Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1S/7/2018 z 3. 12. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 3. decembra 2018, sp. zn. 1S/7/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8018200595.2
Krajský súd Prešov | 1S/7/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8018200595.2 | 2018-12-03 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon), Colný zákon (199/2004 Z. z.), SP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, SSP, zákon č. 652/2004 Z. z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b34833b-a8c0-41ae-847f-df3445990e65
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8018200595.2

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200595
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8018200595.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu
TRADESPEC, s.r.o., so sídlom Priemyselný areál, Šalgovík, Sekčovská 87, 080 01 Prešov, IČO: 36
463 060, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Kusom, advokátom, so sídlom kancelárie v Michalovciach,
Nám. osloboditeľov 10 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej
správy č. 1700401/29790/2017 zo dňa 2. mája 2017, na základe všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu     z a m i e t a .

II. N e p r i z n á v a    účastníkom nárok na náhradu trov konania.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 06.07.2017, ktorá bola pôvodne
zapísaná pod sp. zn. 1S/29/17, domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
č. 1700401/29790/2017 zo dňa 02.05.2017. Pôvodným uznesením tunajšieho súdu pod sp. zn.
1S/29/2017-179 zo dňa 24.04.2018 bola žaloba odmietnutá ako oneskorene podaná.

2. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 8Sžfk/28/2018 zo dňa 28.06.2018
bolo pôvodné uznesenie Krajského súdu v Prešove z 24.01.2018 č.k. 1S/29/2017-179 zrušené a vec
bola vrátená Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Vec bola následne zapísaná pod sp. zn.
1S/7/2018, pod ktorou bola vecne prejednaná a meritórne rozhodnutá.

I.

Priebeh administratívneho konania

3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutiami sp.  zn. 1690348/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1697319/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016, zn ,698838/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo dňa U11.2016, zn. 1702165/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru
náhradnou metódou podľa čl. 31 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým
sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného v čase vzniku



colného dlhu (ďalej len „Colný kódex“) a zároveň po dodatočnom zápise dovozného cla do účtovnej
evidencie podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods. 4 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie v
platnom znení_ (ďalej len „Colný kódex Únie“) povinnému dlžníkovi právnickej osobe TRADESPEC,
s.r.o., Priemyselný areál, Šalgovik, Sekčovská 87, 080 01 Prešov, IČO: 36 463 060 (ďalej len „žalobca")
v zmysle čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie povinnosť uhradiť dodatočne vymeranú sumu dovozného
cla. Colný dlh vznikol podľa čl. 201 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Colného kódexu, podľa ktorého
colný dlh pri dovoze vzniká prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu do voľného obehu, a to
okamihom prijatia colného vyhlásenia. Žalobca bol ako dlžník právne kvalifikovaný podľa čl. 201 ods. 3
Colného kódexu, podľa ktorého je dlžníkom deklarant.

4. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že Colný úrad Prešov, pobočka
Colného úradu Poprad, Karpatská 13, 058 01 Poprad (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vydal
dňa 15.11.2016 celkovo 13 rozhodnutí, ktorými určil colnú hodnotu náhradnou metódou a rozhodol
o dodatočnom dovymeraní colného druhú žalobcu. Ide o nasledovné rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa:

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1690348/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 3, pánske nohavice z bavlny, PpTC 6203 42 35 00, množstvo 9.029 ks)
náhradnou metódou vo výške 46.409,06 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške
5.265,72 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe
písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400389 prijatého dňa 17.02.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru
(číslo položky colného vyhlásenia: 2, dámske tričká z bavlny, PpTC 6109 10 00 00, množstvo 27.900
ks) náhradnou metódou vo výške 34.875 eur rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške
3.515,40 EUR vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe
písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400426 prijatého dňa 21.02.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 1, dámska obuv s podrážkou z plastov a zvrškom z textilného materiálu,
PpTC 6404 19 90 00, množstvo 46.344 párov) náhradnou metódou vo výške 145.983,60 EUR a rozhodol
o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške 23.635,44 EUR vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý
bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00)
rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe písomného colného vyhlásenia ev.č. 0627310400443
prijatého dňa 24.02.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru
(čislo položky colného vyhlásenia: 3, dámske pletené svetre z chemických vlákien, PpTC 6110 90 99
00, množstvo 9.910 ks) náhradnou metódou vo výške 8.324,40 eur a rozhodol o dodatočnom zápise
dovozného cla v celkovej výške 701,63 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený
do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím
vydaným v colnom konaní na základe písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400462 prijatého
dňa 28.02.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 1, dámske nohavice z denimu, PpTC 6204 62 31 90, množstvo 47.392
ks) náhradnou metódou vo výške 87.675,20 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla v
celkovej výške 8.928,65 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh
s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní
na základe písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400435 prijatého dňa 22.02.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1698838/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru
(číslo položky colného vyhlásenia: 1, pánske košele z bavlny, PpTC 6205 20 00 90, množstvo 720 ks)
náhradnou metódou vo výške 3.823,20 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške
437,18 eur R vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením



od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe
písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400808 prijatého dňa 15.04.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 1, pánske košele z bavlny, PpTC 6205 20 00 90, množstvo 1.260 ks)
náhradnou metódou vo výške 6.690,60 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške
772,63 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe
písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400809 prijatého dňa 15.04.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1700178/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 2, bavlnené ponožky - dámske a pánske, PpTC 6115 95 00 00, množstvo
378.240 párov a číslo položky colného vyhlásenia: 3, detské bavlnené ponožky, PpTC 6115 95 00 00,
množstvo 45.600 párov) náhradnou metódou vo výške 29.668,80 eur a rozhodol o dodatočnom zápise
dovozného cla v celkovej výške 1.236,10 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený
do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím
vydaným v colnom konaní na základe písomného colného vyhlásenia ev.č. 0627310400470 prijatého
dňa 01.03.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1702165/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 2, dámske tričká z chemických vlákien, PpTC 6109 90 20 00, množstvo
133.140 ks) náhradnou metódou vo výške 327.524,40 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného
cla vo výške 37.705,25 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh
s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní
na základe písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400425 prijatého dňa 21.02.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 2, dojčenské odevy - ponožky pletené alebo háčkované z bavlny, PpTC 6111
20 90 00, množstvo 192.000 párov) náhradnou metódou vo výške 67.200 eur a rozhodol o dodatočnom
zápise dovozného cla vo výške 7.372,80 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený
do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím
vydaným v colnom konaní na základe písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400528 prijatého
dňa 07.03.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1704242/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru
(číslo položky colného vyhlásenia: 3, obuv s vonkajšou podrážkou a zvrškom z plastov - pánske
sandále, PpTC 6402 99 39 00, množstvo 4.050 párov) náhradnou metódou vo výške 11.299,50 eur
a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške 4.199,54 eur vo vzťahu k uvedenému
tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód
režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe písomného colného vyhlásenia ev. č.
0627310400686 prijatého dňa 29.03.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru (číslo
položky colného vyhlásenia: 1, dámska obuv s vonkajšou podrážkou a zvrškom z plastov, PpTC 6402
99 98 00, množstvo 9.600 párov) náhradnou metódou vo výške 36.192 eur a rozhodol o dodatočnom
zápise dovozného cla vo výške 13.339,55 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený
do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím
vydaným v colnom konaní na základe písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310400687 prijatého
dňa 29.03.2014.

- Colný úrad Prešov rozhodnutím zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016 určil colnú hodnotu tovaru
(číslo položky colného vyhlásenia: 1, dámske podprsenky, PpTC 6212 10 90 00, množstvo 102.390 ks)
náhradnou metódou vo výške 16.382,40 eur a rozhodol o dodatočnom zápise dovozného cla vo výške
2.277,16 eur vo vzťahu k uvedenému tovaru, ktorý bol prepustený do režimu voľný obeh s oslobodením
od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00) rozhodnutím vydaným v colnom konaní na základe
písomného colného vyhlásenia ev. č. 0627310401080 prijatého dňa 11.06.2014.



5. Uvedené rozhodnutie správny orgán prvého stupňa vydal ako príslušný úrad podľa § 9 ods. 3 písm.
a) a k) zákona č. 652/2004 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov v súlade s čl. 29 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(EU) č. 952/2013 z 09.10.2013, ktorým sa ustanovuje colný kódex únie v znení neskorších zmien a
doplnkov účinného od 01.05.2016 (ďalej len „colný kódex únie účinný od 01.05.2016“) v spojení s
§ 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny
poriadok“) a určil podľa čl. 31 ods. 1 Nariadenia Rady (EHS) č 2913/92,  ktorým sa ustanovuje Colný
kódex Spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Colný kódex“) na základe údajov
dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov zlučiteľných so zásadami a všeobecnými
pravidlami Dohody o vykonávaní čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994, čl. VII
Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 a ustanoveniami kapitoly 3 Hlavy II Colného kódexu
colnú hodnotu vyššie uvedeného tovaru, ktorý bol predložený na colné konanie deklarantom - žalobcom
na základe jeho colného vyhlásenia a bol prepustený do navrhovaného colného režimu voľný obeh s
oslobodením od dane z pridanej hodnoty predchádzajúcim rozhodnutím vydaným v správnom konaní.

6. V dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou podľa čl. 31 ods. 1 Colného kódexu vznikol
dôvod na dodatočné vymeranie colného dlhu. Správny orgán prvého stupňa z uvedeného dôvodu
zároveň po zápise do účtovnej evidencie podľa čl. 101 ods. 1 v spojení s čl. 104 ods. 1 a čl. 105 ods.
4 Colného kódexu Únie účinného od 01.05.2016 oznámil v zmysle čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie
účinného od 01.05.2016 povinnému dlžníkovi - žalobcovi, kvalifikovanému ako dlžník podľa čl. 201 ods.
3 Colného kódexu, celkovú výšku colného dlhu. Colný dlh vznikol dlžníkovi podľa čl. 201 ods. 1 písm. a)
Colného kódexu prepustením tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, do colného režimu voľný obeh na
podklade jeho colného vyhlásenia, a to podľa čl. 201 ods. 2 Colného kódexu v okamihu prijatia daného
colného vyhlásenia. V zmysle čl. 85 ods. 1 Colného kódexu Únie účinného od 01.05.2016 colný úrad
určil colný dlh podľa pravidiel vzťahujúcich sa na daný tovar v čase, keď colný dlh vznikol, t.j. v čase
prijatia predmetného colného vyhlásenia.

7. Daňová povinnosť pri dovoze tovaru nevznikla, pretože žalobca splnil podmienky uvedené v § 48 ods.
3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
DPH“).

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

8. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 30.11.2116 vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý vydal dňa
02.05.2017 pod č. 1700401/29790/2017 žalobou napádané rozhodnutie. Žalovaný ako odvolací orgán,
príslušný na konanie podľa ustanovenia § 4 ods. 3 písm. s) zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov preskúmal v
riadnom odvolacom konaní podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v spoločnom konaní v súlade so
zásadou hospodárností a efektívnosti konania rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 1690348/2016
zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698838/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa
15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016. Uvedenými
rozhodnutiami colný úrad určil colnú hodnotu dovezeného tovaru (rôzny textilný tovar alebo obuv, presne
špecifikované v prvostupňových rozhodnutiach) náhradnou metódou a rozhodol o dodatočnom zápise
dovozného cla pre tovar predložený na colné konanie deklarantom - právnickou osobou TRADESPEC,
s.r.o., so sídlom Lada 168, 082 12 Lada, IČO: 36 463 060 (do 18.05.2016).
9. Dôvodom na preskúmanie prvostupňového rozhodnutia bolo odvolanie žalobcu zo dňa 30.11.2016,
podané v zákonnej lehote proti všetkým uvedeným prvostupňovým rozhodnutiam prostredníctvom
advokáta JUDr. Juraja Kusa, Advokátska kancelária, Nám. osloboditeľov 10, 071 01 Michalovce.
10. Po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí a súvisiaceho spisového materiálu v celom
rozsahu žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým  podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu
zamietol a predmetným odvolaním napadnuté rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 1690348/2016
zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698838/2016 zo



dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa
15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016 potvrdil.

11. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia vyplýva, že zákonná možnosť colného úradu
spochybniť deklarovanú colnú hodnotu a z uvedeného dôvodu určiť colnú hodnotu náhradou metódou
v čase podania písomných colných vyhlásení vyplývala z čl. 181a Nariadenia komisie (EHS) č.
2454/93 z 2.júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov, účinného v čase vzniku colného
dlhu (ďalej len „Vykonávacie nariadenie“); s účinnosťou od 01.05.2016 je táto zákonná možnosť
ustanovená v čl. 140 ods. 1 a 2 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra
2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len „nariadenie
č. 2015/2447“). Podľa čl. 181a ods. 1 Vykonávacieho nariadenia colné orgány nemusia určovať colnú
hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným
v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná
hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa čl. 29 Colného
kódexu. Žalobca ako deklarant na základe písomných colných vyhlásení, ktoré sú presne špecifikované
v napadnutých rozhodnutiach, navrhol prepustiť tovar, taktiež presne špecifikovaný v napadnutých
rozhodnutiach, do režimu voľný obeh s oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42
00). V predmetných prípadoch nadobudol colný úrad dôvodné pochybnosti v zmysle uvedeného
ustanovenia na základe skutočnosti, že v rámci colnej kontroly pri overovaní dokladov v súlade s čl. 68
Colného kódexu, ktoré tvorili prílohu colného vyhlásenia, zistil výraznú odlišnosť deklarovanej hodnoty
v porovnaní s hodnotami uverejňovanými Štatistickým úradom Európskeho Spoločenstva (Eurostat)
pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie január 2014 a taktiež v porovnaní s
hodnotami poskytnutými Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) pre jednotlivé podpoložky
kombinovanej nomenklatúry za obdobie mesiaca september 2013. Podľa čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho
nariadenia, ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať dodatočné
informácie v súlade s čl. 178 ods. 4. Colný úrad postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a v
jednotlivých dovozných prípadoch vyzval žalobcu formou písomnej výzvy na predloženie doplňujúcich
dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu, a to v lehote 15 dní odo dňa
doručenia výzvy.

12. Aj napriek tomu, že v dôsledku existujúcich pochybností colného úradu v zmysle čl. 181a
Vykonávacieho nariadenia nebolo vydané konečné rozhodnutie o určení colnej hodnoty, ustanovenie
čl. 73 Colného kódexu umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch,
keď overovanie údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely
overovania už nie je potrebný. Colný úrad v súlade s predmetným ustanovením vydal Oznámenie a
žiadosť o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa čl. 73 Colného kódexu, ktorým oznámil účastníkovi
konania, že napriek tomu, že nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a
nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, je možné uvedený postup aplikovať
s podmienkou zabezpečenia colného dlhu v súlade s čl. 74 ods. 1 Colného kódexu. Žalobca ako
deklarant vyjadril svojim podpisom súhlas s prepustením tovaru v zmysle čl. 73 ods. 1 druhá veta
Colného kódexu a colný úrad predmetný tovar prepustil do navrhovaného colného režimu voľný obeh s
oslobodením od dane z pridanej hodnoty (kód režimu 42 00).

13. V prípadoch dovozu tovaru predloženého na colné konanie na základe písomných colných vyhlásení
ev. č. 0627310400389 zo dňa 17.02.2014, 0627310400426 zo dňa 21.02.2014, ev. č. 0627310400462
zo dňa 28.02.2014, 0627310400435 zo dňa 22.02.2014, ev. č. 0627310400470 zo dňa 01.03.2014,
ev. č. 0627310400425 zo dňa 21.02.2014 a ev. č. 0627310400528 zo dňa 07.03.2014 žalobca na
písomnú výzvu colného úradu na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil
deklarovanú colnú hodnotu, predložil colnému úradu doklady: „Sale - purchase agreement“, kópiu
faktúry, kópiu „Bili of lading", kópiu cezhraničného platobného príkazu a vyjadrenie k výzve a oznámeniu.

14. V prípadoch dovozu tovaru predloženého na colné konanie na základe písomných colných
vyhlásení ev. č. 0627310400443 zo dňa 24.02.2014, ev. č. 0627310400808 zo dňa 15.04.2014, ev. č.
0627310400809 zo dňa 15.04.2014, ev.č. 0627310400687 zo dňa 29.03.2014, ev. č. 0627310400686 zo
dňa 29.03.2014 a ev. č. 0627310401080 zo dňa 11.06.2014 žalobca na písomnú výzvu colného úradu



na predloženie doplňujúcich dokladov a informácií, ktorými by zdôvodnil deklarovanú colnú hodnotu,
nereagoval.

