Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/259/2012 z 20. 11. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. novembra 2012, sp. zn. 3CoE/259/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:3805202191.1 Krajský súd Trenčín | 3CoE/259/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:3805202191.1 | 2012-11-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 109 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/225875e9-5d99-4d41-901a-3ce9142b48df Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3805202191.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/259/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805202191
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3805202191.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti povinnému: H. P., bytom O. XX/XX, J., o vymoženie 999,47 eur s príslušenstvom,
na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/208/2005-18 zo dňa 6.
júna 2012 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Uviedol,
že oprávnený návrhom podaným dňa 18.02.2005 navrhol vykonať exekúciu voči povinnej, na podklade
notárskej zápisnice č. N 3742/2004, NZ 77626/2004 zo dňa 23.10.2004 spísanej notárom JUDr. Jarmilou
Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr. Tomáša Kušníra. Predmetná notárska zápisnica ako exekučný
titul v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. v predmetnej exekúcii zaväzovala povinnú k zaplateniu
1.155,25 eur s úrokom z omeškania 0,25 % denne od 17.06.2004 do zaplatenia. V zmluve o úvere č.
3410274 uzavretej dňa 22.04.2004 sa nachádza zapracované splnomocnenie, podľa ktorého povinná
ako splnomocniteľ splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako
exekučného titulu t.j., aby v jej mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom pre exekúciu podľa Ex. por. na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky
a jej príslušenstva. Súd prvého stupňa zmluvu o úvere považoval jednoznačne za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ teda oprávnený, ako veriteľ, sám vybral
osobu, ktorá následne za povinnú prejavila vôľu a uznala dlh vo výške, ktorú označil zástupca dlžníka
s príslušenstvom, ktoré taktiež určil zástupca dlžníka, súd prvého stupňa zastáva názor, že takáto
dohoda o plnej moci je neplatná v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre kolíziu záujmov
zástupcu a zastúpeného. Celé dojednanie - splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere hodnotí ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná, resp.
je neplatná v zmysle § 39 v spojitosti s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Povinná nevyjadrila súhlas
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Ex. por., preto sa exekúcia viedla
na podklade nespôsobilého exekučného titulu. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Dojednanie úrokov z omeškania v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne,
čo predstavuje 91,25 % ročne považoval za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a
teda pre rozpor so zákonom za absolútne neplatné. Pokiaľ ide o poplatok dojednaný vo výške 477,33
eur, ktorý má podľa bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok
a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, súdu prvého stupňa nie je zrejmá tvorba a
funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. Akákoľvek odplata za



poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 71,90 % len pri dobe splácania v 9 mesačných splátkach, a
to vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade poplatku
v uvedenej výške ide zároveň o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. O náhrade trov exekúcie rozhodne súd prvého stupňa po tom, ako
súdny exekútor predloží vyúčtovanie trov exekúcie spolu s exekučným spisom.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/
O.s.p., § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležite
dokazovanie. Mal za to, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne
schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že
výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie
veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď
už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti.
Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej
zápisnice) limitovaný § 36 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, ktorý vyjadruje
verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods.
2 Notárskeho poriadku. Nemôže dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu
účinkov notárskej zápisnice na právne postavenie povinnej tam, kde neexistujú a to preto, že z vôle
zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné právo zaraďuje. Poukázal
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/09 zo dňa 11.11.2010. Povinnosťou všeobecných
súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad je vykladať právny predpis spôsobom
ústavne konformným. Notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok je exekučný súd viazaný
rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Exekučný súd vydal rozhodnutie
bez aplikácie relevantnej právnej normy, bez vykonania ústavne súladnej interpretácie aplikovaných
právnych noriem a bez vykonania dokazovania, čím porušil právo oprávneného na súdnu ochranu.
Súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady
rovnosti zbraní. Došlo k vylúčeniu akejkoľvek možnosti podania opravného prostriedku vo vzťahu k
meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak bola
porušená zásada dvojinštančnosti súdneho konania. Exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával
a k záverom dospel len na základe domnienok, bez reálneho zistenia skutkového stavu. Uviedol,
že udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za
neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v jeho neprospech. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň
preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho
zákonníka. Je určité a zrozumiteľné, z prejavu vôle povinnej je zjavný jej úmysel, jej vôľa a nemožno
mať pochybnosti o obsahu jej vôle. Pri náležitom posúdení, nie je možné dospieť k záveru o neurčitosti
udeleného plnomocenstva. Oprávnený mal za to, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať
dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok
vzniká. Povinná tak mohla svoj dlh uznať už v čase uzatvorenia zmluvy o úvere s oprávneným. Nešlo o
budúce právo, t. j. právo, ktoré by povinnej vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa nemohla platne vzdať
s poukazom na § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka.
Oprávnený poukázal na absurdnosť záveru súdu prvého stupňa, že povinná sa udelením plnomocenstva
vzdala akéhokoľvek práva. Žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinná nemôže po udelení
plnomocenstva sama dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo jej ostalo
v plnej miere zachované a mohla ho kedykoľvek platne využiť. Udelenie plnomocenstva v žiadnom
prípade neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva, ani slobody rozhodovania o výkone tohto
práva. Sloboda rozhodovania je nepochybne zachovaná aj prostredníctvom možnosti zastúpeného
kedykoľvek odvolať udelené plnomocenstvo. Povinná toto právo nevyužila. Ak udelila svojmu zástupcovi
plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným,
zákonným spôsobom, tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom to si vyžaduje aj
určenie, do kedy bude dlh splatený. Nie je preto možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený
v notárskej zápisnici uviesť do kedy povinná dlh splatí. Zástupca povinnej bol na základe udeleného
plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto
úlohu, ktorú mu povinná udelením plnomocenstva zverila si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom



neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinnú vo väčšom rozsahu
než bola povinná plniť podľa zmluvy o úvere. Záujmy zástupcu súd prvého stupňa považoval za rozporné
so záujmami povinnej, čo spôsobuje neplatnosť zastúpenia pre rozpor so zákonom. V tejto otázke založil
svoje konštatovanie a rozhodnutie na dohadoch, domnienkach a vlastnom presvedčení. Nevychádzalo
z dôsledne zisteného skutkového stavu, pretože vo veci nebolo vykonané dokazovanie. Súd prvého
stupňa vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým záujmom povinnej. Záver súdu
o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por. musí byť spísaná
nielen povinnou, ale aj oprávneným je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením
Najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Co 7/2007. Rovnaký záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 5/2000. Oprávnený zvýraznil skutočnosť, že otázku, či exekučný titul bol vydaný
v súlade s právnym poriadkom, a teda či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu
alebo nie, súd prvého stupňa už raz posudzoval a o nej už raz právoplatne rozhodol. Poverenie na
vykonanie exekúcie vydal, teda zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu so zákonom. Oprávnený zároveň upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie
exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie
nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Po podaní odvolania, oprávnený podaním zo dňa 26.07.2012, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa
10.08.2012, podal návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie
právnej argumentácie k podanému odvolaniu. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012. Uviedol, že exekučný súd vo svojom
rozhodnutí vôbec neuviedol, na základe čoho zistil značnú nerovnováhu v konkrétnych právach a
povinnostiach zmluvných strán. Podľa ustanovenia článku 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS možno
použiť jej prílohu, ako indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. Medzi týmito podmienkami sa splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník
dobrovoľne splnomocňuje fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu výslovne
nenachádza. Nemožno preto zistiť, prečo súd odkazuje na smernicu Rady 93/13/EHS, ako ju aplikoval v
konkrétnom prípade, a ako sa riadil jej ustanoveniami pri výklade pojmu neprijateľná podmienka, a ako ho
následne aplikoval na konkrétny skutkový stav. Jednotlivé ustanovenia smernice totiž nemožno aplikovať
vo vytrhnutom kontexte, izolovane, v prospech jednej zo zmluvných strán, resp. účastníkov následného
sporového konania, ale v celom jej znení, kontexte, nadväznosti a podmienenosti jednotlivých jej
ustanovení pri výklade a následnom aplikovaní na konkrétny právny vzťah. V každom prípade však platí,
že prejudiciálnu otázku môže podať ktorýkoľvek súdny orgán členského štátu v ktoromkoľvek štádiu
konania, ktoré pred ním prebieha a bez ohľadu na povahu súdneho rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí. Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce
sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo
právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi
súdmi Slovenskej republiky. Je nepochybné, že v súlade s čl. 51 ods. 1 Charty základných práv EÚ
súd aplikuje v predmetnom spore právo EÚ, najmä musí eurokonformne vykladať vnútroštátne právo
v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS. Podľa názoru oprávneného by ustanovenia vnútroštátneho
práva mali byť vykladané v rámci smernice Rady 93/13/EHS v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv EÚ, ktorá im je ako prameň primárneho práva Európskej únie aj nadradená. Navrhol,
aby odvolací súd exekučné konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a položil Súdnemu
dvoru EÚ prejudiciálne otázky, a to či je za neprijateľnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy a či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi.

