Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5To/10/2017 z 12. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. júna 2017, sp. zn. 5To/10/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6215010227.1
Krajský súd Banská Bystrica | 5To/10/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6215010227.1 | 2017-06-12 | Rozsudok
Oblasť práva: Trestné právo – Majetok
Citované ustanovenia: § 321 ods. 1 písm. d) TP, § 321 ods. 1 písm. e) TP, § 321 ods. 3 TP, § 322 ods. 3 TP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/374769b4-ec63-4a61-a769-558662b808d8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6215010227.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010227
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215010227.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora o odvolaní obžalovaného G. E. a okresného prokurátora vo
Veľkom Krtíši proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/101/2015 z 23.11.2016, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 13. júna 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.
zn. 9T/101/2015 z 23.11.2016 vo výroku o treste odňatia slobody.

Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný G. E., nar. XX.XX.XXXX o d s u d z u j e podľa §
225 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3, § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných častiach zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný G. E. uznaný vinným zo zločinu subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. zák., ktorý spáchal tak, že

1/
dňa 28. 01. 2010 vo Veľkom Krtíši na základe žiadosti o poskytnutie príspevku na zriadenie CHD/
CHP č. A/2010/10011-1, ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti MARSHAL SLOVAKIA s.r.o.,
IČO: 4493339, DIČ: 2022882521 so sídlom Družstevná 50, 991 25 Čebovce uzavrel dňa 29. 01.
2010 s Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš dohodu č. 005/§56/2010/ŠR o poskytnutí
príspevku na zriadenie chránenej dielne, alebo chráneného pracoviska a na základe žiadosti o priznanie
postavenia CHD/CHP zo dňa 01. 02. 2010 č. A/2010/10035-1, s účinnosťou od 01. 02. 2010 mu bolo
priznané postavenie CHD/CHP rozhodnutím ÚPSVaR Veľký Krtíš č. A/2010/10035-2 podľa § 56 zák. č.
5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších zmien, kde predmetom tejto dohody bolo
poskytnutie príspevku na zriadenie CHD/CHP so zamestnaním 8 invalidných dôchodcov v pekárskej
dielni a následne predkladal poskytovateľovi ÚPSVaR Veľký Krtíš nepravdivé podklady k preplateniu
faktúr a iných úhrad, na základe čoho mu bolo poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu a titulu a to
v nasledovnom rozsahu:

a/ dňa 03. 02. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. 1 na sumu 25.000,- € za
prenájom nebytových priestorov za mesiace február, marec, apríl, máj, jún 2010 s tým, že uvedenú sumu



obvinený ako nájomca uhradil pre prenajímateľa G. E. - Marschall, N. XXX/XX, H. L. pred uplatnením
žiadosti o úhradu platby, hoci v skutočnosti uvedenú sumu obžalovaný pre prenajímateľa uhradil 08.
02. 2010 vo výške 16.500,- € a 09. 02. 2010 sumu 8.000,- € a 08. 03. 2010 sumu 500,- €, hoci podľa
článku 4, ods. 5 nešlo o výdavok, ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred jeho uplatnením voči úradu
a teda na túto sumu 25.000,- € v čase uplatnenia nároku nemal nárok a zo strany ÚPSVaR Veľký Krtíš
došlo k úhrade sumy 25.000,- € dňa 05. 02. 2010 ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš, zároveň bol tento
uplatnený výdavok neoprávnený aj z toho dôvodu, že v období mesiacov február, apríl 2010 sa v CHD/
CHP nevykonávali žiadne práce,

b/ dňa 04. 02. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. 2 na sumu 15.000,- €
za prenájom strojov za mesiace február - apríl 2010, hoci v uvedenom období v CHD/CHP nebola
vykonávaná žiadna činnosť a suma 15.000,- € bola uhradená 11. 02. 2010 pre obvineného ku škode
ÚPSVaR Veľký Krtíš,

