Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Sp/35/2014 z 13. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 13. januára 2015, sp. zn. 2Sp/35/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8014201318.1 Krajský súd Prešov | 2Sp/35/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8014201318.1 | 2015-01-13 | Rozsudok Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4abf668c-a0ab-49c9-92e3-1dd9b138d2bb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8014201318.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Sp/35/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201318
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201318.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci
navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinová 25, 811 09 Bratislava proti odporcovi Okresnému úradu
Prešov, katastrálny odbor, Konštantínova 6, 080 01 Prešov, za účasti K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 26. septembra
2014 číslo: V 5969/13-Kh takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. septembra 2014 pod číslom: V 5969/13-Kh.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím vo veci účastníkov konania záložného veriteľa Pohotovosť, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava a záložcu K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. č. XX, ako
záložcu zastúpeného v správnom konaní združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, so
sídlom Povraznícka 18, 811 05 Bratislava, podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona odporca zamietol
návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 345/2013-PTR.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 26.09.2013 bol prijatý návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností v záložnej zmluvy č. 345/2013-PTR zo dňa 10.09. 2013. Predmetom predloženej
zmluvy je založenie nehnuteľností v k.ú. C..
Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca, ktorý je aj dlžníkom podľa zmluvy
o úvere, /viď článok II. zmluvy o zriadení záložného práva/ nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
nakoľko podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť.
Týmto nastal konflikt v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 zákona číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako "Občiansky zákonník"), keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti.
To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho" advokáta, ale konkrétne „svoje" občianske združenie
je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca
v zhode, čo opäť iba potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine,
ide o štandardnú ( typovú ) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto
je vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná. Odporca citoval
ustanovenie § 22 ods. 1 a § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Splnomocnenie osoby, ktorú spotrebiteľovi (dlžníkovi) vyberie veriteľ je v rozpore s ustanovením § 22
ods. 2 Občianskeho zákonníka,o čom medzičasom rozhodoval aj Najvyšší súd SR (rozsudok sp. zn.
10Sžr 19/2010).
Ďalej správny orgán citoval ustanovenie § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.



Správny orgán vzhľadom k vyššie uvedenému s prihliadnutím na svoju doterajšiu prax má za to, že v
riešených právnych vzťahoch došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a teda ide o neprijateľné podmienky. Uvedená situácia procesne spôsobila,
že splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzatvoril záložnú
zmluvu.
V rovine ochrany spotrebiteľa aj keď je dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine,
ide o štandardnú (typovú) zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, preto je
vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je absolútne neplatná.
Odporca citoval ustanovenie § 31ods. 1, 3 Katastrálneho zákona.

Predmetné rozhodnutie napadol navrhovateľ včas podaným odvolaním zo dňa 08.10.2014, doručený
Okresnému úradu Prešov 30.10.2014. V odvolaní poukázal na to, že dňa 10.09.2013 bola uzatvorená
Zmluva o zriadení záložného práva č. 345/2013-PTR medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a fyzickou
osobou K. K., zastúpeným združením ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci na strane záložcu
podľa plnej moci uvedenej v Dohode o splnomocnení č. 804600244 zo dňa 21.09.2012 uzavretej medzi
záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka. Predmetom záložnej zmluvy bolo
zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, tak ako sú uvedené v tejto zmluve.
Dňa 26.09.2013 bol správnemu orgánu doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva pod sp.
zn. V 5969/2013 a dňa 26.09.2014 správny orgán vydal rozhodnutie pod č. vkladu V 5969/2013-Kh o
zamietnutí návrhu na vklad podľa § 31 ods. 3 Zákona o katastri nehnuteľnosti.
Navrhovateľ ďalej citoval príslušné ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 32 ods. 1,2, § 46 Správneho poriadku.
Zdôraznil, že zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej
dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej
zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec")
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia
záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace
s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo
nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi.
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom
prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere
vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Podľa navrhovateľa správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom
v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia
nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne
existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASP1; Jifí Švestka, Jiŕí Spáčil, Marta Škárová, Milan
Hulmák a kolektív, Občiansky zákonník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
Dôvodil ďalej potrebou zistenia skutkového stavu veci zo strany správneho orgánu s poukazom na
ustanovenie § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, ktoré je potrebné aplikovať aj v katastrálnom
konaní. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový
stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré
majú pre dané vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani
nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Navrhovateľ konštatoval, že
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z predpokladov a správny orgán si nesplnil
zákonnú povinnosť a nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zmienené ustanovenia



Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona plne aplikované na katastrálne
konanie.
Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich
právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpisov, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny
úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to
všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho
obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu
tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu
dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo
zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je
úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ
do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah.
Navrhovateľ tvrdí, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení
argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné
z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa
nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby,
s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto
skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka,
ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal
ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie,
pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia
§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného
musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal
ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie
zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej
moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho
orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s
obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie
plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene
platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Poukázal na § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol,
že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov vyššie uvedených v
tomto podaní.
Podľa navrhovateľa správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie. Je evidentné, že dlžník dlhodobo
neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami
dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením
záložného práva. Odvolateľ pritom pristúpil k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným
právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp.
v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov,
pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu
podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na



nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného
práva predajom nehnuteľnosti.

Odporca doručil predkladaciu správu krajskému súdu dňa 27. novembra 2014 spolu so spisovým
materiálom a navrhol, aby súd v danej veci rozhodol s poukazom na dôvody rozhodnutia a napadnuté
rozhodnutie Okresného úradu Prešov zo dňa 26.09.2014 číslo V 5969/13-Kh potvrdil.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. januára 2015, pričom uvedeného pojednávania sa
nezúčastnil navrhovateľ, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil listom zo dňa 08.12.2014 a zároveň
súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti a vydal vo veci meritórne rozhodnutie. Odporca sa
ospravedlnil listom zo dňa 12.01.2015 a žiadal, aby súd pojednával bez jeho prítomnosti. Zúčastnená
osoba K. K. uviedol, že čo sa týka splnomocnenia v prospech združenia ProHelp ako už uviedol
pred správnym orgánom nikdy toto združenie nesplnomocnil, aby ho v budúcnosti zastupovalo pred
nejakým orgánom, či už okresným úradom alebo iným, ohľadom založenia nehnuteľností, ktorých je
spoluvlastníkom. Nikdy ani predloženú listinu nepodpisoval s tým úmyslom, že jeho úver, ktorý spláca
bude predmetom záložného práva. Ako účastník konania podpisoval dohodu o splnomocnení, kde neboli
spísané žiadne nehnuteľnosti. Vôbec nevedel o tom, že podpisuje splnomocnenie pre združenie ProHelp
a ani nemal o tom vedomosť. Na základe uvedených skutočností preto navrhol, aby súd predmetné
rozhodnutie Okresného úradu Prešov ako vecne správne a zákonné potvrdil.

Súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu,
oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok
navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ návrhom na vklad záložného práva zo dňa
10.09.2013, doručený okresnému úradu 26.09.2013 pod č. V 5969/2013 podal návrh na vklad Zmluvy
o zriadení záložného práva č. 345/2013-PTR zo dňa 10.09.2013 do katastra nehnuteľností. K návrhu
súčasne pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva č. 345/2013-PTR zo dňa 10.09.2013 uzavretú podľa
§ 151a a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka medzi záložným veriteľom Pohotovosť,
s.r.o. a záložcom K.., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení na základe Dohody splnomocnení Občianskym
združením ProHelp, so sídlom Bratislava.