15. Keďže ani na základe dodatočného predloženia dokladov v uvedených prípadoch neboli vyvrátené
pochybnosti colného úradu o tom, že deklarovaná cena predstavuje celkovú cenu skutočne za tovar
zaplatenú, colný úrad postupoval ďalej v súlade s čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, podľa
ktorého, ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia pred prijatím konečného rozhodnutia
informovať príslušnú osobu, na požiadanie písomne, o dôvodoch týchto pochybností a poskytnúť jej
primeranú príležitosť na vyjadrenie. Colný úrad v zmysle predmetného ustanovenia zaslal žalobcovi v
každom dovoznom prípade Oznámenie o pretrvávaní dôvodných pochybností o začatí konania o určení
colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu. Zároveň colný úrad vyzval účastníka konania v
zmysle čl. 29 v spojení s čl. 22 ods. 6 Colného kódexu Únie, aby sa písomne vyjadril ku skutočnostiam
uvedeným v tomto oznámení o začatí konania, prípadne navrhol doplnenie podkladov (dôkazných
prostriedkov) pre rozhodnutie, a to v určenej lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Splnomocnený
zástupca žalobca v určenej lehote zaslal colnému úradu vyjadrenie zn. 181/JK/16 zo dňa 27.10.2016.

16. Po zákonnom spochybnení deklarovanej colnej hodnoty, v dôsledku ktorého nie je možné určiť
colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu a dodržaní procesného postupu
ustanoveného v čl. 181a Vykonávacieho nariadenia (od 01.05.2016 je uvedený postup ustanovený v
čl. 140 ods. 1 a ods. 2 nariadenia č. 2015/2447) pristúpil colný úrad k vydaniu konečných rozhodnutí
zn. 1690348/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016
zo dňa 15.11.2016, zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1698838/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1704242/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa
15.11.2016 vo veci určenia colnej hodnoty náhradnou metódou. Colný úrad sa v odôvodneniach
predmetných rozhodnutí dostatočne a komplexne vyjadril k otázke určenia colnej hodnoty tovaru,
zároveň odôvodnil nemožnosť prijatia deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia a nemožnosť
určenia colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu. Colný úrad sa v odôvodneniach napadnutých
rozhodnutí taktiež zaoberal dôvodmi vylúčenia možnosti použiť niektorú z náhradných metód hodnotenia
ustanovených v čl. 30 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu v určenom poradí a objasnil dôvody
určenia colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle čl. 31 ods. 1 Colného kódexu, uviedol,
aké východiskové údaje boli pri určení colnej hodnoty uvedenou metódou použité a ako boli získané.
Keďže v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na dodatočné vymeranie
colného dlhu v zmysle čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie (v colných konaniach bola vymeraná nižšia
suma cla ako je suma cla skutočne dlžná podľa platných právnych predpisov), colný úrad napadnutými
rozhodnutiami zároveň po dodatočnom zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie oznámil
v súlade s čl. v zmysle čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie žalobcovi ako povinnému dlžníkovi dodatočne
vymerané sumy dovozného cla. Keďže otázka určenia colnej hodnoty tovaru v prejednávanej právnej
veci priamo a neoddeliteľne súvisí s otázkou súčasného určenia správnej výšky dovozných platieb,
ktoré majú byť oznámené dlžníkovi (žalobcovi), colný úrad obe tieto otázky posúdil v jednom konaní
a zahrnul ich do jedného rozhodnutia. Predmetné rozhodnutia colného úradu o určení colnej hodnoty
a dodatočnom zápise dovozného cla tak obsahujú všetky skutočnosti, ktoré boli pre konečný výmer
sumy dovozných platieb rozhodujúce a z ktorých colný úrad v konaní vychádzal, vrátane určenia
colnej hodnoty tovaru. Vyriešenie otázky colnej hodnoty tovaru a následného určenia sumy dovozných
platieb v jednom rozhodnutí je plne v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti správneho konania
vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Takýto postup tiež zabezpečuje prehľadnosť,
zrozumiteľnosť i presvedčivosť rozhodnutí, na základe ktorých je žalobca ako dlžník povinný zaplatiť
vzniknutý colný dlh.

17. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní najprv citoval celý text jeho vyjadrenia zo dňa 27.10.2016,
ktoré bolo zaslané colnému úradu v súvislosti s Oznámením o pretrvávaní dôvodných pochybností
a začatí konania o určení colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného dlhu, a taktiež časť
textu Žiadosti o uvoľnenie zábezpek zo dňa 05.05.2014. Žalovaný k daným vyjadreniam uviedol, že
colný úrad sa v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí dostatočným a kvalifikovaným spôsobom v
súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku vysporiadal s tvrdeniami uvedenými vo vyjadrení zo dňa
27.10.2016. Vo vzťahu k žiadosti o uvoľnenie colných zábezpek zo dňa 05.05.2014 a tvrdeniam žalobcu,
že colný úrad zadržiaval zábezpeky neoprávnene žalovaný uviedol, že postup colného úradu bol v



súlade s čl. 73 ods. 1 druhá veta v spojení s čl. 74 ods. 1 prvá veta Colného kódexu, pričom s
uvedeným postupom žalobca vyjadril súhlas. Tovar môže byť prepustený do voľného obehu a colná
hodnota tovaru sa definitívne určí následne, avšak pod podmienkou zabezpečenia colného dlhu, v
súlade s ustanovením čl. 13 Dohody o vykonávaní čl. VII GATT uverejnenej oznámením Ministerstva
zahraničných vecí č. 152/2000 Z.z. (ďalej len „Dohoda o vykonávaní čl. VII GATT“). Správny orgán
prvého stupňa listom zn. 1096273/1/234490/2014 zo dňa 19.05.2014 oznámil žalobcovi, že z celkového
zabezpečenia budú peňažné prostriedky použité na úhradu colného dlhu, dodatočne vymeraného
napadnutými rozhodnutiami. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že colné zábezpeky boli použité na ten
účel, na ktorý boli určené (úhrada colného dlhu) a s ktorým žalobca súhlasil.

18. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní ďalej namietal, že colný úrad vydal napadnuté rozhodnutia v
rozpore s vnútroštátnym právom, ale aj s právom Európskej únie, keďže colný úrad v dňoch 14.02.2014
až 19.02.2014 (správne mal žalobca uviesť v dňoch 17.02.2014 až 11.06.2014) prijal colné vyhlásenia,
vrátane deklarovanej colnej hodnoty tovaru, a prepustil deklarovaný tovar do režimu voľný obeh, a
po dva a pol roku nebol oprávnený vydať rozhodnutie o určení colnej hodnoty. Colný úrad sa tým
mal dopustiť nesprávneho úradného postupu. Právne predpisy, citované v napadnutých rozhodnutiach,
nepoznajú termín „konečné rozhodnutie o colnej hodnote. V prejednávaných prípadoch bol tovar riadne
prepustený do režimu voľný obeh a bola prijatá colná hodnota na základe prevodnej hodnoty tovaru,
t.j. cena skutočne platená. Podľa žalovaného žalobca vyjadril názor, že ak colný úrad prepustil tovar
do režimu voľný obeh, tak týmto úkonom prijal colnú hodnotu základnou prevodnou hodnotou, t.j. uznal
cenu skutočne platenú, takže v daných prípadoch colná hodnota bola určená podľa čl. 29 Colného
kódexu. Príslušné colné vyhlásenia tak vo veci určenia colnej hodnoty majú povahu rozhodnutia vo
veci samej, pretože v colnom konaní má colné vyhlásenie zjednodušenú formu rozhodnutia. Všetky
colné vyhlásenia majú náležitosti rozhodnutia vo veci samej, sú opatrené odtlačkom úradnej pečiatky a
podpisom príslušníka colnej správy, ktorý ich vydal. Na základe týchto rozhodnutí bol tovar prepustený
do režimu voľný obeh a bola prijatá colná hodnota tovaru, takže je nemožné v tej istej veci dnes vydať
ďalšie rozhodnutie o colnej hodnote, t.j. napadnuté rozhodnutia zo dňa 13.06.2014. Je nemožné v jednej
a tej istej veci vydať dve rozdielne rozhodnutia. Takýto postup je v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, v ktorom je garantovaná právna istota a predvídateľnosť rozhodnutí.

19. Žalovaný v súvislosti s predmetnými námietkami uviedol, že v ustanovení čl. 181a ods. 2
Vykonávacieho nariadenia je uvedené, že konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie sa písomne oznámi
príslušnej osobe. Pojem „konečné rozhodnutie“ je teda použitý v uvedenom ustanovení. Po zmene
právnej úpravy od 01.05.2016 je procesný postup podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia ustanovený
včl. 140 nariadenia č. 2015/2447. Podľa čl. 140 ods. 1 nariadenia č. 2015/2447, ak majú colné orgány
odôvodnené pochybnosti, že deklarovaná prevodná hodnota predstavuje celú zaplatenú sumu alebo
splatnú sumu, ako sa uvádza v čl. 70 ods. 1 Colného kódexu Únie (to znamená metódou prevodnej
hodnoty), môžu deklaranta požiadať, aby im poskytol dodatočné informácie. Podľa čl. 140 ods. 2
nariadenia č. 2015/2447, ak sa ich pochybnosti nerozptýlia, colné orgány sa môžu rozhodnúť, že sa
hodnota tovaru nedá určiť v súlade s čl. 70 ods. 1 Colného kódexu Únie (to znamená metódou prevodnej
hodnoty). Keďže celý uvedený procesný postup smeruje k určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou,
je v súlade so zákonom, že colný úrad nemuší určovať colnú hodnotu vo všetkých prípadoch metódou
prevodnej hodnoty (podľa ceny skutočne platenej) v colnom konaní, ale po dodržaní predpísaného
procesného postupu a splnení zákonných podmienok určí colnú hodnotu samostatným rozhodnutím
náhradnou metódou.

20. Colným konaním sa v zmysle § 24 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 199/2004 Z.z.“) rozumie konanie,
ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža, vyváža alebo
prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného colného režimu. Colný úrad
prijatím colného vyhlásenia a prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu neosvedčuje
pravosť, pravdivosť a presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie colného
vyhlásenia, vrátane údajov v ňom uvedených a dokladov k nemu pripojených, sa považuje výlučne
za prejav vôle deklaranta. Údaje, uvedené v colnom vyhlásení, vrátane údajov o deklarovanej colnej
hodnote, môžu byť predmetom ďalšieho overovania.

21. Colný úrad v predmetných prípadoch v colných konaniach potvrdením písomných colných vyhlásení
odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ako sa mylne



domnieval žalobca, ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet dlžných platieb súvisiacich s
prepustením tovaru do režimu voľný obeh. V prípade režimu voľný obeh je totiž v zmysle čl. 79 Colného
kódexu jednou z podmienok na prepustenie tovaru do tohto režimu vybratie všetkých platieb dlžných
na základe právnych predpisov. O skutočnosti, že colný úrad má dôvodné pochybností o deklarovanej
cene a že táto bude predmetom overovania bol podľa žalovaného žalobca informovaný v Oznámení a
žiadosti o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa čl. 73 Colného kódexu. Ustanovenie čl. 73 Colného
kódexu umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie
údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej lehote ukončiť a tovar na účely overovania už
nie je potrebný. V zmysle uvedeného ustanovenia je možné prepustiť tovar do navrhovaného režimu
aj v prípade, ak nebolo ukončené overovanie správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané
konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty. S prepustením tovaru v súlade s uvedeným
ustanovením žalobca ako deklarant vyjadril súhlas podpisom na rube predmetného oznámenia. Z
uvedeného je zrejmé, že colný úrad zákonným spôsobom oznámil žalobcovi, že prepustením tovaru
do voľného obehu (potvrdením colného vyhlásenia odtlačkom úradnej pečiatky) colný úrad nevydal
konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, ale ide o prepustenie v súlade s čl. 73 ods. 1
Colného kódexu, pričom žalobca s uvedeným postupom súhlasil.

22. Skutočnosť, že tovar bol prepustený do voľného obehu, nemá žiadnu priamu súvislosť s
uplatňovaním náhradných metód colného hodnotenia. Tovar môže byť prepustený do voľného obehu
a colná hodnota sa definitívne určí následne, avšak pod podmienkou zabezpečenia colného dlhu, čo
vyplýva z čl. 13 Dohody o vykonávaní čl. VII GATT. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že
colný úrad vydaním napadnutých rozhodnutí o určení colnej hodnoty náhradnou metódou nerozhodoval
dvakrát v tej istej veci; colný úrad v colných konaniach o určení colnej hodnoty nerozhodoval,
deklarovaná cena bola použitá len na účely vymerania dlžných dovozných platieb určených na vybratie
v colných konaniach, čo je v zmysle čl. 79 Colného kódexu podmienkou prepustenia tovaru do colného
režimu voľný obeh.

23. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že predložil colnému úradu všetky potrebné
doklady, potvrdzujúce správnosť deklarovanej ceny, colný úrad deklarovanú colnú hodnotu prijal a
prepustil tovar do režimu voľný obeh, pričom colný úrad vo výzve na predloženie dokladov neoznačil
jediný dôkaz, ktorý by mal žalobca predložiť o deklarovanej colnej hodnote tovaru.

24. Žalovaný k predmetným námietkam žalobcu uviedol, že povinnosť deklaranta pripojiť k písomnému
colnému vyhláseniu všetky doklady, ktorých predloženie je nevyhnutné pre uplatňovanie predpisov
upravujúcich colný režim, do ktorého je tovar navrhovaný v colnom vyhlásení, bola v čase prepustenia
predmetného tovaru do režimu voľný obeh ustanovená v čl. 62 ods. 1 Colného kódexu. Za
správnosť deklarovaných údajov, vrátane údajov o deklarovanej cene, pravosť predložených dokladov
a splnenie všetkých povinností súvisiacich s umiestnením predmetného tovaru do navrhovaného
režimu, zodpovedal žalobca ako deklarant v zmysle čl. 199 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Colné
predpisy neustanovujú taxatívnym spôsobom, aké doklady majú byť predložené k písomnému colnému
vyhláseniu na potvrdenie deklarovaných údajov, takže nie je možné, aby colný úrad vo výzve striktne
určil účastníkovi konania, aké doklady má predložiť na podporu svojich tvrdení, že deklarovaná hodnota
predstavuje celkovú platbu za dovezený tovar. Colný úrad prijal deklarovanú hodnotu len na účely
výpočtu dovozných platieb v colných konaniach, aby bolo možné prepustiť tovar do režimu voľný obeh
v súlade s čl. 73 a 79 Colného kódexu.

25. Podľa žalovaného žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že colný úrad oprel napadnuté rozhodnutia o dva
kľúčové dôkazy, a to údaje uverejňované Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva EUROSTAT a
údaje poskytnuté Európskym úradom pre boj proti podvodom pre jednotlivé podpoložky kombinovanej
nomenklatúry. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že predmetné údaje neboli východiskovými údajmi pri
určení colnej hodnoty náhradnou metódou (colná hodnota nebola určená na základe uvedených údajov),
ale na základe týchto údajov colný úrad colný úrad zistil, že deklarované ceny tovaru dovážaného
žalobcom sú výrazne nižšie (dovážaný tovar je výrazne podhodnotený) a nadobudol pochybnosti o
tom, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú platbu za dovezený tovar. Na základe uvedených
skutočností colný úrad aplikoval procesný postup ustanovený v čl. 181a Vykonávacieho nariadenia (s
účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia 2015/2447). Preverenie skutočnosti, čí deklarovaná
platba predstavuje celkovú cenu zaplatenú za dovezený tovar a či zahŕňa všetky náklady, ktoré
majú byť zahrnuté do základu colnej hodnoty, je uskutočňované z dôvodu, že v praxi dochádza k



dovozu podhodnoteného tovaru, najmä textilného a k deklarovaniu ekonomicky neopodstatnených
nízkych prevodných hodnôt. Prevodná hodnota má odzrkadľovať obchodný vzťah medzi predávajúcim
a kupujúcim. Colné orgány majú právo preskúmať tieto deklarované hodnoty, pričom sú oprávnené
využiť všetky zákonné prostriedky vyplývajúce z colných predpisov alebo uzatvorených medzinárodných
zmlúv. Ak má colný úrad, na základe vykonaného preverovania, dôvodné pochybnosti, že deklarovaná
hodnota nepredstavuje celkovú cenu zaplatenú za dovezený tovar, je oprávnený v zmysle čl. 181a
Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia 2015/2447) colnú
hodnotu neurčiť na základe prevodnej hodnoty, ale náhradnými metódami.

26. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní taktiež na niekoľkých miestach uviedol, že colný
úrad napadnuté rozhodnutia opiera o kľúčový dôkaz - Informáciu o výsledkoch preverovania zn.
1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, ktorú zaslal žalovaný správnemu orgánu prvého stupňa
a poukazuje na to, že colná hodnota tovaru sa nemôže zakladať na tajnej informácii o výsledkoch
preverovania.

27. Žalovaný k uvedeným tvrdeniam žalobcu uviedol, že Informácia o výsledkoch preverovania zn.
1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014 nebola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí,
colný úrad v daných veciach z tejto Informácie nevychádzal ani napadnuté rozhodnutia o túto Informáciu
neopiera. Námietky žalobcu v tomto smere sú účelové a zavádzajúce. Colná hodnota tovaru bola
v predmetných veciach určená náhradnou metódou podľa § 31 ods. 1 Colného kódexu na základe
údajov, ktoré zodpovedajú konkrétnemu slovenskému alebo poľskému colnému vyhláseniu, to znamená
konkrétnemu dovozu rovnakého alebo podobného tovaru, zatriedeného do rovnakej podpoložky
kombinovanej nomenklatúry, v rovnakom alebo približne rovnakom období, pri ktorom nedošlo k
spochybneniu deklarovanej ceny, ale colná hodnota bola určená metódou prevodnej hodnoty. Colná
hodnota sa nezakladá na tajnej informácii o výsledkoch preverovania, ako účelovo tvrdil žalobca v
odvolaní.

