Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/249/2018 z 24. 6. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. júna 2019, sp. zn. 11CoP/249/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1416211311.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/249/2018 | ECLI:SK:KSBA:2019:1416211311.1 | 2019-06-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/60033176-461d-4e8a-8318-4d954a89de12
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1416211311.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/249/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416211311
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416211311.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: K. N.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - S.. G. N. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. 8, XXX XX
C., t.č. bytom H. XX, XXX XX C., zastúpená advokátkou JUDr. Zlaticou Višňovskou, Líščie Nivy 23, 821
08 Bratislava a otec - P.. S. N., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XX, XXX XX C., zastúpený advokátom Mgr.
Petrom Volochom, Čáčovská 305, 905 01 Senica, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava IV,
č.k. 25P/277/2016-144 zo dňa 23.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie  sa v napadnutej časti  m e n í   tak, že

Otec je povinný prispievať na výživu  maloletej  K. N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 23.02.2018 do
24.06.2019 výživným vo výške 200 eur mesačne.

Zročné výživné na maloletú  K. N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 23.02.2018 do 24.06.2019  vo výške
918,74  je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie  rozsudkom č. k. 25P/277/2016-144 zo dňa 23.02.2018 zveril maloletú K. N.,
nar. XX.X.XXXX do  striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v starostlivosti matky
bude každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., každý párny
kalendárny týždeň od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho nepárneho pondelka do 8.00 hod., každý
nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod. a v starostlivosti otca bude
každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do štvrtka do 8.00 hod., každý nepárny
kalendárny týždeň od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho párneho pondelka do 8.00 hod., každý
párny kalendárny týždeň od štvrtka od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí v
čase letných, zimných, jarných a Veľkonočných prázdnin. Ďalej určil, že maloletá bude v starostlivosti
matky počas prázdnin každý nepárny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin
od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku do 17.00 hod., každý párny rok od 23.12. od 17.00 hod. do
25.12. do 17.00 hod., každý nepárny rok od 2.1. od 18.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po
vianočných prázdninách do 8.00 hod., každý nepárny rok od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho
roka do 17.00 hod., každý párny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 17.00 hod. do
utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod., každý párny rok od 1.7. od 10.00 hod.
do 15.7. do 17.00 hod,  a od 1.8. od 17.00 do 16.8. do 17.00 hod., každý nepárny rok v čase od 15.7.



od 17.00 hod. do 1.8. do 17.00 hod. a od 16.8. od 17.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod. a v starostlivosti
otca bude každý párny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 17.00 hod. do
nasledujúceho piatku do 17.00 hod., každý nepárny rok od 23.12. od 17.00 hod. do 25.12. do 17.00 hod.,
každý párny rok od 2.1. od 18.00 hod. do prvého dňa školského vyučovania po vianočných prázdninách
do 8.00 hod., každý párny rok od 25.12. od 17.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 17.00 hod., každý
nepárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 17.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po
Veľkonočnom pondelku do 17.00 hod., každý nepárny rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 17.00
hod,  a od 1.8. od 17.00 do 16.8. do 17.00 hod. každý párny rok v čase od 15.7. od 17.00 hod. do 1.8.
do 17.00 hod. a od 16.8. od 17.00 hod. do 31.8. do 17.00 hod. s tým, že preberanie a odovzdávanie
maloletej počas školského roka bude prebiehať v zariadení, ktoré maloletá aktuálne navštevuje a v čase
sviatkov, prázdnin a v prípade neprítomnosti maloletej v zariadení bude preberanie a odovzdávanie
prebiehať u toho rodiča, ktorému aktuálne výkon osobnej starostlivosti končí. Oboch rodičov oprávnil
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil  povinnosť  prispievať na výživu maloletej K.
N., nar. XX.X.XXXX výživným vo výške 150 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky
maloletej, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počínajúc dňom 23.02.2018. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok na náhradu trov konania.

