Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/89/2016 z 22. 8. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. augusta 2017, sp. zn. 8Cob/89/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3515200433.1
Krajský súd Trenčín | 8Cob/89/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3515200433.1 | 2017-08-22 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z., § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d05a73cd-ad7c-4845-82a4-14d2fc0a08e4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3515200433.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/89/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200433
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515200433.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny
Legerskej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu: E.- distribúcia, a.s., so sídlom R., G. nivy XX/b,
IČO: 35 910 739, právne zastúpeného G.. G. T., advokátom v Q., T. XXX, proti žalovanému: rybarstvo.sk,
s.r.o., so sídlom W., Q. XX,
IČO: 45 700 605, právne zastúpenému G.. H. D., advokátom v U. G. nad H., L. XXXX/X, o zaplatenie
3.615,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom č. k. 9Cb/6/2015-84 zo dňa 17. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa proti žalovanému   p r i z n á v a   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.615,08 Eur s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 09.03.2013 do zaplatenia a žalobcovi priznal
náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa
zaplatenia sumy 3.615,08 Eur s príslušenstvom domáhal titulom náhrady škody, ktorá mu mala
vzniknúť odberom plynu v odbernom mieste O. X., U. G. nad H. s meradlom, ktoré podľa znaleckého
posudku bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čím došlo k neoprávnenému
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. Vykonaným dokazovaním súd
prvej inštancie zistil, že žalobca a žalovaný boli ku dňu vzniku záväzkového vzťahu podnikateľmi a
nebolo medzi nimi sporné, že žalovaný odoberal zemný plyn  v odbernom mieste U., O. X. Podľa
Zápisu zo dňa 30.01.2013 bola v odbernom mieste žalovaného vykonaná dňa 30.01.2013 kontrola
odberného miesta, pričom stav na plynomeri bol v tom čase 12.672 m3, plynomer bol s výrobným
číslom XXXXXXXXXXXX. Kontrolou malo byť zistené: „podozrenie na pravosť overovacej značky,
meradlo zasekáva, meradlo je umiestnené v predajni a je prístupné len za prítomnosti majiteľa,
fotodokumentácia plynových spotrebičov bola umožnená a pri výmene prítomná p. L. R.- asistentka
konateľa.“. Meradlo bolo v zapečatenej krabici odoslané na expertízu, OM bolo preblombované. Zápis
je podpísaný za odberateľa R. L.. Podľa Znaleckého posudku č. 22/PL-2013 vypracovaného B.. D.
M. bola optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští, zistená
obsahová nezhoda znakov nachádzajúcich sa na plastovej plombe číselníka a olovenej plombe telesa.
Znalec konštatoval, že „s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie
meradla bolo porušené- odstránené a nahradené inou plombou.“ Znalec tiež konštatoval, že „s
veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom bolo
odstránené a nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré neboli vytvorené kliešťami