28. Z dôvodu, že Informácia o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014
nebola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí sú irelevantné aj viacnásobné námietky žalobcu,
že mu nebolo doručené kompletné vybavenie dožiadania a že je potrebné vysporiadať sa s otázkou,
kto deklaroval na colné doklady reálne vývozné ceny. Žalovaný opätovne uviedol, že colný úrad pri
vydávaní rozhodnutia nevychádzal z Informácie o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014
zo dňa 29.03.2014, ale zo skutočnosti, že v predmetných prípadoch dožiadaná zahraničná colná správa
nevybavila žiadosť slovenských colných orgánov o preverenie deklarovanej colnej hodnoty. Pochybnosti
colného úradu o deklarovaných colných hodnotách sa tak nepodarilo vyvrátiť, a preto colný úrad
pristúpil k určeniu colnej hodnoty náhradnou metódou. Colná hodnota určená náhradnou metódou sa
nezakladá na vývozných cenách z Číny ani na žiadnych tajných informáciách a údajoch. V predmetnom
prípade sa colná hodnota nezakladá ani na cenách zverejnených Štatistickým úradom Európskeho
spoločenstva EUROSTAT; uvedené údaje boli použité len na porovnanie deklarovaných cien. Žalobca
v odvolaní namietal nemožnosť určovať colnú hodnotu na základe údajov zverejnených Štatistickým
úradom Európskeho spoločenstva EUROSTAT aj s poukazom na ods. 2 písm. a) a písm. c) čl. 7 Dohody
o vykonávaní čl. VII GATT. K uvedeným námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že colná hodnota v
predmetných prípadoch bola určená v súlade s ods. 2 písm. a) a písm. c) čl. 7 Dohody o vykonávaní čl. VII
GATT, keďže sa nezakladá ani na predajnej cene tovaru v krajine dovozu ani na cene tovaru na domácom
trhu v krajine vývozu. Colný úrad určil colnú hodnotu s použitím údajov, ktoré zodpovedajú konkrétnemu
slovenskému alebo poľskému colnému vyhláseniu, to znamená konkrétnemu dovozu rovnakého alebo
podobného tovaru, zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, v rovnakom alebo
približne rovnakom období, pri ktorom nedošlo k spochybneniu deklarovanej ceny, ale colná hodnota
bola určená metódou prevodnej hodnoty.

29. Podľa žalovaného žalobca taktiež viackrát v odvolaní namietal, že neobstojí tvrdenie colného
úradu, že overovanie správností colnej hodnoty sa uskutočnilo na základe medzinárodnej dohody medzi
Európskym spoločenstvom a Čínskou ľudovou republikou. Žalovaný k predmetnej námietke uviedol,
že v prípade pochybností o deklarovanej colnej hodnote tovaru dovezeného z Číny colné orgány iba
využili na základe medzinárodnej dohody (keďže žalobca na výzvu colného orgánu nepredložil žiadne
ďalšie doklady, ktoré by preukazovali správnosť deklarovanej colnej hodnoty), možnosť preverenia
týchto údajov priamo v Čine. Žiaľ, ani vykonanie tohto dôkazu, keďže Čína na žiadosť nereflektovala,



neodstránilo pochybnosti, ktoré colný úrad nadobudol na základe porovnania deklarovaných cien s
cenami uverejnenými EUROSTAT-om a poskytnutými OLAF-om.

30. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní ďalej namietal, s poukazom na ods. 2 písm. a) a písm. c)
čl. 7 Dohody o uplatňovaní čl. VII, že rozhodnutia o určení colnej hodnoty je nemožné oprieť o údaje
uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat. Nesúhlasil s tvrdením colného
úradu uvedeným v napadnutých rozhodnutiach, že colná hodnota určená colným úradom náhradnou
metódou, nie je v žiadnom prípade určená na základe údajov získaných štatistickým úradom EÚ
(Eurostat), ale uvedené údaje poskytujú prehľad dovozných cien, za ktoré sa daný tovar dováža na colné
územie EÚ a boli použité na porovnanie colnej hodnoty dovážaného tovaru.

31. Podľa názoru žalobcu, z praxe je zrejmé a preukázané, že overovanie správnosti deklarovanej
hodnoty sa uskutočňuje prostredníctvom inštitútu následnej kontroly (§ 12 zákona č. 199/2004 Z.z.).
Poukazuje na skutočnosť, že colný úrad predložené doklady o platbe (vrátane cezhraničných platobných
príkazov) nespochybnil, resp. nepreukázal, že nešlo o cenu skutočne platenú za predmetný tovar. Tvrdil,
že colný úrad v rámci následnej kontroly mal preveriť účtovníctvo spoločnosti žalobcu, aj účtovníctvo
čínskeho predávajúceho, s ktorou mal žalobca uzatvorený kontrakt. Jedine takýmto spôsobom by bolo
možné podľa názoru žalobcu objektívne zistiť, aká bola cena skutočne platená za predmetný tovar
dovezený z Činy.

32. Žalovaný považoval predmetné námietky žalobcu za účelové a irelevantné. Inštitút následnej kontroly
v zmysle § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. nepredstavuje výlučný spôsob kontroly údajov uvedených
v colnom vyhlásení, ani jedinú možnosť nápravy zisteného nezákonného stavu. Colné predpisy
upravujú niekoľko spôsobov vykonávania colného dohľadu a preverovania skutočností o dovážanom
tovare, napríklad colné konanie alebo colnú kontrolu, takže colnému úradu nemožno direktívne
nariadiť len uplatňovanie následnej kontroly po prepustení tovaru. Na preverenie deklarovaných
údajov a predložených dokladov v colnom konaní môžu colné orgány okrem inštitútov ustanovených
komunitárnymi a národnými predpismi, vrátane kombinácií týchto inštitútov, využiť taktiež oprávnenia
vyplývajúce z uzatvorených bilaterálnych alebo medzinárodných zmlúv o administratívnej spolupráci
alebo vzájomnej pomoci v colnej oblasti. Predložené cezhraničné platobné príkazy sú dôkazom o
tom, že uvedené sumy boli zahraničnému predávajúcemu uhradené, ale nezaručujú, že zaplatená
cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady, ktoré vstupujú do colnej hodnoty, takže
predložené doklady nevyvracajú pochybnosť colného úradu, že ide o celkovú platbu za dovezený tovar.

33. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní taktiež namietal, že na predmetnú právnu vec sa nevzťahuje
Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-291/15 zo dňa 16.06.2016 (ďalej len „rozsudok
C-291/15“), keďže podľa jeho názoru nejde o obdobnú právnu vec, súd vychádzal z iných skutkových a
právnych zistení a maďarský colný úrad určil colnú hodnotu podľa čl. 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu
metódou prevodnej hodnoty podobného tovaru.

34. Žalovaný predmetné námietky žalobcu považoval za irelevantné, kdeže predmetný rozsudok
Európskeho súdneho dvora sa týka obdobnej právnej veci a colný úrad správne aplikoval názor súdu
uvedený v tomto rozsudku na dané právne veci. Európsky súdny dvor sa v konaní vo veci C-291/15
zaoberal prejudiciálnou otázkou, či sa má čl. 181a Vykonávacieho nariadenia vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade, ak sa konštatuje, že uvádzaná prevodná hodnota
je v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobného tovaru
neprimerane nízka, a teda nereálna, sa colná hodnota určí v súlade s „prevodnou hodnotou podobného
tovaru“ napriek tomu, že colný orgán nepoprie ani inak nespochybní pravosť faktúry alebo potvrdenia
o prevode, ktoré boli predložené na preukázanie ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom
dovozca nepredloží doplňujúce dôkazy na preukázanie prevodnej hodnoty tovaru.

35. Zo skutkového stavu predmetného súdneho sporu vyplýva, že maďarská obchodná spoločnosť
podala colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru (bavlnené chňapky a tkané utierky z
mikrovlákien), dovezeného z Číny, do režimu voľný obeh. Maďarský colný úrad návrhu vyhovel,
predmetný tovar prepustil do režimu voľný obeh s deklarovanou hodnotou, uvedenou na predložených
dokladoch a potom nariadil následnú kontrolu predmetného colného vyhlásenia podľa č. 78 Colného
kódexu. V rámci následnej kontroly colný orgán porovnal jemu predloženú obchodnú faktúru s účtovnými
knihami a záznamami dovozcu, ako aj s predloženým bankovým potvrdením a zistil, že suma uvedená v



týchto dokladoch sa zhoduje s obsahom colného vyhlásenia. Keďže sa však tento orgán domnieval, že
colná hodnota kilogramu čistej hmotnosti dovezeného tovaru zodpovedá cene fakturovanej výnimočne
nízko vo vzťahu k štatistickým priemerným dostupným hodnotám pre porovnateľné tovary, postupom
podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia spochybnil správnosť colnej hodnoty tovaru. Uvedený orgán
vyzval žalobkyňu, aby preukázala správnosť colnej hodnoty dotknutého tovaru. Zo spisu, ktorým
disponuje Súdny dvor, však vyplýva, že žalobkyňa nepredložila žiadne nové dôkazy a len vyhlásila,
že svojmu čínskemu zmluvnému partnerovi zaplatila cenu uvedenú na faktúre. Colný orgán, ktorý mal
stále pochybnosti o správnosti uvedenej hodnoty, na základe štatistických údajov preskúmal, za akú
jednotkovú cenu boli maďarským dovozcom predávané uvedené kategórie výrokov a vypočítal colnú
hodnotu náhradnou metódou, a to na základe „prevodnej hodnoty podobného tovaru“ v zmysle čl. 30
ods. 2 písm. b) Colného kódexu.

36. Európsky súdny dvor v rozsudku vo veci C-291/15 zo dňa 16.06.2016 rozhodol takto:
„Čl. 181a nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie
Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva, zmeneného a doplneného
nariadením Komisie (ES) č. 3254/94 z 19. decembra 1994, sa musí vykladať v tom zmysle, že nebráni
takej vnútroštátnej praxi colných orgánov, o akú ide v konaní vo veci samej, ktorá spočíva v určení colnej
hodnoty dovezeného tovaru na základe prevodnej hodnoty podobných tovarov metódou upravenou
v čl. 30 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex
spoločenstva, zmeneného a doplneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 82/97 z 19.
decembra 1996, ak je deklarovaná prevodná hodnota neprimerane nízka v porovnaní so štatistickým
priemerom kúpnych cien uplatňovaných pri dovoze podobných tovarov, a to napriek skutočnosti, že colné
orgány nepopreli a ani inak nespochybnili pravosť faktúry a potvrdenia o prevode, ktoré boli predložené
na účely preukázania ceny skutočne zaplatenej za dovezený tovar, pričom však dovozca v odpovedi
na žiadosť colného orgánu v tomto zmysle nepredložil iné dôkazy alebo informácie na preukázanie
správnosti deklarovanej colnej hodnoty.“

37. Ďalej žalovaný citoval rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-291/15 zo dňa 16.06.2016.

38. Žalovaný poukázal na nasledovné body z odôvodnenia predmetného rozsudku:

- Pokiaľ ide, na jednej strane, o otázku, akú právomoc majú colné orgány, ak colné vyhlásenie, ktoré
im bolo predložené, vyvoláva pochybností, čl. 181a Vykonávacieho nariadenia stanovuje, že ak colné
orgány môžu odôvodnene pochybovať, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú sumu
alebo sumu, ktorá sa má zaplatiť, nemusia nevyhnutne určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru
pomocou metódy prevodnej hodnoty. V prípade, že pochybnosti pretrvávajú aj po prípadnom požiadaní
o predloženie všetkých doplňujúcich informácií a dokumentov a po tom, ako dotknutá osoba dostala
primeranú príležitosť na vyjadrenie svojho stanoviska v súvislosti s dôvodmi uvedených pochybností,
môžu deklarovanú cenu zamietnuť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2008, Carboni
ederivati, C-263/06, EU:C:2008:128, bod 52).
- Na druhej strane, Súdny dvor už uviedol, že pokiaľ ide o hodnotu, ktorá musí nahradiť prevodnú
hodnotu, čl. 181a Vykonávacieho nariadenia sa obmedzuje na stanovenie, že colné orgány „nemusia
určovať colnú hodnotu... pomocou metódy prevodnej hodnoty“, no nespresňuje, akou inou hodnotou sa
má v takomto prípade prevodná hodnota nahradiť (rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati,
C-263/06, EU:C:2008:128, bod 55).
- V tejto súvislosti, v súlade s čl. 30 a 31 colného kódexu, ak nemôže byť colná hodnota dovezeného
tovaru určená uplatnením čl. 29 tohto kódexu, musí byť v prvom rade určená uplatnením uvedeného čl.
30 Colného kódexu a v druhom rade uplatnením uvedeného čl. 31 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28.
februára 2008, Carboni e derivati, C-263/06, EU:C:2008:128, bod 56).
- Z toho vyplýva, že colné orgány môžu na účely určenia colnej hodnoty odmietnuť deklarovanú cenu
dovezeného tovaru a uplatniť druhotné metódy určenia colnej hodnoty dovezeného tovaru, upravené v
čl. 30 a 31 Colného kódexu, a najmä kúpnu cenu podobného tovaru, ak trvajú ich pochybnosti o jeho
prevodnej hodnote aj po tom, čo požiadali o poskytnutie všetkých informácií alebo všetkých dodatočných
dokumentov a po tom, čo bola dotknutej osobe poskytnutá primeraná príležitosť uviesť !ej stanovisko,
pokiaľ ide o dôvody, na ktorých sa tieto pochybnosti zakladajú.
- V tejto súvislosti, po prvé, pokiaľ ide najmä o dôvodnosť predmetných pochybností, je potrebné uviesť,
že zo spisu, ktorý bol predložený Súdnemu dvoru, vyplýva, že v konaní vo veci samej sa dotknutý
colný orgán domnieval, že deklarovaná prevodná hodnota dovážaného tovaru bola výnimočne nízka



v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych cien zistených pri dovoze podobného tovaru. Ako
zdôrazňuje Európska komisia, pokiaľ ide o určité výrobky dotknuté vo veci samej, zdá sa. že deklarovaná
cena bola o viac než 50 % nižšia než štatisticky určená priemerná cena.
- Za týchto okolností je potrebné domnievať sa, že taký rozdiel ceny, ako bol zistený sa javí dostatočný
na odôvodnenie pochybnosti colného orgánu a zamietnutie deklarovanej colnej hodnoty predmetného
tovaru.
- Okrem toho je nesporné, že v konaní vo veci samej sa pochybnosti, ktoré viedli uvedený orgán k
uplatneniu čl. 181a Vykonávacieho nariadenia, netýkali pravosti obchodnej faktúry, ale správnosti colnej
hodnoty dovezeného tovaru.
- Je potrebné pripomenúť, že na účely uplatnenia čl. 181a vykonávacieho nariadenia nie je pravosť
dokumentov preukazujúcich prevodnú hodnotu dovážaných tovarov určujúcim kritériom, ale predstavuje
jedno z viacerých kritérií, ktoré musia colné orgány zohľadniť. Tieto orgány môžu mať pochybnosti o
správnosti deklarovanej colnej hodnoty dovážaného tovaru napriek pravosti týchto dokumentov (pozri v
tomto zmysle rozsudok z 28. februára 2008, Carboni e derivati, C-263/06, EU:C:2008:128, bod 64).
- Zo spisu predloženého Súdnemu dvoru však vyplýva, že v odpovedi adresovanej colným orgánom táto
spoločnosť nepredložila nové dôkazy a vyhlásila, že zaplatila svojmu zmluvnému partnerovi hodnotu
uvedenú na faktúre.

39. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní s poukazom na Dohodu o vykonávaní čl. VII GATT a čl. 29
Colného kódexu ďalej namietal, že metóda prevodnej hodnoty je základom určovania colnej hodnoty,
všetky ďalšie metódy určovania colnej hodnoty sú náhradnými metódami a colný úrad nemôže použitie
ich poradia meniť, takže colná hodnota dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota, t.j. cena skutočne
platená.

40. V súvislosti s predmetnými námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že určenie colnej hodnoty je
upravené v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku, a to v čl.
VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT uverejnenej vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. (ďalej
len „Čl. VII GATT“) a v Dohode o vykonávaní čl. VII GATT, ako aj v Colnom kódexe a Vykonávacom
nariadení.