c/ dňa 02. 03. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. 5 na sumu 14.615,- € na
základe faktúry 1000100006 od firmy HP - E. T. D., H. XXX/XX, U. za opravu priestorov CHD/CHP na
ulici N. XX/XX, W. s tým, že uvedené práce mali byť vykonané v čase od 01. 02. 2010 do 15. 02. 2010,
čo sa nezakladalo na pravde, nakoľko práce boli vykonané v mesiaci január 2010 a teda obžalovaný v
zmysle uzavretej dohody č. 005/§56/2010/ŠR článku 4, ods. 1 nemal nárok na tieto náklady, nakoľko
za oprávnené náklady mohli byť považované len tie, ktoré vznikli v súvislosti s dohodou, najskôr v deň
podpísania tejto dohody, teda 29. 01. 2010, suma 14.615,- € bola obžalovanému uhradená 08. 03. 2010
ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

d/ dňa 11. 03. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. 6 na sumu 3.593,- €, ako
celkovú cenu práce za 9 zamestnancov za mesiac február 2010, hoci v skutočnosti uvedení zamestnanci
nevykonávali v tomto mesiaci žiadnu prácu a teda nemali nárok na mzdu, dňa 16. 03. 2010 došlo k
úhrade sumy 3.593,- € pre obžalovaného ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

e/ dňa 12. 04. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. 8 na sumu 3.593,- €, ako
celkovú cenu práce za 9 zamestnancov za mesiac marec 2010, hoci v skutočnosti uvedení zamestnanci
nevykonávali v tomto mesiaci žiadnu prácu a teda nemali nárok na mzdu, dňa 14. 04. 2010 došlo k
úhrade sumy 3.593,- € pre obžalovaného ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,
f/ dňa 30. 07. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš žiadosť o úhradu platby č. 1 na sumu 3.600,- €, ako
celkovú cenu práce za 9 zamestnancov za mesiac apríl 2010, hoci v skutočnosti uvedení zamestnanci
nevykonávali v tomto mesiaci žiadnu prácu a teda nemali nárok na mzdu, dňa 30. 08. 2010 došlo k
úhrade sumy 3.600,- € pre obžalovaného ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

g/ dňa 31. 03. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade faktúru č. 0293/2010 zo dňa 31. 03. 2010
od spoločnosti IKE s. r. o., Slatinka 176, 991 03 Pôtor na sumu 650,- € za výrobu reklamných tričiek,
šiltoviek pre CHD/CHP, hoci v skutočnosti uvedenú faktúru uhradil pre spoločnosť IKE s. r. o., Slatinka
176, 991 03 Pôtor až 31. 01. 2011 a to vo výške 250,- € s tým, že suma 523,- € bola dobropisovaná,
hoci podľa článku 4, ods. 5 Dohody nešlo o výdavok, ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred jeho
uplatnením voči úradu a teda na túto sumu 650,- € nemal žiadny nárok, pričom mu bola preplatená 06.
05. 2010 ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

h/ dňa 31. 03. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade faktúru č. 0289/2010 zo dňa 31. 03. 2010
od spoločnosti IKE s. r. o., Slatinka 176, 991 03 Pôtor na sumu 2.201,- €, hoci v skutočnosti uvedenú
faktúru uhradil pre spoločnosť IKE s. r. o., Slatinka 176, 991 03 Pôtor až 06. 09. 2010 a teda v čase
predloženia podľa článku 4, ods. 5 Dohody nešlo o výdavok, ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred
jeho uplatnením voči úradu a teda na túto sumu 2.201,- € nemal žiadny nárok, pričom mu bola preplatená
06. 05. 2010 ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš,

