{"guid": "35010413-f04e-464f-ab76-076154516214:f0115047-62d2-42cf-b19e-59214334032a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713209759.1", "spisova_znacka": "43CoE/307/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/307/2014 z 29. 9. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2014, sp. zn. 43CoE/307/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713209759.1", "identifikacne_cislo": "6713209759", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "Mgr. Kornélia Harcsová", "sudca_id": 708, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-kornelia-harcsova-708", "datum_vydania": "2014-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0115047-62d2-42cf-b19e-59214334032a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713209759.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6713209759.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6713209759.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/307/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713209759
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713209759.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému Z.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX B. XXX pre vymoženie pohľadávky vo výške 1.204,95 Eur
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v
Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 8979/13, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 16Er/388/2013-12 zo dňa 1. októbra 2013 v senáte jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 16Er/388/2013-12 zo dňa 1. októbra 2013         potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2013 sa oprávnený domáhal
vykonania exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie  pod sp. zn.  SR II/2012-2909
dňa 07.12.2012. Súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy zo dňa 19.08.2008
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným. Rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v čl. II bode 4 Zmluvy.

Súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal  žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie,  návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad respektíve rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemožno vyhovieť.
Súd prvého stupňa posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, a to nielen s poukazom na
povahu subjektov právneho vzťahu a okolností uzatvorenia Zmluvy, ale aj s poukazom na ust. § 52 ods.
1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 2008. Z uvedených dôvodov na daný právny
vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Poukázal na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Okresný súd ustálil, že zmluvné podmienky, ktoré sú upravené spotrebiteľskou zmluvou tak,
ako to vyplýva aj z ust. § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa a podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmú obsahovať
také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Demonštratívny výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ustanovuje  § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Medzi takúto neprijateľnú podmienku od 01.01.2008 patrí aj prípad, kedy sa od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok požadovalo, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu



spojenú s nesplnením jeho záväzku a prípad, kedy sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom.

Súd posudzoval rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa
kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a skúmal, či rozhodcovská
doložka nespôsobuje v rámci podmienok štandardnej zmluvy hrubý nepomer v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd uviedol, že Zmluva je v danom
prípade pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ z
uvedených dôvodov nemal v čase uzatvárania zmluvy reálnu možnosť sa zo zmluvnými podmienkami
oboznámiť, a teda ani žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah. Rozhodcovská doložka nebola upravená
individuálne a núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom.

Súd považoval rozhodcovskú doložku, ktorú obsahuje Zmluva, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná. Pokiaľ rozhodcovská doložka trpí absolútnou neplatnosťou, ide
o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu, rozhodcovský
rozsudok trpí neurčitosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýba právomoc na vydanie rozhodnutia. Na
základe uvedeného súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní vyjadril názor, že pokiaľ exekučný súd skúmal platnosť rozhodcovskej doložky z úradnej
moci (ex offo), konal mimo rozsahu svojej právomoci, ktorá mu bola zverená Exekučným poriadkom.
S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní uviedol, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu Slovenskej
republiky, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné  prejednanie veci, je právne záväzný a po
uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

Účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou
priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní, čím sú zároveň dané aj hranice právomoci
exekučného súdu. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným
titulom, čiže ako súd tretej inštancie. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky I. ÚS 5/2002.

Pokiaľ ide o dôvody zastavenia exekučného konania podľa ust. § 45 ods. 1 psím. c) zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní exekučný súd nie je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskum
exekučného  titulu, preto skúma len vlastnosti uloženej povinnosti, a nie rozhodnutie samotné. Dôvodom
na zastavenie exekučného konania v zmysle uvedeného ustanovenia by bolo, ak by rozhodcovský
rozsudok ukladal povinnosť plniť niečo, čo by bolo v rozpore s právnym poriadkom. Ustanovenie § 45
zákona o rozhodcovskom konaní tak podľa názoru odvolateľa neumožňuje exekučnému súdu skúmať
vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, teda hodnotiť skutkovú a právnu stránku  prípadu a
vykonávať  k tomu potrebné  dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako neumožňuje
predmetné ustanovenie exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského
súdu.

Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora C - 40/08, v ktorom sa v bode 37 uvádza, že ak sa má
zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa
nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných
prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa



bodu 47 cit. rozhodnutia nie je možné, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa
v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu
o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti,
podľa ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku v rámci
exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou mu vnútroštátnym právom v
rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí (pri ktorých by zmeškal podať porovnateľný opravný prostriedok).
Rovnaký argument musí de facto preto platiť, ak by sa posudzovala garancia práv garantovaných
spotrebiteľovi v rámci exekučného konania na základe právoplatného rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho
stavu záver, podľa ktorého by mal exekučný súd povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Komunitárne právo
neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmať  vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Zároveň dal do pozornosti, že pokiaľ bola zmluva o úvere, v ktorej bol dlžník spotrebiteľom uzavretá
pred dňom 01.01.2008, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ust.  § 52 až 54 OZ. Poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že ak niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo
výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenia za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený zároveň poukázal, že jeho právny predchodca, predložením rozhodcovskej zmluvy si plnil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona § 93b č. 483/2001 Z.z. o bankách.