2.   Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §  24 ods. 2, 5, § 36 ods. 1 veta prvá,  § 62
ods. 6, Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej je dôvodný, keďže rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti od 16.10.2016 a pred rozchodom uzavreli rodičovskú dohodu o výkone starostlivosti o
maloletú, podľa ktorej v súčasnosti  starostlivosť o maloletú realizujú v režime, že maloletá každý
nepárny víkend trávi u otca od piatku do nedele a aj v priebehu týždňa u otca prespáva v utorok a
vo štvrtok, kedy ju otec vyzdvihuje v škole a na druhý deň ráno ju aj privádza do školy. Konštatoval,
že rodičia v konaní  prezentovali rozdielne názory na aktuálne zabehnutý režim starostlivosti o dieťa,
pričom matka  nespochybňovala starostlivosť otca o maloletú, dokonca poskytovala otcovi aj širší
priestor na kontakt s maloletou. Mal preukázané, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky
na zabezpečenie starostlivosti o dieťa a samotná maloletá je na striedanie rodinných prostredí otca a
matky zvyknutá, oboch rodičov má rovnako rada a s oboma rada trávi čas. Zhodnotením celej rodinnej
situácie a jej osobitostí, dospel  k záveru, že zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti je
najvhodnejším riešením a zohľadňuje najlepší záujem maloletej. Za vhodnejšie pre maloletú považoval,
aby každý z rodičov mohol v ucelenom časovom úseku dohliadať na výchovu a starostlivosť o ňu vo
všetkých aspektoch, ktoré so starostlivosťou o dieťa súvisia a aby bola zabezpečená určitá pravidelnosť,
poskytujúca maloletej istotu, bez potreby neustáleho presúvania sa a sťahovania. Dospel k záveru,
že vytvorenie uceleného časového priestoru na poskytovanie osobnej starostlivosti bude nepochybne
na prospech rodičom, ktorí budú mať možnosť maloletej sa venovať plnohodnotne bez prerušovania
časového úseku. Vyslovil názor, že najvhodnejším spôsobom zabezpečovania starostlivosti o maloletú je
striedavá osobná starostlivosť v kratších časových intervaloch s ohľadom na vek maloletej a zdôraznil, že
v podstate aj doposiaľ rodičia striedavú starostlivosť praktizovali, avšak v odlišných časových intervaloch.
Zohľadnil i názor kolízneho opatrovníka a vykonané pohovory s maloletou, z ktorých jednoznačne
vyplynulo, že striedanie domácností jej vyhovuje.  Pri určení výživného otcovi na maloletú prihliadol na
nepomer medzi príjmami rodičov. Výživné vo výške 150 eur mesačne považoval za primerané. Zároveň
mal preukázané, že otec výživným v tejto výške dlhodobo na maloletú prispieva. Počiatok  určenia
výživného stanovil dňom rozhodnutia súdu.   O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie alebo
zmeniť a maloletú K. zveriť do osobnej starostlivosti matky, určiť, že obaja rodičia majú právo maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok, otca zaviazať prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 325
eur mesačne, styk otca  s maloletou  upraviť na  každý nepárny víkend v roku od piatku od  15.00 hod.
do nedele do 16.00 hod., , každý týždeň v utorok od 15.00 hod., do nasledujúceho dňa o 7.30 hod. a
každý týždeň  vo štvrtok od 15.00 hod. do nasledujúceho dňa do  07.30 hod. s výnimkou sviatkov  a
prázdnin. Počas  jesenných školských prázdnin v nepárnom roku navrhla upraviť styk otca  s maloletou
od prvého dňa jesenných školských prázdnin od 15.00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16.00
hod, každý kalendárny rok počas letných školských prázdnin od 01.07. od 15.00 hod. do 15.07. do  15.00
hod. a od 01.08. od 15.00 hod. do 15.08. do 15.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas zimných a
vianočných prázdnin od 25.12. od 09.00 hod. do 28.12. do 15.00 hod. a každý párny kalendárny rok od
23.12. od 09.00 hod. do 24.12. do 14.00 hod.,  každý párny  kalendárny rok počas zimných a vianočných