2/
dňa 22. 04. 2010 vo Veľkom Krtíši na základe žiadosti č. A/2010/12872 o poskytnutie príspevku
na zriadenie CHD/CHP ako štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti MARSHAL SLOVAKIA s.r.o.,
IČO: 4493339, DIČ: 2022882521 so sídlom Družstevná 50, 991 25 Čebovce uzavrel s Úradom práce
sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš dohodu č. 018/§56/2010/ŠR o poskytnutí príspevku na zriadenie
chránenej dielne, alebo chráneného pracoviska na základe žiadosti č. A/2010/14537 o priznanie



postavenie CHD/CHP zo dňa 03. 05. 2010 mu rozhodnutím ÚPSVaR Veľký Krtíš č. A/2010/14537 zo
dňa 22. 04. 2010 s účinnosťou od 01. 05. 2010 bolo priznané postavenie CHD/CHP podľa § 56 zák. č.
5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v znení neskorších zmien, kde predmetom tejto dohody bolo
poskytnutie  príspevku na zriadenie CHD/CHP so zamestnaním 9 invalidných dôchodcov v pekárskej
dielni a následne predkladal poskytovateľovi ÚPSVaR Veľký Krtíš nepravdivé podklady k preplateniu
nákladov na prácu a iné prevádzkové výdavky na základe čoho mu bolo poskytnuté plnenie bez
právneho dôvodu a titulu a to v nasledovnom rozsahu:

a/ v dňoch 30. 07. 2010 a 26. 11. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade fiktívne podklady o
výplate miezd pre zamestnancov za obdobie máj - september 2010, ktorí buď v období od 01. 05. 2010
do 19. 10. 2010 na prevádzke v Čebovciach vôbec nepracovali, alebo vykonávali práce ktoré neboli
súčasťou dohody č. 018/§56/2010/ŠR a teda nemohli byť preplatené a to pre G. L. vo výške 324,22
€, táto v skutočnosti v CHD/CHP nikdy nepracovala, C. G. 257,61 €, tento v skutočnosti pracoval len
do mája 2010, Q. T. 794,56 €, tento nepracoval na dohodnutej pozícii robotníka v pekárenskej výrobe,
ale robil vodiča, G. F. 229,- €, suma upravená podľa jej výsluchu, C. G. 1.987,63 €, v CHD/CHP nikdy
nepracovala, R. H. 1.887,63 €, pracoval v CHD/CHP len 4 dni, B. L. 505,85 €, v CHD/CHP nikdy
nepracovala, G. R. 1.204,11 €, nikdy nepracoval ako robotník v pekárenskej výrobe, ale jazdil na kamióne
pre obvineného ako fyzickú osobu, F. H. 433,61 €, v skutočnosti v CHD/CHP nikdy nepracovala, D. E.
780,- €, upravené podľa jeho výsluchu, spolu spôsobil škodu pre Úrad práce sociálnych vecí a rodiny
Veľký Krtíš 8.404,- €,

b/ dňa 21. 05. 2010 predložil ÚPSVaR Veľký Krtíš k úhrade faktúru č. 101210918 zo dňa 21. 05. 2010
od spoločnosti Mediatel s. r. o., Prešovská 38/B, 821 02 Bratislava na sumu 1.100,- €, hoci v skutočnosti
uvedenú faktúru uhradil 10. 12. 2010, a teda v čase predloženia faktúry podľa článku 4, ods. 5 Dohody
nešlo o výdavok, ktorý bol zamestnávateľom uhradený pred jeho uplatnením voči úradu a teda na túto
sumu 1.100,- € nemal žiadny nárok, pričom mu bola preplatená ku škode ÚPSVaR Veľký Krtíš, vo výške
1.100,- €,

obžalovaný svojím konaním v oboch bodoch obžaloby spôsobil celkovú škodu vo výške 77.752,- € pre
ÚPSVaR Veľký Krtíš.

Tu treba poznamenať, že bude na okresnom súde, aby opravil v predposlednom riadku citovanej
časti zjavnú pisársku chybu (namiesto „v oboch bodoch obžaloby“, má správne byť „v oboch bodoch
rozsudku“).

O trestoch rozhodol okresný súd tak, že

za to sa obžalovaný odsudzuje podľa § 225 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), §
38 ods. 2, § 41 ods. 1, 2, § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2
rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu ukladá trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na
3 roky.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré relevantné dôkazy okresný súd vykonal, aký bol
ich obsah a ako ich vyhodnotil.

