Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/52/2012 z 16. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. decembra 2012, sp. zn. 23CoP/52/2012, ECLI:SK:KSTT:2012:2107210303.2 Krajský súd Trnava | 23CoP/52/2012 | ECLI:SK:KSTT:2012:2107210303.2 | 2012-12-16 | Rozsudok Citované ustanovenia: § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5934761-f21a-4064-8be4-7137280131ae Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2107210303.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/52/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107210303
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2107210303.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.
Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej vo veci starostlivosti o maloletú W. F., nar. X.X.XXXX,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov : I. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R., I. X, zastúpenej Centrom právnej pomoci určenou advokátkou Mgr. Andreou
Šutovskou, Piešťany, Alexandra Dubčeka 17 a I. F., nar. X.X.XXXX, občana Rakúskej republiky, P. G.
XX, O., G., o výchovu, o výživu a o styk maloletej, o odvolaní matky maloletej proti rozsudku Okresného
súdu Piešťany z 29. februára 2012 č. k. 4P/21/2008 - 317, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch o určení výživného a o zamietnutí návrhu a v závislom výroku
o trovách konania p o t v r d z u j e.

Dlh zročného výživného za obdobie od 5.4.2007 do 17.12.2012 vo výške 9 916,91 eur povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 275 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletú do osobnej starostlivosti jej matky
a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú od 5.4.2007 do 31.12.2008 vo výške 4 500 Sk
(149,37 eur) mesačne a od 1.1.2009 vo výške 150 eur mesačne so splatnosťou do 10. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky. Súčasne zamietol návrh matky o uloženie povinnosti otcovi platiť výživné na
maloletú vo výške 500 eur mesačne za obdobie od 3.8.2005 do 4.4.2007. Zároveň povolil otcovi zaplatiť
dlh zročného výživného za obdobie od 5.4.2007 do 29.2.2012 vo výške 8 816,91 eur v pravidelných
mesačných splátkach po 245 eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok. Súčasne zamietol návrh matky v časti o zákaz styku otca s maloletou a styk otca s maloletou
neupravil. O trovách konania rozhodol tým spôsobom, že štátu náhradu trov konania nepriznal a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoju právomoc odvodil od Nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej
právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a
povinností, podľa nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach a tiež podľa Haagskeho Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa.
Dospel k záveru, že rozhodným právom v danej veci je právo Slovenskej republiky. Postup podľa



zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine odôvodnil tým, že citovaný zákon upravuje rodinnoprávne vzťahy.
Rozsudok vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky odôvodnil ustanovením § 36
ods. 1 veta prvá a druhá zákona o rodine a tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázaným, že
rodičia maloletej spolu nežijú a na výkone rodičovských práv a povinností sa nedohodli. Maloletú zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletej fakticky zabezpečuje starostlivosť. Rozsudok vo výroku
o určení výživného odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2 a 4 (veta prvá), § 65 ods. 1, § 75 ods. 1
veta prvá a § 76 ods. 1 zákona o rodine a porovnaním príjmov oboch rodičov maloletej a výdavkov
oprávnenej maloletej. Príjem matky maloletej tvoril po narodení maloletej rodičovský príspevok vo výške
158,33 eur (4 770 Sk) a od októbra 2008 dávka v hmotnej núdzi. Matka poberala dávku v hmotnej
núdzi od októbra 2008 do novembra 2008 vo výške 107,88 eur (3 250 Sk), v decembri 2010 vo výške
113,52 eur (3 420 Sk), od januára 2009 do augusta 2009 vo výške 113,54 eur, od septembra 2009 do
novembra 2009 vo výške 119,10 eur, od decembra 2009 do januára 2010 vo výške 182,17 eur a od
februára 2010 do augusta 2010 vo výške 119,10 eur. Príjem otca maloletej v období od 1.1.2006 do
20.3.2011 predstavovala podpora v nezamestnanosti, prípadne podpora v núdzi a napokon preddavok
na dôchodok - podpora v núdzi vo výške od 24,44 eur denne do 25,18 eur denne a v mesačnom
vyjadrení, pri 30 dňovom mesiaci, príjem v rozpätí od 733,20 eur do 755,40 eur mesačne. Porovnal
tiež výdavky oboch rodičov, mesačné výdavky matky vo výške 100 eur na domácnosť tvorenú s jej
matkou a na poistné maloletej 12,22 eur a otcove mesačné výdavky vo výške 850 eur na nájom, na
ktorom sa podieľa aj otcova matka, ktorej príjem tvorí starobný dôchodok 954 eur. Výdavky na jeho
dve maloleté deti, o ktorých tvrdil, že s ním žijú v spoločnej domácnosti nevzal do úvahy, nakoľko otec
výdavky na obe maloleté deti neuviedol a ani nepreukázal. Pri určení výšky odôvodnených potrieb
maloletej vychádzal z výdavkov na stravu a ošatenie, na predškolské zariadenie, školu a školskú družinu
vo výške 29,45 eur mesačne (294,50 eur ročne), ktoré považoval bežnými výdavkami na maloletú
vo veku maloletej. Vychádzal pritom z toho, že matka nepreukázala zvýšené výdavky na maloletú
titulom jej zhoršeného zdravotného stavu, nakoľko listinné dôkazy ňou predložené, lekárske potvrdenie,
neobsahovalo uvedenie konkrétnych liekov užívaných maloletou, čím následne nebolo možné zistiť,
či potvrdenia o nákupoch liekov v lekárňach sa týkajú liekov užívaných maloletou. Zamietnutie návrhu
matky na určenie výživného na maloletú otcovi vo výške 500 eur mesačne za obdobie od 3.8.2005 do
4.4.2007 odôvodnil ustanovením § 77 ods. 1 zákona o rodine a tým, že dôvodom hodným osobitného
zreteľa uvádzaným matkou maloletej, že v konaní je cudzí prvok a že sa po návrate z Rakúska
nevedela zorientovať (tvrdenie z pojednávania 9.6.2010), nepovažoval dôvodom hodným osobitného
zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa by považoval objektívnu, či subjektívnu prekážku brániacu
podaniu príslušného návrhu na súd, ktorý dôvod v danej prejednávanej veci nebol tvrdený a ani
preukázaný. Navyše z listu matky z 28.10.2006, adresovaného Centru a z listu Centra z 30.11.2006
vyplýva, že matka maloletej vedela, že sa v danej veci musí obrátiť na súd a zvažovala podanie návrhu
na Rakúskom súde, keď uviedla, že konanie v Rakúsku bude vhodnejšie ako v Slovenskej republike. Dlh
zročného výživného stanovil za obdobie od podania návrhu do 29.2.2012 tak, že za obdobie od 5.4.2007
do 30.4.2007 mal otec na výživnom maloletej zaplatiť 3 900 Sk (4 500 Sk : 30 dní x 26 dní), od 1.5.2007
do 31.12.2008 vo výške 90 000 Sk (20 mesiacov x 4 500 Sk), t. j. od 5.4.2007 do 31.12.2008 vo výške 93
900 Sk = 3 116,91 eur a od 1.1.2009 do 29.2.2012 vo výške 5 700 eur (38 mesiacov x 150 eur), v celkovej
výške 8 816,91 eur. Povolenie otcovi zaplatiť dlh na výživnom v splátkach odôvodnil ustanovením § 160
ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a zaplatením dlhu zročného výživného
otcom do 36 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zamietnutie návrhu matky na zákaz styku otca s
maloletou odôvodnil nezistením skutočností odôvodňujúcich vyhoveniu jej návrhu. Neupravenie styku
otca s maloletou odôvodnil tým, že otec nenavrhol presnú úpravu styku s maloletou, a preto ju ponechal
na dohodu rodičov. Pokiaľ medzi rodičmi maloletej v tejto otázke nedôjde k dohode, môže otec maloletej
navrhnúť úpravu styku s maloletou uvedením dní a hodín požadovaného styku. Nepriznanie náhrady
trov konania štátu odôvodnil ustanovením § 18 a § 141 ods. 2 O. s. p. a tým, že trovy súvisiace s tým,
že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platí štát. Citované ustanovenie
považoval súladným aj s čl. 9 Európskej charty regionálnych a menšinových jazykov, podľa ktorého sa
požaduje od zmluvných strán, aby v občianskom súdnom konaní umožnili účastníkovi konania použiť
svoj regionálny alebo menšinový jazyk, a to bez vzniku dodatočných nákladov pre účastníka. Výrok o
trovách konania účastníkov odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a tým, že konanie v
danej veci sa mohlo začať aj bez návrhu, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletú, ktoré
môže súd začať aj bez návrhu (§ 81 ods. 1 O. s. p.).