Podľa § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného
predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.



Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 36 ods. 5 Ex. por., ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania.

Citované ustanovenie § 36 ods. 5 Ex. por. reaguje na výnimku z pravidla o neprerušiteľnosti exekučného
konania, ktorá je obsahom právnej úpravy v § 14 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa citovaného ustanovenia začatie
konkurzného konania má okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo
exekučné konania sa prerušujú. To sú aj účinky začatia reštrukturalizačného konania podľa § 114 zákona
č. 7/2005 Z. z. Z toho vyplýva, že na súdnu exekúciu netreba aplikovať § 47 cit. zákona, ktorý prerušenie
konaní spája s vyhlásením konkurzu. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu je aj to, že už začaté konania
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa dňom vyhlásenia konkurzu zastavujú. Ak v konaní o
výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu,
avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy
konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným veriteľ zabezpečenej pohľadávky,
výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, akoby
konkurz nebol vyhlásený.

Nad rámec uvedeného je potrebné uviesť, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
ako subsidiárneho právneho predpisu k Ex. por. nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie
a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu
Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie
je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej
republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť
konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného
prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je
vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva, teda musí mať bezprostredný súvis so
sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej.
Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a
irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah
na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá
reálny základ v prejednávanom spore.

Odvolací súd pre zdôraznenie vecnej správnosti svojho rozhodnutia v časti výroku, ktorým návrh
oprávneného na prerušenie konania zamietol, napriek ustanoveniu § 36 ods. 5 Ex. por. videl za
nevyhnutné zaoberať sa otázkami, ktoré oprávnený v predmetnom návrhu na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu považoval za
prejudiciálne.

Prvá otázka je, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny
úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť
exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy. Odvolací súd uvádza, že exekúciu je možné vykonať aj
na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Vyhlásenie povinnej o uznaní
právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici (exekučnom titule v
preskúmavanej veci), bolo však za povinnú vykonané jej zástupcom, ktorého plná moc bola udelená v
zmluve o úvere zo dňa 22.04.2004. Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári,
ktorého obsah povinná nemohla ovplyvniť, z čoho vyplýva, že samotného splnomocnenca si nevybrala
slobodným výberom na základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Záujmy



takto určeného splnomocnenca sú v rozpore so záujmami povinnej v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a každý jeho právny úkon urobený za povinnú, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej
zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a
notárska zápisnica zo dňa 06.11.2004 preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Tento právny názor
vychádza z ustálenej praxe odvolacieho súdu vysloveného vo viacerých svojich rozhodnutiach, ako
aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 263/2010 zo
dňa 21.12.2011. Nakoľko je uvedená otázka doložená viacerými rozhodnutiami krajského súdu, ako aj
predmetným uznesením Najvyššieho súdu, nemá základ v prejednávanom spore.

