 10000 Praha 10, IČO: 629 08 278, Česká republika,
právne zastúpeného Okenica Šula & Co. s.r.o., so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava - mestská časť
Staré mesto, IČO: 36 866 512, proti žalovanému: Fatra TIP, s.r.o., so sídlom Košúty II. - Priemyselná
zóna, 036 01 Martin, IČO: 36 412 741, právne zastúpenému ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, v konaní o zaplatenie sumy 10.271,25 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/246/2015-128
zo dňa 27.05.2016 v spojení s uznesením (opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/246/2015-207
zo dňa 15.08.2017 a o odvolaní žalovaného proti rozsudku (dopĺňaciemu) Okresného súdu Martin č.k.
17Cb/246/2015-166 zo dňa 08.07.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/246/2015-128 zo dňa 27.05.2016 v spojení s rozsudkom
(dopĺňacím) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/246/2015-166 zo dňa 08.07.2016 v spojení s uznesením
(opravným) Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/246/2015-207 zo dňa 15.08.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 10.271,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo súm:
- 673,83 € od 27.1.2014 do zaplatenia
- 1.651,26 € od 6.1.2014 do zaplatenia
- 725,16 € od 16.12.2013 do zaplatenia
- 648,84 € od 4.112013 do zaplatenia
- 3.105,22 € od 9.9.2013 do zaplatenia
- 20,20 € od 28.8.2013 do zaplatenia
- 89,60 € od 16.7.2013 do zaplatenia
- 89,25 € od 11.7.2013 do zaplatenia
- úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo súm:
- 2.331,47 € od 9.4.2012 do zaplatenia
- 720,56 € od 25.3.2012 do zaplatenia
- 196,56 € od 15.2.2012 do zaplatenia
- 19,30 € od 9.11.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 616,- Eur a v
trovách právneho zastúpenia v sume 1.409,69 Eur.



2. V odôvodnení okresný súd poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaplatenie sumy 10.271,25
Eur s tým, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu dodal tovar špecifikovaný vo
faktúrach a dodacích listoch (ovocie a zelenina), pričom žalovaný dodanie tovaru potvrdzoval priamo na
faktúre, ktorá slúžila aj ako dodací list. Žalovaný napriek výzvam kúpnu cenu v plnej výške neuhradil
a jeho záväzok predstavuje sumu 10.271,25 Eur. Žalovaný sa v podanom odpore bránil námietkou, že
žalobca z obchodnoprávneho vzťahu neplnil riadne a včas, žalovaný namietal vady plnenia s tým, že
žalobca nezohľadnil reklamácie tovaru, a preto žalovaný namieta výšku uplatňovaného nároku.

3. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa právny zástupca žalovaného nezúčastnil
napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal v jednomesačnom časovom predstihu a svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Okresný súd preto pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti.

4. Okresný súd konštatoval, že vo veci je daná právomoc súdu Slovenskej republiky v zmysle článku 5
ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a keďže vo veci išlo o kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj
tovaru, ktorý sa mal dodať na územie Slovenskej Republiky, tak právomoc súdu bola daná. Prejednávaná
vec je vec s medzinárodným prvkom, pretože žalobca má sídlo v Českej republike a kupujúci má sídlo
v Slovenskej republike. Ohľadom rozhodného práva, ktorým sa bude zmluvný vzťah riadiť, je podľa
okresného súdu nutné aplikovať Nariadenie Európskeho parlamentu a rady ES č. 593/2008 (Rím. I.)
a keďže zmluvné strany si nezvolili právny poriadok, ktorým sa bude zmluva spravovať, spravuje sa
zmluva o predaji tovaru právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Predajca - žalobca mal
sídlo v Českej republike, a preto sa záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným spravuje českým
právnym poriadkom.

5. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k
uzavretiu dvanástich samostatných kúpnych zmlúv, pričom jedenásť z nich bolo uzavretých v roku 2013,
a preto sa záväzkový vzťah bude spravovať ust. § 409 a nasl. Obchodního zákonníku ČR účinného do
31.12.2013, a posledná, dvanásta zmluva, ktorá bola uzavretá 5.1.2014, sa bude spravovať ust. § 2079
nasl. Občanského zákonníku ČR účinného od 1.1.2014. Okresný súd z dokazovania zistil, že žalobca
žalovanému dodal tovar, a to ovocie a zeleninu, ktoré žalovaný prevzal, čím konkludentným spôsobom
prejavil súhlas s uzavretím kúpnej zmluvy. O prevzatí tovaru svedčia faktúry, ktoré podľa vyjadrenia
žalobcu slúžili aj ako dodací list, pričom každá faktúra je opatrená pečiatkou a podpisom žalovaného.
Pri faktúre č. 7502277018 je listina označená ako vychystávka 2502372943, ktorá listina, ako vyplynulo
z dokazovania, svedčí o tom, že žalovaný si dodaný tovar riadne prevzal a naložil.

6. K obrane žalovaného, že za tovar nezaplatil, pretože tovar bol dodaný s vadami a bol reklamovaný,
okresný súd uviedol, že žalobca túto skutočnosť nerozporoval s tým, že je pravdou, že žalovaný časť
dodávok reklamoval ako vadné plnenie a táto reklamácia bola uplatnená buď telefonicky, alebo bola
zaznamenaná na konkrétnej faktúre, pričom medzi žalobcom a žalovaným ohľadom nárokov z vád došlo
k dohode, že žalobca poskytne žalovanému na vadný tovar zľavu z ceny. Na túto zľavu vystavil žalobca
dobropisy, ktorými o hodnotu zľavy ponížil tú ktorú faktúru, avšak žalovaný mal povinnosť uhradiť celú
sumu, pretože hodnotu tovaru v peniazoch, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému ako zľavu, si
žalovaný započítal na úhradu faktúr, teda učinil jednostranný započítací úkon, a to nasledovne:
Pokiaľ ide o prvú faktúru uvádzanú v žalobe, s číslom 7502277018, na sumu 673,83 Eur (č.l. 10),
táto faktúra nebola reklamovaná, teda je daný nárok na zaplatenie celej sumy, k tejto faktúre prislúcha
listina označená ako „vychystávka“, to je doklad žalovaného o tom, že si prevzatý tovar naložil a ďalej
je tam doklad, záznam o prevádzke vozidla, že ten tovar vozidlom odviezol. Ďalšia faktúra s číslom
7502264954, na celkovú sumu 1.651,26 Eur, pokiaľ ide o túto faktúru, tak na druhej strane tejto faktúry,
štvrtá položka zospodu je uvedené, že tovar - šalát ľadový bol neobjednaný. Kupujúci, teda žalovaný,
tento tovar prevzal aj s touto neobjednanou položkou s tým, že telefonicky reklamoval a so žalobcom sa
dohodli, že keďže ho prevzal, tak mu bude za túto položku žalobca účtovať cenu nižšiu, teda poskytne
mu na tento ľadový šalát zľavu, a to sa premietlo vystaveným dobropisom č. 7601436963. To, že tento
dobropis sa vzťahuje ku konkrétnej faktúre, vyplýva z položky označenej ako referencia, čo je vlastne
číslo faktúry. Tento dobropis sa teda vzťahuje k faktúre č. 7502264954 a je na sumu 125,17 Eur, dobropis
je aj na iné položky ako na ľadový šalát, a to z toho dôvodu, že tam nasledovala aj telefonická reklamácia
na tovar, ktorý nemal požadovanú kvalitu. Takže táto reklamácia bola vybavená dobropisom na sumu
125,17 Eur. Samotný žalovaný si následne hodnotu tohto dobropisu započítal, o čom svedčí výpis z
účtu, kde 2.4.2014 žalovaný uhrádzal faktúru 7502173193 (nie je predmetom sporu) a táto faktúra v
hodnote 2.451,49 Eur bola uhradená formou zápočtu v hodnote štyroch dobropisov, medzi iným aj



