Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/80/2013 z 25. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2015, sp. zn. 6Co/80/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1308213303.3 Krajský súd Bratislava | 6Co/80/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1308213303.3 | 2015-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3a4f915-af8b-4c7f-a5c7-d84e62b9e370 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1308213303.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/80/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308213303
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1308213303.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J. O., bytom F. I.. Č.. XX, U., zast. advokátom JUDr.
Ľubošom Vavrovičom, Mudroňova ul. č. 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ R. J., bytom X. I.. Č.. XX, M.,
zast. advokátskou kanceláriou smith&smith legal, s.r.o., Panenská ul. č. 24, Bratislava, 2/ N. R., bytom
N. I.. Č.. XX, U., o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, na odvolanie žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11. septembra 2012, č. k. 6C/85/2008-347, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutom výroku a vo výroku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 132,50 eur a trovy právneho zastúpenia 735,13 eur z r u š
u j e a vec sa mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že právny úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi
EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorá nadobudla
účinnosť rozhodnutím Správy katastra pre Hl. mesto SR Bratislava z 02.10.2008 č. T.-XXXXX/XX,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností - parc. č. XXXX/X o výmere XXX J.X - vinica, parc. č. XXXX/
X o výmere XX J.X - záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XXX J.X - vinica, parc. č. XXX/X o výmere XXX
J.X - vinica, parc. č. XX/XX/XX o výmere XXX J.X - vinica, zapísaných na LV pre kat. úz. N. Č.. XXXX, je
voči žalobcovi právne neúčinná. Voči žalovanému 2/ súd prvého stupňa žalobu zamietol. Žalovanému
1/ súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 132,50 eur a trovy právneho
zastúpenia 735,13 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovanému 2/ súd prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca ako predávajúci uzavrel dňa 16.03.2007
so spoločnosťou EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. ako s kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorou žalobca tejto
spoločnosti predal nehnuteľnosti zapísané na LV pre kat. úz. N. Č.. XXXX a to parc. č. XXXX/X, XXXX/
X G. XXXX/X. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 20.04.2007. Za spoločnosť EKOSTAV
BRATISLAVA, s.r.o. zmluvu podpísal žalovaný 1/, ktorý podľa výpisu z obchodného registra bol v čase
uzavretia zmluvy jej spoločníkom a konateľom s oprávnením samostatného zastupovania spoločnosti.
Druhým spoločníkom a konateľom s rovnakým oprávneným bol žalobca. Podľa čl. 3 ods. 3 sa účastníci
zmluvy dohodli, že kúpna cena za nehnuteľnosti je 7.980.000,- Sk, ktorú kupujúci uhradí predávajúcemu
v hotovosti a v celosti ihneď po podpise kúpnej zmluvy. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že napriek
zmluvne dohodnutej splatnosti kúpnej ceny hneď po podpise zmluvy sa jej účastníci dohodli, že kúpna
cena bude reálne vyplatená až po ukončení výstavby na nehnuteľnostiach zo zisku. Vzhľadom na
dobrý vzťah žalobcu so žalovaným 1/ žalobca nenahliadal nikdy do účtovníctva, nepoznal osobu, ktorá
účtovníctvo vedie a aj po ukončení spoločného podnikania zaplatenie dlhu bezprostredne nežiadal.
Dňa 31.01.2008 žalovaný 1/ za spoločnosť EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. spísal a podpísal uznanie
dlhu vo výške 5.000.000,- Sk. Žalovaný 1/ tvrdil, že kúpnu cenu vyplatil presne podľa čl. 3 ods. 3
predmetnej zmluvy, teda ihneď po podpise zmluvy na parkovisku pred kanceláriou H.. I. na Š. Q. T.