Súčasťou administratívneho spisu Okresnému úradu v Prešove je aj Dohoda o splnomocnení, ktorou
splnomocniteľ K. K., Varhaňovce, splnomocnil ProHelp - združenie občiansko-právnej pomoci, IČO:
421 81 39, v zastúpení Peter Mamojka - predseda združenia za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľ a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie a uskutočnení právnych úkonov uvedených v
tejto Dohode vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o. č. zmluvy 804600244 a splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní
a poučení o právnych úkonoch k dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú toto splnomocenstvo s nasledovným obsahom : “Splnomocniteľ udeľuje Združeniu PoHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky
konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne
splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy
o úvere a z toho dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečovaní svojho záväzku
Združením ProHelp.Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako
formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa



zaväzuje svedomito plniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom
do katastra nehnuteľnosti. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na
platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií“ s tým, že
v predtlači sú uvedené nehnuteľnosti v k.ú. C. na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX.

Občiansky zákonník v ustanovení § 552 upravuje, že pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou
zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných
právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(Katastrálny zákon ) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. sa zapisujú
do katastra vkladom ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. (Podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve... .)

Podľa § 29 citovaného zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu.

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 citovaného zákona obsahuje náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné
náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne

Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona, rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu okresný úrad zašle
účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 33 ods. 2 citovaného zákona, aj podľa názoru súdu vyplýva, že okresný úrad bol
oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti jednostranného právneho úkonu, ktorým dlžník K. splnomocnil



združenie občiansko-právnej pomoci ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy, resp. na zabezpečenie a
hájenie jeho záujmov pri uzatváraní zmluvy o úvere, ako aj následne záložnej zmluvy.

Občiansky zákonník v ustanovení § 151a upravuje, že záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky
a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo
zákonom... . V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje, a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak... .

Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká
právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.

Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a
podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo okrem
iného aj určite a zrozumiteľne.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Z Komentára Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne
rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nesmie dopĺňať
právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle.

Z obsahu citovanej časti zmluvy o úvere a to vo vzťahu k plnomocenstvu je zrejmé, že samotný tento
text je neurčitý, pretože z neho nie je zrejmé, ku ktorým nehnuteľnostiam sa má zriadiť v predmetnej
veci záložné právo, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo slovného spojenia „k nehnuteľnostiam, ktoré budú
bližšie špecifikované .... „.

Podľa názoru súdu takto formulovaný text plnomocenstva predpokladá, že v prvej časti mali byť
nehnuteľnosti presne identifikované aspoň parcelným číslom, katastrálnym územím, druhom pozemku a
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nato, aby bolo možné hovoriť o určitosti právneho úkonu
a jeho zrozumiteľnosti.



Súd sa preto stotožňuje so záverom správneho orgánu, že bez toho, aby plnomocenstvo obsahovalo
bližšie označenie nehnuteľnosti, ktorá sa má v predmetnej veci stať predmetom zálohu, je takýto prejav
vôle neurčitý ale aj z nezrozumiteľný, pričom dlžník môže vlastniť viacero nehnuteľností a teda nie
je zrejmé, či plnomocenstvo uvedené v Dohode o splnomocnení sa týka všetkých nehnuteľností vo
vlastníctve záložcu alebo len niektorých.

Podľa názoru súdu splnomocnenie na právne úkony o právach k nehnuteľnostiam musia byť urobené
tak, ako právne úkony samotné, t. j. v predpísanej forme a so všetkými náležitosťami, nepostačuje ich
dopísanie v rámci splnomocnenia do vopred formulovanej predtlače, bez možnosti ovplyvnenia výberu
splnomocnenca, ako aj samotného obsahu formulárovej typovej zmluvy..