dobropisom, ktorý bol vystavený na sumu 125,17 Eur a týkal sa faktúry č. 7502264954. Ďalšia faktúra
č. 7502251104 (č.l. 15), na sumu 725,16 Eur, k tejto faktúre nebola žiadna reklamácia, teda žalovaný
mal povinnosť uhradiť ju celú. Ďalšia faktúra č. 7502221333 (č.l. 16), na sumu 648,84 Eur, ani k tejto
faktúre nebola reklamácia, a teda žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť ju celú. Faktúra č. 7502178921
(č.l. 17, 18), na tejto faktúre je uvedená reklamácia, a to uhorky - žlté, hniloba, mäkké, túto reklamáciu
žalobca vyhodnotil ako neoprávnenú z toho dôvodu, že zisťoval u ostatných odberateľov, ktorí odobrali
uhorky z tej istej šarže a u nikoho iného takýto problém nebol, iba u žalovaného, naviac žalovaný si
tento tovar ponechal, nevrátil ho, a teda mal povinnosť zaň zaplatiť. Pokiaľ ide o doklad označený ako
faktúra - ťarchopis č. 7502169653 (č.l. 19) na sumu 20,20 Eur, je to z toho dôvodu, že faktúrou pod
číslom 7502169425 bola vyúčtovaná dodávka objednaného tovaru, avšak u položky kapusta pekingská
bola uvedená nesprávna cena. Na každú túto kapustu mala byť cena o 0,10 Eur vyššia, preto žalobca
ako predávajúci túto sumu doúčtoval žalovanému ťarchopisom po vzájomnej dohode a naviac žalovaný
vedel, aká je hodnota tejto položky aj všetkých položiek, pretože bol o tom informovaný a pri objednávke
vychádzal z cenníkov. Do spisu bola predložená faktúra, ktorá sa vzťahuje k tomuto ťarchopisu, a to
faktúra č. 7502169425. Tiež bol predložený doklad - výpis z účtu, ktorý svedčí o úhrade faktúry č.
7502169425, ktorá znela na sumu 1.365,18 Eur a bola uhradená, pripojený je aj výpis z účtu spolu so
sprievodným listom prostredníctvom mailu, kde žalovaný si po dohode so žalobcom započítaval hodnoty
dobropisov. Ako vyplýva z tohto mailového oznámenia, žalovaný uhrádzal tri faktúry, ktoré vždy majú
začiatočné číslo 75, a uhrádzal ich tak, že započítal hodnotu dobropisov so začiatočným číslom 76 a
platbu v hotovosti 1.084,30 Eur. Platba 1.084,30 Eur tú preukazuje tento výpis z účtu. Vyššie uvedené
praktiky preukazujú zaužívanú prax medzi žalobcom a žalovaným. Faktúra č. 7502137672 (č.l. 20),
táto je bez reklamácie, je daný nárok na celú úhradu. Faktúry č. 7502134439 (č.l. 21), táto faktúra je
tiež bez reklamácie, teda je daná povinnosť žalovaného kúpnu cenu zaplatiť. Pripojený je aj dodací list
svedčiaci o prevzatí tovaru žalovaným. Faktúra č. 7501851010 (č.l. 23 a 24), tu je uvedená reklamácia,
vrátený tovar, a to grep červený, hrozno biele, citróny. Táto reklamácia bola vybavená dobropisom č.
7601275055 na sumu 717,92 Eur. Tento dobropis bol zohľadnený v platbe z 18.9.2013, kde si žalovaný
k svojej platbe započítal tento dobropis, je to uvedené vo výpise z účtu ako správa pre príjemcu. Faktúra
č. 7501826609 (č.l. 25) nie je faktúrou za dodaný tovar. Tovar ktorý bol reálne dodaný - banány žlté, boli
vyfakturované inou faktúrou, pričom vo faktúre bola chyba v jednotkovej cene a množstevná chyba, na
toto bol vystavený dobropis, ktorý bol vystavený chybne. Účtovne to bolo vyriešené tak, že na storno
tohto chybného dobropisu bola vystavená práve faktúra na č.l. 25 na sumu 196,56 Eur, pričom následne
na tú pôvodnú faktúru, na dodávku bol vystavený už správny dobropis. Predmetom žaloby sú faktúry č.
7501843441 na sumu 720,56 Eur a č. 75015662236 na sumu 19,30 Eur. Tieto žalobca nepredložil, lebo
sa sťahoval a stalo sa, že nevie tieto faktúry dohľadať. Sú však vedené stále v účtovníctve, sú vedené
ako bez reklamácie a neuhradené s tým, že eviduje niekoľko upomienok na úhradu týchto faktúr. Tieto
faktúry žalovaný nikdy nevrátil zo žiadneho dôvodu. Výzvy na úhradu týchto faktúr žalobca preukázal
dokladmi na č.l. 76 - výzva okrem iného na úhradu faktúry s koncovým číslom 236 a na č.l. 76 opak je
výzva na úhradu faktúry s koncovým číslom 441. Rovnako vyzývaný na úhradu týchto faktúr bol žalovaný
aj listami na č.l. 77 líc aj opak zo dňa 13.8.2012.

7. K jednostranným zápočtom, ktoré učinil žalovaný voči dobropisom žalobcu, okresný súd konštatoval,
že dobropis v Zákone o účtovníctve nie je definovaný a narába s ním len Zákon o dani z pridanej
hodnoty, podľa ktorého ust. § 25 sa základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu opraví dobropisom. Podľa okresného súdu z uvedeného
vyplýva, že dobropis je vlastne faktúrou so zápornou hodnotou, čím úplne alebo čiastočne opravuje už
vystavenú faktúru, pričom dobropis je dokument, ktorým podnikateľ vracia odberateľovi peniaze, a to buď
v dôsledku reklamácie alebo v dôsledku chyby na faktúre. Vystavením dobropisu tak vzniklo žalovanému
právo zaplatiť faktúru, na ktorú bol dobropis vystavený, v nižšej sume, pričom ponížená suma zodpovedá
hodnote dobropisu, alebo žalobcovi, ktorý vystaví dobropis, vznikne povinnosť dobropisovanú sumu
žalovanému vyplatiť. K tomu však nedošlo, pretože žalovaný proti svojej pohľadávke voči žalobcovi
titulom dobropisov tieto sumy započítal, a teda mu vznikla povinnosť zaplatiť faktúry, ktoré sú predmetom
tohto sporu, v plnej výške. Okresný súd preto žalovaného zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy tak, ako
bola žalovaná.