U. za prítomnosti žalovaného 2/. Žalovaný 2/ toto tvrdenie žalovaného 1/ poprel a uviedol, že nikdy
nebol prítomný pri odovzdávaní sumy 7.980.000,- Sk žalobcovi. Tvrdenie žalovaného 1/ o zaplatení



kúpnej ceny nepriamo vyvrátili aj ďalší svedkovia F. G. X.. Podpis na uznaní dlhu bol overený na
notárskom úrade H.. Y.. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním ďalej za preukázané, že dňa
06.03.2009 žalovaný 1/ previedol časť pozemkov zapísaných na LV pre kat. úz. N. Č.. XXXX a to parc. Č..
XXXX/X G. XXXX/X na žalovaného 2/. Spoločnosť EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. bola dňa 27.03.2009
zrušená a dňom 03.04.2009 bola vymazaná z obchodného registra. V účtovnej evidencii spoločnosti
EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. je pohľadávka žalobcu vedená ako uhradená. Prácu účtovníčky firmy
vykonávala v rozhodnom období svedkyňa Q., ktorá sa k veci vyjadriť nevedela. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná voči žalovanému 1/. Vec právne posúdil
podľa § 42 a ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. a), § 42 b ods. 1, ods. 2, 3, 4 Obč. zák. súd prvého stupňa
poukázal na to, že účelom odporovateľnosti je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje
svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu len voči osobe
veriteľa, čiže len relatívna neúčinnosť, čo znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu podporovaného právneho úkonu tak, ako by k nemu vôbec nedošlo. Odporovať
možno len právnym úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Zákonnému pojmu „vymáhateľná
pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom
konaní, nemusí ísť teda o právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie. Ukrátenie uspokojenia
veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu
pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Ďalším predpokladom úspešnej odporovateľnosti je
zachovanie trojročnej lehoty spätne od urobenia úkonu, ktorému sa odporuje. Ďalej musí ísť o právny
úkon urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. V prípade právnickej
osoby sa na úmysel bude usudzovať vtedy, keď bol známy štatutárnemu orgánu, prípadne jednému z
členov tohto orgánu. Právnymi dôsledkami úspešnej odporovacej žaloby sú: 1/ zachovanie právnych
následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil,
pričom odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon, 2/ žalobca môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku,
3/ žalobca môže požadovať, ak sa vec nenachádza u žalovaného, náhradu v peniazoch od toho,
kto mal z odporovateľného úkonu prospech. Vo vzťahu k žalovanému 2/ z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalovaný 2/ nemal a ani nemohol mať vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa a to ani pri
vynaložení všetkej potrebnej starostlivosti, keďže nemal v čase prevodu vlastníctva žiadnu vedomosť
o akomkoľvek záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ súvisiacom s prevádzanými parcelami.
Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/ bol daný aj tým, že žalobca po rozšírení okruhu
účastníkov na strane žalovaných neupravil petit žaloby a žalovaný 2/ nie je účastníkom napadnutého
právneho úkonu, nie je preto v pozícii pasívne legitimovaného účastníka v konaní o určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Pokiaľ ide o nárok žalobcu voči žalovanému
1/, vzhľadom na skutočnosť, že parcely č. XXXX/X, XXXX/X G. XXXX/XX zapísané na LV pre kat.