V rozhodujúcej časti odôvodnenia, ktorá vyvracia obhajobu obžalovaného G. E. (v zásade popiera
spáchanie stíhanej trestnej činnosti) je uvedené:

„Jednotlivé porušenia povinností, spôsob porušenia zo strany obžalovaného (či už ide o vykazovanie
fiktívnych pracovníkov, falšovanie dokladov ako aj samotný prevod spoločnosti MARSHAL SLOVAKIA
s.r.o. Čebovce na iný subjekt napriek dohodám s úradom práce a bez jeho vedomia) nasvedčujú, že
obžalovaný už v čase uzatvárania predmetných dohôd si bol vedomý, že podmienky náležite nenaplní.
Týmto uviedol Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš do omylu, pretože pokiaľ by bol tento



vedel o skutočnom zámere obžalovaného, nebol by s ním predmetné dohody uzavieral a nevyplácal
by mu zodpovedajúce finančné prostriedky. Za uvedených okolností nemal obžalovaný nárok, aby mu
boli finančné prostriedky, vyplývajúce z uzavretých dohôd ohľadne chránenej dielne resp. chráneného
pracoviska, vyplácané. Pokiaľ k tomu došlo a finančné prostriedky vyplatené boli, obžalovaný spôsobil
škodu na úkor poškodeného.

Obžalovaný je zo svojho konania usvedčovaný svedkami zamestnancami spoločnosti MARSHAL
SLOVAKIA s.r.o. Čebovce i zabezpečenými listinnými dôkazmi. O úmysle obžalovaného svedčí aj
výpoveď svedka D. L. G., na ktorého tento napriek tomu, že tým porušil dohodnuté podmienky v oboch
dohodách uzavretých s ÚPSVaR Veľký Krtíš svoju spoločnosť previedol, i svedkom T..

V prospech obžalovaného vypovedali len jeho príbuzní (otec, svokor) svedok E. a svedok M., ktorí tvrdili,
že vo firme riadne pracovali od 01.02.2010, bol im riadne vyplácaný plat aj s výplatnou páskou (280,-
Eur/mesiac) a ďalej svedkovia, ktorí sú v blízkom vzťahu s obžalovaným, či jeho príbuznými.

Zo svedeckých výpovedí ďalších svedkov však jednoznačne vyplýva, že obžalovaný uzatvoril ako
konateľ spoločnosti MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. Čebovce s pracovníkmi pracovné zmluvy, vo firme
však pracovali len sporadicky alebo vôbec. Pokiaľ im obžalovaný dával plat, boli to sumy nižšie ako v
pracovnej zmluve, výplatné pásky nedostávali a prevzatie podpisovali na samostatnej listine a sumy na
tejto sa nezhodovali so skutočne vyplatenými. Niektorí zo svedkov (napr. F., F.) najskôr nastúpili bez
pracovnej zmluvy, ktorú im dal obžalovaný podpísať až dodatočne so spätným dátumom.

Pracovné zmluvy uzavreli s obžalovaným svedkovia ako robotníci pekárskej výroby. Fakticky však buď
vôbec nepracovali, alebo na úplne inej pracovnej pozícii v spoločnosti obžalovaného (vodič). Ani jeden
z uvedených pracovníkov nepracoval od 01.02.2010 na príslušnej pracovnej pozícii, aby odpracoval
v príslušnom mesiaci stanovený pracovný čas. Niektorým pracovníkom obžalovaný vyplatil časť z
dohodnutého platu bez výplatnej pásky, podpisovali iné sumy ako dostávali vyplatené“.

Pri ukladaní a výmere trestov obžalovanému okresný súd prihliadol najmä na to, že: obžalovaný doposiaľ
nebol súdne trestaný; s poukazom na vyrovnanosť poľahčujúcich a priťažujúcich okolností je primerané
uložiť obžalovanému úhrnný trest, pod dolnou hranicou aplikovanej trestnej sadzby, konkrétne vo výmere
2 rokov nepodmienečne, berúc do úvahy najmä odstup času od spáchania trestnej činnosti, ako aj
invalidizáciu obžalovaného; obžalovaného je potrebné zaradiť pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia; nevyhnutným je
uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov.