prázdnin od  29.12. od 09.00 hod. do 03.01. do 15.00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných
školských prázdnin od pondelka od 08.00 hod. do nasledujúcej nedele do 17.00 hod. a každý nepárny
rok od Veľkého piatku od 12.00 hod. do Veľkonočného pondelka do 15.00 hod.. Namietala, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil
skutočný stav veci. Napadnuté rozhodnutie považovala za nedostatočne odôvodnené  a nepresvedčivé.
Namietala, že súd nevzal do úvahy uzavretú rodičovskú dohodu, ktorú realizujú rodičia od 16.10.2016
a s ktorým režimom je maloletá spokojná, v plnej miere zodpovedá jej aktuálnym potrebám a umožňuje
rodičom plnohodnotne sa podieľať na starostlivosti a výchove maloletej.  Poukázala na to, že maloletá
strávi s otcom každý druhý víkend a v priebehu týždňa dve popoludnia s prespaním, tento spôsob sa
osvedčil a maloletá sa dokázala vyrovnať s rozchodom rodičov a ďalšou zmenou v jej živote, nástupom
na základnú školu.  Uviedla, že maloletá je citovo vyrovnaná, k obom rodičom má dobrý vzťah, v
oboch domácnostiach sa cíti komfortne, školské povinnosti zvláda bez problémov, nevidí preto dôvod
vystavovať ju ďalším zmenám.  Dala do pozornosti, že otec nepreukázal, že by realizovaný rozsah
osobnej starostlivosti maloletá vnímala negatívne.  Poukázala na správu kolízneho opatrovníka zo
dňa 03.01.2018, z ktorej vyplýva spokojnosť dieťaťa v tomto režime a jej vzťah k rodičom. Uviedla,
že skutočnosť, že maloletá sa nevedela vyjadriť k inému spôsobu výkonu osobnej starostlivosti je
pochopiteľná, vzhľadom na vek dieťaťa a jej vyjadrenie,  ktoré  nepriamo potvrdzuje, že necíti potrebu
niečo zmeniť.  Mala za to, že súd prvej inštancie rozhodol o zmene výkonu osobnej starostlivosti bez
toho, aby si preveril, či tento bude v najlepšom záujme maloletej a svoje rozhodnutie odôvodnil len
všeobecným konštatovaním a domnienkami o jeho vhodnosti. Vyslovila názor, že nariadený výkon
striedavej osobnej starostlivosti nepredstavuje pre maloletú väčšiu pravidelnosť či stabilitu a bude pre
ňu neprehľadnejší s ohľadom na jej vek a rozumovú schopnosť.  Namietala, že pri rozsahu nariadenej
striedavej starostlivosti nevznikne žiadne ucelené časové obdobie.  Za najvážnejšie riziko považovala
skutočnosť, že maloletá má v istom období stráviť s matkou zo siedmich dní len jedno popoludnie,
keďže vo vzťahu k nej je otvorenejšia, komunikuje s ňou  o svojich ťažkostiach a problémoch, čo vo
vzťahu s otcom pravdepodobne nefunguje. Namietala, že súd nevzal do úvahy rodičovské kompetencie
rodičov, neskúmal či je každý z nich schopný uprednostniť záujmy maloletej pred svojimi záujmami a
či ich správanie je motivované v prvom rade najlepším záujmom dieťaťa.  Dala do pozornosti, že v
konaní preukázala nátlakové konanie otca v súvislosti s prepisom vozidla a zabezpečením starostlivosti o
maloletú a jeho tvrdenie, že rodičovskú dohodu uzavrel pod nátlakom, ktorý nešpecifikoval, pričom nátlak
bol vyvíjaný na ňu.  Zdôraznila, že od momentu, keď sa dozvedela od otca, že sa chce rozviesť a opustiť
spoločnú domácnosť, konala vždy so zreteľom na záujem maloletej, napriek tomu, že sa cítila ponížená
a oklamaná. Uviedla, že partnerský konflikt sa snažila nemiešať do riešenia výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej, podporovala kontakt maloletej s otcom aj napriek tomu, že mala výhrady  voči
niektorým nedostatkom v starostlivosti otca o maloletú.  Namietala, že súd prvej inštancie nevzal do
úvahu skutočnosť, že ide o dočasnú úpravu pomerov na čas do rozvodu, ktoré konanie prebieha spolu
s konaní o úprave pomerov manželom k maloletej na čas po rozvode. Poukázala na to, že v konaní
o rozvod súd nariadil znalecké dokazovanie, ktorého predmetom je súčasný psychický stav maloletej,
jej vzťah k rodičom, ich kompetencie a posúdenie vhodnosti modelu zabezpečovania starostlivosti o
dieťa.  K určeniu výšky výživného namietala, že súd sa nevysporiadal s výškou príjmu na strane otca,
ktorý predstavuje v priemere 3.560 eur brutto mesačne  a vychádzal len z jeho ústneho prednesu.
Zdôraznila, že z výživného má hradiť všetky náklady na maloletú, pričom otec sa doposiaľ nepodieľal
na nákladoch maloletej žiadnym iným plnením, čo možno predpokladať aj do budúcna.  Nesúhlasila s
určením zročného výživného, nakoľko žiadala o priznanie výživného spätne od 17.10.2016, keď otec
opustil spoločnú domácnosť, neplnil si vyživovaciu povinnosť k maloletej  v zmysle rodičovskej dohody
a na dieťa začal prispievať  sumou 150 eur mesačne až od januára 2017.