8. Okresný súd ďalej konštatoval, že je nepochybné, že žalovaný sa dostal s plnením peňažného
záväzku do omeškania, a preto v súlade s ust. § 365 Obchodního zákonníku ČR účinného do 31.12.2013
a podľa § 1969 Občanského zákonníku ČR účinného od 1.1.2014 prislúchali žalobcovi zákonné úroky z
omeškania, keďže dohoda ohľadne úrokov z omeškania nebola preukázaná. Výška úrokov z omeškania



je stanovená Nariadením vlády ČR č. 33/2010 Sb. a podľa Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktorým
sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca si uplatnil
úroky z omeškania v súlade so zákonom, a preto mu úroky z omeškania tak, ako ich požadoval, okresný
súd priznal. Ohľadom trov konania okresný súd uviedol, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech,
priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému. Tieto trovy spočívali v zaplatenom súdnom
poplatku v sume 616,- Eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 1.409,69 Eur.

9. Okresný súd uznesením (opravným) č.k. 17Cb/246/2015-207 zo dňa 15.8.2017 opravil dátum
vyhlásenia rozsudku č.k. 17Cb/246/2015-128 v jeho písomnom vyhotovení tak, že správne znie:
27.5.2016 a zároveň opravil označenie právneho zástupcu žalovaného v záhlaví tohto rozsudku.

10. Rozsudkom (dopĺňacím) č.k. 17Cb/246/2015-166 zo dňa 8.7.2016 okresný súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 531,93 Eur a zároveň
žalobcovi voči žalovanému priznal úplnú náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s dopĺňacím
rozsudkom. V odôvodnení okresný súd uviedol, že vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi aj právo na zaplatenie úroku z omeškania a náhradu trov konania.
Týmto rozsudkom však okresný súd opomenul rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobcu na náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okresný súd tak nerozhodol o časti predmetu konania,
a preto rozsudok dopĺňacím rozsudkom doplnil a priznal žalobcovi podľa § 513 českého Občianskeho
zákonníka a Nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. minimálnu výšku nákladov spojených s uplatnením
každej pohľadávky v sume 1.200,- Kč. Keďže rozsudkom okresný súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel
a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 nezaplatených faktúr, má žalobca ako veriteľ
aj nárok na zaplatenie príslušenstva, ktorým sa rozumie aj náhrada nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Okresný súd tak žalobcovi priznal nárok na túto náhradu v celkovej výške 14.400,- Kč (12 x
1.200,- Kč), čo ku dňu spísania žaloby predstavuje sumu 531,93 Eur. Zároveň okresný súd vzhľadom k
tomu, že vo veci mal žalobca plný úspech, priznal žalobcovi voči žalovanému aj náhradu trov súvisiacich
s vyhlásením dopĺňacieho rozsudku.

11. Proti rozsudku okresného súdu podal žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie datované
dňa 22.07.2016 (č.l. 157). V odvolaní poukázal na úpravu podľa čl. 12, § 115, § 177 a § 178
CSP s tým, že predvolanie na pojednávanie má byť doručené strane alebo jej zástupcovi tak, aby
mal dostatok času na prípravu. Napriek riadnemu oznámeniu o prevzatí zastúpenia a predloženému
plnomocenstvu, nebol žalovaný predvolaný na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 27.5.2016 o 12:15
hod. na Okresnom súde Martin, a z tohto dôvodu sa na pojednávaní nezúčastnili. O tom, že sa malo
konať pojednávanie, sa dozvedeli až dňa 6.7.2016, keď im bolo doručené oznámenie o mieste a
čase vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku. Rozsudok vo veci samej bol žalovanému doručený až dňa
7.7.2016, pričom z jeho odôvodnenia vyplynulo, že vo veci sa konalo pojednávanie a že právny zástupca
žalovaného sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal v
jednomesačnom časovom predstihu a svoju neúčasť neospravedlnil.

12. Žalovaný s uvedeným tvrdením v celom rozsahu nesúhlasil, nakoľko právnemu zástupcovi
žalovaného ani žalovanému predvolanie na pojednávanie nebolo vôbec doručené a o konaní
pojednávania sa dozvedeli až z doručeného oznámenia o vyhlásení dopĺňacieho rozsudku. Z
doručeného rozsudku sa žalovaný dozvedel, že predvolanie mal dokonca prevziať a nakoľko sa
neospravedlnil, konal súd v jeho neprítomnosti. Právny zástupca poukázal na skutočnosť, že je
advokátskou kanceláriou, poskytujúcou právne služby od roku 2009, a nikdy v histórii sa nestalo, že by sa
nezúčastnil pojednávania bez ospravedlnenia, ktorú skutočnosť možno overiť lustráciou na Okresnom
súde Martin alebo Okresnom súde Žilina. V kancelárii majú dôsledný viacnásobne kontrolovaný systém
preberania pošty a vyznačovania termínov pojednávaní. Termíny sa vyznačujú v dvoch elektronických
kalendároch s nastavením upozornení, zasielaných na mobilný telefón zamestnancov kancelárie, vedie
sa manuálny kalendár v písomnej podobe a konateľ spoločnosti si vedie samostatnú písomnú evidenciu
všetkých pojednávaní, predvolaní a termínov konzultácií. Spisy sú vedené v elektronickej aj listinnej
podobe a predvolania sa skenujú do elektronického spisu a následne preposielajú klientom. V žiadnom
prípade sa tak nemohlo stať, že by bolo doručené písomné predvolanie a chybou právneho zástupcu
žalovaného by toto bolo prehliadnuté alebo nevyznačené do systému. Nikdy v minulosti sa nestala
obdobná vec, že by na pojednávanie neboli predvolaní, alebo že by nedopatrením či pochybením
osoby, poverenej doručovaním písomností, nebolo predvolanie doručené, a preto nemali žiadny dôvod



telefonicky alebo na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti skúmať, či v uvedenej veci náhodou nie
je nariadený termín pojednávania.