Proti rozsudku, výrokom II., III. a VI., o určení výživného a o zamietnutí časti návrhu na výživné a o dlhu
zročného výživného, podala odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutých výrokoch zmeniť v zmysle § 220 O. s. p. tak, že otcovi maloletej bude uložená vyživovacia
povinnosť na maloletú od 13.12.2006 do 31.12.2008 vo výške 15 063 Sk (500 eur) mesačne a od
1.1.2009 vo výške 500 eur mesačne so splatnosťou do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a
zaplatenie dlžného výživného v pravidelných mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok. Odvolanie odôvodnila ustanoveniami § 204 a nasledujúcich O. s.
p. z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O. s. p. Uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu prvého
stupňa o nepreukázaní bežných i zvýšených výdavkov maloletej, nakoľko od prvého pojednávania
vo veci 9.6.2010, ako aj na nasledujúcich pojednávaniach vypovedala, že s maloletou navštevuje
imunologicko - alergologickú ambulanciu. O svojom tvrdení predložila aj potvrdenie zo 16.6.2010 a
aktuálnejšie potvrdenie vystavené MUDr. I. H. zo 16.1.2012, z ktorého vyplýva, že maloletá navštevuje
imunologicko -alergologickú ambulanciu s mesačnými nákladmi na lieky 20 až 30 eur. Poukázala na
to, že súd prvého stupňa v prípade pochybností o výške nákladov na lieky si mal vyžiadať od lekárky
MUDr. H. uvedenie konkrétnych liekov, ktoré maloletá užíva. Navyše, z posudku Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny v Piešťanoch z 30.9.2010 číslo : 2010/7381/DB vyplýva, že maloletá má dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, ktorý si vyžaduje osobitnú starostlivosť. Podľa odvolateľky, súd prvého
stupňa nedostatočne a chybne posúdil aj schopnosti a možnosti otca maloletej platiť výživné, pokiaľ
výživné určil vo výške navrhovanej otcom, ktoré navyše otec, s výnimkou jednej platby vo výške 150 eur,
neplatí. V prvostupňovom konaní bolo preukázané, že otec nepretržite od 2.2.1993 až doposiaľ poberá
v Rakúskej republike podporu v núdzi k 20.3.2011 vo výške 755,40 eur mesačne a matka otca, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti poberala dôchodok vo výške 954 eur mesačne. Otec žiadnym spôsobom
nepreukázal výšku výdavkov na bývanie. Tiež bolo preukázané v konaní, že otec je spôsobilý na ľahkú,
resp. stredne ťažkú prácu na polovičný úväzok v akomkoľvek držaní tela a že priemerné mesačné mzdy
brutto v odboroch, v ktorých by mohol vykonávať otec pracovnú činnosť sú od 1 100 eur do 1 500 eur (14
krát mesačne). Napokon súd prvého stupňa nezohľadnil ani skutočnosť, že otec v období od 1.1.2004 do
3.3.2009 dostal z Úradu práce 114 ponúk pracovných miest, ktoré však neviedli k uzavretiu pracovného
pomeru. Z uvedeného, podľa odvolateľky vyplýva, že otec nemá záujem nájsť si prácu a napriek tomu,
že poberal relatívne vysokú podporu v núdzi, nikdy si neplnil vyživovaciu povinnosť voči maloletej ani v
minimálnom rozsahu. Nestotožnila sa ani s tvrdením prvostupňového súdu o jej neunesení dôkazného
bremena v súvislosti s požadovaním výživného so spätnou účinnosťou. S maloletou odišla od otca z
Rakúskej republiky približne 6 mesiacov po narodení maloletej, teda vo februári 2006. Napriek tomu, že
sa iba sama osobne starala o kojenca, snažila sa zisťovať všetky skutočnosti potrebné na to, aby otec
platil výživné a keďže otec žil v Rakúsku, matka zisťovala akým spôsobom má postupovať pri určení
výživného v konaní s cudzím prvkom. Preto aj svojou žiadosťou z 28.10.2006, 31.10.2006 adresovanou
Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže Bratislava, žiadala o súčinnosť Centrum pri
vymáhaní výživného súdnou cestou, a následne sa obrátila na Okresný súd Trnava so žiadosťou o
spísanie návrhu na určenie výživného v cudzine z 11.12.2006, doručenou súdu 13.12.2006 pod sp. zn.
26PCud/3/2006.

Otec maloletej ani kolízny opatrovník maloletej odvolací návrh nepodali a k odvolaniu matky maloletej
sa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníčkou konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody
odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 81 ods. 1 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového súdu je
vecne správny.

Predmetom konania je určenie výživného maloletej s cudzím prvkom, nakoľko výživou povinný otec
maloletej je občanom Rakúskej republiky s obvyklým pobytom na jej území. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd vyriešil otázku svojej právomoci a rozhodného práva vo veci. Dospel k záveru o svojej
právomoci a o rozhodnom práve Slovenskej republiky.



Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje
nariadenie (ES) č. 1347/2000, bolo prijaté s cieľom zabezpečiť rovnosť pre všetky deti, ktoré sa vzťahuje
na všetky rozhodnutia o rodičovských právach a povinnostiach, vrátane opatrení na ochranu dieťaťa,
nezávisle na konaniach v manželských veciach (5), okrem vyživovacej povinnosti, ktorá je vylúčená
z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, keďže sa na ňu vzťahuje už nariadenie Rady č. 44/2001.
Súdy, ktoré majú právomoc podľa tohto nariadenia, budú mať vo všeobecnosti právomoc rozhodovať
o vyživovacej povinnosti podľa článku 5 ods. 2 nariadenia Rady č. 44/2001 (11). Uvedené vyplýva aj
z článku 1 odseku 3 písm. e) citovaného nariadenia, podľa ktorého toto nariadenie sa nevzťahuje na
vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného dôvodu je potrebné právomoc vo veciach o vyživovacej povinnosti
skúmať podľa nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, účinnom od 1. marca 2002 do 18. júna 2011, kedy
sa začalo uplatňovať nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom
práve, uznávaní a výkone a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré však v zmysle článku
75 odseku 1 citovaného nariadenia sa vzťahuje iba na konania začaté po začatí jeho uplatňovania, t. j.
po 18.6.2011. Keďže konanie v danej veci bolo začaté 5.4.2007 je možné v otázke právomoci aplikovať
naň nariadenie Rady č. 44/2001.

Podľa kapitoly I článku 1 odseku 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (Brusel I) toto nariadenie sa uplatní
v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä
na daňové, colné a správne veci.

Podľa kapitoly II, upravujúcej právomoc, oddielu 1 článku 2 odseku 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001,
ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu
na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 3 odseku 1 osoby s
bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe
princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.

Podľa oddielu 2 článku 5 odseku 2 (osobitná právomoc) osobu s bydliskom na území členského
štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo
obvyklého pobytu výživou povinnej osoby, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby,
na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc
nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.

Podľa oddielu 7 (voľba právomoci) článku 24 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 22.

V danej veci je právomoc súdu Slovenskej republiky založená článkom 24 citovaného nariadenia,
nakoľko v danej veci nejde o výlučnú právomoc súdu iného členského štátu a otec maloletej sa zúčastnil
konania a právomoc súdu Slovenskej republiky nenamietal, t. j. odporca sa podrobil právomoci súdu
Slovenskej republiky.

Podľa článku 17 Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti
rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa (uverejnený v Zbierke zákonom Slovenskej
republiky Ministerstvom zahraničných vecí Slovenskej republiky oznámením č. 344/2002 Z. z.) výkon
rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa. Ak dôjde k zmene
obvyklého pobytu dieťaťa, spravuje sa ich výkon právom štátu nového obvyklého pobytu. Z uvedeného
ustanovenia vyplýva, že rozhodným právom v danej veci je vzhľadom k obvyklému pobytu maloletej v
Slovenskej republike právo Slovenskej republiky. V danej veci je predmetom konania výživné maloletého
dieťaťa, ktoré právny poriadok Slovenskej republiky upravuje v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine.



Matka maloletej si návrhom na začatie konania, doručenom súdu 5.4.2007, uplatnila právo na úpravu
práv a povinností k maloletej W. F. zverením do jej osobnej starostlivosti s určením vyživovacej povinnosti
otcovi na maloletú vo výške 500 eur so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci od 3.8.2005, t. j. spätne od
narodenia maloletej a zákazu styku s maloletou otcovi. Otec maloletej súhlasil so zverením maloletej
do osobnej starostlivosti matky, navrhol upraviť jeho styk s maloletou a súhlasil s určením výživného vo
výške 150 eur mesačne z dôvodu, že vzhľadom na jeho príjem a výdavky nie je v jeho možnostiach a
schopnostiach platiť vyššie výživné. Kolízny opatrovník navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti
matky a určiť výživné 150 eur vzhľadom k výške príjmu výživou povinného otca a styk otca s maloletou
neupraviť vzhľadom k tomu, že styk s maloletou nie je realizovaný.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku
2 obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V zmysle odseku 3 každý rodič bez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom
minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa odseku 4 pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa
je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a
duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb
dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové
a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je
odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností,
náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote.
Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak
sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého
dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je
v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú
reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú
ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy,
náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností
rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o
rodine.



Z rodného listu vydaného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky osobitnou matrikou 24.8.2005
vyplýva, že maloletá W. F. sa narodila X.X.XXXX v J., v Rakúskej republike a jej rodičmi sú I. Y., nar.
XX.X.XXXX v U., v Slovenskej republike, štátnej občianke Slovenskej republiky a I. F., nar. X.X.XXXX v
V. v Tureckej republike, štátny občan Rakúskej republiky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch z 30.3.2007 vyplýva, že matka maloletej
poberala v januári 2007 a vo februári 2007 prídavky na dieťa vo výške 17,92 eur (540 Sk). Zo správy
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo 6.12.2011 vyplýva, že matka poberala dávky v
hmotnej núdzi v januári 2010 vo výške 182,17 a od februára 2010 do augusta 2010 vo výške 119,10 eur,
poberala dávku v hmotnej núdzi od januára 2009 do augusta 2009 vo výške 113,54 eur, od septembra
2009 do novembra 2009 vo výške 119,10 eur a v decembri 2009 vo výške 182,17 eur, od októbra 2008
do novembra 2008 poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 107,88 eur (3 250 Sk) a v decembri 2008
vo výške 113,52 eur (3 420 Sk).

Z uznesenia Okresného súdu Ebreichsdorf z 28.12.2010 sp. zn. 3PU/91/2009 w-28 vyplýva, že matka
maloletej si žiadosťou o určenie príspevku na výživné, doručenou súdu 14.5.2009, uplatnila nárok na
výživné na maloletú s tým, že otec prispel v roku 2006 na výživné maloletej 150 eur. Uvedený súd
zistil, že na Okresnom súde Piešťany v Slovenskej republike pod sp. zn. 4P/21/2008 je vedené konanie
o rodičovskej zodpovednosti, o starostlivosť, o styk s maloletou a o výživné maloletej, ktorý súd už
dožiadal o zistenie výšky príjmov otca maloletej, ktoré je momentálne realizované, v ktorom konaní
je matka maloletej zastúpená advokátkou. Voči otcovi maloletej pod sp. zn. 5U/48/2009s Okresného
súdu Ebreichsdorf je vedené trestné konanie z dôvodu porušenia povinnosti prispievať na výživné
podľa § 198 (1) StGB, v ktorom bol 20.12.2010 odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní jedného mesiaca so skúšobnou dobou 3 rokov (ON 26). V tomto konaní bol vyžiadaný znalecký
posudok, podľa ktorého je okrem obdobia pracovnej neschopnosti od 2005 a od 23.3.2009 do konca
penzijného preddavku otec spôsobilý na ľahkú, resp. stredne ťažkú prácu na polovičný úväzok (ON 23).
Vzhľadom k vedeniu konania na Slovensku o rodičovskej zodpovednosti, ku ktorej patrí aj konanie o
výživnom, matka dieťaťa je v tomto konaní očividne odborne právne zastúpená a vzhľadom k tomu, že
v Slovenskej republike sú záujmy oprávneného dieťaťa hájené dokonca lepšie ako v rakúskom konaní,
tiež po zohľadnení, že v prípade konania o výživnom v Rakúsku by boli do vynesenia rozsudku o
výživnom potrebné ešte rozsiahle doplnenia návrhu, ktoré by boli dožiadané v rámci právnej pomoci
prostredníctvom slovenských súdov, tento súd zastavil uvedené konanie.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca Ahmet Ekinci KG, Ebergassing, Viktor Adlerstrasse 14 z 28.11.2011,
vyplýva, že čistý mesačný príjem otca maloletej bol od 1.9.2006 do 24.11.2006 vo výške 3 452,30 eur.

Z pracovného znaleckého posudku z 22.9.2010, vypracovaného J. K., súdnou znalkyňou v odbore
pracovnej činnosti, vyplýva, že otec maloletej je spôsobilý na ľahkú, resp. stredne ťažkú prácu na
polovičný úväzok v akomkoľvek držaní tela, počas normálnej pracovnej doby so zvyčajnými prestávkami.
Odporúčaný druh práce je práca za stolom ako aj baliaca a dozorná činnosť. Otec môže byť
rekvalifikovaný a pracovne zaradený. Vyžaduje si diétu, ktorú si môže zobrať z domu. Pracovnú
neschopnosť nie je možné prognózovať. Uvedený stav pretrváva od podania žiadosti od 31.8.2009.
Otec žije od roku 1973 v Rakúsku, nevyučil sa žiadnemu povolaniu a vždy bol zamestnaný len ako
pomocná sila. Od 1.8.2005 do 22.3.2008 poberal podporu v núdzi, ktorá bola často prerušovaná
pracovnou neschopnosťou a dvomi krátkymi zamestnaniami. Od 23.3.2009 bol otec práceneschopným,
poberal nemocenské dávky a následne preddavok na dôchodok. Bol pracovne neschopný od 2005 a
od 23.3.2009 (operácia a následná pracovná neschopnosť) až do konca poskytovania preddavku na
dôchodok sa nedá od neho spravodlivo požadovať pracovná činnosť na trhu práce. Pre otca vhodné
pracovné činnosti sú s priemernou mesačnou mzdou brutto (14 krát mesačne) od 1 100 eur až do 1
500 eur.

Z výpisu údajov poistenca Rakúskej sociálnej poisťovne k 2.12.2010 vyplýva, že otec poberal od
1.1.2004 do 21.3.2010 podporu v nezamestnanosti, nemocenské dávky, podporu v núdzi s výnimkou
období od 1.1.2004 do 20.1.2004, od 12.2.2004, od 12.2.2004 do 30.4..2004, od 29.8.2005 do
29.10.2005 a od 1.3.2006 do 24.11.2006, kedy pracoval na polovičný úväzok, a od 22.3.2010 doteraz



otec maloletej poberá preddavok na dôchodok. Od 22.3.2010 doposiaľ poberá preddavok na dôchodok.
Z dôchodkovej poisťovne vyplýva, že otec maloletej nepoberá žiadne dávky dôchodkovej poisťovne,
pretože žiadosť o invalidný dôchodok z 31.8.2009 mu bola zamietnutá 23.4.2010. Z Úradu práce Baden
z 21.12.2010 vyplýva, že otec maloletej od 1.1.2004 do 3.3.2009 dostal 114 pracovných ponúk v rôznych
odvetviach, ktoré však z rôznych dôvodov (prax, kvalifikácia alebo obsadenosť) neviedli k prijatiu do
pracovného pomeru. Z potvrdenia Úradu práce Baden zo 16.12.2010 vyplýva, že otec poberal podporu
v núdzi alebo podporu v nezamestnanosti od 22,10 eur denne do 25,18 eur denne.

Z rozhodnutia Základnej školy, R., C. XX z 3.2.2011 č. : 48 - 62/2011 vyplýva, že maloletá bola prijatá
na základné vzdelávanie do 1. ročníka školy v školskom roku 2011/2012 s nástupom od 1.9.2011. Z
potvrdenia F. školy, R., C. XX vyplýva, že výdavky na školský rok 2011/2012, v ktorom bude maloletá
žiačkou 1. ročníka, budú vo výške 294,50 eur (t. j. 29,45 eur na mesiac) - zápis 12 eur, školská taška
42,50 eur, úbor na telesnú výchovu 100 eur, pomôcky na výtvarnú výchovu 20 eur, rodičovský poplatok
8 eur, predstavenia, dopravné ihrisko a koncert 20 eur, zošity, peračník a vybavenie 40 eur, prezuvky 5
eur, poistenie 2 eurá, pomôcky 10 eur, ŠKD 5 eur, školská jedáleň 20 eur a fotografovanie 10 eur.

Z listu Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Bratislava z 30.11.2006 adresovaného
matke maloletej, vyplýva oznámenie, že podľa Európskeho súdneho atlasu vo veciach občianskych
sú príslušnými na základe ňou uvedených adries dva súdy a odporúčanie spísať návrh buď priamo
s advokátom v Rakúsku alebo vypracovať návrh v slovenskom jazyku a jeho preloženie tlmočníkom
do nemčiny a zároveň aj požiadať súd o poskytnutie právnej pomoci v konaní. Z listinného dôkazu,
označeného „maloletá W. F., žiadosť o spísanie návrhu na určenie výživného v cudzine - zaslanie
žiadosti“ adresovanom matkou Okresnému súdu Trnava 11.12.2006, odoslanom v rovnaký deň, vyplýva
žiadosť matky smerovanej uvedenému súdu o spísanie návrhu na určenie výživného.

Z príjmového pokladničného dokladu číslo: 1260 z 18.6.2010 vyplýva, že za ošetrenie maloletej
bolo zaplatené 56,75 eur. Z lekárskeho nálezu MUDr. I. F. zo 16.6.2010 vyplýva, že maloletá je
dispenzarizovaná v imunologicko - alergologickej ambulancii pre recidivujúce respiračné infekty a je
nastavená na liečbu antihistaminikami, ide o lieky s doplatkami.

Matka maloletej na pojednávaní 8.8.2011 uviedla, že otec na výživnom maloletej zaplatil v máji 2011
200 eur a v júni 2011 sumu 200 eur. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného
nevedela uviesť.

Z posudku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch z 30.9.2010 číslo: 2010/70381/DB
vyplýva posudok maloletej W. F., ktorá má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú
starostlivosť od 1.3.2010.

Z výpovede otca maloletej vyplýva, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Uviedol, že matka aj s maloletou sa zo spoločnej
domácnosti vedenej s ním odsťahovali, keď mala maloletá 6 alebo 7 mesiacov. Na jej výživu poslal
asi 150 eur a pred dvoma mesiacmi, t. j. v marci 2010 dal dcére 550 eur vreckové. Uviedol, že v roku
2002 až 2004 pracoval v spoločnosti EIBL, odvtedy nebol už pracovne činný. Nenašiel žiadnu prácu a
ochorel na srdce a v roku 2009 podstúpil operáciu srdca. Jeho súčasný príjem je 690 eur ako pomoc
v hmotnej núdzi, 23 eur denne. Býva u matky, ktorá má dôchodok 954 eur, mesačné nájomné je 850
eur, pretože platí aj úroky z omeškania z nájomného, inak by prišli o bývanie. Po zaplatení elektrickej
energie im nezostane nič. Za ostatných 6 mesiacov s ním bývajú jeho ďalšie maloleté deti C. E., nar.
XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX. S matkou týchto detí je rozvedený, žije v H. a neplatí výživné.
Nemá žiaden majetok, nevlastní žiadne nehnuteľnosti a nemá partnerku. Okrem dvoch detí u neho sa
nachádzajúcich a dcéry na Slovensku nemá inú vyživovaciu povinnosť. Nevedel uviesť výšku celkových
výdavkov na domácnosť ale dôchodok matky vynaložia na nájomné a jeho príjem je spotrebovaný na
výdavky domácnosti. Prejavil ochotu platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Uviedol, že sa nechce
zúčastniť pojednávania na Slovensku a súhlasí, aby sa pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti.
Otec 13.4.2009 absolvoval operáciu srdca.