oprávnenými na zabezpečenie meradla.“ Záverom znalec konštatoval, že „znaky nachádzajúce sa  na
plombe číselníka a plombe telesa sa nezhodujú.“ Dňa 30.01.2013 uskutočnil žalobca výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu, pričom si uplatnil za neoprávnene odobratý plyn sumu
3.354,57 Eur a za náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním  neoprávneného odberu vo výške
260,51 Eur. Celková škoda spôsobená žalobcovi tak bola určená vo výške 3.615,08 Eur. Faktúrou č.
9000155087 vyúčtoval žalobca žalovanému za neoprávnený odber plynu a náklady spojené s jeho
zisťovaním sumu 3.615,08 Eur, ktorá bola podľa tejto faktúry splatná 08.03.2013.
K zaplateniu nedošlo. Vychádzajúc z ust. § 76 ods. 1, § 76 ods. 11 a § 82 ods. 1 až 4 zák.
č. 251/2012 Z.z. o energetike, z ust. § 9 ods. 1, 3 vyhl. Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo
SR č. 210/2000 Z.z. o meradlách a metrologickej kontrole a s poukazom na výsledky vykonaného
dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru o opodstatnenosti nároku žalobcu, ktorý preukázal,
že zo strany žalovaného došlo k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č.
251/2012, lebo spotreba plynu bola u žalovaného meraná určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného a
neskúma sa jeho zavinenie. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že plynomer bol u žalovaného umiestnený vo vnútri jeho priestorov, teda nie na verejne prístupnom
mieste.
V danom prípade malo dôjsť podľa znaleckého posudku k poškodeniu plomby na meradle. Plynomer je
opatrený viacerými plombami, môže ísť o plombu na číselníku plynomeru alebo na telese plynomeru.
Plomby na telese plynomeru a na číselníku pritom musia byť zhodné.
Z predložených dokladov vyplynulo, že plomba na číselníku bola s označením L
a plomba na telese plynomeru s označením G plomby teda neboli zhodné, o čom svedčí fotografický
záznam. Z vyhlášky č. 210/2000 Z.z. je zrejmé, že v čase, keď k umiestneniu overovacej značky
autorizovanej osoby došlo, mali byť obe plomby s označením M, a nie K. Pri demontovaní plynomeru
pritom bola prítomná svedkyňa R. L., ktorá pre žalovaného externe vykonávala účtovníctvo. Tá podpísala
aj skutočnosti zistené pri kontrole,
z ktorých vyplýva, že plomba obvodová (na telese plynomeru) bola G a plomba na číselníku bola
L  Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že mu od jeho dodávateľa plynu (E., a.s.) bola doručená za
obdobie od 19.01.2012 do 31.03.2012, teda aj za obdobie, kedy malo dôjsť k neoprávnenému odberu
plynu, vyúčtovacia faktúra č. 7401148715, z písomného vyjadrenia dodávateľa plynu zo dňa 04.12.2015
vyplýva, že stav spotreby zemného plynu na odbernom mieste žalovaného bol k 31.03.2012 určený
pomocou použitia tzv. typového diagramu dodávky zemného plynu, teda odhadom. Nakoľko následne
bol zistený neoprávnený odber zemného plynu v dôsledku porušenia plomby meradla, bol stav plynu
následne k 31.03.2012 opravený na stav spotreby zistený pri fyzickom odpočte uskutočnenom k
18.01.2012 a žalovanému bola zaslaná opravná faktúra č. 7401165133, z ktorej vyplýva, že počiatočný
stav meradla k 19.01.2012 a stav meradla k 31.03.2012 boli totožné, t.j. vo výške 12.282 m3, pričom
žalovanému tak bol vrátený preplatok vo výške 643,79 Eur. Súd prvej inštancie uviedol, že pri výpočte
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu žalobca správne postupoval podľa vyhl. č. 449/2012
Z.z., keď na mieste samom zistil spotrebiče nachádzajúce sa u žalovaného a z nich určil škodu, pretože
nemal možnosť zistiť objektívne spotrebu plynu žalovaným, nakoľko meradlo správne nemeralo - stav
bol rovnaký ako
k 19.02.2012. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo zápisu zo dňa 30.01.2013, ako
i z výsluchu svedkyne vyplynulo, aké spotrebiče boli v priestoroch žalovaného nainštalované (štyrikrát
zariadenie I., trikrát s 5 kWh  a raz s 4,6 kWh). Následne aj výpočet škody zo dňa 30.01.2013 vychádza
z týchto spotrebičov, ich príkonu a celkovej spotreby. Výpočet pritom vychádza z prevádzkových hodín
žalovaného, stanovuje celkovú spotrebu spotrebičov a celkový počet ich prevádzkových hodín. Podľa
predloženého cenníka žalobcu bola referenčná cena plynu v januári 2013 vo výške 0,38 Eur/m3, podľa §
1 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky bola tak sadzba za jeden m3 plynu vo výške 0,76 Eur. Celková cena
za neoprávnene odobratý plyn tak bola správne určená vo výške 3.354,57 Eur (4413,91 m3 x 0,760
Eur). Pokiaľ ide o nevyhnutné náklady žalobcu spojené so zisťovaním
a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu, žalobca predložil Cenník, z ktorého vychádzal a z
ktorého jednotlivé položky vyplývajú (bod 8.3 a 4 - oprava plynomeru
a overeniu plynomeru). Podľa názoru súdu v prípade týchto položiek ide jednoznačne
o náklady, ktoré žalobcovi reálne vznikli v súvislosti s opravou a overením plynomeru. Rovnako
preukázateľným nákladom sú i prostriedky vynaložené na vypracovanie posudku vo výške 40 Eur a
náklady na cestovné, prácu zamestnancov v súvislosti so zaistením neoprávneného odberu (položky 1
až 6 Cenníka externých služieb žalobcu). Voči týmto nákladom konkrétne pripomienky žalovaný nemal.
Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením spôsobenej škody dňom 09.03.2013, je povinný