13. Právny zástupca žalovaného si tak je jednoznačne istý, že mu predvolanie nebolo doručené
pochybením súdu a takýmto pochybením mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a účinne
brániť práva žalovaného. Takýmto pochybením bolo poškodené aj dobré meno advokátskej kancelárie.
Nedoručením predvolania bolo žalovanému odňaté právo konať vo veci, byť vypočutý, uplatniť a označiť
dôkazy, prípadne uplatniť vzájomný protinávrh, tak ako to bolo naznačené v podanom odpore. Podľa
vtedy platnej právnej úpravy nemal žalovaný povinnosť označiť všetky dôkazy pred pojednávaním vo
veci samej a naopak, v zmysle zásady ústnosti konania chcel využiť svoje právo vyjadriť sa vo veci a
označiť relevantné dôkazy na pojednávaní. Uvedeným postupom bolo hrubým spôsobom zasiahnuté
do práva žalovaného na spravodlivý proces a porušené jeho právo garantované ústavou. Žalovaný tak
žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu v spojení s doplňujúcim rozsudkom zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

14. Proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu podal žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie
datované dňa 24.08.2016 (č.l. 171). V tomto poukázal na ním podané odvolanie proti rozsudku
okresného súdu, v ktorom namietal, že mu nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené
uskutočniť jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalovaný proti dopĺňaciemu rozsudku podáva odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu,
že mu okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na ust. § 225
ods. 1, 2 CSP, z ktorého možno vyvodiť, že dopĺňací rozsudok je doplnením vydaného rozsudku. Bez
existencie vydaného rozsudku nie je možná existencia dopĺňacieho rozsudku, a je preto nepochybné, že
ak dôjde k zrušeniu vydaného rozsudku vo veci samej, je nevyhnutné, aby došlo aj k zrušeniu všetkých
nadväzujúcich rozhodnutí, teda aj dopĺňacieho rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd žalobcovi
priznal plnú náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Okresný súd dopĺňacím rozsudkom
rozhodoval o nákladoch, spojených s uplatnením pohľadávky, a teda skutočnosť, či tieto náklady a v
akej výške budú priznané, závisela od rozhodnutia obsiahnutého vo vydanom rozsudku. Z uvedeného
tak vyplýva priamy súvis medzi obsahom vydaného rozsudku a rozsudkom dopĺňacím. V prípade, ak by
bol žalovaný riadne a včas predvolaný na uskutočnené pojednávanie, bezpochyby by uplatnil námietku
premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku, a to k faktúre č. 7501562236, ktorá je nepochybne a
nesporne premlčaná a už len vo vzťahu k tejto faktúre by nemohol byť priznaný nárok na náhradu
nákladov z uplatnenej pohľadávky, nakoľko tento súd odvodil od počtu v žalobe uplatnených faktúr.
Žalovaný má za to, že dopĺňací rozsudok je v celom rozsahu nezákonný, nakoľko aj rozhodnutie vo veci
samej bolo vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť
a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

15. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.10.2016 (č.l. 181) k podaným odvolaniam žalovaného
cestou právneho zástupcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. Žalobca má za to,
že konajúci súd postupoval v rámci zákonných ustanovení a odvolania žalovaného proti rozsudku a
proti dopĺňaciemu rozsudku sú nedôvodné, nakoľko žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil
žiadne relevantné dôkazy. Žalobca preto navrhol, aby krajský súd odvolania žalovaného ako nedôvodné
zamietol.

16. Žalovaný cestou právneho zástupcu v dodatočnom vyjadrení zo dňa 3.5.2018 (č.l. 227) zopakoval
tvrdenie, že mu predvolanie na pojednávanie nebolo doručené. Žalovaný v podaných odvolaniach
preukazoval, že na deň 27.6.2016 nemal registrované v evidencii advokátskej kancelárie žiadne
doručené predvolanie. Keďže došlo k oprave termínu pojednávania, po opakovanom nahliadnutí do
evidenčných záznamov advokátskej kancelárie bolo zistené, že v elektronickom spise je vyznačené
dňa 27.4.2016 doručenie uznesenia o vyrubení súdneho poplatku a predvolanie či iná listina nie je
v elektronickom spise zaznamenaná. V kalendári systému Outlook ani v kalendári systému ADVOS
nie je na deň 27.5.2016 vyznačené žiadne pojednávanie a ani v pomocných písomných zápisoch v
stolovom kalendári a ani v osobnom diári JUDr. Müllera nie je na tento deň vyznačené pojednávanie. Vo
vzťahu k doručenke zo dňa 27.4.2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že advokátska kancelária
túto riadne prebrala prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na preberanie pošty, pani O.. V obálke
sa však nachádzalo iba uznesenie o vyrubení súdneho poplatku zo dňa 20.4.2016, ktoré je vedené
pod č.k. 17Cb/246/2015-65. Rovnaký text sa nachádza aj na obálke doručenky, avšak s tým, že slovo



uznesenie nie je priradené k citovanej spisovej značke a ďalej sa na doručenke nachádza nasledovný
údaj: „(T:27/5)“, avšak v obálke sa nenachádzalo žiadne predvolanie. Obálka určená protistrane vykazuje
podstatnú odlišnosť v tom, že je na nej označené číslo konania a znak „T:27/5“ bez zátvorky. Z uvedeného
je možné dovodiť, že v obálke sa nachádza termín pojednávania na 27.5., pričom žalovanému doručená
listová zásielka obsahuje tento údaj len v zátvorke, pričom obsahuje doručované uznesenie. Neexistuje
dôvod, pre ktorý by advokátska kancelária existenciu predvolania popierala, pokiaľ by sa v obálke
skutočne nachádzalo. Žalovaný vo veci podal riadny odpor a bol pripravený zúčastniť sa pojednávania
a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. S ohľadom na systém evidencie preberania pošty a
vyznačovania termínov pojednávaní, konštatoval právny zástupca žalovaného, že v žiadnom prípade
nemohlo dôjsť k pochybeniu na jeho strane aj z toho dôvodu, že nikdy v minulosti sa podobná
vec nestala. Zároveň poukázal na viaceré opakované pochybenia okresného súdu v tejto veci, ktoré
nepriamo naznačujú, kde v skutočnosti mohlo dôjsť k pochybeniu. Vzhľadom na spornosť obsahu súdnej
zásielky, ktorý nie je možné dostatočne preukázať, a keďže túto skutočnosť nie je možné pripísať na ujmu
žalovanému, ktorému bola takýmto postupom odňatá možnosť konať pred súdom, je primárne potrebné
prihliadať na zabezpečenie procesných podmienok výkonu práva a prístupu k spravodlivosti, tak aby
sa nárok prerokoval ako súčasť práva na spravodlivý proces, ktorý je zakotvený aj v Dohovore - čl. 6
Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 46 Ústavy SR. Nevyhnutnou
podmienkou pre realizáciu tohto práva je právo na prístup k súdu. Žalovaný tak navrhoval napadnuté
rozhodnutia zrušiť a prikázať okresnému súdu, aby vo veci začal znovu konať.
17. Žalobca v písomnom vyjadrení (č.l. 242) cestou právneho zástupcu reagoval na vyjadrenie
žalovaného s tým, že právny zástupca žalovaného konštatuje spornosť obsahu doručovanej súdnej
zásielky, prevzatej právnym zástupcom žalovaného dňa 27.4.2016. Žalovaný mal za to, že z obsahu
predložených dôkazov, najmä s poukazom na zátvorku ohraničujúcu text T:27/5 nachádzajúci sa na
doručenke, vyplýva spornosť obsahu súdnej zásielky. Podľa žalobcu žalovaným predložené dôkazy
nemajú povahu takých dôkazov, ktoré by jednotlivo alebo v ich vzájomnej súvislosti odôvodňovali
spornosť obsahu doručovanej súdnej zásielky. Naopak, skutočnosť že na doručenke prevzatej súdnej
zásielky bol vyznačený text T:27/5 svedčí v prospech záveru, že zásielka obsahovala predvolanie
na uvedený termín pojednávania. Žalobcovi neprislúcha polemizovať, čo mohlo byť príčinnou, že sa
žalovaná strana na pojednávanie nedostavila. Žalobca však mal za to, že možných dôvodov neúčasti
žalovaného mohlo byť viacero, pričom na základe predložených dôkazov nie je dôvod pre záver, že
dôvod uvádzaný žalovaným v odvolacom konaní je pravdepodobnejší ako akýkoľvek iný. Nakoľko
bremeno preukázania tvrdení odôvodňujúcich žalovaným podané odvolanie nesie žalovaná strana, mal
žalobca za to, že nie je daný dôvod pre zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.
18. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom a v spojení s
opravným uznesením okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods.
1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/7/2018,
14Cob/8/2018-256 zo dňa 25.9.2018 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej
5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 4.10.2018, na základe
čoho boli, v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP, splnené procesné podmienky k verejnému
vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

21. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.