V zákonnej lehote podali odvolanie proti tomuto rozsudku ako obžalovaný G. E., tak aj okresný prokurátor
vo Veľkom Krtíši.

Odvolanie obžalovaného bolo písomne zdôvodnené zo strany dvoch obhajcov obžalovaného.

V prvom písomnom odôvodnení odvolania bolo navrhnuté zrušenie napadnutého rozsudku pre
nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom bolo navrhnuté vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

V tomto odvolaní obhajoba vytýkala okresnému súdu najmä to, že: okresný súd neodstránil vzájomné
rozpory a pochybnosti týkajúce sa jednak výpovedí svedkov a jednak iných listinných dôkazov; v
pôvodnom konaní bola členkou senátu aj osoba, ktorá bola v konflikte záujmov (čo vyšlo najavo
až dodatočne); v rozsudku okresného súdu nie je zmienka, ako sa tento vysporiadal s nárokom na
náhradu škody; okresný súd nevykonal také dokazovanie, ktoré by odôvodňovalo zvrátenie predošlého
rozhodnutia okresného súdu ohľadne obžalovaného (keď bol uznaný vinným len sčasti, a to iba z
prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 2 Tr. zák.); k vyplateniu finančných prostriedkov
obžalovanému došlo na základe vystavených faktúr, ako aj na základe viacnásobného schválenia a
kontroly príslušných pracovníkov; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa trestným oznámením na
obžalovaného snažil zakryť zásadný neúspech projektov chránených dielní; konštatovanie okresného
súdu, že obžalovaný už v čase uzatvárania predmetných dohôd si mal byť vedomý, že podmienky,
ktoré boli stanovené, sa nenaplnia, je nepodložené; pokiaľ obžalovaný previedol svoju spoločnosť na
inú osobu, takýto postup Obchodný zákonník nezakazuje (to znamená prevod obchodného podielu); ani



jeden z údajne poškodených pracovníkov jeho organizácie sa neobrátil na súd za účelom ochrany svojich
práv; je zarážajúce, že okresný súd neuveril svedkom, ktorí tvrdili, že finančné prostriedky im boli riadne
vyplácané; v každom prípade aj uložený nepodmienečný trest odňatia slobody obžalovanému vo výmere
2 rokov je neprijateľný (od údajného spáchania skutkov uplynula doba 7 rokov, obžalovaný sa doposiaľ
vždy správal riadne; počas výkonu trestu odňatia slobody medzičasom došlo k vážnemu zhoršeniu
zdravotného stavu obžalovaného a tomuto bol priznaný invalidný dôchodok); uloženie trestu zákazu
činnosti obžalovanému je nadbytočné (v súčasnosti nepodniká a nemieni tak urobiť ani v budúcnosti).

V ďalšom písomnom odôvodnení odvolania zo strany iného obhajcu obžalovaného je zdôraznené
predovšetkým porušenie § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por., ešte v prípravnom konaní, pričom obhajoba
namieta: „S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti došlo zo strany vyšetrovateľa PZ dňa 27.03.2012 k
vydaniu uznesenia podľa § 206 ods. 1 Tr. por. a tým k vzneseniu obvinenia G. E. pre zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. por. na základe záväzného pokynu / pokynov zo strany dozorujúceho
prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš JUDr. Gabriela Geška sp. zn. Pv 245/11-28, resp. Pv
245/11-39 zo dňa 08.02.2012 a dňa 07.03.2012. Následne na to o sťažnosti proti tomuto uzneseniu
o vznesení obvinenia zo dňa 27.03.2012 rozhodoval de facto prokurátor, ktorý dňa 08.02.2012 a dňa
07.03.2012 vydal záväzný pokyn, na základe ktorého došlo k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia
môjmu klientovi.“

Podľa názoru obhajoby vyššie uvedené zakladá nekonvalidovateľnú vadu konania, ktorá by mala viesť
zo strany prokuratúry k ustúpeniu od obžaloby a náväznému oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby
v zmysle § 285 písm. g) Tr. por.

