Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/176/2013 z 8. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 8. apríla 2014, sp. zn. 17Co/176/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3511211086.1 Krajský súd Trenčín | 17Co/176/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3511211086.1 | 2014-04-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bcf5ef1-4ce4-44bf-9460-c37ed2a89110 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3511211086.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/176/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511211086
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3511211086.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: S. J., bytom F. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka Spotrebiteľského združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086,
zastúpeného HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 2.857,97 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, č.k.
10C/25/2012-88 zo dňa 15. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu
trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia vo výške 23,32 eur, na účet právneho zástupcu
vedľajšieho účastníka HKP Legal, s.r.o. č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č.k. 10C/25/2012-23 zo dňa 11.04.2012 a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania 285,22 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka na strane odporcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň rozhodol, že
navrhovateľovi sa vracia súdny poplatok 164,37 eur. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.11.2011 voči odporcovi domáhal zaplatenia
sumy 2.857,97 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Platobným rozkazom tamojšieho súdu
č.k. 10C/25/2010/2012-23 zo dňa 11.04.2012 súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Vyššie
uvedený platobný rozkaz sa odporcovi nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd v súlade s
§ 173 ods. 2 O.s.p. zrušil. Podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 07.05.2012 vstúpil do konania
ako vedľajší účastník na strane odporcu - Spotrebiteľské združenie OSA, kde vedľajší účastník vzniesol
námietku premlčania a žiadal návrh zamietnuť. Podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 07.09.2012
zobral navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť. Súd konanie s poukazom
na dispozičné oprávnenie navrhovateľa v predmetnom konaní, v súlade s § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p. zastavil.
Súhlas odporcu nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo skôr, než sa začalo pojednávanie vo
veci samej. V danej veci navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 229 eur. V zmysle § 11
ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodol
súd o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi, krátených o sumu 6,63 eur, čiže vrátil súdny poplatok vo
výške 222,37 eur. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., nakoľko
navrhovateľ po procesnej stránke späťvzatím návrhu na začatie konania zavinil zastavenie konania,
preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu.
Odporcovi by patrila náhrada trov konania vo výške, ktoré v konaní účelne vynaložil na uplatnenie alebo



bránenie svojho práva, avšak nakoľko si tieto v konaní neuplatnil, resp. mu žiadne nevznikli, súd mu ich
náhradu nepriznal. O trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu súd rozhodol tak, že mu
priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1
písm. a), b), § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a to z hodnoty pohľadávky 2.857,97 Eur
za úkony prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 20.02.2012 vo výške
111,21 eur, písomné podanie na súd (vyjadrenie k návrhu) zo dňa 07.05.2012 vo výške 111,21 eur,
režijný paušál 2 x á 7,63 eur, t.j.15,26 eur a DPH vo výške 20 %, t.j. 47,54 eur. spolu tak súd priznal
vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania vo výške 285,22 eur.