4. Otec vo vyjadrení k  odvolaniu matky prostredníctvom svojho právneho zástupcu  navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť ako vecne a právne správny.  Mal za to, že súd prvej inštancie náležite zistil
rozhodné skutočnosti a ustálil skutkový stav, vec správne právne posúdil a správne aplikoval ustanovenia
právneho predpisu.  Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že striedavá osobná starostlivosť
rodičov o maloletú v kratších časových intervaloch je v jej najlepšom záujme. Zdôraznil, že takúto
formu starostlivosť rodičia doposiaľ praktizovali, avšak v odlišných časových intervaloch. Poukázal na
podporený názor aj kolíznym opatrovníkom a vyjadrením dieťaťa.  Uviedol, že od počiatku mal záujem
o maloletú sa starať striedavo, čo matka odmietala. Uzavretá rodičovská dohoda zohľadňovala záujem
dieťaťa, potrebu zvládnuť odlúčenie od rodičov po ich rozchode, preklenutie obdobia a reflektovala aj



návštevu predškolského zariadenia  maloletej. K. sa po pár mesiacoch so situáciou vyrovnala, nadobudla
pokoj a istotu, dohodnuté termíny stretnutí dodržiaval. Maloletá v septembri 2017 nastúpila na základnú
školu, problém vznikol so zabezpečením školských potrieb a pomôcok pri striedaní domácnosti  a
potrebou prípravy do školy. V oddelených domácnostiach funguje bez problémov a zvláda zmeny.
Vyslovil presvedčenie, že by rovnako prijala režim striedania 3-1-3 dni a bola by odbremenená od
nosenia ťažkej školskej tašky.  Uviedol, že vzhľadom na argumentáciu matky, že maloletá bude v
jednom týždni len jeden deň s matkou, bez problémov matke umožní  stretnúť sa s dcérou aj mimo
štandardného režimu.  K vyjadreniam matky o ich rozchode uviedol, že sa snažil veci riešiť pokojne,
nevidel šancu na záchranu vzťahu, keďže niekoľkoročné pokusy boli neúspešné. Bral ohľad na maloletú
a za najrozumnejšie považoval, aby zostala v domácnosti, v ktorej vyrastala.  Keďže sa manželka
rozhodla ponechať si pôvodný byt, hľadal si bývanie a potreboval si zabezpečiť hypotekárny úver.
Popísal okolnosti uzatvorenia dohody a riešenia BSM.  Rodičovskú dohodu podpísal, aj keď v nej boli
nezmysly, s ktorými zásadne nesúhlasil, vrátane mimoriadnych nadhodnotených výdavkov na maloletú.
Mal za to, že nezávislý orgán nebude mať problém posúdiť reálnosť tejto veci.  Dohodu uzavrel v
tiesni, jeho prejav vôle nebol úplne slobodný.  Žiadal, aby odvolací súd na dohodu neprihliadal, ale bral
výlučne do úvahy skutočné potreby maloletej.  Zdôraznil, že aj keď v danom prípade ide o dočasnú
úpravu rodičovských  práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu, je potrebné reflektovať na záujem
maloletej, na jej súčasnú a budúcu potrebu a vytvorený výborný vzťah maloletej k nemu, čo potvrdila
aj jej triedna učiteľka. Nesúhlasil s tvrdeniami matky o výške jeho príjmu. Zdôraznil, že dosahuje príjem
cca 2.000 až 3.000 eur mesačne brutto. Poukázal na daňové priznanie a výpisy z účtu. Zároveň uviedol,
že ide o brutto príjem osoby samostatne zárobkovo činnej, ktorý nie je možné posudzovať ako príjem
zamestnanca, keďže jeho príjem je závislý od množstva a objemu uskutočnených obchodov, vykonáva
prácu finančného sprostredkovateľa.  Poukázal na množstvo fixných a variabilných nákladov, ktoré musí
vynaložiť, a ktoré tieto príjem znižujú. Dal do pozornosti, že príjem matky je stabilný každý mesiac,
vypočítateľný a nezávisí od dosiahnutých výsledkov, pričom matka má minimálne výdavky na výkon
svojej práce. Určené výživné považoval za správne a spravodlivé pri rozhodnutí o zverení maloletej do
striedavej starostlivosti rodičov. K matkou navrhovanej úprave styku s maloletou poukázal na skutočnosť,
že rozsah styku prakticky zodpovedá času strávenému s maloletou pri striedavej starostlivosti.