24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v rozsahu včas, v zákonom stanovenej odvolacej lehote, uplatnených odvolacích
dôvodov v odvolaní žalovaného zo dňa 22.7.2016 (č.l. 157 spisu) a vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku
okresného súdu v rozsahu v zákonnej odvolacej lehote uplatnených dôvodov, obsiahnutých v písomnom
podaní žalovaného zo dňa 24.8.2016 (č.l. 171 spisu). Žalovaný v obidvoch podaných odvolaniach
namietol, že mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie a z tohto dôvodu sa nemohol na
pojednávaní zúčastniť, čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Za účelom posúdenia
tejto zásadnej odvolacej argumentácie žalovaného sa krajský súd v potrebnom rozsahu oboznámil so
spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že okresný súd po doručení žaloby vydal vo veci platobný
rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor (č.l. 59 spisu), pričom zároveň pripojil plnomocenstvo pre
právneho zástupcu (č.l. 60 spisu). Podľa úpravy zo dňa 19.4.2016 (č.l. 63 rub spisu) bolo vo veci
nariadené pojednávanie na deň 27.5. o 12,15 hod. s tým, že na pojednávanie je potrebné predvolať
právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného. Predvolanie na pojednávanie na deň
27.5.2016 o 12,15 hod. v pojednávacej miestnosti č. 4 je súčasťou spisového materiálu na č.l. 64.
Zároveň podľa úpravy z č.l. 63 rub spisu bol daný pre kanceláriu pokyn ohľadom súdneho poplatku za
odpor. Prvopis uznesenia o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za odpor je založený na č.l.
65 spisu. Podľa úpravy súdneho tajomníka zo dňa 20.4.2016, ktorá je súčasťou spisového materiálu
na č.l. 66 rub, bol daný pokyn na doručenie uznesenia, vzorka 4 plus príkaz na úhradu, právnemu
zástupcovi žalovaného a zároveň pokyn na realizáciu referátu sudkyne zo dňa 19.4.2016 z č.l. 63 rub
spisu. Na č.l. 66 rub spisu sú založené doručenky do vlastných rúk. Z doručenky adresovanej právnemu
zástupcovi žalobcu je zrejmé, že vo veci sp.zn. 17Cb/246/2015 bol doručovaný termín pojednávania,
čo je na doručenke vyznačené slovami: „T:27/5“. Na doručenke pre právneho zástupcu žalovaného
je uvedené: „17Cb/246/2015-65 uznesenie (T:27/5)“. Prevzatie zásielky podľa doručenky adresovanej
právnemu zástupcovi žalovaného je potvrdené ku dňu 27.4.2016 podpisom splnomocnenca.

26. Krajský súd s prihliadnutím na citované ust. § 380 ods. 1 CSP zvýrazňuje, že v rámci odvolacieho
konania je viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi. Samotný odvolateľ v podanom odvolaní
vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia a týmito dôvodmi je
odvolací súd viazaný, to znamená, že na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by prípadne mohli
byť dôvodom na podanie odvolania podľa § 365 CSP, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní
nemôže prihliadať, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd tak môže prihliadať len na také dôvody,
ktoré boli uplatnené v lehote pre podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. V
zmysle citovaného ustanovenia § 365 ods. 3 CSP je možnosť odvolateľa meniť a dopĺňať odvolacie
dôvody časovo ohraničená zákonnou lehotou na podanie odvolania. Po uplynutí lehoty na podanie
odvolania nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody ani dôkazy na ich preukázanie. Rozsah
prieskumu krajského súdu ako súdu odvolacieho je preto vymedzený vyššie uvedenými odvolaniami
žalovaného proti rozsudku a proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu. V týchto odvolaniach žalovaný
zhodne namietal predovšetkým nedoručenie predvolania na pojednávanie nariadené okresným súdom.
Námietky týkajúce sa obsahu zásielky, ktorej doručenka je súčasťou spisového materiálu na č.l. 66 rub
spisu, žalovaný cestou právneho zástupcu vo včas podaných odvolaniach neuplatnil a tieto námietky z
jeho strany, v zmysle ktorých obsahom tejto zásielky malo byť len uznesenie o povinnosti žalovaného
zaplatiť súdny poplatok bez predvolania na pojednávanie nariadené okresným súdom, boli zo strany
žalovaného uplatnené až v jeho dodatočnom vyjadrení zo dňa 3.5.2018, teda po uplynutí zákonnej lehoty
na podanie odvolania. Z uvedeného tak možno konštatovať, že vo včas podanom odvolaní proti rozsudku
okresného súdu, ani vo včas podanom odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu, žalovaný
nevymedzil odvolací dôvod spochybnením obsahu zásielky, ktorá, ako v dodatočnom vyjadrení sám
potvrdil, mu bola riadne doručená cestou zástupkyne splnomocnenej na preberanie pošty. Z uvedeného
je preto potrebné v konaní sa zaoberať obsahom žalovaným nespochybnenej doručenky vo vzťahu
ku včas uplatnenému odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietal nedoručenie predvolania na
pojednávanie okresného súdu. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú
právnu úpravu, platnú a účinnú v čase predmetného doručovania uskutočňovaného okresným súdom
právnemu zástupcovi žalovaného, teda relevantné ustanovenia vtedy platného Občianskeho súdneho
poriadku, a tiež aktuálnu právnu úpravu Civilného sporového poriadku.



