Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/11/2017 z 12. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 12. decembra 2017, sp. zn. 25Co/11/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4616203393.1 Krajský súd Nitra | 25Co/11/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4616203393.1 | 2017-12-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ad51d37-f0e9-4a56-bb0b-88be778a4d2a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4616203393.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/11/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616203393
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616203393.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31318916, proti žalovanej: L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XXX/XX, o
zaplatenie 942,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 14. októbra 2016 č.k. 4C/173/2016-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p
o t v r d z u j e .

Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 942,01
eura, úroky vo výške 116,12 eura, úroky z omeškania vo výške 23,59 eura, poplatky vo výške 11,22 eura
a úroky z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 942,01 eura od 12. 05. 2016 do zaplatenia, vo zvyšku
žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 90%.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že žalovaná dňa 15. 10. 2012 uzavrela so
žalobcom zmluvu o poistenom OTP expres úvere č. 0265300912RSU (ďalej len „zmluva o úvere“), na
základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 1 000 eur, pri úrokovej sadzbe
21,9% ročne s tým, že ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“), je 31,93% a celková
čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je vo výške 1869,54 eura. Splácanie úveru bolo dohodnuté v splátkach
po 31,16 eura mesačne s tým, že prvá splátka bola splatná dňom 15. 11. 2012 a posledná dňom 15.
10. 2017. Žalovaná uhradila iba tri splátky a preto žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný listom zo
dňa 28. 10. 2013 s tým, že účinnosť tohto vyhlásenia nastáva v 10. deň odo dňa doručenia výzvy na
zaplatenie. Žalovaná si na adrese bydliska výzvu neprevzala v úložnej dobe a táto bola vrátená žalobcovi
späť dňa 22. 11. 2013. Účinnosť predčasnej splatnosti nastala dňom 02. 12. 2013. Žalobca požadoval
zaplatenie istiny v sume 942,01 eura, úrokov z úveru vo výške 602,60 eura, úrokov z omeškania vo
výške 23,59 eura a poplatkov v sume 11,22 eura, ktoré boli vyčíslené ku dňu 17. 11. 2014.

1.2. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 2, ods. 3, ods. 4
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 497, § 499, § 502 ods.
1, § 503 ods. 1, ods. 3 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3. Konštatoval, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 942,01 eura je dôvodná iba čiastočne. Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, uzavretú medzi stranami sporu, vyhodnotil ako platne uzavretú, nakoľko je v



súlade s právnymi predpismi. Za nespornú mal aj skutočnosť, že žalovanej bol podľa zmluvy poskytnutý
bezúčelový spotrebný úver a žalovaná nedodržala podmienky zmluvy, úver prestala riadne splácať.
V dôsledku porušenia zmluvných povinností žalobca dňom 02. 12. 2013 vyhlásil predčasnú splatnosť
úveru. Okrem istiny si žalobca uplatnil aj zaplatenie úroku vo výške 602,60 eura za obdobie do 11. 05.
2016 a zároveň bežného úroku vo výške 22,7% ročne z istiny od 12. 05. 2016 do zaplatenia. V tejto časti
súd prvej inštancie žalobu považoval za dôvodnú len do sumy 116,12 eura, čo predstavuje úroky do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (6x po 17,73 eura + 9,74 eura), nakoľko nárok na úrok z úveru po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, je podľa názoru súdu prvej inštancie, v rozpore s terajšou súdnou
praxou, keď dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu
(jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle § 369
Obchodného zákonníka. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Obo/143/1998 a na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS
476/2012 zo dňa 18.09.2012 s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z
omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ teda žalobca
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čiže k jeho zosplatneniu, tak potom nastupuje režim
platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Tento výklad považoval aj ústavný súd za ústavne
akceptovateľný. Súd prvej inštancie poukázal analogicky na ustanovenie § 16 ods. 1, ods. 2 a ods.
5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v
prípade predčasného splatenia spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na úrok a náklady len za časové
obdobie do splatenia úveru, pričom v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ide o úkon, ktorým
sa prakticky zastavuje pre dlžníka možnosť ďalej uhrádzať úver po splátkach a mal by ho zaplatiť v
hotovosti s tým, že pre veriteľa nastupuje možnosť domáhať sa úrokov z omeškania a teda pokiaľ by mal
dlžník platiť ďalej úroky ako aj úroky z omeškania, tak by dochádzalo k jeho dvojnásobnému zaťaženiu a
spôsobovalo by to značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami. Z uvedeného dôvodu
súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 942,01 eura spolu s úrokmi z omeškania tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal úroky vo výške 116,12 eura, úroky z
omeškania vo výške 23,59 eura a poplatky vo výške 11,22 eura, pričom vo zvyšku nad tieto priznané
nároky žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na §
255 ods. 2 CSP priznal náhradu trov konania vo výške 90%, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný
úspech a tento sa vzhľadom na povahu nároku nedá presne vyčísliť, avšak podľa názoru súdu úspech
žalobcu v konaní predstavuje približne 90%. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods.
2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca. Nesúhlasil s
nepriznaním úrokov z úveru po vyhlásení jeho predčasnej splatnosti dôvodiac, že žaloba a žalobcom
uplatnený nárok nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi a postup súdu prvej inštancie
nepovažuje za súladný s ustálenou judikatúrou. Konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym záverom, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal
na zákonnú úpravu zmluvy o úvere, ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, § 502 a
komentára k tomuto ustanoveniu, poukázal ďalej na vzťah úroku z úveru a úrokov z omeškania,
ustanovenie § 503 Obchodného zákonníka, § 658 Občianskeho zákonníka. Ďalej namietal, že citované
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je ustálenou súdnou praxou, nakoľko disponuje
rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky, ktoré nemajú problém priznať veriteľovi k predčasne splatnej
pohľadávke zmluvné úroky do zaplatenia. Citované uznesenie Najvyššieho súdu SR ide nad rámec
samotného znenia zákona. Doterajšia právna prax a aj úmysel zákonodarcu je jednoznačne dohodnutý
úrok a úrok z omeškania sú dva rozdielne inštitúty a v prípade omeškania dlžníka so splátkou, patrí
veriteľovi okrem úroku (popri dohodnutom úroku a nie namiesto) aj úrok z omeškania. Uznesenie
Najvyššieho súdu ad absurdum znevýhodňuje väčšinu klientov, spotrebiteľov, ktorí riadne splácajú
svoje peňažné záväzky oproti dlžníkom, ktorí z akýchkoľvek dôvodov úver nemôžu alebo nechcú
splácať a ktorým súdne rozhodnutie svojvoľne odoberie povinnosť platiť dohodnuté úroky zo splatnej
pohľadávky a zaviaže ich platiť len úrok z omeškania. Poukázal na skutočnosť, že úverová zmluva bola
uzavretá dňa 15. 10. 2012 podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Poukázal, že povinnosť platiť
úrok z poskytnutého úveru, vzniká okrem ustanovení Obchodného zákonníka tiež na základe zmluvných
dojednaní v čl. I. bode 1a 2. Zmluvy o úvere a čl. IV. bodu 1. Zmluvy o úvere. Nakoľko zmluva o



úvere vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nezanikla, žalobcov nárok voči žalovanej na zaplatenie
zmluvného úroku nezanikol a trvá až do úplného splatenia istiny pohľadávky.

2.1. Žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a v plnom rozsahu vyhovel
jeho žalobe.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech
ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným
vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.

Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový poriadok.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech
strany.

Z toho vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred účinnosťou zákona.
V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 04.12.2014,preto všetky procesné úkony účastníkov
konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP a na odvolacom
súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.

5. Predmetom konania v danej veci bol nárok žalobcu voči žalovanej o zaplatenie sumy 942,01 eura
s príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalobcom žalovanej. Zmluvou o poistenom
OTP expres úvere dňa 15. 10. 2012 žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške
1000 eur. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 21,9% ročne, RPMN vo výške 31,93%,
celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť predstavovala sumu 1869,54 eura. Splácanie úveru bolo
dohodnuté v splátkach po 31,16 eura, prvá splátka bola splatná dňa 15. 11. 2012, posledná dňom 15. 10.
2017. Žalovaná uhradila iba tri splátky. V dôsledku porušenia zmluvných podmienok žalovanou, žalobca
dňa 28. 10. 2013 písomne žalovanej oznámil predčasnú splatnosť úveru, účinnosť ktorej nastala dňom
02. 12. 2013. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 642,01 eura, úrokov vo výške 602,60
eura, ktorý bol vyčíslený ku dňu 11. 05. 2016 úroku z omeškania vo výške 23,59 eura do 11. 05. 2016,
poplatky vo výške 11,22 eura, úroky vo výške 22,7% ročne zo sumy 942,01 eura od 12. 05. 2016 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 642,01 eura od 12. 05. 2016 do zaplatenia.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v časti istiny vo výške 942,01 eura, úrokov
vo výške 116,12 eura, úrokov z omeškania vo výške 23,59 eura, poplatkov vo výške 11,22 eura a úrokov
z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 942,01 eura od 12. 05. 2016 do zaplatenia, vyhovel. Vo zvyšnej
časti úroku z úveru, prevyšujúcej výšku 116,12 eura, (úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru),
t.j. úroky, ktoré si žalobca uplatnil po zosplatnení úveru, zamietol. S rozsudkom súdu prvej inštancie
sa nestotožnil žalobca a napadol rozsudok odvolaním nesúhlasiac s nepriznaním úrokov z úveru po
vyhlásení jeho predčasnej splatnosti až do zaplatenia.

6. Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.



Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu
predchádzalo, ako aj odvolanie žalobcu, dospel k záveru o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, z
ktorého dôvodu ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje
aj dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa sú prvej inštancie vysporiadal aj s
námietkami žalobcu prednesenými v rámci konania na tomto súde, súd uviedol svoje úvahy, ktorými
sa pri rozhodovaní riadil, ako správne právne ustanovenia, ktoré aplikoval v danej veci. Z tohto
dôvodu, použijúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd na tieto dôvody ďalej iba poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za
potrebné uviesť nasledovné dôvody.

8.1. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom
číslo 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila, doplnením ustanovenia § 52 ods. 2 občianskeho
zákonníka, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Tento záver prijal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 21. apríla 2015 sp.zn.
3MCdo 14/2014, zo dňa 26. 11. 2015 sp.zn. 4MCdo 17/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvy o
spotrebiteľských úveroch sú zmluvami spotrebiteľskými podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
berúc do úvahy ustanovenie § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri vyhlásení predčasnej
splatnosti, môže veriteľ postupovať iba v súlade a za podmienok uvedených v ustanovení § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka v prípade každej formy
spotrebiteľského úveru. Aplikácia ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka je tým vylúčená.

8.2. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinnosti
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky, ale sleduje aj zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov
odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Zákonodarca, reagujúc na nejednoznačnosť výkladu a
neprimerané postupy niektorých veriteľov, novelou Občianskeho zákonníka zákonom číslo 106/2014
Z.z. s účinnosťou od 01. júna 2014, v súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zaviedol
nové pravidlo, podľa ktorého úroky za poskytnutie peňažných prostriedkov patria dodávateľovi len do
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j., že tzv. odplatné úroky budú veriteľovi patriť
výhradne len do okamihu uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru alebo pôžičky poskytnutej
spotrebiteľovi v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného plynie, že
veriteľ si nebude môcť po jednorazovom spoplatnení uplatniť úroky za čas, ktorý by mala úverová zmluva
ešte trvať bez výhody postupného splácania dlhu spotrebiteľom v splátkach. V týchto prípadoch bude
mať po jednorazovom spoplatnení veriteľ nárok len a úroky z omeškania, ktorými sa bude úročiť celá
výška dlhu spotrebiteľa, ktorá sa ustálila v dôsledku uplatnenia práva na jednorazové spoplatnenie úveru
(dôvodová správa k zákonu číslo 106/2014 Z.z. k bodu 5., § 53 ods. 9). Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka umožňuje, aby v prípade, ak ide o plnenie v splátkach, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie



celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Podmienkou
účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takého včasného upozornenia je
uplatnenie neúčinné.

8.3. Tomuto záveru nasvedčuje i skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Obo/143/1998 a uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 18. 09. 2012 sp.zn.
IV.ÚS 476/2012, ktorý takýto záver vyhodnotil ako logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Taktiež výkladom
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, súdny dvor stanovil
zásadné pravidlo pre kvalifikáciu zmluvnej podmienky za nekalú, ak sa odkláňa od dispozičných noriem
zákona v neprospech spotrebiteľa.

8.4. Je nepochybné, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie
finančných prostriedkov, teda úverové obdobie. Zákon umožňuje dodávateľovi poskytnúť úver a žiadať
si za to dohodnuté úroky, a to až do splatnosti úveru. Niet však zákonného kogentného pravidla, podľa
ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania aj po dobe splatnosti.
Ak úrok nie je splatený do splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie
a to či už zákonné (úroky z omeškania), alebo zmluvné (zmluvná pokuta). Je zrejmé, že prípadná
dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch za omeškanie a ďalších sankciách indikuje
neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Je potom nevyhnutná otázka vykonania súdnej
kontroly prijateľnosti takejto dohody ohľadom úrokov popri úroku z omeškania a prípadných ďalších
sankciách. Takýto odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri úrokoch z omeškania,
či iných sankciách, je v neprospech spotrebiteľa. Zákon totiž umožňuje po splatnosti priznať úroky z
omeškania.

8.5. Odvolací súd dodáva, že predčasnosť spoplatnenia úveru predstavuje vo svojej podstate
jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové
a okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Úrok z úveru predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé
obdobie postupného splácania úveru v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom spoplatnení úveru
vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných
ku dňu spoplatnenia úveru. Spoplatnením úveru na jednej strane nastáva stav, keď veriteľ má právo
získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, na druhej strane už spotrebiteľ
nemá právny titul držať peňažné prostriedky poskytnuté veriteľom, v svojej dispozícii, preto niet dôvodu
na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ mal právo držby
finančných prostriedkov. V opačnom prípade by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav
pre spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej
mal nárok na úroky zo zmluvy. Za tejto situácie by nastal stav, podľa ktorého by sa popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene
záväzku nedošlo. Spotrebiteľ by tak nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy
pred veriteľom, vyvolané zmenou záväzku. Navyše by došlo k hrubej nadvláde veriteľa, ak by bol tento
nečinný pri vymáhaní svojej pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej
nečinnosti. Takéto správanie dodávateľa nemôže byť podporované a používať právnu ochranu.

8.6. Po poskytnutí náležitej ochrany žalovanej, ako spotrebiteľovi, odvolací súd dospel k záveru, že
po spoplatnení úveru žalobcovi neprináležia úroky dohodnuté za úver. Aplikujúc preto vyššie uvedené
závery na preskúmavanú vec, je potrebné konštatovať, že ak súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu
v časti úroku z úveru za obdobie po spoplatnení predmetného úveru (dňom 02. 12. 2013), rozhodol
správne a v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

8.7. Vzhľadom na tieto závery, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej, zamietajúcej
časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.



9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).