41. Prevodná hodnota tovaru v zmysle čl. 29 Colného kódexu je cena skutočne zaplatená alebo ktorá sa
má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby upravená podľa
čl. 32 a 33 Colného kódexu. Ide o základnú metódu colného hodnotenia. Žalobca na základe uvedeného
ustanovenia účelovo stotožnil pojmy colná hodnota, prevodná hodnota a cena skutočne zaplatená za
tovar, čo však nie správne. Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť predstavuje cenu, ktorú
kupujúci zaplatil, alebo má zaplatiť predávajúcemu za tovar predaný na vývoz na územie Spoločenstva;
je to základ v prípade určenia colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Prevodná hodnota je cena
skutočne platená alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky
v zmysle čl. 32 a 33 Colného kódexu (napr. náklady na dopravu a poistenie) a za predpokladu splnenia
podmienok ustanovených v čl. 29 ods. 1 písm. a) až d) Colného kódexu. Colná hodnota je hodnota
tovaru, ktorá sa podľa čl. 29 až 36 Colného kódexu určuje na účely použitia colných sadzieb a iných
sadzobných a nesadzobných opatrení. Z uvedeného je zrejmé, že colnou hodnotou nemožno rozumieť
výlučne cenu skutočne platenú ani prevodnú hodnotu, keďže colnú hodnotu je možné určiť aj metódou
rovnakého tovaru (čl. 30 ods. 2 písm. a) Colného kódexu), metódou podobného tovaru (čl. 30 ods. 2
písm. b) Colného kódexu), metódou jednotkovej ceny (čl. 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu), metódou
vypočítanej hodnoty (čl. 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu) alebo metódou rozumných prostriedkov
(čl. 31 ods. 1 Colného kódexu).

42. Cena skutočne platená, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, upravená v zmysle čl. 32 a 33 Colného
kódexu, je prvou v poradí, avšak colné orgány nie sú povinné prijať prevodnú hodnotu bez výhrad len z
dôvodu existencie dokladu o platbe. Spochybnenie ceny a jej neprijateľnosť na účely colného hodnotenia
je samostatnou kategóriou v zmysle viacerých ustanovení právnych predpisov, napr. v zmysle ods. 2
písm. b) Čl. VII GATT (v zmysle citovaného ustanovenia je skutočnou hodnotou cena, za ktorú sa v čase
a na mieste určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar predáva alebo ponúka na
predaj v rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej súťaže), v ustanovení čl. 29
ods. 1 písm. a) až d) Colného kódexu (napr. neexistujú žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s
tovarom, predaj nepodlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých hodnotu nemožno zistiť, predávajúci
a kupujúci nie sú osoby v spojení a pod.) a taktiež v zmysle čl. 181a Vykonávacieho nariadenia



(s účinnosťou od 01.05.2017 podľa čl. 140 nariadenia č. 2015/2447). Práve uvedené ustanovenie
nariadenia dáva colným orgánom možnosť neurčovať colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty, ak
v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené, na základe dôvodných
pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cenu, ktorá sa má
zaplatiť podľa čl. 29 Colného kódexu. Požiadavka, že colné orgány nie sú dostatočne presvedčené, na
základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu, vylučuje
prijatie deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia a určenie colnej hodnoty metódou prevodnej
hodnoty. V predmetných prípadoch nadobudol colný úrad pochybnosť už v colných konaniach, keď na
základe porovnania deklarovaných cien s hodnotami uverejňovanými Štatistickým úradom Európskeho
Spoločenstva (Eurostat) pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie január 2014
a taktiež v porovnaní s hodnotami poskytnutými Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)
pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie mesiaca september 2013 zistil,
že deklarovaná cena je výrazne nižšia. V daných veciach boli splnené všetky zákonné podmienky
ustanovené v čl. 181a Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia
č. 2015/2447) vrátane dodržania procesného postupu nariadeného predmetným ustanovením zo strany
colného úradu. Pochybnosti colného úradu, že deklarovaná cena nepredstavuje celkovú zaplatenú cenu,
neboli odstránené ani na základe dokladov predložených žalobcom, ani na základe preverenia v Číne,
takže colný úrad neurčoval colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu, ale
vydal rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty náhradnou metódou.

43. Colný úrad po zákonnom odôvodnení nemožnosti určiť colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty
pristúpil k určovaniu colnej hodnoty náhradnou metódou. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí, colný úrad postupoval v súlade s čl. 30 ods. 1 Colného kódexu a skúmal možnosť aplikácie
náhradných metód hodnotenia v poradí písmen a) až d) predmetného ustanovenia, takže nemenil ich
poradie, ako to namieta splnomocnený zástupca v odvolaní. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí
colný úrad taktiež náležíte vysvetlil dôvody nemožnosti určenia colnej hodnoty na základe žiadnej z
metód hodnotenia ustanovených v čl. 30 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu, takže poslednou
metódou, ktorú mohol colný úrad použiť, je metóda rozumných prostriedkov ustanovená v čl. 31 ods. 1
Colného kódexu. Spôsob určenia colnej hodnoty uvedenou metódou je taktiež obšírne odôvodnený v
napadnutých rozhodnutiach. Určenie colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle čl. 31
ods. 1 Colného kódexu v predmetných rozhodnutiach je správne a zákonné.

44. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní taktiež namietal, že napadnutými rozhodnutiami bola porušená
zásada rovnakého zaobchádzania, ktorá je zakotvená v ustanovení § 1 zákona č. 365/2004 Z.z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov. Považoval za neprípustné,
aby iný colný úrad na Slovensku iným spoločnostiam prepúšťal obdobný tovar za obdobné ceny do
režimu voľný obeh a nespochybňoval údaje o colnej hodnote a neurčoval colnú hodnotu náhradnými
metódami ako napadnutými rozhodnutiami a v tejto súvislosti poukazuje na konkrétne subjekty, ktorým
pobočka colného úradu Dunajská Streda a pobočka colného úradu Brodské uznáva pri textilnom tovare,
dovezenom z Číny, deklarovanú colnú hodnotu na colných vyhláseniach.

45. Uvedené argumenty považoval žalovaný za účelové. Colné orgány pri rozhodovaní rešpektujú
zásadu rovnosti účastníkov konania a taktiež zásadu rovnakého rozhodovania v skutkovo a právne
obdobných veciach. Jednotné uplatňovanie colných predpisov v celej Európskej Únii neznamená, že
rozsah vykonanej colnej kontroly a následný postup službukonajúceho colníka v konkrétnom dovoznom
prípade, spočívajúci v spochybnení deklarovanej hodnoty a určení colnej hodnoty náhradnou metódou,
je pri všetkých dovozoch automaticky záväzný pre všetkých colníkov v celej Európskej Únii. Ako už
bolo uvedené, colný úrad má aj po prepustení tovaru do navrhovaného režimu zákonnú možnosť v
súlade s § 181a Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia č.
2015/2447) po spochybnení deklarovanej cenu určiť colnú hodnotu náhradnou metódou a dodatočne
vymerať colný dlh. Ide však o oprávnenie colného úradu, nie o jeho povinnosť, takže závisí od
uváženia službukonajúceho colníka, ako vyhodnotí príslušný dovoz, jeho podmienky a dovážaný tovar
a či v konkrétnom dovoznom prípade pristúpi k spochybneniu deklarovanej ceny, aplikuje zákonom
ustanovený postup a určí colnú hodnotu náhradnou metódou. Colné predpisy neustanovujú povinnosť
vykonávať colné kontroly a aplikovať tento procesný postup v každom dovoznom prípade, takže závisí
od správneho uváženia službukonajúceho colníka, či v konkrétnom prípade dovozu s ohľadom na jeho
okolnosti vykoná colnú kontrolu dovezeného tovaru, v akom rozsahu a aký druh kontroly zvolí (úplnú



alebo čiastočnú fyzickú kontrolu tovaru alebo dokladovú kontrolu, prípadne obidva druhy kontrol) a
aký ďalší postup v konkrétnom prípade zvolí. Colné predpisy taktiež umožňujú následné preverenie
deklarovaných údajov po prepustení tovaru a prijatie príslušných zákonných opatrení až na základe
tohto vykonaného preverenia.

46. Podľa žalovaného žalobca v závere odvolania dôvodil, že keďže colná hodnota tovaru bola
stanovená v rozpore so zákonom a právom Európskej únie, aj rozhodnutia o dovymeraní colného dlhu
sú nezákonné, nakoľko podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s Dohodou o
vykonávaní čl. VII GATT, tiež v rozpore s čl. 29 Colného kódexu, s ustanovením § 3 ods. 2, ods. 3, ods.
4, ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

47. Žalovaný sa na základe vyššie uvedených skutočností nestotožňuje s uvedenými tvrdeniami
žalobcu a po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí dospel k právnemu názoru, že predmetné
rozhodnutia sú zákonné a boli vydané v súlade s čl. VII GATT aj s Dohodou o vykonávaní čl. VII
GATT, pričom nemožnosť určenia colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu bola náležíte objasnená.
Predmetné rozhodnutia boli vydané v súlade s ustanovením § 46 a § 47 Správneho poriadku, vychádzajú
zo spoľahlivo a dostatočne zisteného skutkového i právneho stavu vecí a konaní, ktoré ich vydaniu
predchádzali, boli v súlade so zákonom.

48. Rozsah, obsah i forma odvolaním napadnutých rozhodnutí o určení colnej hodnoty a dodatočnom
zápise dovozného cla a dane z pridanej hodnoty je v súlade s aplikovanými všeobecne záväznými
právnymi predpismi a zodpovedá zistenému skutkovému i právnemu stavu vecí. Správne určenie
colnej hodnoty tovaru prepúšťaného do colného režimu voľný obeh je nevyhnutným predpokladom
správneho určenia výšky dovozných platieb, ktoré majú byt' zapísané do príslušnej účtovnej evidencie
a oznámené určenému dlžníkovi. Základným predpokladom pre zákonné vymeranie sumy dovozných
platieb určitej osobe je nevyhnutné správne určenie colnej hodnoty tovaru a na jej základe správne
určenie výšky predmetných dovozných platieb, vrátane určenia spôsobu vzniku colného dlhu (jeho
právnej kvalifikácie), okamihu vzniku colného dlhu (teda okamihu, ku ktorému sa vznik a výška
dovozných platieb posudzuje) a miesta jeho vzniku. Zároveň je nutné určenie osoby alebo osôb
zodpovedných za predmetný colný dlh a za jeho úhradu, teda právna kvalifikácia povinného dlžníka. V
prípade, ak sú splnené zákonné podmienky na dodatočné vymeranie colného dlhu, je colný úrad povinný
dodatočné vymeranie dovozného cla realizovať a jeho správnu výšku oznámiť povinnému dlžníkovi
spolu s určením lehoty na úhradu dlžnej sumy.

49. Žalovaný ako odvolací orgán skúmal obsahovú formálnu správnosť napadnutých rozhodnutí, ich
zákonnosť a tiež zákonnosť postupu colného úradu v konaniach, ktoré vydaniu napadnutých rozhodnutí
predchádzalo. Skutkový stav veci, vykonané dôkazy a podklady pre vydanie napadnutých rozhodnutí
sú podrobne uvedené v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí, kde colný úrad uviedol, z akých
podkladov pre vydanie rozhodnutia vychádzal, ako ich posúdil a na základe akých ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov rozhodol. Samotný výrok rozhodnutí obsahuje okrem určenia colnej
hodnoty predmetného tovaru aj presnú právnu kvalifikáciu žalobcu ako dlžníka zodpovedného za
vzniknutý colný dlh a tiež spôsob vzniku colného dlhu, vrátane príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, podľa ktorých predmetný colný dlh vznikol v určitej výške a podľa ktorých
bol tento colný dlh dodatočne zapísaný do účtovnej evidencie a oznámený žalobcovi ako dlžníkovi. Výrok
napadnutých rozhodnutí zodpovedá požiadavke ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa
ktorého výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,
prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania a pokiaľ sa účastníkovi konania ukladá
povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Colný úrad svoje rozhodnutia taktiež náležíte
a komplexne odôvodnil, pričom po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
je zrejmé, že odôvodnenie predmetných rozhodnutí spĺňa podmienky § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Zistený skutkový stav veci odôvodňoval určenie colnej hodnoty tovaru podľa čl. 31 ods. 1 Colného
kódexu i postup podľa čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie tak, ako je to podrobne odôvodnené v
napadnutých rozhodnutiach. Postup colného úradu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
rozhodnutí bol plne v súlade s príslušnými ustanoveniami aplikovaných všeobecne záväzných právnych
predpisov. Taktiež poučenie o opravnom prostriedku proti predmetným rozhodnutiam spĺňa požiadavky §
47 ods. 4 Správneho poriadku a rozhodnutia majú všetky formálne náležitosti požadované ustanovením
§ 47 ods. 5 Správneho poriadku.



50. Vychádzajúc z uvedených skutočností a platnej právnej úpravy žalovaný rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobcu v podanej žalobe

51. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia  žalovaného.
V prvej a druhej časti žaloby žalobca poukazuje na priebeh doterajšieho administratívneho konania,
ako aj dôvody, ktoré uvádzal v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa,
ktoré správny súd z dôvodu procesnej ekonómie v tomto rozsudku znova nereprodukuje. V časti III.
podanej žaloby potom následne žalobca uvádzal jednotlivé žalobné námietky. V prvom rade žalobca
ako žalobnú námietku uvádzal, že rozhodnutia správnych orgánov sa opierajú len o tú skutočnosť,
že žalovaný mal pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnoty. Tieto pochybnosti pramenili
z údajov, ktoré žalovanému poskytol OLAF a z údajov, ktoré žalovanému poskytol štatistický úrad
Európskeho spoločenstva (Eurostat). Údaje, z ktorých vychádzal však podľa žalobcu žalovaný mu
nesprístupnil, tieto mu nedoručil. Žalobca v tomto smere rozporoval vyjadrenia správneho orgánu prvého
stupňa, ktorý k žiadosti žalobcu sprístupniť informácie, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých
rozhodnutí žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa uvádzal, že nemá k dispozícii kompletné
vybavenia dožiadania v listinnej podobe, keďže výsledky preverovania boli žalovanému doručené
Európsku komisiou - OLAF elektronickou formou prostredníctvom zabezpečenej komunikačnej siete
AFIS a výsledky preverenia sú archivované Európskou komisiou - OLAF v elektronickej forme v sieti
AFIS, preto ani z tejto siete nemôžu byť sprístupnené a poskytnuté k nahliadnutiu tretím osobám.
Poukazoval tiež na zmenenú argumentáciu v napadnutých rozhodnutiach, keď v predchádzajúcich
rozhodnutiach priamo poukazovali správne orgány na údaje OLAF a štatistického úradu EÚ a v
žalobou napádanom rozhodnutí už len tvrdili, že mali žalované správne orgány pochybnosti o správnosti
deklarovanej colnej hodnoty a postupovali v súlade s čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia. Žalobca
v tejto súvislosti namietal porušenie § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, pretože správny orgán je povinný
dať účastníkovi konania možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu
i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé,
že žalovaný mal pochybnosť o správnosti deklarovanej colnej hodnoty, a tieto pochybnosti pramenili z
dvoch listinných dôkazov, a to z údajov zverejnených Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva
(Eurostat) a z údajov, ktoré žalovanému poskytol OLAF, t.j. Informácia o výsledkoch preverovania zo
dňa 29.03.2014. Žalobca ďalej poukázal na to, že keďže mu tieto údaje nesprístupnil žalovaný, jedná
sa o utajené informácie, na podklade ktorých nemôže oprieť svoje rozhodnutie.

52. Poukázal ďalej na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C 291/15 zo dňa 16.06.2016, ktorý
však podľa jeho názoru svedčí v prospech žalobcu, a preto ho interpretoval rozdielne od interpretácie
tohto rozsudku žalovaným v žalobou napádanom rozhodnutí.

53. Ďalej poukazoval žalobca na nesprávnu právnu aplikáciu Colného kódexu zo strany žalovaného a
nevykonanie žalobcom navrhnutých dôkazov.

54. Podľa žalobcu sa rovnako žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu a v podstate len zopakoval
podľa žalobcu argumenty uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.

55. Ďalej dal do pozornosti žalobca, že colná hodnota tovaru sa nezakladá na deklarovanej cene v krajine
vývozu, ale zakladá sa na cene skutočne platenej tak, ako je legislatívne upravené v čl. VII Všeobecnej
dohody o clách obchode z roku 1994, a tiež čl. 29 Colného kódexu.

56. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že sa žalovaný podľa jeho názoru skutkovo ani právne
nevysporiadal s námietkou žalobcu, že nie je možné dvakrát v tej istej veci rozhodovať po určení colnej
hodnoty.

57. Podľa žalobcu správny orgán prvého stupňa prepustil tovar do režimu voľný obeh v dňoch 17.02.2014
až 11.06.2014 a prijal colnú hodnotu uvedenú v colnom vyhlásení. Všetky colné vyhlásenia majú povahu
rozhodnutia vo veci samej. Čiže je nemožné v tej istej veci po dvoch rokoch a deviatich mesiacoch
dodatočne vymerať colný dlh a určiť colnú hodnotu náhradnou metódou a oprieť také rozhodnutie



o čl. 220 ods. 1 Colného kódexu. Podľa tohto článku colný orgán zapíše sumu cla, ktorá má byť
vybratá alebo zostáva na vybratie do dvoch dní odo dňa, keď sa colné orgány o tejto skutočnosti
dozvedeli. Z výzvy PCÚ Poprad zo dňa 17.02.2014 je zrejme a preukázané, že PCÚ Poprad sa už týmto
dňom dozvedela o pochybnosti o deklarovanej colnej hodnote tovaru. Správny orgán na prvom stupni
napadnuté rozhodnutia vydal až dňa 15.11.2016. Možno ustáliť, že suma cla bola zapísaná.