úz. N. Č.. XXXX, sú vo vlastníctve žalovaného 1/, keďže tento na žalovaného 2/ previedol len parcely
č. XXXX/X G. XXXX/X, súd prvého stupňa skonštatoval, že žalobca má naliehavý právny záujem
na určení neúčinnosti právneho úkonu, keďže tieto ďalej neprevedené nehnuteľnosti môžu slúžiť na
uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Naliehavý právny záujem by bol daný i za prevodu všetkých parciel
ďalšiemu subjektu, pretože by nastúpila situácia predpokladaná ustanovením § 42 b ods. 4 Obč. zák.,
t. j. žalobcovi by proti žalovanému 1/ určením neúčinnosti vznikol nárok na náhradu. V konaní bolo
preukázané, že žalobca so spoločnosťou EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. dňa 16.03.2007 uzavrel kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vyššie špecifikovaných nehnuteľností v kat. úz. N. s dohodnutou
kúpnou cenou vo výške 7.980.000,- Sk. Zaplatenie kúpnej ceny nebolo v konaní preukázané. Žalobca
teda má vymáhateľnú pohľadávku voči spoločnosti EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. (dlžníkovi) a preto
súd prvého stupňa v ďalšom skúmal existenciu úmyslu dlžníka ukrátiť uspokojenie tejto pohľadávky
žalobcu. Úmysel mal súd prvého stupňa za preukázaný zo skutočnosti, že predmetným právnym úkonom
samostatne (bez druhého konateľa) realizoval prevod nehnuteľností štatutárny zástupca spoločnosti
(žalovaný 1/) na seba ako fyzickú osobu a iný logický dôvod ako úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky
žalobcu žalovaný 1/ nevysvetlil. Reálne zmarenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky je zrejmé
zo skutočnosti, že spoločnosť EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. bola následne zrušená a vymazaná z
obchodného registra. Vymáhateľnosť pohľadávky žalobcu vyplýva z platnej kúpnej zmluvy zo 16.03.2007
a z preukázania skutočnosti odôvodňujúcej záver, že k uhradeniu kúpnej ceny po jej podpise nedošlo.
Pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná skutočnosťou, že sa stal vlastníkom pozemkov prevádzaných
neúčinným právnym úkonom, t. j. z tohto právneho úkonu mal prospech. Vzhľadom na skutočnosti súd
prvého stupňa určil neúčinnosť predmetného právneho úkonu a voči žalovanému 2/ žalobu zamietol.



O trovách rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť trovy konania
žalobcovi. Žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní žiadne nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný 1/ a napadol ním výrok, ktorým bola vyslovená
neúčinnosť kúpnej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmenil tak, že žalobu zamietne resp. aby ho v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil
súdu prvého stupňa. Podľa neho súd prvého stupňa pochybil, keď konal s neexistujúcim účastníkom
konania spoločnosťou EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. , ktorá bola vymazaná z obchodného registra a
zanikla bez právneho nástupcu. Zánikom dlžníka (spoločnosti EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o.) zanikol i
samotný dlh, ktorého existenciu žalobca v konaní preukazoval. Napriek tomu má za to, že uznanie dlhu
je falzifikátom. Žalobca v konaní nepreukázal ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
keďže nepreukázal existenciu pohľadávky. Kúpna cena za pozemky bola vyplatená riadne a včas, čo
žalobca potvrdil svojím podpisom na príjmovom pokladničnom doklade, ktorý je založený v spisovom
materiáli. Táto transakcia bola riadne zavedená do účtovníctva spoločnosti, čo potvrdila aj svedkyňa Q..
Žalobca sa nikdy od spoločnosti EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o. uspokojenia svojej údajnej pohľadávky
nedomáhal. Napokon súd prvého stupňa vyslovil neúčinnosť právneho úkonu aj vo vzťahu k prevodu
pozemkov - parcely č. XXXX/X G. XXXX/X, hoci tieto boli prevedené na žalovaného 2/ a žalobca sa
môže uspokojiť len na neprevedených nehnuteľnostiach.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (keďže nebolo
potrebné zopakovať, príp. dopĺňať dokazovanie) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
treba v napadnutej časti zrušiť.
Podľa § 42a ods. 4 písm. a/ Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený, a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou
a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, alebo ktoré
dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že
nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V tomto prípade sa
teda úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť týchto osôb (uvedených v § 42 a ods. 4 písm. a/ OZ)
predpokladá (prezumuje). Preto druhá žalovaná strana musí preukázať (na nej je dôkazné bremeno), že
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti. Pokiaľ by to druhá
strana v konaní pred súdom nepreukázala, odporovacia žaloba by bola úspešná.
Odporovateľným právnym úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky
veriteľa. Právne úkony dlžníka ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov -
by sa z majetku dlžníka uspokojil. Jednou z podmienok, za ktorých veriteľ môže právnym úkonom
dlžníka odporovať, je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou sa rozumie taká
pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu rozhodnutia (exekúcie), t. j. pohľadávka, ktorá
bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť
výkon rozhodnutia (exekúciu)- (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2791/1999, Rc 12/2003). Z toho vyplýva,
že ak pohľadávka nie je doteraz vymáhateľná (veriteľ si doteraz nevymohol pre svoju pohľadávku proti
dlžníkovi exekučný titul), nemôže veriteľ uplatniť odpor (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 549/2001).
Uvedenému nasvedčuje aj to, že ak v dobe rozhodovania súdu o odporovacej žalobe nie je pohľadávka
žalobcu voči dlžníkovi ešte vymáhateľná, a ak sa žalobca domáha tejto pohľadávky v inom konaní,
ktoré dosiaľ nebolo právoplatne skončené (napr. na súde), je spravidla daný dôvod na prerušenie
konania o odporovacej žalobe podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. (Rc 12/2003). Rozhodujúce
teda je, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná v čase rozhodovania súdu. V prejednávanej veci
tento zákonný predpoklad pre podanie odporovacej žaloby splnený nebol. Žalobca nedisponuje takou
pohľadávkou, ktorá by bola v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe vymáhateľná. Žalobca
existenciu a výšku pohľadávky voči dlžníkovi (spoločnosti EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o.) preukazoval
predložením uznania dlhu podpísaného žalovaným 1/ (ako konateľom dlžníka) z 31.01.2008. Predmetná
pohľadávka však nebola doposiaľ priznaná súdom, ani nebola priznaná iným exekučným titulom.
Vzhľadom na to takúto pohľadávku nemožno považovať za vymáhateľnú. Okrem toho, žalovaný 1/
spochybnil jej existenciu, ako i pravosť svojho podpisu na uznaní dlhu. Keďže pohľadávka žalobcu
voči dlžníkovi nebola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa vymáhateľná, nebol splnený zákonný
predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby. Tento nedostatok v súčasnosti nie je možné odstrániť, keďže
dlžník (spoločnosť EKOSTAV BRATISLAVA, s.r.o.) zanikla a bola vymazaná z obchodného registra bez
právneho nástupcu. Je teda zrejmé, že ani do budúcna nie je možné takúto pohľadávku priznať v konaní



pred súdom, keďže spoločnosť dlžníka stratila spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania. Vzhľadom
na tieto skutočnosti nemožno považovať rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti za vecne
správny.
K odvolacej námietke žalovaného 1/, že súd prvého stupňa, napriek zisteniu, že časť nehnuteľností
žalovaný 1/ medzičasom previedol na žalovaného 2/ (ktorý bol pri ich nadobúdaní dobromyseľný)
vyslovil neúčinnosť kúpnej zmluvy v celosti (t. j. určil neúčinnosť kúpnej zmluvy aj v tej časti, ktorá
sa týka nehnuteľností, ktoré boli medzičasom prevedené na žalovaného 2/) odvolací súd uvádza, že
odporovacia žaloba má význam najmä vtedy, ak sa predmet odporovaného právneho úkonu nachádza
u povinného (žalovaného) subjektu. Ak žalovaný tento predmet previedol ďalším právnym úkonom ďalej
na tretiu osobu, pričom tieto nevedeli o tom, že ide o odporovateľný právny úkon, prichádza do úvahy
len peňažná (relutárna) náhrada, pretože právne účinky odporovacej žaloby sa nedotýkajú právneho
postavenia tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vec od osoby, na ktorú dlžník previedol k veci
vlastnícke právo. Ak teda uspokojenie veriteľa z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel odporovateľným právnym
úkonom, nie je dobre možné (napríklad preto, že osobe, v prospech ktorej dlžník odporovateľný právny
úkon urobil, už takto nadobudnuté hodnoty nepatria), môže sa veriteľ - namiesto určenia neúčinnosti
právneho úkonu - domáhať, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech,
vydal takto získané plnenie (rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 2737/2000).