Druhou otázkou, ktorá mala byť podľa oprávneného Súdnemu dvoru EÚ predložená, je otázka, či je v
súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni
vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Súdny dvor EÚ už vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05) a vo veci
Océano Grupo Editorial a Salvat Editores (C-240/98 až C-244/98) uviedol, že systém ochrany zavedený
Smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti,
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom
bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným
účastníkom zmluvy. Možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice, teda zabránenie
tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov. Ustálená judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia
posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd
dospeje k záveru o nekalosti takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky
relevantné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle
práva Slovenskej republiky je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Ex. por. alebo
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Ex. por., obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči
spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Na základe uvedeného možno dôjsť k
záveru, že nie je dôvod mať pochybnosti o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že
postupuje zákonným spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa
voči spotrebiteľovi, a uvedené zabránenie potom nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv
EÚ o ochrane vlastníckeho práva, a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý
proces. Uvedené posúdenie bol odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej
konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru
EÚ, keď toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne
v súlade s doktrínou acte éclaire ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky z povinnosti
predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Doktrína acte éclaire (konanie objasnené alebo
konanie už rozsúdené) je pritom založená na koherencii a vnútornej konzistencii judikatúry Súdneho
dvora EÚ, teda na konštantnej judikatúre, judikatúre ustálenej, nemeniacej sa v čase. Predstavuje snahu
o to, aby sa neodpovedalo na už zodpovedané a neriešili sa „problémy“, ktoré už problémami v dôsledku
existencie konštantnej judikatúry vlastne nie sú. Doktrína acté clairé (konanie jasné alebo konanie
zrozumiteľné) je potom založená na postuláte, že začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné
v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa
s predbežnou otázkou na Súdny dvor ES.

Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že v preskúmavanej exekučnej veci nie
je potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou (otázkami) týkajúcimi sa výkladu úniového práva na Súdny
dvor EÚ, a preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.

Následne odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa §
221 ods. 1 písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného
zákonného ustanovenia.



Podľa § 57 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom od 08.08.2012, ak súd rozhoduje podľa odseku 1 písm.
g) a k), nariadi pojednávanie. Po právoplatnosti uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú súd
exekúciu zastaví.

Podľa § 243 ods. 1 Ex. por., tento zákon sa vzťahuje aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto
zákona.

Odvolací súd uvádza, že exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v
ktorom je súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu
súdnych a iných rozhodnutí po splnení zákonných podmienok poverený na vykonanie exekúcie. S
prihliadnutím na § 251 ods. 4 veta prvá O.s.p. v platnom znení je nepochybné, že Občiansky súdny
poriadok je subsidiárnym právnym predpisom, ktorý sa použije na exekučné konanie len za predpokladu,
že Exekučný poriadok neustanovuje niečo iné.

V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy
sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu
jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je
ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je
§ 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č.
291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania
začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č.
32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom
č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa
aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods.
1).

Odvolací súd zdôrazňuje, že s účinnosťou od 08.08.2012 bolo do Ex. por. zákonom č. 230/2012 Z.
z. zavedené ustanovenie § 57 ods. 5, v zmysle ktorého, pokiaľ exekučný súd rozhoduje o zastavení
exekúcie pre jej neprípustnosť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57
ods. 1 písm. g/ Ex. por.), je v takomto prípade potrebné nariadiť pojednávanie. Súd prvého stupňa v
predmetnej exekučnej veci vo výrokoch napadnutých oprávneným vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por., s odôvodnením, že notárska zápisnica (exekučný
titul) je z pohľadu ustanovení § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka považovaná za
nespôsobilý exekučný titul.

S poukazom na vyššie uvedenú zásadu, ako aj v nadväznosti na gramatický a logický výklad
prechodného ustanovenia § 243 ods. 1 Ex. por. v znení novely č. 230/2012 Z. z. bolo zrejmé, že v
predmetnej exekučnej veci je nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Primerane sa tak použijú ustanovenia
prvej hlavy štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, teda aj ustanovenie § 206 ods. 1 O.s.p., podľa
ktorého ak ten, kto je na to oprávnený, včas podá odvolanie, rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť,
pokiaľ odvolací súd o odvolaní právoplatne nerozhodne. Podanie odvolania má teda odkladný
(suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej
zastavení, a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o odvolaní prechádza na
odvolací súd. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu, rovnako ako pre rozhodnutie súdu prvého stupňa, je
v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanoveniami § 167 ods. 2 a § 211 ods. 2 O.s.p. rozhodujúci
stav v čase jeho vyhlásenia.

Na základe uvedeného, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne posúdi otázku prípustnosti, resp. neprípustnosti
predmetnej exekúcie v súlade s príslušnými ustanoveniami Ex. por., ako aj príslušnými ustanoveniami
právneho poriadku chrániacimi spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.