Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/192/2018 z 23. 8. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 23. augusta 2018, sp. zn. 2CoE/192/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6406202652.1 Krajský súd Banská Bystrica | 2CoE/192/2018 | ECLI:SK:KSBB:2018:6406202652.1 | 2018-08-23 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 386 CSP, § 355 ods. 2 CSP, § 200 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ca415f4-0cf3-48a4-95a2-cf62e52fa2ea Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6406202652.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/192/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406202652
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6406202652.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Žiar nad
Hronom, so sídlom Sládkovičova 17, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 35 937 874 proti povinnému:
Poľnohospodárske podielnické družstvo AGROSITNO, so sídlom Baďan 84, 969 75 Baďan, IČO: 00
633 381, zast. správcom konkurznej podstaty: S. J., so D. Y. XX/A, XXX XX J. J., vedenej pod sp. zn. EX
612/2006 súdnou exekútorkou: JUDr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad so sídlom Cyrila a Metoda
22, 965 01 Žiar nad Hronom, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k. 15Er/783/2009-20 zo dňa 25. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdnej exekútorky proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
15Er/783/2009-20 zo dňa 25. augusta 2016 podľa § 386 písm. c) CSP o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 15Er/783/2009-20 zo dňa 25. augusta 2016 rozhodol tak, že oprávnený je povinný
zaplatiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 175,18 Eur vrátane DPH do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti daného uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súdnu exekútorku
poveril vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 8
051,09 Eur na podklade vykonateľných rozhodnutí Sociálnej poisťovne v Žiari nad Hronom a návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 03. júna 2016 doručila súdna exekútorka exekučnému
súdu žiadosť o vydanie rozhodnutia o trovách exekúcie, nakoľko na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz, vedený na Okresnom súde Banská Bystrica č. k. 1K/78/2015. Lustráciou v Obchodnom
vestníku mal exekučný súd za preukázané, že Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
1K/78/2015 zo dňa 25. novembra 2015 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Súdna exekútorka
si uplatnila právo na zaplatenie odmeny za 8 hodín vynaložených na exekúciu po 6,64 Eur, paušálnu
odmenu za 43 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur, odmenu za zriadenie exekučného záložného
práva vo výške 1 925,02 Eur, právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 92,13 Eur, náhradu za
stratu času vo výške 12,56 Eur + DPH, spolu vo výške 2 670,85 Eur. Exekučný súd priznal súdnej
exekútorke odmenu za 4 hodiny účelne vynaložené na vykonanie exekúcie, keďže nie všetky úkony
vykonané súdnou exekútorkou považoval za účelne vynaložené. Exekučný súd ďalej nepriznal súdnej
exekútorke odmenu za každé zákonom uvedené doručenie tak, ako si ju vyúčtovala, nakoľko súdnemu
exekútorovi podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len „Vyhláška“) prináleží paušálna odmena za jedno doručenie bez ohľadu na počet subjektov, ktorým
je písomnosť doručovaná. Priznanie odmeny za každé doručenie by bolo nehospodárne. Exekučný
súd nepriznal súdnej exekútorke ani odmenu za zriadenie exekučného záložného práva, nakoľko
pre priznanie odmeny sa podľa Vyhlášky vyžaduje, aby nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená exekučným
záložným právom, bola v rámci exekúcie zexekvovaná, čo sa nestalo. Exekučný súd nepriznal súdnej
exekútorke náhradu za hotové výdavky vo výške 25,11 Eur z dôvodu, že náhradu daných hotových
výdavkov súdna exekútorka nepreukázala. Vzhľadom na uvedené došlo ku kráteniu vyúčtovaných trov
exekúcie.



2. Proti predmetnému uzneseniu podala odvolanie súdna exekútorka. Namietala, že exekučný súd jej
v napadnutom uznesení nepriznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva, ktorú si vyčíslila
vo výške 1 925,02 Eur a uviedla, že počas trvania exekučného konania došlo k predaju nehnuteľností,
na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo. Predaj bol uskutočnený súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Miroslavom Pallerom a predmetná pohľadávka bola prihlásená do dražby nehnuteľností. Podľa
vyjadrenia oprávneného bola z rozvrhu výťažku dražby nehnuteľností uspokojená pohľadávka čiastočne
vo výške 297 440,71 Sk. Súdna exekútorka preto v prípade, ak pohľadávka z exekučného konania
EX 612/06 bola v dôsledku zriadenia exekučného záložného práva oprávnenému čiastočne uhradená,
žiada súd, aby jej priznal odmenu za zriadenie exekučného záložného práva. Súdna exekútorka
svoje odvolanie následne podaním zo dňa 02. marca 2017 doplnila o uznesenie o rozvrhu výťažku z
dražby nehnuteľností vo vlastníctve povinného, ako aj o vyjadrenie oprávneného o čiastočnom plnení
pohľadávky vo výške 297 440,71 Sk.

3. K odvolaniu súdnej exekútorky sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 29. novembra 2017 a uviedol,
že s vyjadreniami súdnej exekútorky nesúhlasí a plne sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, ako aj
s jeho odôvodnením. Súdna exekútorka podľa oprávneného neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, s
ktorou by sa exekučný súd už nevysporiadal. Oprávnený preto navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil.

4. K vyjadreniu oprávneného sa vyjadrila súdna exekútorka, pričom uviedla, že exekúcia sa začala
oprávnene na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí. Oprávnený počas vykonávania
exekúcie získal plnenie od povinného, a to dokonca nad rámec pohľadávky uvedenej v poverení
exekučného súdu, čo potvrdil aj prílohami doručenými exekučnému súdu. Súdna exekútorka preto
žiadala súd, aby jej priznal trovy exekúcie vo výške 20% z plnenia poskytnutého na plnenie pohľadávky
spolu s DPH, a to na ťarchu oprávneného.

5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Podľa § 200 prvá veta Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak..

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému
preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky
požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné,
odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Z dikcie § 200 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane
použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu
odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl.
CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu,
z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet
uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je
vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre
exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú.
Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.



10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu proti uzneseniu o trovách exekúcie v zmysle Exekučného poriadku
odvolanie nie je prípustné a vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie § 357
písm. m) CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že trovy exekúcie predstavujú
osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú
definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku), vlastný okruh účastníkov
konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu
k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde
k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť
exekučného nároku - § 200 ods. 6), a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich
rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej
výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade
trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností
absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno
interpretovať inak, než nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách
exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani primerane subsumovať pod rozhodnutie „o nároku
na náhradu trov konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

12. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30. júna
2016 prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením
vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je
formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357
CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 200 Exekučného poriadku v spojení
s § 355 ods. 2/ CSP).

14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti Uzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 15Er/783/2009-20 zo dňa 25. augusta 2016 v zmysle ust. §
386 písm. c) CSP odmietol.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP.)
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).