Okresný prokurátor vo Veľkom Krtíši v písomnom odôvodnení odvolania navrhol zrušiť výrok o trestoch v
napadnutom rozsudku a uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia a tiež aj trest zákazu činnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov (eventuálne navrhol vrátiť vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie a rozhodnutie).

Obžaloba argumentovala najmä tým, že: obžalovanému nemal byť ukladaný úhrnný trest odňatia
slobody, nakoľko tento nespáchal viac trestných činov; u okresného súdu absentuje pri ukladaní trestu
pod dolnú hranicu aplikovanej trestnej sadzby citácia § 39 ods. 1 Tr. zák.; skutočnosti uvádzané
okresným súdom (najmä odstup času od spáchania trestnej činnosti a invalidizácia obžalovaného) nie
sú dôvodom pre aplikáciu § 39 Tr. zák.; obžaloba bola podaná cca 2 roky od spáchania skutku a trestné
konanie bolo predlžované podanými opravnými prostriedkami.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že napadnutý
rozsudok je akceptovateľný v skutkových zisteniach a ich právnom posúdení, ako aj v uloženom treste
zákazu činnosti. Neakceptovateľnosť bola zistená len pri ukladanom treste odňatia slobody, a preto
krajský súd musel urobiť nápravu zrušením výroku o treste odňatia slobody a uložením obžalovanému
prísnejšieho trestu odňatia slobody, spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.

Trestná vec obžalovaného G. E., pre žalovaný skutok právne kvalifikovaný ako zločin subvenčného
podvodu podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. zák. bola doposiaľ už viackrát na krajskom súde.

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/37/2014 z 21.10.2014 bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T/112/2012 z 28.10.2013 (ktorým bol obžalovaný uznaný vinným
z prečinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody na dobu 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov)
a obžalovaný G. E. bol uznaný vinným zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. zák.,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov (so zaradením do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia), ako aj trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú
činnosť na dobu 3 rokov (odvolanie obžalovaného G. E. bolo podľa § 319 Tr. por. zamietnuté).

Uložený trest odňatia slobody G. E. vykonával od 19.11.2014 do 20.05.2015, kedy bol prepustený
Najvyšším súdom SR. V označený deň Najvyšší súd SR rozhodol rozsudkom sp. zn. 3Tdo/5/2015, že



podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 21. októbra 2014, sp. zn. 5To 37/2014, a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol
porušený zákon v ustanovení § 321 ods. 1 písm. b), § 322 ods. 3 Tr. por. v neprospech obvineného G. E..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu sa zrušuje.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu
znovu prerokoval a rozhodol.

Následne Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol uznesením sp. zn. 5To/69/2015 zo 06.10.2015, a to
tak, že

podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. sa  zrušuje  rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn.
9T/112/2012 z 28.10.2013.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia  okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Okresný súd vo Veľkom Krtíši sa potom po vykonaní dokazovania na viacerých hlavných
pojednávaniach, v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu dopracoval k skutkovým a právnym
záverom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku.

Krajský súd má za to, že v konaní pred okresným súdom boli vykonané všetky relevantné dôkazy, tieto
boli aj náležite zo strany okresného súdu vyhodnotené a prvostupňový súd sa preto dôvodne dopracoval
k skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku, tieto primerane aj
odôvodnil a v podrobnostiach možno odkázať na odôvodnenie prvostupňového rozsudku.

K odôvodneniu prvostupňového rozsudku možno uviesť viaceré relevantné skutočnosti.

Podozreniu voči obžalovanému zo žalovanej trestnej činnosti nasvedčovalo už trestné oznámenie H.
R. z 28.02.2011, anonymné podanie (doručené polícii 09.05.2011) a najmä oznámenie o podozrení z
trestnej činnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši zo 06.05.2011.