Ust. § 42b ods. 4 Obč. zák. zakladá veriteľovi priamy nárok domáhať sa náhrady voči tomu, kto
mal z odporovateľného úkonu prospech, pri splnení podmienky v ňom uvedenej, ktorý však nemôže
predchádzať úspešnému odporovaniu, pretože môže nastať až ako jeho právny dôsledok. Priznaniu
takéhoto nároku preto musí predchádzať právoplatné určenie neúčinnosti právneho úkonu. Vlastnícke
právo toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, k veci, ktorá bola predmetom tohto úkonu, nie
je podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 42 a ods. 2 až 5 Obč. zák. (R 5/2008), pretože zmena
vlastníctva v priebehu konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu nemá právny význam.
Môže mať význam až pri posudzovaní možnosti veriteľa vyplývajúcich z úspešného odporovania.
Veriteľ môže podľa § 42b ods. 4 Obč. zák. požadovať uspokojenie svojej vymožiteľnej pohľadávky z
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka. Ak napr. dlžník odporovateľným
právnym úkonom scudzí nehnuteľnosť tretej osobe, prešlo síce vlastnícke právo na tretiu osobu, ale
ukrátený veriteľ sa môže v prípade úspechu svojej odporovacej žaloby výkonom rozhodnutia hojiť na
nehnuteľnosti tak, ako keby bola naďalej vo vlastníctve dlžníka. V prípade, že toto uspokojenie formou in
natura nie je dobre možné, má ukrátený veriteľ právo na náhradu voči tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu prospech. Ide o peňažnú náhradu, ktorá nepodlieha právnemu režimu náhrady škody
podľa šiestej časti Obč. zák. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže
byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon
urobený; žaloba o zaplatenie peňažnej náhrady sa uplatní vtedy, ak uspokojenie veriteľa nie je možné z
toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a musí smerovať voči osobe, ktoré z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech ( rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 1489/2000).
Keďže žalobca nedisponoval v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa a ani v
čase rozhodovania odvolacieho súdu vymáhateľnou pohľadávkou voči dlžníkovi nie je splnený zákonný
predpoklad úspešnosti odporovacej žaloby. Napriek uvedenému nebolo možné rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je totiž
zmätočné a vôbec z neho nevyplýva, aký právny úkon je vlastne predmetom sporu, resp. akému
právnemu úkonu sa odporuje. Naviac, odporovaný právny úkon uvedený vo výroku napadnutého
rozsudku, sa v spise nenachádza a z výroku napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, kedy bol odporovaný
právny úkon uzavretý.
Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti, ktorou bola určená neúčinnosť právneho úkonu a podľa ods. 2 tohto ustanovenia
vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Odvolací súd dodáva, že - odhliadnuc od
neexistencie vymáhateľnej pohľadávky - súd prvého stupňa nezisťoval a preto ani neuviedol v dôvodoch
napadnutého rozsudku, za akú cenu spoločnosť EKOSTAV BRATISLAVA, spol. s r. o. predala predmetné
nehnuteľnosti žalovanému 1/. Táto skutočnosť má vplyv na posúdenie, či tu odporovaným právnym
úkonom vôbec došlo k ukráteniu pohľadávky veriteľa. Treba totiž vziať do úvahy, že podľa ustálenej
súdnej praxe nemožno hovoriť o ukrátení veriteľa v prípade tzv. ekvivalentných právnych úkonov (typicky
kúpna zmluva), pri ktorých predávajúci, teda dlžník veriteľa, obdrží kúpnu cenu zodpovedajúcu hodnote
prevádzaných nehnuteľností.



Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti musel odvolací súd
zrušiť i výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žalovanému 1/ uložená povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania.
Výroky napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá a ktorým žalovanému
2/ nebola priznaná náhrada trov konania, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť.
V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
(§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.