58. Ďalej žalobca poukazoval, že sa žalovaný tiež nevysporiadal s námietkou žalobcu, že obdobný tovar
za obdobné ceny bez problémov prepúšťa iným spoločnostiam do režimu voľný obeh, pričom uznáva
colné hodnoty tovaru a neurčuje colnú hodnotu náhradnými metódami. Ďalej, že takýmto postupom
porušuje zásadu rovnakého zaobchádzania, ktorá je zakotvená v čl. 1 a nasl. Antidiskriminačného
zákona č. 365/2004 Z.z.. Na str. 16 odvolania zo dňa 30.11.2016 sú citované konkrétne obchodné
spoločnosti a konkrétne ceny tovarov, napr. dámske poltopánky, kde je deklarovaná colná hodnota 0,22
USD za 1 kus.

59. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca žiadal, aby po preskúmaní zákonnosti správny súd zrušil
žalobou napádané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

60. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril listom zo dňa 19.10.2017. Žalovaný vo svojom vyjadrení
uviedol, že argumenty žalobcu uvedené v žalobe považoval žalovaný za irelevantné, zavádzajúce,
účelové a absurdné tvrdenia. Colný úrad Prešov pri vydávaní rozhodnutí zn. 1690348/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698838/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa
15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016, ktoré sú
predmetom tohto súdneho preskúmania, skutočne nevychádzal z Informácie o výsledkoch preverovania
zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014, táto Informácia nebola podkladom pre vydanie
predmetných rozhodnutí ani nebola použitá ako dôkazný prostriedok. Colný úrad Prešov nezmenil
„účelovo“ argumentáciu pri vydávaní rozhodnutí zo dňa 15.11.2016 v porovnaní s rozhodnutiami
zo dňa 13.06.2014, rovnako ani žalovaný pri vydávaní rozhodnutí o odvolaní proti predmetným
rozhodnutiam, ale rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vydané dňa 13.06.2014 vychádzajú
z iného skutkového stavu ako rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vydané dňa 15.11.2016;
rozhodnutia zo dňa 13.06.2014 nie sú skutkovo totožné s rozhodnutiami zo dňa 13.06.2016. Všetky
zistenia OLAF-u, uvedené v Informácii o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo
dňa 29.03.2014, ktoré sa týkali žalobcu boli kompletne použité pri vydávaní rozhodnutí Colného
úradu Prešov zn. 1096273/1/276125/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276371/2014 zo dňa
13.06.2014, zn. 1096273/1/276375/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276377/2014 zo dňa
13.06.2014, zn. 1096273/1/276381/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276385/2014 zo dňa
13.06.2014, zn. 1096273/1/276388/2014 zo dňa 13.06.2014, zn. 1096273/1/276394/2014 zo dňa
13.06.2014 a zn. 1096273/1/276395/2014 zo dňa 13.06.2014, keďže uvedené zistenia OLAF-u sa
týkali len konkrétnych dovozov konkrétnych tovarových položiek, ktoré boli predmetom určenia colnej
hodnoty a dovymerania colného dlhu uvedenými rozhodnutiami zo dňa 13.06.2014. Žiadnych iných
dovozov iných tovarových položiek uskutočnených žalobcom sa predmetná Informácia netýkala. S
Informáciou o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014 sa žalobca
oboznámil pri nazretí do spisového materiálu týkajúceho sa rozhodnutí vydaných dňa 13.06.2014
(nie sú predmetom tohto súdneho preskúmania), takže si je uvedených skutočností vedomý. Podľa
žalovaného žalobca tak opakovane (v prvostupňových konaniach, v konaní na druhom stupni i v
žalobe) zavádzajúco poukazuje na irelevantný dôkaz, ktorý pri vydávaní rozhodnutí zn. 1690348/2016
zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698838/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa
15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016 nebol použitý



a nemohol byť colným úradom použitý práve z dôvodu, že neobsahuje informácie relevantné pre vydanie
týchto rozhodnutí.

61. Podľa žalovaného žalobca v žalobe na str. 21 posledný odsek, ktorý pokračuje na str. 22 taktiež
nepravdivo uviedol, že pochybnosti colného úradu o správnosti deklarovanej colnej hodnoty pramenili
aj „z údajov, ktoré žalovanému poskytol OLAF, t.j. Informácia o výsledkoch preverovania zo dňa
29.03.2014“. Žalovaný opätovne uviedol, že pochybnosti o správnosti a úplnosti deklarovanej ceny
vyplývali z porovnania s hodnotami poskytnutými Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)
pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie mesiaca september 2013. V tomto
prípade sa jedná o štatistické hodnoty dovozov tovaru rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry
na colné územie Spoločenstva, nie o výsledky preverovania konkrétnych dovozov, ktoré bolí uvedené v
Informácií o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014.

62. Z dôvodu, že Informácia o výsledkoch preverovania zn. 1100602/1/206357/2014 zo dňa 29.03.2014
nebola podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí, sú irelevantné aj námietky splnomocneného
zástupcu, že mu nebolo doručené kompletné vybavenie dožiadania a že je potrebné vysporiadať sa s
otázkou, kto deklaroval na colné doklady reálne vývozné ceny.

63. Podľa žalovaného žalobca v žalobe na str. 22 s poukazom na ods. 2 písm. a) a písm. c) čl. 7 Dohody o
vykonávaní čl. VII GATT uverejnenej oznámením Ministerstva zahraničných vecí č. 152/2000 Z.z. (ďalej
len „Dohoda o vykonávaní čl. VII GATT“) namietal, že rozhodnutia o určení colnej hodnoty je nemožné
oprieť o údaje uverejnené Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva, Eurostat.

64. Žalovaný k predmetnej námietke uviedol, že v predmetných prípadoch sa colná hodnota nezakladá
na cenách zverejnených Štatistickým úradom Európskeho spoločenstva EUROSTAT; uvedené údaje
boli použité len na porovnanie deklarovaných cien. Colná hodnota v predmetných prípadoch bola
určená v súlade s ods. 2 písm. a) a písm. c) čl. 7 Dohody o vykonávaní čl. VII GATT, keďže sa
nezakladá ani na predajnej cene tovaru v krajine dovozu ani na cene tovaru na domácom trhu v krajine
vývozu. Colný úrad určil colnú hodnotu s použitím údajov, ktoré zodpovedajú konkrétnemu slovenskému
alebo poľskému colnému vyhláseniu, to znamená konkrétnemu dovozu rovnakého alebo podobného
tovaru, zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, v rovnakom alebo približne
rovnakom období, pri ktorom nedošlo k spochybneniu deklarovanej ceny, ale colná hodnota bola určená
metódou prevodnej hodnoty.

65. Podľa žalovaného žalobca v žalobe na str. 23 a 24 taktiež namietal, že na predmetnú právnu vec
sa nevzťahuje Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-291/15 zo dňa 16.06.2016 (ďalej len
„rozsudok C- 291/15“), keďže podľa jeho názoru nejde o obdobnú právnu vec, súd vychádzal z iných
skutkových a právnych zistení a maďarský colný úrad určil colnú hodnotu podľa čl. 30 ods. 2 písm. b)
Colného kódexu metódou prevodnej hodnoty podobného tovaru (bod 15 rozsudku).

66. Žalovaný predmetné námietky žalobcu považuje za irelevantné, kdeže predmetný rozsudok
Európskeho súdneho dvora sa týka obdobnej právnej vecí a colný úrad správne aplikoval názor súdu
uvedený v tomto rozsudku na dané právne vecí. Uvedeným rozsudkom sa žalovaný podrobne zaoberal
v odôvodnení rozhodnutia zn. 1700401/29790/2017 zo dňa 02.05.2017 na str. 10 a 11. V súvislosti
s namietanou aplikáciou inej metódy použitej maďarským colným úradom žalovaný poukázal na bod
32 rozsudku ESD sp. zn. C-291/15 zo dňa 16.06.2016, v ktorom sa uviedol, že: „...pokiaľ ide o
hodnotu, ktorá musí nahradiť prevodnú hodnotu, čl. 181a Vykonávacieho nariadenia sa obmedzuje na
stanovenie, že colné orgány „nemusia určovať colnú hodnotu... pomocou metódy prevodnej hodnoty“,
no nespresňuje, akou inou hodnotou sa má v takomto prípade prevodná hodnota nahradiť (rozsudok z
28. februára 2008, Carboni ederivati. C-263/06, EU:C:2008:128, bod 55)“. Z uvedeného je zrejmé, že
predmetný rozsudok možno aplikovať na všetky prípady, kedy bola postupom ustanoveným v čl. 181a
Vykonávacieho nariadenia spochybnená deklarovaná cena a následne došlo k určeniu colnej hodnoty
náhradnou metódou, pričom je irelevantné, čí metódou prevodnej hodnoty podobného tovaru (čl. 30
ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva) alebo metódou rozumných prostriedkov (čl. 31 Colného
kódexu Spoločenstva).

67. Európsky súdny dvor sa v konaní vo vecí C-291/15 zaoberal prejudiciálnou otázkou, či sa má čl. 181a
Vykonávacieho nariadenia vykladať vtom zmysle, že bráni vnútroštátnej praxi, podľa ktorej v prípade,



ak sa konštatuje, že uvádzaná prevodná hodnota je v porovnaní so štatistickým priemerom kúpnych
cien uplatňovaných pri dovoze podobného tovaru neprimerane nízka, a teda nereálna, sa colná hodnota
určí v súlade s prevodnou hodnotou podobného tovaru“ napriek tomu, že colný orgán nepoprie ani inak
nespochybní pravosť faktúry alebo potvrdenia o prevode, ktoré boli predložené na preukázanie ceny
skutočne zaplatenej na dovezený tovar, pričom dovozca nepredloží doplňujúce dôkazy na preukázanie
prevodnej hodnoty tovaru.

68. Zo skutkového stavu predmetného súdneho sporu vyplýva, že maďarská obchodná spoločnosť
podala colné vyhlásenie s návrhom na prepustenie tovaru (bavlnené chňapky a tkané utierky z
mikrovlákien), dovezeného z Číny, do režimu voľný obeh. Maďarský colný úrad návrhu vyhovel,
predmetný tovar prepustil do režimu voľný obeh s deklarovanou hodnotou, uvedenou na predložených
dokladoch a potom nariadil následnú kontrolu predmetného colného vyhlásenia podľa čl. 78 Colného
kódexu Spoločenstva. V rámci následnej kontroly colný orgán porovnal jemu predloženú obchodnú
faktúru s účtovnými knihami a záznamami dovozcu, ako aj s predloženým bankovým potvrdením a
zistil, že suma uvedená v týchto dokladoch sa zhoduje s obsahom colného vyhlásenia. Keďže sa však
tento orgán domnieval, že colná hodnota kilogramu čistej hmotnosti dovezeného tovaru zodpovedá
cene fakturovanej výnimočne nízko vo vzťahu k štatistickým priemerným dostupným hodnotám pre
porovnateľné tovary, postupom podľa čl. 181a Vykonávacieho nariadenia spochybnil správnosť colnej
hodnoty tovaru. Uvedený orgán vyzval žalobkyňu, aby preukázala správnosť colnej hodnoty dotknutého
tovaru. Zo spisu, ktorým disponuje Súdny dvor, však vyplýva, že žalobkyňa nepredložila žiadne nové
dôkazy a len vyhlásila, že svojmu čínskemu zmluvnému partnerovi zaplatila cenu uvedenú na faktúre.
Colný orgán, ktorý mal stále pochybností o správností uvedenej hodnoty, na základe štatistických údajov
preskúmal, za akú jednotkovú cenu boli maďarským dovozcom predávané uvedené kategórie výrokov
a vypočítal colnú hodnotu náhradnou metódou, a to na základe „prevodnej hodnoty podobného tovaru“
v zmysle čl. 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu Spoločenstva.

69. Znova poukázal žalovaný na body 31 až 43. rozsudku Európskeho súdneho dvora vo vo veci
C-291/15 zo dňa 16.06.2016.

70. Podľa žalovaného sa ďalej v žalobe na str. 23 s poukazom na bod 23 predmetného rozsudku sa
uvádza, že je vylúčené pri určovaní colnej hodnoty uplatňovanie svojvoľných alebo fiktívnych colných
hodnôt a s poukazom na bod 29 predmetného rozsudku argumentuje, že medzi ustanoveniami čl. 29 až
31 existuje vzťah subsidiarity, ktorý colný úrad nerešpektoval. Ďalej uviedol, že pri určení colnej hodnoty
sa uprednostňuje metóda prevodnej hodnoty ustanovená v čl. 29 Colného kódexu Spoločenstva, to
znamená cena skutočne platená, takže v predmetnom prípade mal colný úrad akceptovať deklarovanú
cenu, ktorú žalobca preukázal dvomi cezhraničnými platobnými príkazmi v sume 156.339,66 eur.

71. V súvislosti s predmetnými námietkami žalobcu žalovaný uviedol, že určenie colnej hodnoty je
upravené v dvoch medzinárodných zmluvách, ktoré sú záväzné aj pre Slovenskú republiku, a to v čl.
VII Všeobecnej dohody o clách a obchode GATT uverejnenej vo vládnej vyhláške č. 59/1948 Zb. (ďalej
len „čl. VII GATT“) a v Dohode o vykonávaní čl. VII GATT, ako aj v Colnom kódexe Spoločenstva a
Vykonávacom nariadení.

72. Prevodná hodnota tovaru v zmysle čl. 29 Colného kódexu Spoločenstva je cena skutočne zaplatená
alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie Spoločenstva podľa potreby
upravená podľa čl. 32 a 33 Colného kódexu Spoločenstva. Ide o základnú metódu colného hodnotenia.
Cena skutočne platená alebo ktorá sa má zaplatiť predstavuje cenu, ktorú kupujúci zaplatil, alebo má
zaplatiť predávajúcemu za tovar predaný na vývoz na územie Spoločenstva; je to základ v prípade
určenia colnej hodnoty metódou prevodnej hodnoty. Prevodná hodnota je cena skutočne platená,
alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar, upravená o pripočítateľné a odpočítateľné položky v zmysle čl.
32 a 33 Colného kódexu Spoločenstva (napr. náklady na dopravu a poistenie) a za predpokladu
splnenia podmienok ustanovených v čl. 29 ods. 1 písm. a) až d) Colného kódexu Spoločenstva.
Colná hodnota je hodnota tovaru, ktorá sa podľa čl. 29 až 36 Colného kódexu Spoločenstva určuje
na účely použitia colných sadzieb a iných sadzobných a nesadzobných opatrení. Z uvedeného je
zrejmé, že colnou hodnotou nemožno rozumieť výlučne cenu skutočne platenú ani prevodnú hodnotu,
keďže colnú hodnotu je možné určiť aj metódou rovnakého tovaru (čl. 30 ods. 2 písm. a) Colného
kódexu Spoločenstva), metódou podobného tovaru (čl. 30 ods. 2 písm. b) Colného kódexu), metódou
jednotkovej ceny (čl. 30 ods. 2 písm. c) Colného kódexu Spoločenstva), metódou vypočítanej hodnoty



(čl. 30 ods. 2 písm. d) Colného kódexu Spoločenstva) alebo metódou rozumných prostriedkov (čl. 31
ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva).

73. Cena skutočne platená alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť, upravená v zmysle čl. 32 a 33 Colného
kódexu Spoločenstva je prvou v poradí, avšak colné orgány nie sú povinné prijať prevodnú hodnotu
bez výhrad len z dôvodu existencie dokladu o platbe. Spochybnenie ceny a jej neprijateľnosť na účely
colného hodnotenia je samostatnou kategóriou v zmysle viacerých ustanovení právnych predpisov,
napr. v zmysle ods. 2 písm. b) čl. VII GATT (v zmysle citovaného ustanovenia je skutočnou hodnotou
cena, za ktorú sa v čase a na mieste určenom predpismi dovážajúcej krajiny taký alebo rovnaký tovar
predáva alebo ponúka na predaj v rámci normálneho spôsobu obchodu za podmienok neobmedzenej
súťaže), v ustanovení čl. 29 ods. 1 písm. a) až d) Colného kódexu Spoločenstva (napr. neexistujú žiadne
obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom, predaj nepodlieha podmienkam alebo plneniam, ktorých
hodnotu nemožno zistiť, predávajúci a kupujúci nie sú osoby v spojení a pod.) a taktiež v zmysle čl. 181a
Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia č. 2015/2447). Práve
uvedené ustanovenie nariadenia dáva colným orgánom možnosť neurčovať colnú hodnotu metódou
prevodnej hodnoty, ak v súlade s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené,
na základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu
alebo cenu, ktorá sa má zaplatiť podľa čl. 29 Colného kódexu Spoločenstva. Predložené cezhraničné
platobné príkazy sú dôkazom o tom, že uvedené sumy boli zahraničnému predávajúcemu uhradené,
ale nezaručujú, že zaplatená cena zodpovedá prevodnej hodnote a zahŕňa všetky náklady, ktoré
vstupujú do colnej hodnoty, takže predložené doklady nevyvracajú pochybnosť colného úradu, že ide
o celkovú platbu za dovezený tovar. Požiadavka, že colné orgány nie sú dostatočne presvedčené, na
základe dôvodných pochybností, že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu, vylučuje
prijatie deklarovanej ceny na účely colného hodnotenia a určenie colnej hodnoty metódou prevodnej
hodnoty. V predmetných prípadoch nadobudol colný úrad pochybnosť už v colných konaniach, keď na
základe porovnania deklarovaných cien s hodnotami uverejňovanými Štatistickým úradom Európskeho
Spoločenstva (Eurostat) pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie január 2014
a taktiež v porovnaní s hodnotami poskytnutými Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)
pre jednotlivé podpoložky kombinovanej nomenklatúry za obdobie mesiaca september 2013 zistil,
že deklarovaná cena je výrazne nižšia. V daných veciach boli splnené všetky zákonné podmienky
ustanovené v čl. 181a Vykonávacieho nariadenia (s účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia
č. 2015/2447) vrátane dodržania procesného postupu nariadeného predmetným ustanovením zo strany
colného úradu. Pochybností colného úradu, že deklarovaná cena nepredstavuje celkovú zaplatenú cenu,
neboli odstránené ani na základe dokladov predložených účastníkom konania, ani na základe preverenia
v Číne, takže colný úrad neurčoval colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty podľa čl. 29 Colného
kódexu Spoločenstva, ale vydal rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty náhradnou metódou.