Ak teda odporca konštatoval v napadnutom rozhodnutí, že plnomocenstvo udelené občianskemu
združeniu ProHelp nie je určité a nie je zrozumiteľné a že takýto právny úkon je neplatný, súd sa s týmto
záverom v plnom rozsahu stotožňuje.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k § 32 ods. 1 a 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku
s poukazom na ustanovenie § 46 Správneho poriadku je súd povinný zdôrazniť, že správny orgán v
tomto prípade zistil presne a úplne skutočný stav veci a pritom vychádzal nielen z podaní samotného
navrhovateľa, ale aj z vyjadrenia účastníkov konania, hlavne dlžníka, dôkazov a skutočností všeobecne
známych alebo známych správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania
podkladov pre samotné rozhodnutia, ako aj sám navrhovateľ uviedol určuje správny orgán. Na základe
ustanovenia § 46 Správneho poriadku preto aj podľa názoru súdu správny orgán aj keď nebol v tejto
veci viazaný len Správnym poriadkom ale hlavne Katastrálnym zákonom zistil a vychádzal zo spoľahlivo
zisteného stavu veci a predmetné rozhodnutia obsahovalo predpísané náležitosti.

S poukazom na ustanovenie § 30 ods. 5 písm. d) Katastrálneho zákona, podľa ktorého, dohoda o
splnomocnení ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom, podpis splnomocniteľa musí byť
osvedčený, ak sa osvedčenie podpisuje vyžaduje podľa § 42 ods. 3 je namieste, ak takáto dohoda bola v
zmysle tohto ustanovenia spísaná a zároveň podpis bol overený, resp. osvedčený úradnou osobu. Avšak
čo sa týka samotného obsahu, tento neposudzoval ani súd ani správny orgán podľa tohto ustanovenia,
ale podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa ustanovenia § 31 ods. 1 až 3 Zákona o katastri
nehnuteľností.

Súd v tomto prípade je toho názoru, že osoba splnomocnenca musela byť v kontakte s navrhovateľom
už pred podpísaním predmetnej dohody o splnomocnení a úverovej zmluvy a preto je záujem
splnomocnenca v rozpore so záujmami zastúpeného, teda dlžníka K., resp. zo samotnej dohody už
vopred vyplýva, že splnomocnenca vopred vybral pre splnomocniteľa veriteľ.

Okresný úrad Prešov v čase vydania rozhodnutia na úseku katastra bol orgánom štátnej správy a
preto bolo a aj je v súčasnosti jeho povinnosťou postupovať v súlade so všetkými právnymi predpismi
vzťahujúcimi sa na predmetnú vec, teda aj z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a
Katastrálneho zákona. Čo sa týka námietky navrhovateľa s poukazom na ustanovenia Katastrálneho
zákona, súd poukazuje na to, že príslušný výklad ustanovení Katastrálneho zákona s poukazom na
ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 je doslovným výkladom ku vzťahu k zmluve ako verejnej listine alebo
inej listine, nie k obsahu plnomocenstva a preto súd poukazuje na vyhlášku č. 76/1996 Z.z., ktorou sa
vykonáva katastrálny zákon a táto v ustanovení § 36b ods. 2 upravuje, že pri skúmaní platnosti zmluvy
sa nezisťuje, či právny úkon obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza alebo
sa neprieči dobrým mravom. V tom istom ustanovení pod písm. e) vyhláška upravuje, že v zmluve ide
skutočne o písomné prejavy vôle osôb z nej uvedených s osobitým zreteľom na tých, ktorých právo na
jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, pričom ide iba o príkladne uvedené skutočnosti, ktoré okresný
úrad ako orgán štátnej správy je povinný a oprávnený skúmať.

S poukazom na neplatnosť splnomocnenia, ktoré následne spôsobilo neplatnosť uzavretej zmluvy o
zriadení záložného práva, považoval súd rozhodnutie Okresného úradu za správne a vzhľadom na
uvedené skutočnosti preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie vydané správnym orgánom dňa 26.
septembra 2014 pod číslom V 5969/2013-Kh ako vecne správne a zákonné potvrdil.



Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky uvedeného už v rozsudkoch pod sp. zn. 1 Sžo 54/2012, 10 Sžo 51/2012, podľa ktorých
vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomným podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne
skutočnosti ( teda podmienky vkladu ) podľa § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona a § 36b ods. 2 vyhlášky
č. 76/1996 Z.z., ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom rozhodovacieho procesu je
rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., tak že
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.