Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/192/2017 z 20. 3. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. marca 2018, sp. zn. 9Co/192/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7216204053.1
Krajský súd Košice | 9Co/192/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7216204053.1 | 2018-03-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/46e8acd2-1a56-4daa-94c0-575229c3f525
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7216204053.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/192/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216204053
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216204053.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: BETABYT Prešov, s.r.o.. so sídlom
v Prešove, Masarykova 8, IČO: 36 464 228, zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so
sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, proti žalovanému: RiD s.r.o., so sídlom vo Vajkovciach č. 300, IČO:
36 831 964, zastúpenému Advokátskou kanceláriou VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Kuzmányho 29, o zaplatenie 23.231,59 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice II zo dňa 20.10.2016 č.k. 28C/104/2016-85 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   rozsudok.

Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 23.231,59 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobca ako nájomca a
žalovaný v hmotnoprávnom postavení podnájomníka uzavreli písomnú zmluvu o podnájme nebytových
priestorov, ktorou žalobca prenechal žalovanému na dočasné užívanie na dobu neurčitú nebytové
priestory, nachádzajúce sa v G. D. M. Č.. X. Zmluvné strany dohodli výšku nájomného vo výške
1.691,83 eur mesačne (spolu za skladovacie i kancelárske priestory), ktorá suma sa mala navýšiť o
daň z pridanej hodnoty a zároveň sa dohodli na úhrade za služby spojené s užívaním prenechaných
nebytových priestorov v paušálnej výške 915,- eur bez DPH mesačne. Žalovaný mal uhrádzať nájomné
a náhradu za služby spojené s užívaním mesačne na základe faktúry, vždy do 10 dní od dátumu ich
vystavenia, pričom nájomné mal uhrádzať priamo žalobcovi a náhradu za služby spojené s nájmom na
účet spoločnosti Nábytok Prešov, a.s.. V tej súvislosti v podnájomnej zmluve bolo uvedené, že Nábytok
Prešov a.s. (vlastník a prenajímateľ nebytových priestorov) „splnomocňuje“ na prípadné vymáhanie dlhu
na úhradách za služby spojené s užívaním nebytových priestorov, žalobcu. Obsah právneho vzťahu
medzi žalobcom a spoločnosťou Nábytok Prešov a.s. podľa názoru súdu prvej inštancie dotvárajú tiež ich
dojednania, obsiahnuté v písomnosti označenej ako „Udelenie súhlasu na uzatváranie zmlúv o podnájme
nehnuteľností, Udelenie plnomocenstva na vymáhanie pohľadávok v mene prenajímateľa“, ktorými
spoločnosť Nábytok Prešov a.s. udelila žalobcovi súhlas na prenechávanie do podnájmu predmetných
nebytových priestorov v jeho vlastníctve a zároveň došlo k určeniu, že platby za služby spojené s
nájmom budú podnájomníkmi poukazované na účet spoločnosti Nábytok Prešov a.s. s tým, že v prípade
vzniku dlhu na úhradách za služby mal podľa dohody tento vo vlastnom mene  vymáhať žalobca.
Žalobca vyúčtoval žalovanému nájomné postupne faktúrami uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie.



Žalovaný správnosť fakturácie nerozporoval a nepopieral ani, že takto vyúčtovanú cenu nájmu a s
nájmom poskytovaných služieb, ani v dohodnutej lehote splatnosti a ani neskôr, nezaplatil. Spoločnosť
Nábytok Prešov a.s. vyúčtovala žalovanému úhradu za služby spojené s nájmom faktúrami uvedenými
v napadnutom rozsudku.

3. Po právnom posúdení veci v zmysle § 50, § 663, § 720 Občianskeho zákonníka, § 1 písm. a, § 3 ods.
1 až 4, § 5 ods. 3, § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len zák. č.
116/1990 Zb.) súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je v celom rozsahu dôvodný.

4. Žalovaný v konaní nerozporoval základ a ani výšku uplatneného nároku na zaplatenie nájomného
v sume 18.761,59 eur. V tejto časti bolo v konaní preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá
podnájomná zmluva, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť žalobcovi nájomné v  dohodnutej
výške  a  v  určený  deň  splatnosti, že nájomné žalobca vyúčtoval žalovanému za obdobie trvania
nájomného vzťahu faktúrami č. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX,
Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXX,  Č.. XXXXXXXXX V. Č.. XXXXXXXXX v celkovej
sume 18.761,59 eur, ktorý záväzok do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaný nesplnil.