74. Colný úrad po zákonnom odôvodnení nemožnosti určiť colnú hodnotu metódou prevodnej hodnoty
pristúpil k určovaniu colnej hodnoty náhradnou metódou. Ako je zrejmé z odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí, colný úrad postupoval v súlade s čl. 30 ods. 1 Colného kódexu a skúmal možnosť aplikácie
náhradných metód hodnotenia v poradí písmen a) až d) predmetného ustanovenia, takže nemenil ich
poradie, ako to namieta splnomocnený zástupca v odvolaní. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí
colný úrad taktiež náležíte vysvetlil dôvody nemožnosti určenia colnej hodnoty na základe žiadnej z
metód hodnotenia ustanovených v čl. 30 ods. 2 písm. a) až d) Colného kódexu, takže poslednou
metódou, ktorú mohol colný úrad použiť, je metóda rozumných prostriedkov ustanovená v čl. 31 ods. 1
Colného kódexu. Spôsob určenia colnej hodnoty uvedenou metódou je taktiež obšírne odôvodnený v
napadnutých rozhodnutiach. Určenie colnej hodnoty metódou rozumných prostriedkov v zmysle čl. 31
ods. 1 Colného kódexu v predmetných rozhodnutiach je správne a zákonné.

75. Žalobca v žalobe na str. 23 predposledný odsek a na str. 24 predposledný odsek namietal, že je
neprípustné, aby colný úrad určil colnú hodnotu na základe sumy, ktorá je uvedená vo vývozných colných
vyhláseniach, s ktorými vystupoval tovar z Činy.

76. Žalovaný k tejto námietke uviedol, že colný úrad v predmetných prípadoch neurčoval colnú
hodnotu na základe vývozných cien, ani na základe fiktívnych alebo ľubovoľných hodnôt, ale v súlade
s čl. 31 Colného kódexu Spoločenstva podľa údajov, ktoré zodpovedajú konkrétnemu slovenskému
alebo poľskému colnému vyhláseniu, to znamená konkrétnemu dovozu rovnakého alebo podobného
tovaru, zatriedeného do rovnakej podpoložky kombinovanej nomenklatúry, v rovnakom alebo približne



rovnakom období, pri ktorom nedošlo k spochybneniu deklarovanej ceny, ale colná hodnota bola určená
metódou prevodnej hodnoty.

77. Podľa žalovaného žalobca v žalobe na str. 24 uviedol, že jedine následnou kontrolou v účtovníctve
predávajúceho v Číne je možné vierohodne zistiť a preukázať, aká cena bola za tovar skutočne
zaplatená a namietal, že návrh tohto dôkazu colný úrad neakceptoval.

78. Žalovaný považoval predmetné námietky žalobcu za účelové a irelevantné. Inštitút následnej kontroly
v zmysle § 12 zákona č. 199/2004 Z.z. nepredstavuje výlučný spôsob kontroly údajov uvedených v
colnom vyhlásení, ani jedinú možnosť nápravy zisteného nezákonného stavu. Colné predpisy upravujú
niekoľko spôsobov vykonávania colného dohľadu a preverovania skutočnosti o dovážanom tovare,
napríklad colné konanie alebo colnú kontrolu, takže colnému úradu nemožno direktívne nariadiť len
uplatňovanie následnej kontroly po prepustení tovaru.

79. Ostatné námietky žalobcu uvedené v žalobe na str. 24 druhý až posledný odsek sú irelevantné
a s danou právnou vecou nesúvisia. Žalovaný opätovne uviedol, že správny orgán prvého stupňa
v predmetných konaniach nemal k dispozícií žiadne konkrétne zistenia OLAF - u vo vzťahu k
dovozným prípadom, ktoré boli predmetom určenia colnej hodnoty a dodatočného vymerania colného
dlhu rozhodnutiami zn. 1690348/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016,
zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016
zo dňa 15.11.2016, zn. 1698838/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1700178/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a
zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016 a pri určení colnej hodnoty nevychádzal z vývozných cien
deklarovaných na čínskych vývozných vyhláseniach. V predmetnom prípade je bezpredmetné zaoberať
sa otázkou vývozných čínskych cien, právomocí OLAF-u aj utajených informácií. Žalovaný zotrval
na právnom názore, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí Colného úradu Prešov i odôvodnenie
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zn. 1700401/29790/2017 zo dňa 02.05.2017 spĺňajú požiadavky
ustanovené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku; správne orgány vyčerpávajúcim spôsobom uviedli
všetky skutočností, ktoré bolí podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli vedené pri hodnotení
dôkazov, ako použili správnu úvahu pri aplikácii právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a
vyčerpávajúcim spôsobom sa vysporiadali s návrhmi a námietkami splnomocneného zástupcu a jeho
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia a v konaniach boli dodržané všetky procesné práva žalobcu ako
účastníka konania.

80. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa  žalobcovi
náležíte oznamoval všetky skutočností a nadobudnuté informácie a zároveň ho vyzýval, aby sa k nim
vyjadril. Tvrdenia žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v rozpore s ustanovením § 33 ods. 1 a
2 Správneho poriadku považoval žalovaný za neopodstatnené. Podľa žalovaného žalobca svoje právo
vyjadriť sa k veci aj využil a svoje vyjadrenie správnemu orgánu prvého stupňa podal, pričom colný úrad
vyjadrenia žalobcu vzal do úvahy, zaoberal sa nimi, predložené doklady dôsledne preskúmal, vzniknuté
podozrenia žalobcovi oznámil, a následne podrobne odôvodnil svoje konanie v odvolaním napadnutých
rozhodnutiach, pričom postupoval v súlade s národnými aj medzinárodnými právnymi aktmi. Berúc do
úvahy všetky skutočností a vydané písomností, žalovaný trval na tom, že colné orgány postupovali v
úzkej súčinnosti so žalobcom ako účastníkom konania, dali mu príležitosť, aby mohol svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

81. Podľa žalovaného žalobca v žalobe na str. 25 namietal, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v
rozpore s čl. 220 ods. 1 Colného kódexu Spoločenstva.

82. Žalovaný považoval predmetné námietky za účelové a irelevantné. Zápis sumy cla do účtovnej
evidencie a oznamovanie rozhodnutia povinnému dlžníkovi sú procesné inštitúty, takže s účinnosťou
od 01.05.2016 sa uplatňujú procesné ustanovenia Colného kódexu Únie (čl. 102 a čl. 104 a 104
uvedeného predpisu). Z výroku i z odôvodnení napadnutých prvostupňových rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa je zrejmé, že k zápisu sumy cla v zmysle čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie došlo
v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou (vo vyššej výške ako bola deklarovaná hodnota
v colných konaniach). Keďže v dôsledku určenia colnej hodnoty náhradnou metódou vznikol dôvod na
dodatočné vymeranie colného dlhu v zmysle čl. v zmysle čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie (v colných



konaniach sa suma dovozného cla určila a zapísala do účtovnej evidencie v sume nižšej ako je suma
dovozného cla, ktorá sa má zaplatiť), colný úrad napadnutými rozhodnutiami zároveň po dodatočnom
zápise dlžnej sumy dovozného cla do účtovnej evidencie v zmysle čl. 105 ods. 4 Colného kódexu Únie
oznámil v súlade s čl. 102 ods. 1 Colného kódexu Únie žalobcovi ako povinnému dlžníkovi dodatočne
vymerané sumy dovozného cla. Keďže otázka určenia colnej hodnoty tovaru v prejednávanej právnej
veci priamo a neoddeliteľne súvisí s otázkou súčasného určenia správnej výšky dovozných platieb,
ktoré majú byť oznámené dlžníkovi, colný úrad obe tieto otázky posúdil v jednom konaní a zahrnul ich
do jedného rozhodnutia, to znamená colný úrad jedným rozhodnutím určil colnú hodnotu náhradnou
metódou a zároveň dodatočne vymeral colný dlh. Zákonná lehota na dodatočné vymeranie colného
dlhu (dodatočný zápis sumy colného dlhu do účtovnej evidencie) tak začala plynúť dňom určenia colnej
hodnoty náhradnou metódou. Keďže k dodatočnému vymeraniu colného dlhu došlo v ten istý deň ako
bola určená colná hodnota náhradnou metódou, zákonná lehota na dodatočné vymeranie colného dlhu
(dodatočný zápis sumy colného dlhu do účtovnej evidencie) bola v daných prípadoch dodržaná.

83. Žalovaný v súvislosti s predmetnými námietkami splnomocneného zástupcu ďalej považuje za
potrebné uviesť, že prepustenie tovaru do režimu voľný obeh nepredstavuje stav nemenný, keďže
v zmysle colných predpisov je colný úrad oprávnený napr. vykonať následnú kontrolu po prepustení
tovaru a na základe zistení prijať príslušné opatrenia (napr. dodatočne vymerať colný dlh). V ustanovení
čl. 181a ods. 2 Vykonávacieho nariadenia je uvedené, že konečné rozhodnutie a jeho odôvodnenie
sa písomne oznámi príslušnej osobe. Colným konaním sa v zmysle § 24 zákona č. 199/2004 Z.z.
rozumie konanie, ktorého účelom je rozhodnúť, či a za akých podmienok sa tovar, ktorý sa dováža,
vyváža alebo prepravuje cez územie Slovenskej republiky, prepúšťa do navrhovaného režimu alebo
sa mu pridelí iné navrhované colne schválené určenie alebo použitie. Colný úrad prijatím colného
vyhlásenia a prepustením tovaru do navrhovaného colného režimu neosvedčuje pravosť, pravdivosť a
presnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení, keďže podanie colného vyhlásenia, vrátane údajov v
ňom uvedených a dokladov k nemu pripojených, sa považuje výlučne za prejav vôle deklaranta. Údaje,
uvedené v colnom vyhlásení, vrátane údajov o deklarovanej colnej hodnote, môžu byť predmetom
ďalšieho overovania. Colný úrad v predmetných prípadoch v colných konaniach potvrdením písomných
colných vyhlásení odtlačkom pečiatky nerozhodol o určení colnej hodnoty podľa čl. 29 Colného kódexu
Spoločenstva, ako sa mylne domnieval žalobca, ale deklarovanú sumu použil ako základ pre výpočet
dlžných platieb súvisiacich s prepustením tovaru do režimu voľný obeh. V prípade režimu voľný obeh
je totiž v zmysle čl. 79 Colného kódexu Spoločenstva jednou z podmienok na prepustenie tovaru
do tohto režimu vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov. O skutočnosti, že
colný úrad má dôvodné pochybnosti o deklarovanej cene a že táto bude predmetom overovania bol
žalobca informovaný v Oznámení a žiadosti o vyjadrenie k uplatneniu postupu podľa čl. 73 Colného
kódexu. Ustanovenie čl. 73 Colného kódexu Spoločenstva umožňuje colnému úradu prepustiť tovar do
navrhovaného režimu v prípadoch, keď overovanie údajov v colnom vyhlásení nie je možné v primeranej
lehote ukončiť a tovar na účely overovania už nie je potrebný. V zmysle uvedeného ustanovenia
je možné prepustiť tovar do navrhovaného režimu aj v prípade, ak nebolo ukončené overovanie
správnosti deklarovanej colnej hodnoty a nebolo vydané konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej
hodnoty. S prepustením tovaru v súlade s uvedeným ustanovením žalobca ako deklarant vyjadril súhlas
podpisom na rube predmetného oznámenia. Z uvedeného je zrejmé, že colný úrad zákonným spôsobom
oznámil žalobcovi, že prepustením tovaru do voľného obehu (potvrdením colného vyhlásenia odtlačkom
úradnej pečiatky) colný úrad nevydal konečné rozhodnutie vo veci určenia colnej hodnoty, ale ide o
prepustenie v súlade s čl. 73 ods. 1 Colného kódexu, pričom žalobca s uvedeným postupom súhlasil.
Skutočnosť, že tovar bol prepustený do voľného obehu, nemá žiadnu priamu súvislosť s uplatňovaním
náhradných metód colného hodnotenia. Tovar môže byť prepustený do voľného obehu a colná hodnota
sa definitívne určí následne, avšak pod podmienkou zabezpečenia colného dlhu, čo vyplýva z čl. 13
Dohody o vykonávaní čl. VII GATT. Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že colný úrad vydaním
napadnutých rozhodnutí o určení colnej hodnoty náhradnou metódou nerozhodoval dvakrát v tej istej
veci; colný úrad v colných konaniach o určení colnej hodnoty nerozhodoval, deklarovaná cena bola
použitá len na účely vymerania dlžných dovozných platieb určených na vybratie v colných konaniach,
čo je v zmysle čl. 79 Colného kódexu podmienkou prepustenia tovaru do colného režimu voľný obeh.

84. Podľa žalovaného žalobca v žalobe na str. 25 a 26 ďalej namietal, že postup colných orgánov
a napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s princípom právnej istoty a porušujú zásady rovnakého
zaobchádzania a taktiež namietal, že žalovaný sa vysporiadal alibisticky s jeho tvrdením uvedeným v
odvolaní, že colný úrad prepúšťa obdobný tovar za obdobné ceny iným spoločnostiam.



85. Žalovaný považoval uvedené námietky žalobcu za účelové a irelevantné a poukazuje na
skutočnosť, že s uvedenými námietkami sa v odôvodnení rozhodnutia zn. 1700401/29790/2017 zo dňa
02.05.2017 riadne vysporiadalo. Colné orgány pri rozhodovaní rešpektujú zásadu rovností účastníkov
konania a taktiež zásadu rovnakého rozhodovania v skutkovo a právne obdobných veciach. Jednotné
uplatňovanie colných predpisov v celej Európskej Únii neznamená, že rozsah vykonanej colnej kontroly a
následný postup službukonajúceho colníka v konkrétnom dovoznom prípade, spočívajúci v spochybnení
deklarovanej hodnoty a určení colnej hodnoty náhradnou metódou, je pri všetkých dovozoch automaticky
záväzný pre všetkých colníkov v celej Európskej Únii. Ako už bolo uvedené, colný úrad má aj po
prepustení tovaru do navrhovaného režimu zákonnú možnosť v súlade s § 181a Vykonávacieho
nariadenia (s účinnosťou od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia č. 2015/2447) po spochybnení
deklarovanej ceny určiť colnú hodnotu náhradnou metódou a dodatočne vymerať colný dlh. Ide však o
oprávnenie colného úradu, nie o jeho povinnosť, takže závisí od uváženia službukonajúceho colníka,
ako vyhodnotí príslušný dovoz, jeho podmienky a dovážaný tovar a či v konkrétnom dovoznom prípade
pristúpi k spochybneniu deklarovanej ceny, aplikuje zákonom ustanovený postup a určí colnú hodnotu
náhradnou metódou. Colné predpisy neustanovujú povinnosť vykonávať colné kontroly a aplikovať tento
procesný postup v každom dovoznom prípade, takže závisí od správneho uváženia službukonajúceho
colníka, či v konkrétnom prípade dovozu s ohľadom na jeho okolností vykoná colnú kontrolu dovezeného
tovaru, vakom rozsahu a aký druh kontroly zvolí (úplnú alebo čiastočnú fyzickú kontrolu tovaru alebo
dokladovú kontrolu, prípadne obidva druhy kontrol) a aký ďalší postup v konkrétnom prípade zvolí. Nejde
o svojvôľu colného úradu, ale o realizáciu jeho zákonných oprávnení vyplývajúcich z účinných colných
predpisov postupom ustanoveným zákonom. Colné predpisy taktiež umožňujú následné preverenie
deklarovaných údajov po prepustení tovaru a prijatie príslušných zákonných opatrení až na základe
tohto vykonaného preverenia.

86. Európska komisia a taktiež Slovenská republika majú záujem na tom, aby nebol na územie
Spoločenstva dovážaný podhodnotený textilný tovar, aby boli vykonávané účinné kontroly vo vzťahu
k tovaru, pri ktorom hrozí zvýšené riziko páchania podvodov, napr. úmyselné uvádzanie nesprávnych
údajov o sadzobnom zatriedení, pôvode a colnej hodnote a aby bolo vybraté clo v súlade s platnými
právnymi predpismi. Postup spochybnenia deklarovanej ceny a vydanie konečného rozhodnutia o určení
colnej hodnoty náhradnou metódou, ustanovený v čl. 181a Colného kódexu Spoločenstva (s účinnosťou
od 01.05.2016 podľa čl. 140 nariadenia č. 2015/2447), ktorý bol v predmetnom prípade aplikovaný,
je objektívne odôvodnený sledovaním uvedeného oprávneného záujmu, primeraný a nevyhnutný na
dosiahnutie tohto záujmu. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že v predmetných veciach vo
vzťahu k žalobcovi nedošlo k porušeniu žiadneho ustanovenia antidiskriminačného zákona. Žalobcom
uvedené informácie o údajnom prepúšťaní textilného tovaru iným subjektom na iných pobočkách za
podhodnotené deklarované ceny môžu slúžiť colným orgánom ako podnet na kontrolu činnosti a
správnosti postupu prejednávajúcich colníkov.