5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu  otca k odvolaniu zotrvala na svojom stanovisku. Mala za to, že v danej
veci neobstojí všeobecné odôvodnenie, ktoré nezohľadňuje konkrétnu rodinnú situáciu a konkrétne
potreby a záujmy maloletej.  Nesúhlasila s tvrdeniami otca o zvládaní záťaže maloletej v súvislosti
s prípravou do školy. Poukázala na to, že  kolízny opatrovník síce navrhol striedavú starostlivosť o
maloletú, avšak nevedel zistiť názor maloletej na dĺžku pobytu u každého z rodičov a intervaly striedania
domácnosti.  Rovnaký problém nastal aj v konaní o rozvod, v ktorom sudkyňa nariadila znalecké
dokazovanie. Nesúhlasila s vyjadreniami otca vo vzťahu k ukončeniu spolužitia a okolnostiam uzavretia
rodičovskej dohody.  Rovnako nesúhlasila s tvrdeniami otca o výške jeho príjmu, keď dával do pozornosti
príjem z roku 2017 a neuvádzal príjem z roku 2016, ktorý dosahoval v sume  3.560 eur brutto, pričom
náklady, na ktoré poukazuje, presne nevyčíslil a nekonkretizoval.  Vyslovila domnienku, že náklady
nemôžu byť v takej výške ako udáva, keďže jeho práca spočíva hlavne v rokovaniach s klientmi a vo
vypracovaní finančných ponúk a analýz pre klientov.  Uviedla, že je presvedčená, že najlepšie riešenie
pre maloletú je dohoda rodičov, ktorá bude reflektovať jej záujmy.  Z tohto dôvodu sa aj na podnet
sudkyne v konaní o rozvod pokúsila rozhovorom s maloletou zistiť, či je spokojná s tým, ako prebieha
starostlivosť teraz alebo by sa cítila lepšie súvisle u jedného rodiča.  Maloletá si primerane vytvorila
názor a svoju predstavu jej povedala. V rámci odvolacieho návrhu navrhla matka rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vrátiť súdu na ďalšie konanie  a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhla zveriť maloletú
do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s režimom striedania dní v pomere 3-4-3, určiť
výživné otcovi vo výške 200 eur mesačne od 23.02.2018.

6.  V ďalšom podaní otec oznámil odvolaciemu súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu,
že  v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod č.k. 13P/226/2016 bol vypracovaný
znalecký posudok č. 38/2018 zo dňa 21.09.2018 znalcom Mgr. Martinom Balkom z odboru klinická
psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, ktorý odporúčal zverenie maloletej K. do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov vo forme krátkeho dlhého týždňa, čo korešponduje so záujmom
dieťaťa ako aj predstavami rodičov o optimálnejšom modeli rodičovskej starostlivosti.  Zároveň uviedol,
že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.04.2019 manželstvo rodičov rozviedol, maloletú K. zveril do
striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov so systémom striedania dní v pomere 2-2-3 a rozhodol
o výživnom na maloletú vo výške 250 eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Poukázal



na pripojenú zápisnicu z pojednávania a zároveň uviedol, že výrok rozsudku o výživnom napadne
odvolaním. Zdôraznil, že pokiaľ súd nepovažoval za potrebné zvýšiť výživné s okamžitou účinnosťou,
ale toto prenechal na rozhodnutie odvolacieho súdu, žiada, aby odvolací súd v danom konaní ponechal
výšku výživného na maloletú v sume 150 eur mesačne.  Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť v časti
výkonu striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú v režime striedania 2-2-3 a v časti výživného
napadnutý rozsudok potvrdiť.

7 .Kolízny opatrovník  sa k odvolaniu matky nevyjadril.

8.  Činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené, že  Okresný súd Bratislava IV rozsudkom pod č.k.
13P/226/2016 zo dňa 16.04.2019 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol, maloletú
K. zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ktorých oprávnil maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok, otcovi určil výživné  na maloletú vo výške 250 eur mesačne, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku a rozhodol o trovách konania  a trovách znaleckého dokazovania. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť v časti výroku o rozvode manželstva dňa 25.06.2019.

9..  Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa  § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa  § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa
§ 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky voči napadnutému výroku rozsudku v časti
o výživnom je čiastočne dôvodné.

10.  V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV
č.k. 13P/226/2016 zo dňa 16.04.2019 súd  rozviedol manželstvo rodičov maloletej a rozhodol o úprave
pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Vzhľadom k tomu, že výrok
rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2019, nie je
priestor na rozhodovanie o otázke zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov, zastupovaní
maloletej a spravovaní majetku, keďže v danom konaní súd rozhoduje o úprave rodičovských  práv a
povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
aplikujúc čl. 3 Základných princípov Zákona o rodine  o odvolaní voči výroku rozsudku súdu prvej
inštancie v časti zverenia, zastupovania a spravovania majetku nerozhodol, keďže predmet konania
v tejto časti zanikol. Odvolací súd sa preto zaoberal len odvolaním matky voči napadnutému výroku
rozsudku v časti o výživnom.
11.  Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, avšak
odvolací súd vyslovuje názor, že s prihliadnutím na príjem otca a jeho možnosti sú odvolacie námietky
matky voči výroku o výživnom dôvodné.

12. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a
to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob
prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči  dieťaťu, je
zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako
aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových
pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti  má súd
vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb  dieťaťa; rozsah
ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a
reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými
potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné,
napr. rekreačné, kultúrne, a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda
súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..



13.  Pokiaľ ide o odôvodnené potreby maloletej K., matka aj otec v konaní riadne odprezentovali
náklady na maloletú v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o ňu, na ktorej výške sa síce nezjednotili.
Odvolací súd poukazuje na matkou preukázané náklady na maloletú. V danom prípade vzhľadom na
výkon striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletú, odvolací súd konštatuje, že počas výkonu
starostlivosti toho ktorého rodiča bude každý zabezpečovať bežné náklady na dieťa spočívajúce
v nákupe stravy, oblečenia,  hygienických potrieb, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, platieb
poplatkov za bývanie  a pod. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie,
aj pokiaľ ide o otázku zisťovania príjmov, možností, schopností a majetkových pomerov rodičov. Odvolací
súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné prihliadnuť na
nepomer príjmov rodičov, keď matka dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 960 eur netto a otec
ako sám potvrdil zarába mesačne brutto 2.000 až 3.000 eur. Skutočnosť, že v súvislosti s výkonom
práce má aj náklady, odvolací súd nespochybňuje, avšak  ani táto okolnosť nezakladá dôvod na určenie
výživného v nižšom rozsahu.  Odvolací súd dospel k záveru, že výška výživného za daných okolností,
vzhľadom  nepomer príjmov rodičov a výšku príjmu otca  je primeraná v sume 200 eur mesačne.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že obaja rodičia majú náklady na bývanie a ani jeden z nich nemá
ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.

14. Odvolací súd sa stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie v časti počiatku doby určenia výživného
na maloletú, prihliadajúc na posledný odvolací návrh matky zo dňa 23.05.2019 a jej súhlas  s určením
výživného od vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie.  Vzhľadom na zmenu výšky výživného vznikla
potreba prehodnotenia aj výšky zročného výživného a jeho prepočítania ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu. Zročné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným plateným otcom vo výške 150 eur mesačne a
výživným určeným v sume 200 eur mesačne, teda alikvótna časť výživného za mesiac február 2018 vo
výške 8,90 eur (t.j. 1,78 eur denne x 5 dní), výživné vo výške 50 eur mesačne x 15 mesiacov (od marca
2018 do 31.05.2019) a alikvótna časť výživného za mesiac jún 2016 vo výške 159,84 eur (6,66 eur/
na deň x 24 dní), t.j. spolu 918,74 eur. Zo zročného výživného odvolací súd odpočítal výživné doposiaľ
hradené otcom za sporné obdobie. Odvolací súd uložil otcovi povinnosť uhradiť  zročné výživné do rúk
matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku v súlade s ust.  § 232 ods. 2, 3 CSP.

15.  Odvolací súd  na základe uvedeného pri dôslednom zvážení  rozsahu potrieb maloletého dieťaťa  s
poukazom na spotrebný charakter výživného, ako i finančných a majetkových pomerov na strane otca,
a nepomeru príjmu rodičov, výrok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, podľa § 388 CSP
zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktorú sumu považoval v danom
prípade za primeranú.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

17. Odvolací súd  prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.  2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).