Z označeného oznámenia predovšetkým vyplývalo, že: zamestnávateľ MARSHAL SLOVAKIA, s.r.o.
obdržal príspevok na zriadenie chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska a na prevádzkové
náklady v sume spolu 169.508,85 Eur; už kontroly Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš v
dňoch 15.03.2011 a 23.03.2011 nasvedčovali, že zo strany obžalovaného nie sú splnené podmienky
jednotlivých dohôd, týkajúce sa zriadenia chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska a príslušných
poskytnutých príspevkov; obžalovaný od začiatku vzniku chránenej dielne, resp. chráneného pracoviska
predkladal úradu nepravdivé údaje vo viacerých smeroch, za účelom získania finančného príspevku
na fiktívnych zamestnancov (porušenie článku II. bod 1 dohôd); v dvoch chránených dielňach, resp.
pracoviskách nikdy nepracovalo spolu 18 zamestnancov podľa stanovenej štruktúry (článok II. bod 8
dohôd); obžalovaný nezabezpečoval dodržiavanie celkovej ceny práce a neplatil poistné na sociálne
poistenie; k 01.04.2001 boli zrušené pracovné pomery so všetkými zamestnancami, čo znamená
porušenie čl. II. bod 5 dohôd (povinnosť zachovať zriadené pracovné miesto po dobu najmenej dvoch
rokov); bol porušený aj čl. II. bod 9 týkajúci sa preobsadenia v prípade predčasného skončenia
pracovného pomeru; fiktívne boli zamestnávaní viacerí občania so zdravotným postihnutím; nebol
dodržiavaný ani týždenný pracovný čas a celková cena práce; obžalovaný predkladal úradu doklady o
preplatení, ktoré nie sú totožné s originálom a tak ďalej.

V závere oznámenia o podozrení z trestnej činnosti zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký
Krtíš bolo uvedené: ,,Konateľ spoločnosti MARSHAL SLOVAKIA s.r.o. G. E. doteraz nebol prítomný
pri žiadnom jednaní s kontrolnou skupinou, písomnú poštu nepreberá, nereaguje na telefonické výzvy,
nepredložil nám žiadne doklady k vykonaniu kontroly a teda neumožnil zamestnancom úradu vykonanie
kontroly, k čomu sa zaviazal v dohodách v čl. II. bod 19,20, 21. Na základe posledných známych



skutočností ohľadom zmeny majiteľa, konateľa a sídla firmy máme podozrenie, že G. E. ako konateľ firmy
MARSHAL SLOVAKIA, s.r.o. do 28.04.2011 vrátane predal firmu za účelom zmarenia výkonu kontroly.
Všetky dokumenty s nepravdivými údajmi predkladal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš,
G. E., za účelom vylákať príspevok zo štátneho rozpočtu, ESF a uviesť úrad do omylu v otázke splnenia
podmienok dohody. Máme podozrenie, že sa G. E. týmto konaním dopustil trestného činu podľa § 225
Trestného zákona“.

Treba dodať, že dokazovanie v priebehu trestného konania potvrdilo podozrenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny vo Veľkom Krtíši zo 06.05.2011, tieto boli ďalej konkretizované a vyjadrené najskôr v
uznesení o vznesení obvinenia z 27.03.2012, potom v podanej obžalobe z 12.10.2012 a napokon aj v
napadnutom rozsudku.

K námietke obhajoby o porušení § 190 ods. 2 písm. a) Tr. por. (o sťažnosti proti uzneseniu o vznesení
obvinenia nemal rozhodovať ten prokurátor, ktorý dal pokyn k vzneseniu obvinenia, ale prokurátor jemu
nadriadený) treba dodať, že ak by aj k takémuto procesnému pochybeniu v počiatkoch trestného stíhania
G. E. došlo, toto pochybenie nemôže byť podstatným, pretože o vine a uloženom treste v konečnom
dôsledku rozhodoval súd, na základe ním vykonaných a vyhodnotených dôkazov.