Postupom a rozhodovaním exekučného súdu v tomto prípade dochádza podľa oprávneného k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýmto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. Oprávnený na záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vydané dňa 26.09.2011 pod sp. zn. 3 M Cdo 11/2010.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu
oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu
súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn.
II/2012-2909 zo dňa 07.12.2012 vydaný na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej
medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou VÚB, a.s. a povinným dňa 19.08.2008. Právny
predchodca oprávneného a povinný si v Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru v čl. II bod 4 a v čl. IX
bod 3 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým
osobám - občanom (ďalej Všeobecných obchodných podmienok) dohodli rozhodcovskú doložku. V
čl. II bod 4 Zmluvy banka navrhla, aby prípadné spory vzniknuté s tohto obchodu boli rozhodované
prednostne v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu zriadeného v
zmysle zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku. Dlžník - povinný vyjadril súhlas s návrhom banky
na riešenie sporov stálym rozhodcovským súdom. V čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok
si zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré by medzi nimi v budúcnosti vznikli z tejto zmluvy,



budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovský súdom Asociácie bánk podľa zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku.
Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca rozhoduje veci bez ústneho pojednávania,
ba na základe písomných materiálov predložených stranami v lehote stanovenej rozhodcom Banka
a dlžník vyhlásili, že sa dobrovoľne podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je
súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Zánik zmluvy sa nedotýka
tejto rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení platnom a účinnom 21.08.2013 súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie
vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej
pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného k 19.08.2008
(ďalej Občiansky zákonník) je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len \"neprijateľná podmienka\"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. 88k)



Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a
pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na
ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa
odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných
predpisov. 88l)

V zmysle citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 Zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky teda pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

Odvolací súd v súvislosti s námietkou oprávneného o tom, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom zdôrazňuje, že súd môže v rozsahu
svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, nielen
pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu.
Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej
je neodstrániteľný a je dôvodom nielen na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale aj na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený
oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacia námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval
súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: I. ÚS 456-/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“.

Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd zistil, že v rozhodcovskom
konaní uplatnený nárok vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru uzavretej medzi
právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou VÚB, a.s. a povinným dňa 19.08.2008, je nárokom
vyplývajúcim zo spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Zmluvu uzatváral
povinný ako fyzická osoba, zo zmluvy pritom nevyplýva, že pri jej uzatváraní povinný by bol konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom právny predchodca
oprávneného pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
vzťah medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľský. Súd prvého stupňa preto postupoval správne,
v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal rozhodcovskú doložku
ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením súdu prvého stupňa, že rozhodcovskú doložku, uvedenú v
čl. II bod 4 Zmluvy a v čl. IX bod 3 Všeobecných obchodných podmienok je potrebné považovať
za neprijateľnú, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení z hľadiska jeho vyjednávacej sily, ako aj z hľadiska
úrovne informovanosti a táto situácia ho núti, aby pristúpil na vopred pripravené podmienky veriteľa-
dodávateľa bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Uvedená rozhodcovská



doložka nebola individuálne dohodnutá pričom jej obsah bol vopred pripravený, teda z tohto pohľadu
spotrebiteľ nemohol dojednanie rozhodcovskej doložky akýmkoľvek spôsobom zmeniť, mohol len úver
prijať alebo ju odmietnuť, ako to uviedol aj súd prvého stupňa. Zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná a ktorá určuje, že spory zo zmluvy budú riešené výlučne rozhodcovským súdom,
je neprijateľná. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s
požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. V dôsledku uvedeného treba
takto dohodnutú rozhodcovskú doložku považovať za neprijateľnú a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka za neplatnú.

K námietke oprávneného o splnení povinnosti banky vyplývajúcej s ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách
odvolací súd uvádza, že zo zákona o bankách síce vyplýva povinnosť banky ponúknuť klientovi
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy,  avšak z neho nevyplýva povinnosť zakotviť rozhodcovskú
doložku priamo vo formulárovej zmluve, v obchodných podmienkach resp. všeobecných obchodných
podmienkach, ktorých obsah klient nemôže ovplyvniť. Návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky môže
banka predložiť aj ako samostatný návrh, ktorý by umožňoval v danom prípade spotrebiteľovi dojednať
rozhodcovskú doložku individuálne. Spotrebiteľ (klient) svojim podpisom na formulárovej zmluve, ktorej
súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky upravujúce rozhodcovskú doložku, vyjadruje súhlas
tak so samotnou zmluvou, ako aj s Všeobecnými obchodnými podmienkami, a tým aj s rozhodcovskou
doložkou v nich obsiahnutou a  preto reálne nemá možnosť neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej
doložky bez toho, aby tým nezmaril uzavretie zmluvy.

Takéto dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli
bezpochyby vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k názoru, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, jeho záver je
správny a správne je aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže exekučný titul bol vydaný nepríslušným orgánom, a teda ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii
nie je možné vykonať.

Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie  prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/388/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "62edb7ec-955f-4323-8f42-bc8027f15e7f:e4809086-1a7d-4fcc-8b6e-11c4f992a340", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Er/388/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 16Er/388/2013 z 26. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Levice", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/62edb7ec-955f-4323-8f42-bc8027f15e7f:e4809086-1a7d-4fcc-8b6e-11c4f992a340"}], "citovane_v": []}