v zmysle § 365, § 369 ods. 1 až 3 Obch. zák. a § 1 ods. 1 až 3 Nar. Vlády SR č. 21/2013 Z.z. zaplatiť
žalobcovi aj 5,75 % - ný ročný úrok z omeškania z prisúdenej istiny 3.615,08 Eur od 09.03.2013 do
zaplatenia. Výrok o náhrade trov konania úspešného žalobcu prvoinštančný súd odôvodnil ust. § 142
ods. 1
a § 151 ods. 7 O.s.p. platného a účinného v čase jeho rozhodovania.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že už v konaní pred súdom prvej inštancie
poukazoval na nejasnosti a pochybnosti okolností zisťovania tzv. neoprávneného odberu plynu, keď
najskôr v priebehu januára 2013 prišli pracovníci žalobcu odpísať stav plynomeru za účelom ročného
vyúčtovania spotreby plynu a následne, o pár dní neskôr, prišiel ďalší pracovník skontrolovať stav
meradla s tvrdením, že jeho predchodca asi zle opísal tento stav, lebo odberné miesto vykazovalo nulovú
spotrebu plynu. Po tomto telefonicky pracovníci žalobcu ohlásili, že dňa 30.01.2013 o 8:00 hod. prídu
plynomer vymeniť z dôvodu jeho nefunkčnosti, keďže nemeral spotrebu plynu. Pri výmene plynomeru
bola prítomná poverená pracovníčka žalovaného R. L., ktorá si nevšimla, že technik žalovaného mal
už vopred predtlačený montážny list s uvedením dôvodu výmeny plynomeru, a to porušenie plomby.
Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru plomba v tom čase nebola porušená, čo by malo vyplývať aj z
fotodokumentácie, ktorú technik urobil. Nárok žalobcu na náhradu škody z uvedeného dôvodu označil
za nekorektný a neadekvátny, lebo bez preukázania poškodenia plomby na meradle mal už žalobca
vopred natlačený montážny list s poznámkou o porušení plomby, ktorý dal podpísať jeho pracovníčke.
Tá si však vôbec nevšimla, že ako dôvod výmeny bolo uvedené porušenie plomby, pretože sa sústredila
na skontrolovanie údajov, na ktoré ju upozornil technik, a to na kontrolu výrobných čísiel, stavu počítadla
a čísla plomby. Žalovaný zdôraznil, že postupom pracovníkov žalobcu mu bola odňatá možnosť účelne
sa brániť proti tvrdeniu, že plomba na predmetnom plynomeri bola v čase jeho demontáže poškodená
alebo porušená, pričom takéto porušenie by mal žalobca jasne a bez akejkoľvek pochybnosti preukázať,
a to najmä vzhľadom k charakteru zákonom predpokladanej objektívnej zodpovednosti za škodu. Len
v takom prípade potom môže žalobcovi vzniknúť nárok na náhradu skutočne vzniknutej škody. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal aj na závery niektorých súdov v podobných prípadoch, kde konštatujú, že
je povinnosťou žalobcu preukázať vznik škody v dôsledku neoprávneného odberu plynu, lebo nemožno
súhlasiť s tvrdením, že škoda automaticky vznikne vtedy, ak odberateľ odoberal plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Zo zák. č. 251/2012 Z.z. o
energetike totiž vyplýva, že odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný nahradiť škodu
dodávateľovi, ak táto vznikla.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny. Nesúhlasil s jeho tvrdením, že mu postupom jeho zamestnancov bola odňatá možnosť
účelne sa brániť proti tvrdeniu o porušení, resp. poškodení plomby na plynomeri v čase jeho demontáže.
Zdôraznil, že s týmito námietkami a tvrdeniami žalovaného, ktoré žalovaný uvádzal už v konaní
pred súdom prvej inštancie, sa náležite vysporiadal prvoinštančný súd. Žalobca k odvolávaniu sa
žalovaného na rozhodovaciu prax niektorých súdov v podobných prípadoch poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prípadoch neoprávneného
odberu plynu meradlom s porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Uviedol, že v konaní
bolo preukázané, že u žalovaného dochádzalo k odberu plynu meradlom s poškodenou plombou, za
čo žalovaný zodpovedá a boli zistené aj plynové spotrebiče na odbernom mieste, pričom v danom
prípade je podstatná aj skutočnosť, že meradlo bolo v osobitnej miestnosti v predajni žalovaného, ktorá je
prípustná len za prítomnosti žalovaného. Zástupca žalovaného bol prítomný pri všetkých úkonoch, ktoré
pracovníci žalobcu vykonali a podpísal vyhotovené listiny o realizácii týchto úkonov, ktoré sú súčasťou
súdneho spisu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav
veci, aplikoval správnu právnu normu a dospel k správnemu rozhodnutiu. Žalobca poukázal na to, že
žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol, v čom je rozhodnutie prvoinštančného súdu, prípadne jeho
postup, nesprávny.

4. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu, ktoré mu bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené dňa
12.05.2016, písomné stanovisko nezaujal.



5. Dňom 1. júla 2016  nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len O.s.p.).

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je  ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP  právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8.  Odvolací súd preskúmal vec § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné
a že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP s tým, že sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože vo veci nebolo potrebné
zopakovať dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd k tvrdeniu žalovaného o tom,
že bezpochyby nebolo preukázané porušenie plomby plynomera v čase jeho demontáže, uvádza,
že žalobca predloženým znaleckým posudkom č. 22/PK - 2013 vyhotoveným znalcom B.. D. M.
preukázal, že plomba na meradle bola poškodená, keď pôvodné zabezpečenie meradla výrobcom
bolo odstránené a bolo nahradené zabezpečením, ktoré bolo označené znakmi, ktoré neboli vytvorené
kliešťami oprávnenými na zabezpečenie meradla a že znaky nachádzajúce sa na plombe číselníka
a na plombe telesa sa nezhodovali, hoci tieto museli byť zhodné. Z vykonaného dokazovania tiež
vyplynulo, že pri demontáži plynomeru bola prítomná pracovníčka žalovaného poverená na to konateľom
žalovaného, ktorý bol o dátume a čase demontáže včas vopred informovaný a tá aj podpísala zápis
zo dňa 30.01.2013. Žalovaný okolnosti, za ktorých došlo k vyššie uvedeným zisteniam, spochybňoval,
avšak bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom tvrdenia žalobcu o neoprávnenej manipulácii s plynomerom
vyvrátil predložením relevantných dôkazov o tom, ako podľa jeho názoru malo dôjsť k porušeniu
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z ust. § 82
ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike vyplýva, že neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete. Porušenie zabezpečenia
plomby bolo nepochybne preukázané znaleckým posudkom, takže žalovaný je v zmysle § 82 ods. 2
zák. č. 251/2012 Z.z. objektívne zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi a skutočne vzniknutú škodu,
ak vznikla, je povinný uhradiť. V zmysle ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa
§ 95 ods. 1 písm. l). K odvolacej námietke žalovaného o povinnosti žalobcu preukázať vznik škody v
dôsledku neoprávneného odberu plynu, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že plynomer umiestnený u žalovaného na verejnosti neprístupnom mieste nevykazoval za obdobie
od posledného odpočtu, teda od 19.01.2012 do 24.01.2013 žiadnu spotrebu plynu. Keďže plynomer
s poškodenou plombou spotrebu plynu nenameral, žalobca správne postupoval pri výpočte škody
podľa vyhlášky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, keď po zistení spotrebičov nachádzajúcich sa u žalovaného uskutočnil výpočet škody
vychádzajúci z prevádzkových hodín žalovaného, z celkovej spotreby spotrebičov a z počtu ich
prevádzkových hodín. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom konštatuje, že takto vykonaný
výpočet škody je plne v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 449/2012 Z.z., na ktoré v odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal.
10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 157
ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 a odvolací súd sa s týmto odôvodnením stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zistil skutkový stav na základe náležite
vykonaného dokazovania a jeho právne posúdenie má oporu v správnej aplikácii právnych predpisov.

11. Odvolací súd z dôvodov vyššie uvedených potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP.



12.  O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, má proti žalovanému
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti  tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
-    dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
-    dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).