Pokiaľ okresný súd ním správne zistený skutkový stav právne posúdil ako zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. zák., postupoval správne, lebo obžalovaný skutočne vylákal od iného príspevok
zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie a použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu
viazané na podmienky, ktoré nespĺňal a to tým, že ho uviedol do omylu v otázke ich splnenia, pričom
takýmto činom spôsobil značnú škodu.

Pri preskúmavaní výrokov o treste krajský súd nezistil pochybenie ohľadne trestu zákazu činnosti
vykonávať podnikateľskú činnosť na dobu 3 rokov, pretože takýto trest zodpovedá trestnej činnosti
spáchanej obžalovaným a je aj trestom primeraným.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody krajský súd zistil viaceré pochybenia zo strany okresného súdu a
tento výrok musel byť zrušený jednak pre porušenie ustanovení Trestného zákona a jednak pre jeho
neprimeranosť v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Tr. por.

Obžalovaný nespáchal viac trestných činov a preto mu nemal byť ukladaný úhrnný trest, ale spáchal iba
jeden trestný čin (pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, 5 Tr. zák.), pričom mu
poľahčovalo, že pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.).

Pri aplikovanej trestnej sadzbe podľa § 225 ods. 5 Tr. zák. (5 až 12 rokov odňatia slobody), prichádzala
do úvahy vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností zmiernená trestná sadzba 5 rokov až 9 rokov
a 8 mesiacov odňatia slobody.

Úlohou krajského súdu bolo predovšetkým vyriešiť otázku, v ktorej sa obžaloba a obhajoba rozchádzali,
to znamená, či pri uznaní viny obžalovaného možno tomuto ukladať trest odňatia slobody iba v rámci
aplikovanej trestnej sadzby (prípadne zmiernenej), alebo aj pod dolnú hranicu tejto trestnej sadzby v
zmysle § 39 Tr. zák.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane
prísne, na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom.

Podľa odseku 3 písm. d) citovaného ustanovenia Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom
ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 2 roky, ak je v
osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Krajský súd má za to, že u obžalovaného možno mimoriadne znížiť ukladaný trest v zmysle § 39
ods. 1 Tr. zák. vzhľadom najmä na to, že: do rozporu s Trestným zákonom sa nedostal nielen
pred spáchaním teraz prejednávanej trestnej činnosti, ale ani po čiastočnom výkone už predtým mu
uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody krajským súdom; od spáchania stíhanej trestnej



činnosti uplynula dlhšia doba (7 rokov); obžalovaný je povinný prispievať na výživné dvoch maloletých
detí; medzičasom došlo k pomerne vážnemu narušeniu zdravotného stavu obžalovaného a tomuto bol
priznaný dňa 28.09.2016 invalidný dôchodok v sume 107,90 Eur mesačne.

V rozhodnutí Sociálnej poisťovne Bratislava z 28.09.2016 (o priznaní invalidného dôchodku od
19.05.2016) je okrem iného uvedené: „Za invalidného ste boli uznaný z dôvodu, že máte pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Váš dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Veľký Krtíš, a výsledok jeho posúdenia je
uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 23. augusta 2016“.

S poukazom na celkovú spôsobenú škodu obžalovaným (to znamená značnú, konkrétne 77.752,- Eur)
sa však odvolací súd nemohol stotožniť s trestom, ktorý obžalovanému uložil okresný súd, to znamená
na najnižšej možnej výmere, ktorú pripúšťa v tomto prípade zákon   (2 roky odňatia slobody).

Primeraným sa v tomto prípade pri mimoriadnom znížení trestu v zmysle § 39 ods. 1, 3 písm. d)
Tr. zák. javí byť trest ukladaný obžalovanému vo výmere 3 rokov, so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ pred spáchaním
teraz prejednávanej trestnej činnosti nevykonával nepodmienečný trest odňatia slobody za iný úmyselný
trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.).

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný  riadny opravný prostriedok.