Proti tomuto uzneseniu v časti vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu v tejto časti zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania
23,32 eur. Uviedol, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov. Navrhovateľ
zastáva názor, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť z podstaty svojej existencie schopné
samé poskytnúť právnu pomoc v spotrebiteľských sporoch. Podľa údajov registrácie Ministerstva vnútra
SR má združenie členov, ktorí majú právnické vzdelanie, pričom združenie môže podľa § 25 z.č.
250/2007 Z.z. využívať aj podporu ministerstva. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 5Co 26/2012 a 3Cob 259/2011, ktorý v obdobných prípadoch vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania nepriznal. Citoval z dôvodovej správy k z.č. 384/2008 Z.z. a vyvodil, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa na tento účel zriadeným subjektom, ktorý
bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Poukázal na to, že združenie vstupuje do
množstva konaní bez ohľadu na ich stav a vôľu odporcu, pričom pred oznámením o vstupe do konania
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Združenie opakuje procesné podania nadbytočne,
bez uvedenia nových skutočností, týkajúcich sa predmetu sporu. K obdobnému záveru dospel i Krajský
súd v Košiciach v rozhodnutí sp.zn. 6Co 141/2012 a Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co 91/2012.
V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými
na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 O.s.p..
Súd by nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkov neporušil právo na právnu pomoc a
rovnosť účastníkov konaní podľa čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, čo vyvodil o.i. z nálezu Ústavného súdu SR
sp.zn. II. ÚS 78/03 a rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.16Co 100/2012. Vo veci nie
je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní
nezastupuje. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové
a nehospodárne.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť mu aj náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 66,73 eur. Uviedol, že svojím vstupom do konania zároveň
vzniesol námietku premlčania, ktorá je právnou námietkou vyplývajúcou z hmotnoprávnych právnych
predpisov a bez jej vznesenia by v danom konaní nemohlo byť zo strany súdu na ňu prihliadané. Je
pravdepodobné, že bez vznesenia námietky premlčania by bol odporca vo veci neúspešný. Považoval
za odporujúce zásade rovnosti podmienok v súdnom procese, zásade spravodlivosti súdneho procesu,
ale aj dobrým mravom, aby navrhovateľovi so silným ekonomickým zázemím, ktorý žaluje spotrebiteľov
obvykle žujúcich na hranici existenčného minima, súd priznával v týchto súdnych konaniach právo
na náhradu trov právneho zastúpenia a občianskemu združeniu ,pôsobiacemu v nepodnikateľskej
sfére a konajúcemu na prospech spotrebiteľa, právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.
Nepriznaním náhrady trov konania by súd poprel rovnosť podmienok v konaní, zasiahol do procesných
práv vedľajšieho účastníka a znemožnil tak reálny výkon úloh spotrebiteľského združenia, vymedzených
v zákone. Zároveň by spotrebiteľovi odňal právo na kvalifikovanú súdnu pomoc. Argument navrhovateľa,
že za obsahovo podobné podania by účastníkom konania nemala patriť náhrada trov konania považoval
za absurdný. Súd prvého stupňa na vec správne aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na to, že vedľajší
účastník mal vo veci plný úspech. Vedľajšiemu účastníkovi pritom vznikli trovy titulom jeho právneho
zastúpenia. Mal za nepochybné, že dôvodom späťvzatia návrhu na začatie konania súdom bolo
uplatnenie námietky premlčania vedľajším účastníkom. Stanovisko navrhovateľa popierajúce význam
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka považoval účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z
práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, odporuje zákonom SR i predpisom
EÚ, pretože právo na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka deklaruje i rozsudok Súdneho dvora



EÚ zo dňa 22.12.2010 vo veci C-279/09, DEB Deutsche Energiehandels- und Beratungsgesselaschaft
mbH proti Spolkovej republike Nemecko, z ktorého citoval. Namietal, že v danej veci neboli splnené
podmienky na aplikáciu § 150 O.s.p.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlo pre správanie odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
2857,97 eur s príslušenstvom. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 07.09.2012,
vzal navrhovateľ svoj návrh v celom rozsahu späť bez bližšieho odôvodenia a žiadal konanie zastaviť.
Vzhľadom na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie
návrhu, pričom navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil
to, čoho sa podaným návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá
O.s.p. je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporcovi
preukázateľne žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 285,22 eur. Odvolací
súd sa s týmto právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu
vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta,
ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy
právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej
republiky, článok 47, ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany
spotrebiteľa - odporcu. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania
riadne vstúpil, jeho právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 07.12.2012 doručil súdu písomné
vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v ktorom právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania,
preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia. V konaní na strane vedľajšieho
účastníka odvolací súd nevidel ani dôvod na aplikáciu ust. § 150 O.s.p.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 23,32
eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 285,22 eur, predstavujúca náhradu trov konania, a
preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene za právne



zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.,
vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci 23,24 eur, znížená na polovicu základnej sadzby,
t.j. 11,62 eur za podanie vyjadrenia dňa 02.04.2013, režijný paušál 7,81 eur + 20 % DPH z odmeny a
náhrad, t.j. 3,89 eur, spolu trovy odvolacieho konania vo výške 23,32 eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .