Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/97/2016 z 24. 1. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2017, sp. zn. 3Cob/97/2016, ECLI:SK:KSBA:2017:1111200119.1
Krajský súd Bratislava | 3Cob/97/2016 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111200119.1 | 2017-01-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/93b1e415-f448-4fc2-9be2-3b571474b2fe
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111200119.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/97/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200119
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111200119.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu D.. W. R., F..
XX.X.XXXX, H. S. XXX/X, T., proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2 075,39 EUR EUR s príslušenstvom a o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 27Cb/94/2011-215
zo dňa 1.12.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb/94/2011-215 zo
dňa 1.12.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania  p o t v
r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 2.075,39 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 8.10.2010 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 143,72 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2.
V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 4.9.2010 o 11:30
hod. došlo k poškodeniu vozidla Mercedes Benz, L.: T., R.: V., ktorého vodičom bol žalobca a vozidlom,
ktoré škodu spôsobilo bol taktiež Mercedes Benz L.: Q., ktoré riadil E. I. a jeho vlastníkom je S. J.
- RS Trans. Toto vozidlo malo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uzatvorené u žalovaného. Účastníci dopravnej nehody spísali správu o nehode v ktorej škodca
uznal zavinenie, čomu korešpondovali aj výpovede na pojednávaniach. Po telefonickom rozhovore s
majiteľom motorového vozidla súhlasil žalobca s riadne vyplnenou správou o nehode, nakoľko majiteľ S.
J. ho presvedčil, že by sa znehodnotil prepravovaný betón vo vozidle (domiešavači), ktoré ho prevážalo
a tým by vznikla ešte väčšia škoda. Dňa 6.9.2010 si poškodený, D.. W. R., uplatnil u žalovaného nárok
na náhradu škody. Dňa 13.9.2010 bola zároveň škodová udalosť oznámená poisteným žalovanému.
Škodová udalosť bola poisťovňou vedená pod číslom 9516308162. Dňa 22.9.2010 oznámením o riešení
škodovej udalosti poisťovňa škodovú udalosť z dôvodu nepreukázania poškodenia ukončila bez nároku
na poskytnutie náhrady uplatňovanej škody. Žalobca vyhotovil fotodokumentáciu, motorové vozidlo
dal riadne opraviť  do autorizovaného servisu Mercedes - Benz. Po oprave poškodeného vozidla
žalovanému doložil faktúry za opravu - č.  9251003073 zo dňa 10.9.2010 splatnú 24.9.2010 na sumu
1.062,55 EUR (čelné sklo) a  č. 9251003074 zo dňa 10.9.2010 splatnú 24.9.2010 na sumu 71,59 EUR



(stierač) a faktúru za zapožičanie náhradného vozidla E. L. za obdobie od 4.9.2010 do 10.9.2010 č.
0850910 zo dňa 13.9.2010 splatnú 13.9.2010 na sumu 1.041,25 EUR.  Z výpisu z účtu žalobcu vyplývalo,
že sumu 1.062,55 EUR zaplatil dňa 3.11.2010, sumu 71,59 EUR dňa 24.11.2010 a sumu 1.041,25 EUR
v hotovosti dňa 13.9.2010, čo vyplývalo z príjmového pokladničného dokladu číslo 0850910. Listom
zo dňa 14.9.2010 žalovaný žiadal o možnosť obhliadky poškodeného vozidla, avšak v čase prevzatia
predmetného listu už bolo motorové vozidlo opravené. Súd tiež zistil, že žalobca dal znalcovi, O.. L.
F., vypracovať znalecký posudok. Znaleckým posudkom č. 4/2011 zo dňa 12.1.2011 vo veci výpočtu
výšky škody na vozidle žalobcu bola  ku dňu 4.9.2010  stanovená výška škody v sume 1.134,14 EUR
vrátane 19 % DPH. Výška škody, ktorá spočívala vo vynaložení vyšších nákladov na požičanie si
náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by boli inak vynaložené na prevádzku vlastného
vozidla predstavovala čiastku 958,25 EUR vrátane 19 % DPH. Predmetné sumy si žalobca aj uplatnil v
tomto konaní v sume 2.092,39 EUR, pričom ako žalobca uviedol, administratívnym nedopatrením bola
v žalobe uvedená suma 2.075,39 EUR, ktorú však už nezmenil.

3.
V súvislosti so zmenou v osobe žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že v čase vzniku poistnej
udalosti a v čase podania žaloby bol vlastníkom motorového vozidla pôvodný žalobca titulom Zmluvy o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 609110 zo dňa 7.8.2007, pričom D.. W. R. bol držiteľom
a prevádzkovateľom motorového vozidla a to titulom podpísanej Dohody o postúpení práv a prevzatí
záväzkov zo Zmluvy o AutoKredite č . 609110 zo dňa 5.3.2010, podľa ktorej vstúpil do všetkých práv a
povinností aj zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 609110 a teda zabezpečovací
prevod trval do doby riadneho a úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok žalobcu, čo
bolo rozväzovacou podmienkou zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Keďže s rozväzovacou
podmienkou sa spája prevod vlastníckeho práva, na JUDr. Zoltána Valentoviča dňom 18.7.2011, kedy
boli uhradené všetky  záväzky zo zmluvy, bolo na neho prevedené vlastnícke právo k poškodenému
motorovému vozidlu.

4.
Súd prvej inštancie uviedol, že na základe zistených skutočností a podľa príslušných zákonných
ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ“), zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
(najmä § 4 ods. 1, a 2, a § 15 ods. 1,) bolo v konaní jednoznačne preukázané naplnenie všetkých
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to
existencia škodovej udalosti vyvolanej osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, existencia
škody a existencia príčinnej súvislosti medzi oboma týmito predpokladmi. Poukázal na to, že osobitná
povaha prevádzky dopravného prostriedku spočíva vtom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý
svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku.
Zdroju zvýšeného nebezpečenstva nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru
pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom
ich užívania v súlade s príslušnými pravidlami premávky. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú
často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ ani vodič nemôžu mať vplyv. Preto je odôvodnená
objektívna zodpovednosť. Škoda (prasklina) na čelnom skle motorového vozidla poškodeného bola v
tomto prípade jednoznačne spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, nakoľko k
odmršteniu kameňa spod kolies motorového vozidla  poisteného u žalovaného ako škodovej udalosti
došlo práve v súvislosti s vlastnosťami prevádzky motorového vozidla, teda škodová udalosť bola
vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Liberácia prevádzateľa prichádza do
úvahy iba v prípade, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke,
pričom je liberácia zároveň viazaná na podmienku, že prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť
ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ak však bola príčinou škody,
hoci aj len čiastočne okolnosť, ktorá má svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, nemôže sa
prevádzateľ zodpovednosti zbaviť, a to bez ohľadu na to, či ju mohol alebo nemohol odvrátiť. Súd dospel
k záveru, že v danom prípade nebola splnená prvá podmienka liberácie, t.j. že škoda má byť spôsobená
inými okolnosťami, než sú okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Práve naopak, škoda vznikla
v dôsledku okolností, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke, pričom v takýchto prípadoch nie je možná
žiadna liberácia (ani z dôvodu, že prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho požadovať). Je nepochybné, že motorové vozidlo bolo v prevádzke, pričom
za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou,
riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou. K odmršteniu kameňa



spod kolies motorového vozidla  prichádza práve z dôvodu chodu motorového vozidla a je faktom, že
na vozovke sa kamienky nachádzajú, avšak  keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť, práve pre
takýto prípad sa uzatvárajú poistné zmluvy. Žalovaný mohol vzhľadom na opakujúce sa prípady v súdnej
praxi zahrnúť takýto prípad do výluk z poistenia, čo však neurobil, nakoľko práve pre takéto prípady
uzatvárajú subjekty poistné zmluvy, avšak keď má dôjsť ku konkrétnemu plneniu zo strany žalovaného,
argumentuje sa nenaplnením zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, resp. naplnením
liberačných dôvodov. Okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, t.j. vonkajšie okolnosti (napr.
samovoľné uvoľnenie kameňa zo skaly ) sú také, ktoré nesúvisia s činnosťou, ktorú možno označiť za
prevádzku dopravného prostriedku. Súd vzhľadom  na uvedené považoval argumentáciu žalovaného
v tomto smere za účelovú.

5.
Na základe ustálenej judikatúry súd prvej inštancie uviedol, že nie je podstatné, či poškodený vec
skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený
s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu),
pretože tieto okolnosti sú náhodné a bez súvislosti s príčinou vzniku škody. Výška škody na veci
nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v
dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu. K výmene čelného skla
došlo v autorizovanom servise, žalobca si dokonca nechal vypracovať znalecký posudok nezávislým
znalcom a z tohto aj vychádzal. Pod skutočnou škodou rozumieme ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu
treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová
udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. Skutočnou škodou v zmysle § 442 ods. 1
OZ bola majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo
k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že
navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou v
danom prípade bolo preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie aritmetický
priemer, resp. individuálne výpočty žalovaného o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne
vybranom okruhu požičovní. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby
hľadal v takomto prípade najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami
podľa podmienok ktoré ponúkajú. Navyše vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu
v tejto oblasti služby požičovní sú na porovnateľnej úrovni. Poškodený si okrem toho prenajal  auto
na  dobu trvania opravy od 4.9.2010 do 10.9.2010. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil
vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na
prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať
za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov
( R7/1992).

6.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že poistná zmluva bola platne a účinne uzavretá, došlo k poistnej
udalosti a vzniku škody na motorovom vozidle v dôsledku udalosti majúcej pôvod v prevádzke
dopravného prostriedku bez existencie liberačných dôvodov, a preto považoval nárok žalobcu podložený
listinnými dôkazmi a znaleckým posudkom  jednoznačne za preukázaný a uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť spôsobenú škodu vo výške žalovanej istiny. Žalobca si ďalej uplatnil zákonné úroky z omeškania
zo žalovanej istiny vo výške 5 % ročne od 14.9.2010 do zaplatenia. Na základe vyššie uvedených
skutočností a príslušných zákonných ustanovení je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania deň
nasledujúci po dni uplynutia 15- dňovej lehoty po skončení šetrenia (Oznámenie o riešení škodovej
udalosti zo dňa 22.09.2010 o tom, že škodovú udalosť zakladá bez náhrady), t.j. dňom 8.10.2010, a preto
súd uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnené zákonné úroky z omeškania zo
žalovanej istiny od 8.10.2010 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti čo do úrokov z omeškania uplatnených
za obdobie od 14.9.2010 do 7.10.2010 súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 3, nakoľko žalobca mal v konaní neúspech len v pomerne nepatrnej časti úrokov z omeškania.

7.
Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 205 ods. 2,
písm. d/ a f/ O.s.p. Poukázal najmä na to, že žalobca bol pri uplatnení náhrady škody upozornený
na nutnosť obhliadky poškodeného čelného skla a stierača technikom SLOVEXPERTY, s.r.o., pričom
však k obhliadke zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Po oprave poškodeného motorového vozidla boli



žalovanému predložené len faktúry za opravu čelného skla a stierača a za prenájom náhradného
motorového vozidla počas opravy. Žalovaný tieto faktúry však neuhradil, nakoľko nemal preukázaný
vznik a rozsah poškodenia, pričom poukázal na § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalovaný opätovne
vyjadril svoje výhrady k postupu súdu, ktorým pripustil zmenu na strane žalobcu, pričom uviedol, že v
priebehu konania uplatnil námietku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, keď bolo jednoznačne
preukázané, že všetky predložené faktúry boli uhradené vedľajším účastníkom, avšak súd rozhodol o
zmene účastníka, proti čomu žalovaný mal výhrady a zniesol i námietku premlčania, ktorú však súd
neakceptoval, napriek tomu, že podľa žalobcu bol nárok premlčaný tak v subjektívnej ako aj v objektívnej
lehote. Žalovaný zastával názor, že žalobu nemala podávať leasingová spoločnosť, ktorá síce v čase
dopravnej nehody bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla, no nebola poškodeným, keďže
neuhradila žiadnu z faktúr za opravu, a preto mal žalobu podať D.. W. R.. Teda neboli podľa žalovaného
splnené zákonné predpoklady na zmenu žalobcu v zmysle § 92 ods. 2, a 3, O.s.p. Na základe uvedeného
žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh v celom rozsahu
zamietol.

8.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

9.
Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však
zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do
30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30.
júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

10.
Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 ods. 1, C.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1, C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
vecne správny.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 92 ods. 2, a 3, O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania o zmene na strane žalobcu) ak
po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu,
ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí
ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto,
sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Podľa § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

11.



Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý následne i správne právne posúdil. Žalovaný
opätovne v odvolaní namietal nepreukázanie nároku žalobcu, resp. nepristavenie poškodeného
motorového vozidla žalovanému za účelom preukázania rozsahu spôsobenej škody. Vzhľadom k tomu,
že sa odvolával na výzvy, ktoré žalobcovi predkladal, odvolací súd z obsahu spisu zistil, že výzvou zo
dňa 7.9.2010 žiadal žalobcu o predloženie dokladov na preukázanie poškodenia motorového vozidla
ich zaslaním na adresu žalovaného do 7 dní od doručenia tejto výzvy. O povinnosti pristaviť auto na
vykonanie obhliadky sa žalovaný v tejto výzve nezmienil, ale urobil tak až následne vo výzve zo dňa
13.9.2010, keď však poškodené vozidlo už bolo preukázateľne opravené. Z obsahu spisu je zrejmé,
že D.. W. R. zaslal žalovanému faktúry za opravu/výmenu čelného skla a za zapožičanie náhradného
vozidla ako i fotodokumentáciu a následne si dal vypracovať i znalecký posudok, ktorým bola určená
výška spôsobenej škody. Z ďalších predložených dokladov (správa o nehode) vyplývalo, že poistený u
žalovaného si priznal zodpovednosť za vznik škody. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným poukazuje
na § 15 ods. 1, zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý síce stanovuje povinnosť poškodeného preukázať svoj
nárok, ale neurčuje spôsob akým tak má urobiť. Odvolací súd tak uplatnený nárok žalobcu považuje za
oprávnený a námietku žalovaného za nedôvodnú. Čo sa týka námietky žalovaného týkajúcej sa zmeny
na strane žalobcu, odvolací súd považuje postup súdu prvej inštancie za procesne správny, v súlade
s vyššie citovaným ustanovením O.s.p. platným a účinným v čase rozhodnutia o tejto zmene. Nakoľko
odvolací súd z obsahu spisu zistil, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie o predmetnej zmene
na strane žalobcu, považuje s tým súvisiacu námietku žalovaného spolu s námietkou premlčania za
neopodstatnenú. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
C.s.p. ako vecne správne potvrdil stotožňujúc sa i s jeho odôvodnením.

12.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p.  v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1, C.s.p., nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom            (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)             (§ 428 C.s.p.).