Z výpovede matky na pojednávaní 9.6.2010 vyplýva, že do 3 rokov maloletej poberala rodičovský
príspevok vo výške 4 700 Sk, v súčasnosti poberá dávky v hmotnej núdzi 119 eur. Prácu sa jej nepodarilo
nájsť z dôvodu, že maloletá bývala často chorá. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť
podľa toho ako sa jej podarí ušetriť. Maloletá sa narodila v Rakúsku, krátko po pôrode s ňou odišla na
Slovensko, pričom otec maloletej jej na výživu neprispieval žiadnou sumou, preto sa obrátila na Centrum
právnej pomoci. V roku 2006 otec prispel 150 eur na výživné maloletej, odvtedy nezaplatil žiadnu sumu.
V ostatnom čase začal maloletú navštevovať, ale na jej výživu neprispel. Maloletá navštevuje pol dňa
škôlku, kde mesačne platí 5 eur za stravu, školné za ňu platí štát, pričom ona dobrovoľne prispieva ešte
v eurách. Pri rôznych výletoch a kultúrnych podujatiach platí 5 až 10 eur mesačne. Maloletá má životné
poistenie, ktoré platí vo výške 13 eur mesačne. Navštevuje alergológa, kde za lieky dopláca 10 až 15
eur mesačne.

Z výpovede matky na pojednávaní 17.12.2012 vyplýva, že matka maloletej od novembra 2011 do januára
2012 mala mesačný príjem brutto z brigád 139 eur a od novembra 2012 má príjem z brigád 115 eur a
poberá dávku v hmotnej núdzi 136 eur mesačne. Matka má mesačné výdavky na maloletú, na stravu 60
eur, na oblečenie 30 eur a na krúžok mažoretiek, ktorý maloletá navštevuje od septembra 2012 12 eur.

Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Zmyslom tejto úpravy je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali
ich účelovo. Okrem toho, výživné ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má
svoje opodstatnenie v aktuálnom čase, kedy úhrada potrieb vzniká, a nie za minulé obdobie. Deň
začatia konania procesný predpis určuje ako deň, keď bol súdu doručený návrh na jeho začatie, resp.
v prípade vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, keď konanie možno začať aj bez návrhu a súd
toto konanie začne, to bude deň vydania uznesenia o začatí konania bez návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo
dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti.
Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným
dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Relevantným dôvodom by mohol
byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky
trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a podobne.

Matka maloletej dôvodom hodným osobitného zreteľa uviedla okolnosť, že v konaní je cudzí prvok a
po návrate z Rakúskej republiky sa nevedela zorientovať (tvrdenie na pojednávaní 9.6.2010). Matkou
tvrdený dôvod súd prvého stupňa správne vyhodnotil tak, že nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa,
pre ktorý by bolo možné výživné na maloletú prisúdiť spätne pred podaním návrhu súdu 5.4.2007,
od narodenia maloletej od X.X.XXXX. Správne vychádzal z toho, že matkou uvádzaná okolnosť nie
je skutočnosťou, ktorá by bránila matke v podaní návrhu súdu pred 5.4.2007. Uvedenému záveru
nasvedčujú aj list matky Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z 28.10.2006 a list
uvedeného subjektu adresovaný matke z 30.11.2006 a list matky z 11.12.2006 adresovaný Okresnému
súdu Trnava na spísanie návrhu na určenie výživného na maloletú. Odvolací súd sa so záverom súdu
prvého stupňa o neexistencii dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý by zakladal možnosť priznať
výživné spätne od 3.8.2005 do dňa podania návrhu do 4.4.2007, stotožnil a rozhodnutie súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prisúdenie výživného na maloletú od 3.8.2005 do 4.4.2007 vyhodnotil
správnym.

Odvolací súd vychádzal pri určení mesačného výživného z príjmov oboch rodičov maloletej a z
ich výdavkov, tiež z odôvodnených výdavkov maloletej. Mesačný príjem matky maloletej bol počas
rozhodného obdobia v roku 2007 vo výške 147,38 eur a od augusta 2008 vo výške 119 eur, v súčasnosti
136 eur. Otcov príjem bol počas celého rozhodného obdobia približne rovnaký 755,40 eur. Pravidelné
mesačné výdavky matky na bývanie sú 100 eur a otcove na bývanie 850 eur, ktoré však nezohľadnil
vzhľadom k tomu, že sa na nich podieľa aj otcova matka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti, svojim