5. Spornou medzi stranami ostala ostatná časť uplatneného nároku, smerujúca k úhrade za služby
spojené s užívaním nebytových priestorov vo výške 4.470,- eur. V tejto časti žalovaný síce nespochybnil
skutkové tvrdenia žalobcu o dôvode a výške uplatneného nároku, namietal však vecnú legitimáciu
žalobcu k tejto pohľadávke, a rozporoval, aby bol žalobca jej veriteľom, argumentujúc, že podľa
podnájomnej zmluvy mal byť tento záväzok z právneho vzťahu z podnájomnej zmluvy splnený
spoločnosti Nábytok Prešov a.s., ktorá úhrady za služby aj vyúčtovala faktúrou.

6. Pre rozhodnutie o tejto časti uplatneného nároku súd prvej inštancie vychádzal z časti IV bod 10 písm.
b) podnájomnej zmluvy, ktorou si zmluvné strany dohodli, že „ostatné náklady“, ktorými sa v kontexte
ostatných zmluvných dojednaní, bezpochyby rozumeli úhrady za služby poskytované s nájmom, má
zaplatiť žalovaný spoločnosti  Nábytok Prešov a.s., na konkrétne v zmluve uvedený bankový účet.
Podnájomnú zmluvu medzi sebou uzavreli len strany, preto práva a povinnosti sa mohli bez ďalšieho
založiť iba medzi tými zmluvnými stranami. Pokiaľ ide o oprávnenie tretej osoby vychádzajúc z ust.
§ 50 ods. 2 Občianskeho zákonníka, toto je účinné len v prípade, že s takouto dohodou by táto
osoba prejavila súhlas. Spoločnosť Nábytok Prešov a.s., i keď sú  v podnájomnej zmluve podpísaní
členovia jej predstavenstva, zmluvu neuzavrela, ale ako vlastník nehnuteľnosti vyjadrila súhlas s
prenechaním nebytových priestorov žalovanému. Žalobca a spoločnosť Nábytok Prešov a.s. svoje práva
a povinnosti pri prenajímaní nehnuteľností žalobcom vo vlastníctve spoločnosti Nábytok Prešov a.s.
upravili písomnou dohodou zo dňa X.X.XXXX. V zmysle tejto dohody mal žalobca pri prenajímaní
nehnuteľností rozlišovať nájomné a úhrady za služby spojené s nájmom, pričom v podnájomných
zmluvách mal upraviť povinnosť podnájomníkov platiť úhrady za služby na účet spoločnosti Nábytok
Prešov a.s. Napriek tomu oprávnenie vymáhať i túto úhradu vo vlastnom mene, podľa tejto dohody
zostalo žalobcovi. Podľa názoru súdu prvej inštancie vychádzajúc z týchto skutkových zistení nedošlo
k zániku práva žalobcu na plnenie, ale len k úprave spôsobu splnenia záväzku označením tretej osoby,
ktorej sa má plniť. Žalobca je teda nositeľom uplatneného práva - veriteľom tejto pohľadávky, ku ktorej mu
svedčí aj vecná legitimácia. Z existencie podnájomnej zmluvy vyplynulo, že žalovaný, popri nájomnom
bol povinný uhrádzať aj úhrady za služby spojené s nájmom v  dohodnutej  výške  a  v  určený  deň
splatnosti na účet  spoločnosti Nábytok Prešov a.s., ktorá tieto úhrady aj faktúrami vyúčtovala v celkovej
výške 4.470,- eur. Žalovaný tento svoj záväzok do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie nesplnil.

7. Vychádzajúc z týchto úvah súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi celú
uplatnenú sumu. Nevyhovel návrhu na určenie vykonania peňažného plnenia v splátkach po 3.800,- eur
mesačne, odôvodneného jeho neschopnosťou zaplatiť záväzok naraz, vychádzajúc z toho, že žalovaný
existenciu ním tvrdeného dôvodu pre toto výnimočné opatrenie súdu nepreukázal, a to ani postojom k
splneniu záväzku, ktorý do rozhodnutia súdu neuhradil a neposkytol ani dostatočný podklad pre záver,
že takýto postup je v okolnostiach prípadu namieste z pohľadu spravodlivej a hlavne účinnej ochrany
práv žalobcu. (čl. 2 ods. 1 C.s.p.).