87. Žalovaný vzhľadom na skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení zastáva právny názor, že rozhodnutie
žalovaného zn. 1700401/29790/2017 zo dňa 02.05.2017 a rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa zn. 1690348/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016 zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016
zo dňa 15.11.2016, zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1698838/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1704242/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa 15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa
15.11.2016 bolí vydané v súlade so zákonom a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci
a námietky vznesené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí.

88. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhoval, aby správny súd žalobu zamietol.

V.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

1. Správny súd vychádzal pri preskúmaní žalobou napadnutého  rozhodnutia zo skutkového stavu
zisteného orgánom verejnej správy - žalovaným. Preskúmaním administratívneho spisu  a v ňom
vykonaných dôkazov považoval vykonané dokazovanie za dostatočné a preukazujúce skutočnosti



tvrdené v napádanom rozhodnutí. O zistenom skutkovom stave po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd nemal dôvod k pochybnostiam.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa odseku 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

3. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

4. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

5. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

6. Predmetom súdneho preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č.
1700401/29790/2017 zo dňa 2. mája 2017,  ktorým žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu proti
rozhodnutiam správneho orgánu I. stupňa sp.  zn. 1690348/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1693266/2016
zo dňa 11.11.2016, zn. 1696594/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1697319/2016 zo dňa 15.11.2016,
zn. 1698322/2016 zo dňa 15.11.2016, zn ,698838/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1699002/2016 zo
dňa 15.11.2016, zn. 1700178/2016 zo dňa U11.2016, zn. 1702165/2016 zo dňa 15.11.2016, zn.
1702837/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704242/2016 zo dňa 15.11.2016, zn. 1704385/2016 zo dňa
15.11.2016 a zn. 1704486/2016 zo dňa 15.11.2016.

7. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že v zásade totožné námietky, ako
uviedol žalobca v podanej žalobe, podal aj v odvolaní podanom proti rozhodnutiam prvostupňového
správneho orgánu. Súčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými  a podstatnými
námietkami sa žalovaný v žalobami napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou
správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími
námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.

8. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
zo dňa 20.11.2013 pod číslom jednania 4As/78/2012-125, rozsudok číslo jednania 8Afs/55/2005-74
zo dňa 22.01.2007 a rozsudok 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie
odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov,
ktoré majú právne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.

9. Zákon č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 stanovuje, že
tento zákon upravuje pravidlá a postupy zaobchádzania s tovarom, ktorými sa zabezpečuje uplatňovanie
opatrení vydaných na základe osobitných predpisov pre pohyb tovaru medzi colným územím Európskej
únie a tretími štátmi na území Slovenskej republiky a opatrení na zabránenie protiprávnemu konaniu
osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi úniou a tretími štátmi na území Slovenskej republiky.

10. Predmetné ustanovenie v bode 1 odkazuje napríklad na nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z
12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 302, 19/10/1992 v znení neskorších zmien a doplnkov), nariadenie Komisie (EHS) č.
2454/93 z 02.07.1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje
Colný kódex Európskeho spoločenstva (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 253, 11/10/1993 v
znení neskorších zmien a doplnkov).



11. Nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva,
rozsah pôsobnosti a vymedzenie základných pojmov v čl. 1 upravuje tak, že colné predpisy pozostávajú z
tohto kódexu a z právnych predpisov prijatých na úrovni spoločenstva, alebo jednotlivých štátov s cieľom
jeho vykonávania. S výnimkou osobitných predpisov platných v iných oblastiach sa kódex vzťahuje
na pohyb tovaru medzi Spoločenstvo a tretími krajina, tovar, na ktorý sa vzťahuje, zmluva o založení
Európskeho spoločenstva, uhlia a ocele, zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva
alebo zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu.

12. Colný kódex účinný do 30.4.2016, (teda v rozhodnom období pre posudzovaný prípad) v kapitole
3 upravuje colnú hodnotu tovaru a to v čl. 28 tak, že ustanovenia tejto kapitoly určujú colnú hodnotu
pre účely uplatňovania colného sadzobníka Európskych spoločenstiev a iných ako sadzobných opatrení
ustanovených zvláštnymi ustanoveniami Spoločenstva upravujúcimi určité oblasti týkajúce sa pohybu
tovaru. Podľa čl. 29 Colného kódexu colnou hodnotou dovážaného tovaru je jeho prevodná hodnota,
t.j. cena skutočne zaplatená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar predávaný na vývoz na colné územie
spoločenstva podľa potreby upravená podľa čl. 32 a 33 a to za podmienky, že
a) neexistujú obmedzenia, pokiaľ ide o nakladanie s tovarom a jeho použitie kupujúcim, s výnimkou
obmedzení, ktoré sú uložené alebo požadované právnymi predpismi alebo štátnymi orgánmi v
spoločenstve, ohraničujú územie, ktorým môže byť tovar znovu predaný alebo podstatným spôsobom
neovplyvňujú hodnotu tovaru,
b) predaj alebo cena nepodliehajú žiadnym podmienkam alebo plneniam, ktorý hodnota vo vzťahu k
tovaru, ktorý má byť hodnotený, nie je možné zistiť,
c) žiadna časť výnosu akéhokoľvek ďalšieho predaja, nakladania alebo použitie tovaru kupujúcim
nepripadne priamo ani nepriamo predávajúcemu, pokiaľ nie je možné vykonať primeranú úpravu podľa
čl. 32 a
d) kupujúci a predávajúci nie sú v spojení, alebo ak sú v spojení, je prevodná hodnota prijateľná pre
colné účely podľa odseku 2.

13. Podľa čl. 29 ods. 2 cit. kódexu písm.
a) pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, nie je skutočnosť, že kupujúci
a predávajúci sú v spojení, sama o sebe dostatočným dôvodom na to, aby prevodná hodnota bola
považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ je to potrebné, budú preskúmané okolnosti predaja a prevodná
hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak na základe informácií poskytnutých deklarantom
alebo iným spôsobom, majú colné orgány dôvody na to, aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením,
oznámia svoje dôvody deklarantovi a poskytnú mu primeranú možnosť na vyjadrenie. Ak o to požiada
deklarant, budú mu tieto dôvody oznámené písomnou formou,
b) pri predaji osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota uznaná a tovar bude ohodnotený v
súlade s odsekom 1, ak deklarant preukáže, že je táto hodnota veľmi blízka niektorej z nasledujúcich
hodnôt z rovnakého obdobia, alebo približne z rovnakého obdobia:
i) prevodnej hodnote z predaja z rovnakého alebo podobného tovaru na vývoz do Spoločenstva medzi
kupujúcim a predávajúcim, ktoré nie sú v žiadnom konkrétnom prípade v spojení,
ii) colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe čl.
30 ods. 2 písm. c),
iii) colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určenej na základe čl.
30 ds. 2 písm. b).

14. Pri použití predchádzajúcich kritérií je treba prihliadnuť k preukázaným rozdielom v stupňoch predaja
v množstve, v prvkoch uvedených v čl. 32 a k nákladom, ktoré predávajúci nesie pri predajoch, pri
ktorých predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré nenesie pri predajoch, pri ktorých sú predávajúci
a kupujúci v spojení, c/ kritéria ustanovené v písmene b/ sa použijú na podnet deklaranta a to iba na
účely porovnania. Náhradné hodnoty podľa uvedeného písmena nie je možné určiť.

15. Podľa odseku 3 písm.
a) cenou,  ktorá bola alebo ktorá má byť za tovar skutočne zaplatená, sa rozumie celková platba, ktorá
bola alebo má byť zaplatená kupujúcim, predávajúcim alebo je v prospech za dovážaný tovar a zahrňuje
všetky platby, ktoré boli platené kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej osobe ako podmienku
predaja dovážaného tovaru predávajúcemu alebo tretej osobe s plnením záväzku predávajúceho.
Platba nemusí byť uskutočnená prevodom peňazí. Môže byť uskutočnená prostredníctvom akreditívu a
obchodovateľných cenných papierov a to buď priamo alebo nepriamo,



b) činnosti, ktoré prevádza na vlastný účet, vrátane činností spojených s odbytom tovaru a s výnimkou
tých, u ktorých sa uskutoční úprava podľa čl. 32, sa  nepovažujú za nepriamu platbu predávajúcemu, aj
keď by mohli byť považované za činnosti v prospech predávajúceho, alebo boli uskutočnené po dohode s
predávajúcim na účely určenia colnej hodnoty, náklady vyplývajúce z takýchto činností nebudú zahrnuté
pri určovaní colnej hodnoty do ceny skutočne platenej alebo do ceny, ktorá sa má skutočne zaplatiť.

16. Colný kódex v čl. 30 bod 1 upravuje, že ak nemôže byť colná hodnota určená podľa čl. 29, určí sa
postupne podľa odseku 2 písmeno a), b), c) a d), a to podľa prvého písmena, po ktorý môže byť určená
s tým, že poradie použitia písmen c/ a d/ je možné na žiadosť deklaranta zameniť iba v prípade, ak nie
je možné colnú hodnotu určiť podľa určitého písmena, môže byť použité ďalšie písmeno a to v poradí
ustanovenom v tomto odseku.

17. Podľa bodu 2 čl. 30 colnou hodnotou podľa tohto čl. je
a) prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do Spoločenstva v rovnakej alebo
približne rovnakej dobe ako tovar, pri ktorom sa určuje colná hodnota...,
b) hodnota založená na jednotkovej cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar
predáva v Spoločenstve v najväčšom úhrnom množstve osobám, ktoré nie sú s predávajúcim v spojení,
c) hodnota vypočítaná z nasledovných hodnôt, ceny alebo hodnoty materiálu výroby, ako aj iného
spracovania alebo prepracovania, ktoré sú vynaložené pri výrobe dovážaného tovaru, sumy týkajúcej
sa zisku a všeobecné výdavky, ktoré zodpovedajú týmto sumám, a ktoré výrobcovia v krajinách vývozu
zahŕňajú do predaja tovaru rovnakej povahy alebo rovnakého druhu ako tovar, pri ktorom sa určuje jeho
hodnota, a ktoré sú určené k vývozu do Spoločenstva, ceny alebo hodnoty všetkých položiek uvedených
v čl. 32 od. 1 písm. e/, bod 3, ďalšie podmienky a pravidlá pre uplatnenie odseku 2 budú stanovené v
súlade s postupom výboru.

18.  Podľa čl. 31 bod 1 Colného kódexu - ak nemôže byť colná hodnota dovážaného tovaru určená podľa
čl. 29 alebo 30, určí sa na základe údajov dostupných v Spoločenstve s použitím vhodných prostriedkov
zlučiteľných so zásadami a všeobecnými pravidlami:
- dohody o vykonaní čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994,
- čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994
- ustanovení tejto kapitoly.

19. Dohoda o uplatňovaní čl. VII Všeobecnej dohody o clách a obchode od roku 1994 v časti 1 upravuje
pravidlá na určenie colnej hodnoty. Podľa čl. 1 bod 1 - colnou hodnotou dovážaného tovaru bude
prevodná hodnota, t.j. cena skutočne platená alebo cena, ktorá sa má zaplatiť za tovar, ktorý bol predaný
na vývoz do krajiny dovozu upravená v súlade s ustanovením čl. 8 za predpokladu, že písm. a/ neexistujú
žiadne obmedzenia, ak ide o určenie alebo použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré
i) sú uložené alebo požadované zákonom alebo úradmi krajiny dovozu,
ii) obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej sa tovar môže ďalej predávať alebo
iii) podstatne neovplyvňujú hodnotu tovaru... .

20.  Podľa čl. 1 bod 2
podľa písm. a)
- pri určovaní, či je prevodná hodnota prijateľná na účely odseku 1, skutočnosť, že kupujúci a predávajúci
sú v spojení podľa čl. 15, nebude sama o sebe dôvodom na to, aby sa prevodná hodnota považovala
za neprijateľnú. V takom prípade sa preskúmajú zvláštne okolnosti, ktoré sa týkajú predaja a prevodná
hodnota bude prijatá, ak spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colná správa na základe informácií poskytnutých
dovozcom alebo inak získaných má dôvody domnievať sa, že spojenie ovplyvnilo cenu, oznámi svoje
dôvody dovozcovi a poskytne mu primeranú možnosť na odpoveď. Ak to dovozca požaduje, dôvody sa
oznámia písomne.
podľa písm. b)
- pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený podľa
ustanovení odseku 1, ak dovozca dokáže, že takáto hodnota je veľmi blízka niektorej z týchto hodnôt
z rovnakého alebo približne rovnakého obdobia,
- písm. i) prevodnej  hodnote v predajoch rovnakého alebo obdobného tovaru kupujúcim, ktoré nie sú
vo vzájomnom spojení na export do tej istej krajiny dovozu,
- písm. ii) colnej hodnoty rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení čl. 5,
- písm. iii) colnej hodnote rovnakého alebo obdobného tovaru určenej podľa ustanovení čl. 6.



Pri použití predchádzajúcich kritérií treba náležite prihliadnuť na preukázané rozdiely v obchodných
úrovniach, množstvách, v prvkoch uvedených v čl. 8 a nákladoch pripadajúcich na predávajúceho v
predajoch, v ktorých on a kupujúci nie sú v spojeniach, a ktoré na predávajúceho nepripadajú z predajov,
pri ktorých on a kupujúci sú v spojení,
Podľa písm. c)
- kritéria uvedené v odseku 2b/ sa majú použiť na návrh dovozcu a iba na porovnávacie účely. Náhradné
hodnoty nemožno určiť podľa ustanovenia odseku 2b/.

21.  Podľa čl. 2 bod 1
podľa písm. a)
- ak colnú hodnotu dovážaného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení čl. 1, bude colnou hodnotou
prevodná hodnota rovnakého tovaru predávaného na vývoz do rovnakej krajiny dovozu a vyvážaného
v rovnakom alebo približne rovnakom čase ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
podľa písm. b)
- pri uplatňovaní tohto čl. sa colná hodnota určí podľa prevodnej hodnoty rovnakého tovaru predaného
na rovnakej obchodnej úrovni a v podstate rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť. Ak
sa takýto  predaj nezistí, použije sa prevodná  hodnota rovnakého tovaru predaného na rozdielnej
obchodnej úrovni alebo v rozdielnom množstve upravená so zreteľom na rozdiely vyplývajúce z
obchodnej úrovne alebo z množstva, ak takéto úpravy vedú k zvýšeniu alebo  zníženiu hodnoty, môžu
sa urobiť na základe predložených dôkazov, ktoré jasne potvrdzujú opodstatnenosť a správnosť úpravy.

22.  Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 02.júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č.
2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva, v čl. 181a bod 1 upravuje, že colné orgány
nemusia určovať colnú hodnotu dovážaného tovaru pomocou metódy prevodnej hodnoty, ak v súlade
s postupom uvedeným v odseku 2 nie sú dostatočne presvedčené na základe dôvodných pochybností,
že deklarovaná hodnota predstavuje celkovú zaplatenú cenu alebo cena, ktorá sa má zaplatiť podľa čl.
29 Kódexu. Podľa bodu 2 - ak majú colné orgány pochybnosti uvedené v odseku 1, môžu požadovať
dodatočné informácie v súlade s čl. 178 ods. 4. Ak tieto pochybnosti pretrvávajú, colné orgány musia
pred prijatím konečného rozhodnutia informovať príslušnú osobu na požiadanie písomne o dôvodoch
týchto pochybností a poskytnúť jej primeranú príležitosť na vyjadrenie. Konečné rozhodnutie a jeho
odôvodnenia sa písomne oznámi príslušnej osobe (podľa čl. 178 ods. 1) Ak je potrebné stanoviť colnú
hodnotu na účely čl. 28 až 36 z Kódexu, pri vstupe do váženého tovaru na colné vybavenie musí byť
predložené vyhlásenie o náležitostiach týkajúcich sa colnej hodnoty (vyhlásenie o hodnote). vyhlásenie o
hodnote musí byť vyhotovené na formulári D.V.1. podľa vzoru v prílohe 28, ku ktorému musí byť tam, kde
je to primerané, predložený jeden alebo viac formulárov D.V.1. BIS podľa vzoru v prílohe 29. Podľa ods.
2 tohto čl. - deklaráciu colnej hodnoty uvedenú v odseku 1 robí iba osoba, ktorá má sídlo v Spoločenstve,
a ktorá má príslušné údaje. Druhá zarážka čl. 64 ods. 2 písm. b) a čl. 64 ods. 3 zákonníka sa uplatňuje
mutatis mutandis. Podľa ods. 3 tohto čl. - colné orgány môžu upustiť od požiadavky na vyhlásenie na
formulári uvedené v odseku 1, ak colnú hodnotu príslušného tovaru nemožno určiť podľa ustanovení čl.
29 Kódexu. V týchto prípadoch osoba uvedená v odseku 2 predloží alebo zabezpečí predloženie iných
informácií colným orgánom, ktoré môžu byť požadované na účely určenia colnej hodnoty podľa iného
čl. Kódexu. Takéto iné informácie musia byť predložené v takej forme a takým spôsobom, ako môžu
predpísať colné orgány.

23.  Podľa § 178 ods. 4 Colného kódexu - predloženie vyhlásenia požadovaného v odseku 1 colnému
úradu je rovnocenné s prevzatím zodpovednosti osobou uvedenou v odseku 2 bez dosahu na možné
uplatňovanie penalizačných ustanovení v súvislosti s:
- presnosťou a úplnosťou údajov uvedených vo vyhlásení,
- pravosťou dokumentov predložených ako podklad pre tieto náležitosti a
- predložením akýchkoľvek doplňujúcich informácií alebo dokumentov potrebných na určenie colnej
hodnoty tovaru.

24. Colný zákon v § 12 upravuje výkon následnej kontroly a to v odseku 1 tak, že colný úrad písomne
oznámi kontrolovanej osobe začatie následnej kontroly. Oznámenie o začatí následnej kontroly obsahuje
miesto výkonu následnej kontroly, dátum začatia následnej kontroly a predmet následnej kontroly s
uvedením údajov o colných vyhláseniach alebo s uvedením obdobia, na ktoré sa následná kontrola
vzťahuje. Colný úrad je oprávnený rozšíriť výkon následnej kontroly aj o iný predmet následnej kontroly,



ktorý nebol uvedený v oznámení o začatí následnej kontroly; túto skutočnosť je colný úrad povinný
písomne oznámiť bez zbytočného odkladu kontrolovanej osobe.

25. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia - colný úrad v záujme zistenia skutočného stavu veci vykonáva pri
následnej kontrole dokazovanie. Colný úrad na dokazovanie použije všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Colný úrad hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

26. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia - colný úrad je oprávnený pri následnej kontrole odoberať vzorky
tovaru. O odobratí vzorky je colný úrad povinný vydať kontrolovanej osobe písomné potvrdenie.

27. Podľa ods. 13 tohto ustanovenia - ak skutočnosti zistené následnou kontrolou nasvedčujú, že colné
predpisy boli uplatnené na základe nesprávnych alebo neúplných údajov, colný úrad písomne oboznámi
kontrolovanú osobu s nedostatkami zistenými následnou kontrolou a vyzve ju, aby sa v deň určený
vo výzve dostavila na prerokovanie týchto nedostatkov, alebo aby sa do určeného dňa k zisteným
nedostatkom písomne vyjadrila. Kontrolovaná osoba má právo vyjadriť sa k nedostatkom zisteným
následnou kontrolou a k spôsobu, akým colný úrad k týmto zisteniam dospel, vrátane obstarania,
vykonania a vyhodnotenia dôkazov.

28. Z citovaných ustanovení právnych predpisov jednoznačne vyplýva, že námietka žalobcu o tom, že
colná hodnota je identická s prevodnou cenou, nie je dôvodná. Z vyššie citovaných právnych predpisov
jednoznačne vyplýva, že v prípade pochybností má colný orgán právo a povinnosť určiť colnú  hodnotu
tzv. náhradnou metódou.

29. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že tovar bol už prepustený do režimu voľný obeh, a preto
ďalšie šetrenia colného úradu sú neprípustné. Z ustanovení čl. 73 ods. 1 druhá veta colného kódexu
jednoznačne vyplýva, že ide o zákonný postup a žalobca s ním súhlasil. Je bez akýchkoľvek pochybností,
že prijatie colných vyhlásení predložených deklarantom neznamená konečné rozhodnutie vo veci, ak
má colný orgán pochybnosti o správnosti deklarovanej colnej hodnote dovážaného tovaru. K zápisu do
účtovnej evidencie došlo v súlade s colným kódexom.

30. Podľa čl. 220 ods. 1 Colného kódexu, ak suma cla vyplývajúca z colného dlhu nebola zapísaná do
účtovnej evidencie v súlade s článkami 218 a 219 alebo ak bola zapísaná do účtovnej evidencie vo
výške  nižšej ako suma dlžná na základe právnych predpisov, zapíše sa suma cla, ktorá má byť vybratá
alebo zostáva na vybratie do 2 dní odo dňa, kedy sa colné orgány o tejto skutočnosti dozvedeli a môžu
vypočítať sumu dlžnú na základe právnych predpisov a určiť dlžníka (dodatočné zapísanie do účtovnej
evidencie). Táto lehota môže byť predĺžená v súlade s čl. 219.

31. Podľa čl. 220 ods. 2 s výnimkou prípadov uvedených v čl. 217, odsek 1, druhý a tretí pododsek sa
dodatočné zapísanie do účtovnej evidencie nevykoná, pokiaľ:
a) bolo pôvodné rozhodnutie nezapísať clo do účtovnej evidencie alebo zapísať ho do účtovnej evidencie
vo výške, ktorá je nižšia ako suma cla dlžná na základe právnych predpisov, vykonané na základe
všeobecných predpisov, ktoré boli neskôr vyhlásené za neplatné  rozhodnutím súdu;
b) sa suma cla dlžná podľa zákona nezapísala do účtovných dokladov v dôsledku chyby na strane
colných orgánov, ktorú osoba zodpovedná za zaplatenie cla nemohla zistiť, pričom na svojej strane
konala v dobre viere a dodržala všetky ustanovenia vyplývajúce z platných právnych predpisov
týkajúcich colného vyhlásenia;
c) predpisy prijaté v súlade s postupom výboru zbavujú colné orgány povinnosti zapísať do účtovnej
evidencie sumy cla nižšej než stanovenej výšky.

32. Podľa čl. 221 ods. 1 až 3 akonáhle je suma cla zapísaná do účtovnej evidencie, musí byť oznámená
dlžníkovi v súlade s ustanovenými postupmi.  Ak je suma splatného cla zapísaná do colného vyhlásenia
z informatívnych dôvodov, môžu colné orgány stanoviť, že nebude oznámená v súlade s odsekom 1,
s výnimkou ak takto uvedená suma cla nezodpovedá sume nimi stanovenej. Bez toho aby tým bolo
dotknuté uplatňovanie čl. 218, druhý pododsek, a ak je využitá možnosť uvedená v predchádzajúcom
pododseku, má prepustenie tovaru colnými orgánmi rovnaký účinok ako oznámenie sumy cla zapísanej
v účtovnej evidencii dlžníkovi. Oznámenie dlžníkovi sa neuskutočňuje po uplynutí lehoty troch rokov
odo dňa, kedy vznikol colný dlh. Avšak tam, kde colné orgány nemohli určiť presnú sumu splatnú



podľa zákona v dôsledku konania, ktoré by mohlo viesť k trestnému súdnemu konaniu, sa môže takéto
oznámenie, pokiaľ to povoľujú platné právne predpisy, urobiť po uplynutí takejto trojročnej lehoty.

33. Námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán -  colný úrad mal predovšetkým vychádzať z
prevodnej ceny, je teda irelevantná a rovnako za neopodstatnenú považuje súd námietku žalobcu, že
colný úrad mal využiť inštitút výkonu následnej kontroly podľa § 12 zákona č. 199/2004 Z.z., teda Colného
zákona, pretože z vyššie citovaného § 12 jednoznačne vyplýva, že následná kontrola nasleduje iba v
prípade, ak ide o zistenie skutkového stavu, ktorý podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania nebol
sporný.

34. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, čo nepopiera ani žalobca, že mu boli
doručované oznámenia, a že mal predložiť dôkazy o tom, z akého dôvodu je prevodná cena v takých
sumách, v akých je uvedená, ako je deklarovaná žalobcom v colných vyhláseniach.

35. Ak žalobca namieta, že colný úrad neuviedol, aké doklady má predložiť na preukázanie týchto
skutočností, je potrebné poukázať na to, že je na rozhodnutí žalobcu, aké doklady preukáže vo vzťahu
k skutočnostiam uvádzaným v oznámení a žalobca v žalobe neuvádza žiadne ustanovenie právneho
predpisu, ktoré by správnemu orgánu takúto povinnosť ukladalo.

36. Nariadenie Rady (ES) č. 515/97 z 13.03.1997 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi
členských štátov a spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a komisiou pri zabezpečovaní
riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach v jednotlivých článkoch
upravuje konkrétne v čl. 1 ods. 1 spôsoby, ktorými správne orgány zodpovednosť za vykonávanie
predpisov týkajúcich sa colných a poľnohospodárskych záležitostí členských štátov spolupracujú
navzájom a s Komisiou s cieľom zabezpečiť zhodu s týmito právnymi predpismi v rámci systému
Spoločenstvá.

37. V čl. 1 bod 1 je upravené, že na účely tohto nariadenia colné predpisy znamenajú súbor ustanovení
Spoločenstva a súvisiace vykonávacie ustanovenia, ktoré upravujú dovoz, vývoz, tranzit a predloženie
tovaru, ktorý je predmetom obchodu medzi členskými štátmi a tretími krajinami a medzi členskými
štátmi v prípade tovaru, ktorý nemá colný štatút spoločenstva podľa čl. 9 ods. 2 zmluvy, alebo tovaru
podrobenému dodatočnej kontroly či vyšetrovaniu s cieľom stanovenia jeho štatútu v Spoločenstve
a podľa tohto čl. administratívne zisťovanie znamená všetky kontroly šetrenia a iné činnosti, ktoré
uskutočňujú správne orgány uvedené v čl. 1 odsek 1 pri vykonávaní svojich povinností s cieľom
zabezpečiť riadne uplatňovanie colných a poľnohospodárskych predpisov,  a ak je to nevyhnutné,
prešetrenie nezrovnalostí pri operáciách, ktoré porušujú tieto predpisy, okrem konania vyplývajúce zo
žiadosti alebo na základe priameho mandátu súdneho orgánu pojem administratívne zisťovanie tiež
zahŕňa misie Spoločenstva uvedené v čl. 20.

38. Podľa čl. 19 nariadenia - pod podmienkou, že sa dotknutá tretia krajina právne zaviaže poskytnúť
pomoc potrebnú na zhromaždenie všetkých dôkazných prostriedkov o protiprávnej povahe operácii,
ktoré sa zdajú byť v rozpore s colnými alebo poľnohospodárskymi predpismi alebo na určenie rozsahu
operácii, v ktorých prípade sa konštatovalo, že sú v rozpore s týmito  právnymi predpismi, informácie
získané uplatňovaním tohto nariadenia môžu byť poskytnuté:
- komisiou alebo dotknutým členským štátom s výhradou prípadného predchádzajúceho súhlasu
príslušných orgánov členských štátov, ktorý ich poskytol alebo
- komisiou alebo dotknutými členskými štátmi v rámci dohodnutej činnosti, ak tieto informácie poskytuje
viac ako jeden členský štát s výhradou predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov členských štátov,
v ktorej ich poskytli.

39. Členský štát oznamuje tieto informácie v súlade so svojimi vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa
uplatňujú na poskytovanie osobných údajov v tretích krajinách. V oboch prípadoch sa musí zabezpečiť,
aby pravidlá dotknutej tretej krajiny ponúkli stupeň ochrany ekvivalentnej ochrane stanovenej v čl. 45
ods. 1 a 2.

40. Čl. 21 ods. 3 nariadenia upravuje, že získanie originálnych dokladov alebo ich overené kópie postúpi
komisia na účely ich použitia podľa čl. 12 príslušným orgánom členských štátov, ak o to požiadajú.



41. Z piatej hlavy tohto nariadenia, ktoré upravuje colný informačný systém, jednoznačne vyplýva, že ide
o informácie, ktoré nie sú bežne dostupné ale iba príslušným inštitúciám upraveným v tomto nariadení.

42. Ak teda žalobca namietal, že mu nebol poskytnutý dôkaz realizovaný prostredníctvom Úradu pre
boj proti podvodom, tzv. OLAF, je treba poukázať na tú skutočnosť, že zo spisu jednoznačne vyplýva,
že informácia, ktorá bola postúpená Finančnému riaditeľstvu SR OLAF, je súčasťou administratívneho
spisu a žalobcovi nič nebránilo v tom, aby do tejto informácie nahliadol. Ak žalobca namieta, že
informácie získané prostredníctvom Úradu pre boj proti podvodom nemožno použiť ako dôkazný
prostriedok, pretože ide o utajovanú informáciu, je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že podľa
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, EURATOM) č. 883/2013 z 11.09.2013 o vyšetrovaniach
vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenia Rady (EURATOM) č. 1074/99 a to čl. 11
ods. 1, v ktorom je upravený inštitút správy o vyšetrovaní a následné opatrenia prijaté po vyšetrovaní, v
odseku 2 upravuje tak, že po uzavretí vyšetrovania úrad pod dohľadom generálneho riaditeľa vypracuje
správu. Táto správa obsahuje informácie o právnom základe vyšetrovania, uskutoční procesný krok v
zistených skutočnostiach a ich predbežnej právnej kvalifikácii, odhadovanom finančnom vplyve týchto
skutočností, dodržiavanie procesných záruk v súlade s čl. 9 a o záveroch vyšetrovania.

43. Podľa odseku 2 tohto čl. - pri vypracovávaní takýchto správ a odporúčaní sa zohľadní vnútroštátne
právo dotknutého členského štátu. Správy vypracované na takomto základe predstavujú prípustný
dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach členského štátu, v ktorých sa ich použitie ukáže ako
nevyhnutné, rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované
národnými administratívnymi inšpektormi. Tieto správy podliehajú takým istým pravidlám hodnotenia,
aké sa uplatňujú na administratívne správy, ktoré vypracovali vnútroštátni administratívni inšpektori a
majú rovnakú dôkaznú silu ako tieto administratívne správy.

44. Z popisu spôsobu informačných systémov v žiadnom prípade nemožno hovoriť o akýchsi
utajovaných skutočnostiach, pretože výsledok vyšetrovania realizovaného OLAF jednoznačne vyplýva
z oznámenia Finančného riaditeľstva SR, obsiahnutého v administratívnom spise žalovaného.

45. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že v preskúmavanej veci došlo k porušeniu
antidiskriminačného zákona, pretože  v identických veciach iné colné úrady nepostupujú pri určovaní
colnej hodnoty na základe náhradnej metódy, pretože je zrejmé, že antidiskriminačný zákon, teda
zákon č. 138/2004 Z.z. znamená zásadu dodržiavania rovnakého zaobchádzania, ktoré spočíva v
zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rady, príslušnosti k
národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského
stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo
sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia. Z uvedeného teda je zrejmé, že diskriminácia
právnickej osoby je nedodržanie zásady rovnakého zaobchádzania vo vzťahu k tejto osobe z uvedených
dôvodov, ale ak ide o jej členov, spoločníkov, akcionárov, členov jej orgánov, jej zamestnancov, osôb
konajúcich v jej mene alebo osôb, v mene ktorých koná táto právnická osoba, a teda podľa názoru súdu
antidiskriminačný zákon na predmetnú vec nemožno aplikovať.

46. Ak žalobca namieta, že správne orgány porušili základnú zásadu správneho konania upravenú v
§ 3 ods. 4 Zákona o správnom konaní, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalobca síce poukazuje
na postup konkrétnych colných orgánov, avšak nepredložil žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by
jednoznačne preukázal, že ide o identický predmet tovaru, aký bol žalobcom dovážaný z Čínskej ľudovej
republiky v preskúmavanej veci.

47. Značne skreslená je aj námietka žalobcu, že správne orgány vo veci neaplikovali zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, pretože jeho použitie je v konaniach colných orgánov subsidiárne. Podľa
ustanovenia § 85 ods. 1 colného zákona na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu
únie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon, osobitný zákon alebo osobitný
predpis únie neustanovuje inak. (s odkazom na nariadenie Rady EHS č.- 2913/92 v znení neskorších
zmien a doplnkov) Pre postup colných orgánov v prípade pochybností o colnej hodnote nemôžu platiť
lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku. Rozhodnutia colného úradu a žalovaného boli



vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci, za aplikácie prípustných dôkazných prostriedkov
upravených colným zákonom a príslušnými nariadeniami ES (ktoré sú súčasťou právneho poriadku SR)
a sú presvedčivo za aplikácie správnej úvahy odôvodnené aj v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky.

48. V tomto smere správny súd zaujal identické právne závery aj v skoršom rozsudku 1S/25/2015 zo
dňa 23.02.2016, ktorý sa týkal skutkovo aj právne identickej veci žalobcu.

49. Tento rozsudok správneho súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 1Sžf/66/2016 zo dňa 24.04.2018. Na toto rozhodnutie v identickej veci žalobcu správny súd
v plnom rozsahu poukazuje v zmysle § 140 S.s.p.

50. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal
nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody
vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

52. O trovách kasačného konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu  SR sp. zn.
8 Sžfk 28/2018 zo dňa 28.6.2018 tak, že v konaní o kasačnej sťažnosti úspešnému žalobcovi priznal
nárok na ich náhradu voči žalovanému.

53. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.