dôchodkom vo výške 954 eur. Výdavky maloletej v mesačnom vyjadrení sú vo výške 180 eur (škola 47
eur, lieky 30 eur, poistné 13 eur, strava 60 eur a oblečenie 30 eur). Pomer mesačných príjmov oboch
rodičov je u matky 15% a u otca 85%, z ktorej skutočnosti vyplýva, že otec je povinný na výdavkoch
maloletej podieľať sa v uvedenom percentuálnom rozsahu vo výške 153 eur (85% zo 180 eur). Výživné
určené na maloletú vo výške 150 eur mesačne zodpovedá uvedenej zásade a tvorí 20% z príjmu výživou
povinného otca.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach
výživou povinného otca je určené výživné platiť, pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k
záveru, že z príjmu 755 eur mesačne, z ktorého ním tvrdené výdavky na bývanie neplatí (je platené z
dôchodku jeho matky), je schopný platiť bežné výživné vo výške 150 eur mesačne. Výživné v uvedenej
výške pokrýva potreby maloletej útleho veku v plnom rozsahu a niet preto dôvodu určiť výživné vo vyššej
výške 500 eur, navrhované matkou, z dôvodu spotrebného charakteru bežného výživného, pričom matka
odôvodnenými potrebami maloletej neuviedla tvorbu úspor maloletej v zmysle § 63 ods. 3 zákona o
rodine.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie (tri dni), ktorá začína plynúť od
právoplatnosti rozsudku. Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí
medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ustanovenie § 160 ods. 1
patrí v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle
od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery
toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu.

Otec mal na výživnom maloletej zaplatiť za obdobie od 5.4.2007 do rozhodnutia odvolacieho súdu do
17.12.2012 (ďalej len „rozhodné obdobie“) 10 316,91eur. V roku 2007 mal zaplatiť na výživnom 39 900
Sk - v apríli vo výške 3 900 Sk (4 500 Sk : 30 dní mesiaca apríl x 26 dní, za ktoré malo byť výživné
poskytnuté) a od mája 2007 do decembra 2007 za 8 mesiacov po 4 500 Sk. V roku 2008 mal otec na
výživnom zaplatiť za 12 mesiacov roka po 4 500 Sk spolu 54 000 Sk. Spolu od 5.4.2007 do 31.12.2008
mal otec na výživnom zaplatiť 93 900 Sk = 3 116,91 eur. Za roky 2009, 2010 a 2011 mal otec na
výživnom maloletej zaplatiť za 36 mesiacov po 150 eur spolu 5 400 eur. Od 1.1.2012 do 17.12.2012 mal
otec na výživnom zaplatiť za 12 mesiacov roku, vzhľadom k splatnosti výživného do 10. dňa v mesiaci,
1800 eur. Z výpovede matky maloletej vyplynulo, že otec zaplatil na výživu maloletej od 5.4.2007 do
17.12.2012 výživné vo výške 400 eur, ktorá skutočnosť vyplýva aj z výpisov z banky, podľa ktorých otec
maloletej zaplatil na výživu maloletej v máji 2011 200 eur a v júni 2011 200 eur. Dlh vzniknutý spätným
určením výživného maloletej a faktickým platením výživného otcom je určený rozdielom spätne určeného
zvýšeného výživného 10 316,91 eur a výživného otcom fakticky zaplateného vo výške 400 eur, 9 916,91
eur, povolil zaplatiť otcovi v mesačných splátkach po 275 eur tak, aby dlh výživného bol zaplatený do
troch rokov, splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 565
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže maloletá prostredníctvom svojej matky žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Zaplatenie dlhu v splátkach odvolací súd povolil vzhľadom k výške dlhu 9 916,91 eur a predpokladaného
mesačného príjmu otca 755 eur (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime - 194,58 eur)
tak, aby nebola ohrozená jeho výživa.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného od 5.4.2007 do 31.12.2008
vo výške 4 500 Sk mesačne a od 1.1.2009 vo výške 500 eur mesačne a vo výroku o zamietnutí návrhu
na určenie výživného za obdobie od 3.8.2005 do 4.4.2007 vo výške 500 eur mesačne potvrdil z dôvodu
vecnej správnosti v zmysle § 219 O. s. p. a tiež vo výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa
správne rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko v danej veci náhrada trov konania nezávisí od výsledku konania, keďže



konanie v danej veci starostlivosti o maloletú v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením §
176 ods. 1 O. s. p. môže začať aj bez návrhu. Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o dlhu zročného
výživného vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvého stupňa o uvedenom nároku v zmysle
§ 220 O. s. p. zmenil v súlade s ustanovením § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pre rozsudok
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ktoré ustanovenia platí v zmysle § 211 ods.2 O. s. p. aj pre
konanie na odvolacom súde, tak, že dlh zročného výživného za obdobie od 5.4.2007 do 17.12.2012 vo
výške 9 916,91 eur povolil otcovi maloletej zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 275
eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. vyslovil o trovách odvolacieho konania podľa § 146 ods. 1
písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže v danej
veci náhrada trov konania nezávisí od výsledku konania, nakoľko konanie v danej veci starostlivosti o
maloletú, o jej výžive, sa mohlo v zmysle § 81 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 176 ods. 1 O.
s. p. začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.