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, na ktorú náhradu zaviazal neúspešného žalovaného.



9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
a/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Má za to, že v danom prípade ide o zmluvu v prospech tretej osoby v zmysle § 50 Občianskeho
zákonníka,  ktorou je - Nábytok Prešov a.s., ktorá prejavila súhlas s jej podpísaním. Jediným oprávneným
subjektom na uplatňovanie nárokov v zmysle čl. IV bod 10 písm. b/ zmluvy o podnájme je tak spoločnosť
Nábytok Prešov a.s.. Žalobca predmetnou žalobou uplatňuje nielen nárok na úhradu  nájomného, ktoré
mu v zmysle zmluvy patrí, ale tiež nárok na úhradu ostatných nákladov, ktoré nepatria žalobcovia, ale
tretej osobe, spoločnosti Nábytok Prešov a.s.. Žalobca preto nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie
pohľadávky v celom rozsahu, a to konkrétne na uplatňovanie pohľadávky vo výške  4.470,- eur podľa
čl. IV bod 10 písm. b/ zmluvy o podnájme.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného  bez nariadenia
pojednávania  v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného nie  je opodstatnené.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
387 ods. 1 C.s.p., potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.3.2018 o 9.35 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia  boli
zverejnené dňa 15.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

13. Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/ a h/ C.s.p. teda, že neboli splnené
procesné podmienky a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom nebolo zistené,
že by neboli v konaní splnené procesné podmienky, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny
potvrdil.

16. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané
žalovaným. Žalovaný pritom uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok v jeho celom vyhovujúcom výroku, aj keď dôvody odvolania
smerujú (len) voči výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 4.470,- eur.

19. Vo vzťahu k tomuto nároku odvolací súd považuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý
dospel k záveru, že nárok žalobcu je aj v tejto časti odôvodnený, preto správne žalobe vyhovel.

20. Pokiaľ ide o úhradu za služby spojené s nájmom, tieto je žalovaný povinný v zmysle dojednania
obsiahnutom v čl. 4 bod 10/ písm. b/ zmluvy o podnájme uhrádzať v prospech účtu, bližšie označeného
v tejto zmluve, patriaceho spoločnosti  Nábytok Prešov a.s.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu
prvej inštancie, že ide o dohodu o úprave spôsobu splnenia záväzku, teda určenia platobného miesta,
ako formy splnenia záväzku žalovaného uhradiť úhrady za služby spojené s nájmom predmetných
nebytových priestorov, ktoré zmluvné strany označili v tejto zmluve ako „Ostatné náklady“. Je zrejmé,
že týmto spôsobom splnenia záväzku si zmluvné strany dojednali, že žalovaný je povinný uhrádzať
úhrady spojené s nájmom na účet tretej osoby, v žiadnom prípade sa však nemožno stotožniť s názorom
žalovaného, že  týmto došlo k uzavretiu zmluvy o podnájme v prospech tretej osoby, tak ako má na mysli
§ 50 Občianskeho zákonníka.



21. Je nepochybné, že zmluvnými stranami daného zmluvného vzťahu, založeného zmluvou o podnájme
nebytových priestorov zo dňa X.X.XXXX je žalobca (BETABYT Prešov, s.r.o.) ako prenajímateľ v pozícii
nájomcu vo vzťahu k vlastníkovi týchto nebytových priestorov, ktorým je spoločnosť Nábytok Prešov
a.s. a žalovaného ako podnájomníka (RiD s.r.o.). Vychádzajúc z tejto zmluvy o podnájme nebytových
priestorov, ktorá je vyhotovená písomne jednoznačne možno uzavrieť, že zmluvnými stranami sú strany
sporu.

22. Pokiaľ žalovaný v súvislosti s obranou voči tejto časti nároku žalobcu poukazuje na tú skutočnosť,
že v písomnom vyhotovení zmluvy o podnájme v jej závere je uvedené, že spoločnosť Nábytok
Prešov a.s. prejavila súhlas s podnájmom ako prenajímateľa vlastných nehnuteľností, ide (len) o súhlas
prenajímateľa, ktorý je podmienkou prenechania nebytových priestorov do podnájmu zo strany nájomcu
(§ 6 ods. 1 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov).

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto odvolací súd zaviazal neúspešného
žalovaného nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcu v celom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).