27. Podľa ust. § 45 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, súd doručuje písomnosť sám
alebo poštou.

28. Podľa ust. § 45 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30.6.2016, údaje uvedené na potvrdení
o doručení písomnosti (ďalej len „doručenka“) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

29. Podľa ust. § 111 ods. 1 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.

30. V zmysle uvedeného tak Občiansky súdny poriadok, platný a účinný v čase predmetného
doručovania, ako aj od 1.7.2016 platný a účinný Civilný sporový poriadok (§ 111 ods. 1 CSP) zakotvuje
vo vzťahu k doručenke ako k listine jej osobitnú povahu tým, že údaje v doručenke sa zo zákona považujú
za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Status doručenky ako verejnej listiny bol vyjadrený aj v ust. § 45
ods. 2 OSP, aj keď výslovne doručenku za verejnú listinu označuje až ust. § 111 ods. 1 CSP. Ohľadom
verejných listín možno vo všeobecnosti uviesť, že sa pri nich uplatňuje vyvrátiteľná domnienka ich
správnosti, teda pravdivosti tvrdení v nich uvádzaných. Obsah verejnej listiny musí súd konajúci vo veci
brať za správny (pravdivý), čím verejná listina preukazuje to, čo je v nej uvedené. V prípade doručenky
sa jedná o konkrétny postup pri doručení a tiež obsah doručovaných písomností. Ten, kto prípadne
namieta či spochybňuje správnosť alebo pravdivosť v doručenke uvedených informácií, musí navrhnúť
dôkazy, preukazujúce, že obsah listiny skutočnosti nezodpovedá, resp. že nie je pravdivý. Predpokladom
vyvrátenia prezumpcie správnosti je teda podanie dôkazu, na základe ktorého a hodnotením ktorého
bude možné dospieť k záveru, že je vylúčené, aby nastali skutočnosti alebo prebehli skutkové deje,
ktoré vyplývajú z obsahu verejnej listiny. Nestačí teda iba spochybnenie skutkových údajov v listine
obsiahnutých, ale musí byť podaný dôkaz o tom, že tieto údaje skutočnosti nezodpovedajú, a teda nie
sú pravdivé. Krajský súd vo vzťahu k doručenke ako verejnej listine, považuje za potrebné poukázať
aj na ustálenú judikatúru vyšších súdov Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 10Sžd/20/2011 zo dňa 25.4.2012: „Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že doručenka nemá
povahu verejnej listiny. Uvedené tvrdenie je nesprávne, keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu
verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je
dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná
domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo v správnom konaní nedokazuje,
dokazuje sa len jej prípadná nesprávnosť. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný správny orgán, ani
krajský súd neskúmali, či doručovateľ splnil povinnosti podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, avšak
v zmysle vyššie uvedeného, žalovaný, ani krajský súd takúto povinnosť nemali a žalobca v odvolaní
nesprávnosť doručenky nepreukázal.“ Obdobne v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 27.10.2010, sp.zn. 4Cdo 240/2010: „Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka,
ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle § 134 O.s.p. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré
zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke
za pravdivé. Ustanovenie § 45 ods. 2 O.s.p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti
doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta,
že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom
preukázať svoje tvrdenie.“ Zhodné závery možno nájsť aj v judikatúre súdov Českej republiky, napr.
podľa uznesenia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30 Cdo 1815/2000 zo dňa 1.2.2001 ...„ak účastník popiera
správnosť (pravdivosť) obsahu poštovej doručenky, povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkazná spočíva
na ňom. Doručenka je listinou, ktorá má povahu listiny verejnej; ak nie je preukázaný opak, potvrdzuje
pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené (§ 134 o.s.ř.).“

31. V kontexte prejednávanej veci uvedené teoretické východiská vedú k záveru o zákonnom
predpoklade pravdivosti údajov uvedených na doručenke preukazujúcej doručovanie právnemu
zástupcovi žalovaného s dátumom prevzatia písomnosti dňa 27.4.2016 (č.l. 66 rub spisu). Krajský
súd vo vzťahu k tejto doručenke hodnotil jej obsah aj v kontexte ďalších okolností vyplývajúcich zo
spisového materiálu. Treba poukázať na skutočnosť, že táto doručenka je odrazom dvoch samostatných
úprav pre súdnu kanceláriu, a to úpravy sudkyne zo dňa 19.4.2016 (č.l. 63 rub spisu), ktorou sudkyňa
nariadila termín pojednávania na deň 27.5. s tým, že na pojednávanie mali byť predvolaní právni
zástupcovia sporových strán, a ďalšej úpravy pre súdnu kanceláriu, a to úpravy súdneho tajomníka zo
dňa 20.4.2016, podľa ktorej právnemu zástupcovi žalovaného malo byť doručené uznesenie a príkaz
na úhradu súdneho poplatku a zároveň mal byť vykonaný referát sudkyne zo dňa 19.4.2016. Obsah



doručeniek potvrdzujúcich prijatie písomnosti zasielaných okresným súdom tak právnemu zástupcovi
žalobcu ako aj právnemu zástupcovi žalovaného zodpovedá týmto dvom úpravám pre súdnu kanceláriu.
Zo zásielky (doručenky) adresovanej právnemu zástupcovi žalobcu je zrejmé, že mu bol doručovaný
termín pojednávania na deň 27.5.2016 s označením právnej veci, ktorej sa týka uvedením jej spisovej
značky. Z doručenky adresovanej právnemu zástupcovi žalovaného je zrejmé, že mu bolo doručované
uznesenie v danej veci z č.l. 65, teda uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z podaného
odporu, ktorého doručovanie vyplýva z úpravy danej súdnym tajomníkom dňa 20.4.2016, a zároveň bolo
doručované predvolanie na pojednávanie dňa 27.5. v zmysle úpravy zákonnej sudkyne. S prihliadnutím
na tieto skutočnosti tak nemôžu byť relevantné námietky žalovaného v dodatočne, po uplynutí odvolacej
lehoty zaslanom vyjadrení, kde žalovaný poukázal na rozpor medzi obsahom doručenky preukazujúcej
doručenie právnemu zástupcovi žalobcu, a doručenky, preukazujúcej doručovanie písomnosti právnemu
zástupcovi žalovaného. Rozdiely v obsahu doručeniek sú odrazom rozdielneho obsahu doručovaného
právnym zástupcom strán.

32. Napriek oneskorene uplatnenej námietke ohľadom obsahu zásielky, ktorá bola právnemu zástupcovi
žalovaného doručená dňa 27.4.2016 a ku ktorej žalovaný v dodatočnom vyjadrení zo dňa 3.5.2018
uviedol, že v obálke sa nachádzalo iba uznesenie o vyrubení súdneho poplatku, považuje krajský súd za
potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 2.8.2011 č.k. 3Sžf/27/2011,
podľa ktorého: „Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti sa považujú za pravdivé, ak nie je
dokázaný opak. V danom prípade platí vyvrátiteľná domnienka, že údaje na doručenke zodpovedajú
skutočnému stavu. Otvorením doporučenej zásielky zo súdu účastník koná s vedomím, že ak absentuje
jej obsah, tak je na ňom dôkazné bremeno preukázať opak. Racionálnym postupom by bolo neodkladné
oznámenie tejto skutočnosti doručovateľovi a súčasne oznámenie súdu“. Hoci teda právny zástupca
žalovaného prevzal predmetnú zásielku okresného súdu so zreteľným vyznačením údajov o jej obsahu
vrátane uvedeného termínu pojednávania: T:27/5 s doručením do vlastných rúk a podľa čestného
vyhlásenia vedúcej kancelárie p. O. (č.l. 229) sa v obálke nachádzalo iba uznesenie o vyrubení súdneho
poplatku, tak tvrdenie, že v obálke sa predvolanie na pojednávanie v skutočnosti nenachádzalo, uviedol
súdu až v dodatočnom vyjadrení zo dňa 03.05.2018. Odvolací súd preto takúto obranu nemohol
vyhodnotiť ako dôvodnú. Treba pritom zvýrazniť, že vo včas podaných odvolaniach žalovaný predmetnú
doručenku, podľa ktorej zásielku od okresného súdu prevzal dňa 27.4.2016, nijakým spôsobom
nespochybnil, čím okolnosti, ktoré by mali spochybniť zákonom stanovenú prezumpciu pravdivosti
údajov uvedených na doručenke nielenže nepreukázal, ale tieto okolnosti vo včas podaných odvolaniach
ani netvrdil. Na dodatočne uplatnené námietky v rámci ďalšieho písomného vyjadrenia právneho
zástupcu žalovaného už s ohľadom na časové obmedzenie a viazanosť včas vymedzenými odvolacími
dôvodmi nie je možné krajským súdom ako súdom odvolacím prihliadať. Potom za situácie, kedy vo
včas podaných odvolaniach obsah predmetnej doručenky a zákonný predpoklad prezumpcie pravdivosti
údajov na nej uvedených žalovaný nespochybnil, je potrebné vychádzať z obsahu tejto doručenky tak, že
žalovanému cestou jeho právneho zástupcu bolo dňa 27.4.2016 doručené nielen uznesenie okresného
súdu vydané pod č.k. 17Cb/246/2015-65 ale tiež predvolanie na termín 27.5.2016. Skutočnosti uvádzané
vo včas podaných odvolaniach ohľadom evidencie termínov pojednávania právnym zástupcom v jeho
advokátskej kancelárii predstavujú výlučne jednostranné doklady prezentované právnym zástupcom
žalovaného v podobe jeho pracovného kalendára, ktoré samé osebe nemôžu viesť k spochybneniu
obsahu doručenky ako verejnej listiny. Okrem toho treba poukázať aj na skutočnosť, že vo včas
podaných odvolaniach žalovaný preukazoval, že v jeho internej, či už písomnej alebo elektronickej,
evidencii nie je evidovaný žiadny termín pojednávania na deň 27.6.2016, pričom však pojednávanie vo
veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa uskutočnilo dňa 27.5.2016. V tomto smere nemôžu obstáť
ani pochybnosti ohľadom termínu, kedy bol rozsudok vo veci vyhlásený (s ohľadom na skutočnosť,
že v pôvodnom písomnom vyhotovení bol nesprávne uvedený dátum jeho vyhlásenia 27.6.2016),
nakoľko právny zástupca žalovaného priamo vo svojom písomnom odvolaní zo dňa 22.7.2016 uvádza
správny termín pojednávania, ktoré sa konalo dňa 27.5.2016 o 12,15 hod. na Okresnom súde Martin.
Skutočnosť, že žalovaný vo včas podanom odvolaní zo dňa 22.07.2016 uviedol nielen nesprávny
termín pojednávania dňa 27.6.2016, o ktorom mal vedomosť z doručeného písomného vyhotovenia
rozsudku súdu prvej inštancie, ale uviedol aj správny termín pojednávania 27.5.2016, tak vedie k
pochybnostiam o nevedomosti právneho zástupcu žalovaného o termíne nariadeného pojednávania, a
to s prihliadnutím na okolnosť, že opravné uznesenie Okresného súdu Martin, ktorým došlo k zmene
dátumu vyhlásenia rozsudku na deň 27.5.2016, bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené až dňa
14.9.2017 (doručenka z č.l. 209 spisu).



33. Na základe uvedených zhodnotení nemal krajský súd za dôvodné námietky žalovaného ohľadom
nedoručenia predvolania právnemu zástupcovi žalovaného na pojednávanie uskutočnené pred
okresným súdom dňa 27.5.2016. Okresný súd postupoval vecne správne, ak s prihliadnutím na obsah
doručenky založenej na č.l. 66 rub spisového materiálu uskutočnil dňa 27.5.2016 pojednávanie v
neprítomnosti právneho zástupcu žalovaného. Podľa ust. § 101 ods. 2 OSP, v znení platnom a účinnom
v čase uskutočnenia pojednávania okresným súdom, bol okresný súd povinný pokračovať v konaní,
aj keď boli účastníci nečinní a mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka za predpokladu, že sa
riadne predvolaný účastník na pojednávanie nedostavil a ani z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho
odročenie. Toto ustanovenie umožňovalo okresnému súdu meritórne prejednať vec aj v neprítomnosti
žalovaného, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a
včasného predvolania tak, aby žalovaný mal dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie,
ako to vyplývalo z ust. § 115 ods. 2 OSP, účinného k momentu rozhodovania okresného súdu,
spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom konania pojednávania. K splneniu tejto podmienky došlo
doručením predvolania právnemu zástupcovi žalovaného dňa 27.4.2016. Ďalšou podmienkou je, aby
riadne predvolaný účastník nežiadal súd o odročenie pojednávania, ktorá podmienka bola rovnako
naplnená, nakoľko žalovaný ani jeho právny zástupca o odročenie pojednávania určeného na deň
27.5.2016 nežiadali. Ak za týchto okolností okresný súd prejednal vec v neprítomnosti riadne a včas
predvolaného žalovaného, ktorý nežiadal pojednávanie odročiť, tak postup okresného súdu nebolo
možné vyhodnotiť ako taký, ktorým by bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý súdny proces, a
ani ako konanie, ktorým by okresný súd žalovanému odňal možnosť konať pred súdom.

34. K záveru neodňatia možnosti žalovanému konať pred súdom pristupuje primerane a podporne
aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.1993 sp. zn. 4 Cdo 116/93, podľa
ktorého právnej vety ...„účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak
účastník nepožiadal o odročenie pojednávania a ani ďalšieho pojednávania sa bez ospravedlnenia
nezúčastnil, hoci o pojednávaniach bol riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.“ Tiež sa
poukazuje primerane a podporne i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.
februára 1998 sp. zn. 3 Cdo 1/98, z ktorého právnej vety vyplýva, že ak právny zástupca účastníka
nepožiadal o odročenie pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, neodňal tým
účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. f) OSP (účinný k momentu rozhodovania
okresného súdu). Krajský súd poukazuje na tieto súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj vzhľadom
k tomu, že v danej veci žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto pri prejednaní veci
v jeho neprítomnosti za splnených podmienok vyplývajúcich z § 101 ods. 2 OSP (účinný k momentu
rozhodovania okresného súdu) nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Nie
je pritom možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných
povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu
celého súdneho konania žalobca aj žalovaný môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré
žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú
procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv
druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný,
a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo
k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovaného ako účastníka súdneho konania podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo žalovaného, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený
krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo
žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý bol povinný aplikovať aj
§ 6 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), a to postupovať v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s § 114 ods. 1 OSP (účinný
k momentu rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak,
aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Tiež bolo vychádzané z § 119
ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého pojednávanie sa môže
odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť, a z ust. § 101 ods. 1 OSP (účinný k momentu
rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky
a že dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu (a inú právnu) ochranu
(čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky); pri rozhodovaní bolo odvolacím súdom zohľadnené, že
každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a



aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej
republiky). Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovaného postupom prvoinštančného
súdu vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania 27.05.2016 dodržané, pričom bolo súčasne
a rovnako prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí možnosti žalovanému konať pred
súdom prvého stupňa bol z uvedených dôvodov vyhodnotený ako neopodstatnený.

35. Je potrebné dodať, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného nebola porušená ani zásada
rovnosti strán v súdnom procese. Táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02).
Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí
spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú
stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť
podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych
princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho
konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva
a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo
diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný
(II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“,
alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania
a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok
rovnosti všetkých občanov, je upravená v § 18 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu).
Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam
jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam
žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z
ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho
konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania.

36. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 27.5.2016 okresný súd vec neprejednal
v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov
žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej § 18 OSP (účinný k momentu
rozhodovania okresného súdu), krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade
konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní,
ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku,
18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept
spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého
procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh
uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované
vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 5 Cdo 16/2012), ktoré
postuláty boli postupom okresného súdu dodržané. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje
aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom
procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania,
na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a
dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv
za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom
konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor
uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne
nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na
súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu
práva na spravodlivé súdne konanie“.

37. Žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 24.8.2016 proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu
(č.l. 171 spisu) vymedzil okrem odvolacieho dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej
inštancie, tiež odvolaciu námietku, v zmysle ktorej by v prípade riadneho a včasného predvolania



na pojednávanie uplatnil námietku premlčania voči jednej z vystavených faktúr žalobcu. Vo vzťahu k
tejto námietke premlčania, uplatnenej žalovaným až v podanom odvolaní, uvádza krajský súd, že z
odvolacích dôvodov žalovaného môžu byť v odvolacom konaní vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali
charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsudok okresného súdu preto môže byť posudzovaný na základe podaného odvolania len v medziach
tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočnosti neuplatnených pred súdom prvej inštancie.
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným však treba poukázať na rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4Obdo 39/2008, z ktorého plynie záver, že námietky premlčania sa netýka koncentračná zásada
konania s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním
nových skutočností a dôkazov. Žalovaný má v rámci prvoinštančného konania povinnosť ako prostriedky
svojej procesnej obrany tvrdiť všetky skutočnosti, ktoré vo svojej podstate môžu znamenať, že právo
(nárok) nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Premlčanie
predstavuje uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by
právo bolo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou
premlčania. Žalovaný námietku premlčania časti uplatneného nároku uplatnil až v podanom odvolaní.

38. Krajský súd ohľadom námietky premlčania poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009, podľa ktorého ...„Námietky premlčania sa netýka koncentračná
zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. s výnimkou, ak by uplatnenie
námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním nových skutočností a dôkazov“.
Podľa názoru krajského súdu žalovaným vznesená námietka premlčania je práve takou námietkou,
ktorej uplatnenie je spojené s uplatňovaním nových skutočností a dôkazov, ktoré žalovaný uviedol
až v rámci podaného odvolania. Námietka premlčania zo strany žalovaného bola odvodená od
žalobcom predložených listinných dôkazov (týka sa jednej zo žalobcom predložených faktúr). Žalovaný
teda uplatnil námietku premlčania v súvislosti so zisteniami, ktoré by mohli vyplynúť z dokazovania
vykonaného oboznámením listiny, z ktorej obsahu má plynúť dôvodnosť uplatnenej námietky premlčania.
Na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania by tak bolo potrebné vykonať dokazovanie za
účelom posúdenia odôvodnenosti tvrdení žalovaného uplatnených až v podanom odvolaní. Uplatnená
námietka premlčania zo strany žalovaného je potom nevyhnutne spojená s uplatnením a posúdením
nových skutočností a dôkazov, ktoré však žalovaný bol povinný tvrdiť v konaní pred súdom prvej
inštancie. Uplatnená námietka premlčania, spojená s tvrdením nových skutočností a dôkazov až v
rámci podaného odvolania, je práve tou námietkou, na ktorú nebolo možné v odvolacom konaní
prihliadať. Žalovaným uplatnená námietka premlčania, ktorá v odvolacom konaní niesla so sebou
tvrdenie nových skutočností a dôkazov, nemohla byť akceptovaná, čo je v súlade aj s rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu SR. Námietka premlčania uplatnená žalovaným ako odvolateľom by
mohla byť akceptovateľná a odvolacím súdom vyhodnotená, pokiaľ by mala základ v už zistenom
skutkovom stave na základe výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie, čo však v
predmetnej sporovej právnej veci splnené nebolo. V zhrňujúcom závere krajský súd uvádza, že námietka
premlčania uplatnená žalovaným ako odvolateľom nemala základ v skutkovom stave zistenom súdom
prvej inštancie, keďže žalovaným uplatnená námietka premlčania v ním podanom odvolaní bola spojená
s tvrdením nových skutočností a dôkazov, uplatnených až v rámci odvolacieho konania. V zmysle
uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sa tak koncentračná zásada konania týka aj žalovaným
uplatnenej námietky premlčania, a preto ani na túto námietku krajský súd v odvolacom konaní nemohol
prihliadať.

39. Na základe uvedených zistení krajský súd odvolacie dôvody žalovaného vymedzené v odvolaní
proti rozsudku okresného súdu a v odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu nevyhodnotil
ako dôvodné. Krajský súd nezistil, že by z dôvodu uskutočnenia pojednávania okresným súdom
dňa 27.5.2016 došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces a na námietku
čiastočného premlčania uplatneného nároku žalovaného, vzhľadom na jej oneskorené uplatnenie až
v rámci podaného odvolania, nebolo možné prihliadať. Nebol tak zistený žiaden dôvod na žalovaným
navrhované zrušenie rozsudku okresného súdu. Zároveň krajský súd opätovne prízvukujúc ust. § 380
ods. 1 CSP, v zmysle ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, uvádza, že žalovaný
v písomne podaných odvolaniach okrem námietky porušenia jeho procesných práv uskutočnením
pojednávania okresným súdom dňa 27.5.2016 a okrem námietky premlčania, iné odvolacie dôvody
nezadefinoval. Krajský súd potom nemal splnené podmienky k tomu, aby prehodnocoval závery
rozhodnutia okresného súdu, viažuce sa k skutkovému a právnemu vyhodnoteniu dôvodnosti
žalobcovho nároku, ktoré viedli k rozhodnutiu okresného súdu o uložení povinnosti žalovanému



zaplatiť žalobcovi sumu 10.271,25 Eur spolu s úrokom z omeškania a spolu s nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky. Krajský súd preto vo vecno-právnej rovine poukazuje na odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu.

40. V zmysle uvedených záverov bolo preto namieste odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu v
spojení s opravným uznesením a v spojení s odvolaním napadnutým dopĺňacím rozsudkom okresného
súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, a to tak v časti, kde
okresný súd žalobe žalobcu vyhovel, ako aj vo výrokoch o náhrade trov prvoinštančného konania. Výroky
týchto rozsudkov o trovách konania pred súdom prvej inštancie neboli odvolaním žalovaného osobitne
napadnuté, a preto ako výroky závislé od výroku v merite veci boli pri potvrdení rozsudkov okresného
súdu rovnako potvrdené ako vecne správne rozhodnutie.

41. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak
bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.



Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.