Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 13CoE/131/2015 z 18. 8. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 18. augusta 2015, sp. zn. 13CoE/131/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3215201746.1 Krajský súd Trenčín | 13CoE/131/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3215201746.1 | 2015-08-18 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 3 EP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2633838f-24fb-41d3-9e1f-16a776cc0691 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3215201746.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13CoE/131/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201746
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3215201746.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpený: JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, so
sídlom Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 42 174 716 proti povinnému: E. H., bytom J. XXX, o vymoženie
124,03 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 16. júna 2015, č.k. 6Er/186/2015-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 15.03.2015 doručeným exekútorskému úradu dňa 30.03.2015
sa oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu domáhal proti povinnému vykonania exekúcie
pre vymoženie sumy 124,03 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IIA1010099 zo dňa 19.08.2011. Súd sa oboznámil s návrhom
na vykonanie exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, s exekučným titulom, so Zmluvou o úvere zo dňa 10.05.2006 (ďalej aj ako "zmluva o
úvere"), Obchodnými podmienkami pre úver [verzia 2/2005] (ďalej aj ako "obchodné podmienky") a
s obsahom pripojeného spisu tamojšieho súdu sp. zn. 5Er/538/2012 a zistil, že exekučné konanie
je potrebné zastaviť. V predmetnej veci právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. a
povinný uzavreli dňa 10.05.2006 zmluvu o úvere, súčasťou ktorej sú obchodné podmienky. Zmluva,
ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovským rozsudkom STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., sp. zn. IIA1010099 zo dňa 19.08.2011 bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 124,03 eur s príslušenstvom. V konaní vedeným na tamojšom súde pod sp. zn. 5Er/538/2012
bolo exekučné konanie voči povinnému vedené na podklade tých istých listinných dôkazov, t.j. na
základe zmluvy o úvere zo dňa 10.05.2006, súčasťou ktorej sú Obchodné podmienky pre úver [verzia
2/2005] a na základe rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., sp. zn. IIA1010099 zo dňa 19.08.2011.
Uznesením tamojšieho súdu č. k. 5Er/538/2012-15 zo dňa 15.06.2012 bola žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá pre nespôsobilosť exekučného titulu. Uvedené
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 8CoE/185/2012-33 zo dňa 19.12.2012, ktorým odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil. Uznesením tamojšieho súdu č. k. 5Er/538/2012-65 zo dňa 19.12.2013, právoplatným
dňa 24.01.2014, bolo exekučné konanie zastavené. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. možno vyvodiť, že
pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového
konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania, t.j. ak pôjde o neodstrániteľnú
podmienku exekučného konania, exekučný súd je povinný exekučné konanie zastaviť vzhľadom na
ustanovenia § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. O.s.p. Vzhľadom k tomu, že Exekučný



poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné
na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o
veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučný súd konštatoval, že pred podaním
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd už o totožnom nároku
oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného
titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol, a to uznesením č. k.
5Er/538/2012-15 zo dňa 15.06.2012, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.02.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8CoE/185/2012-33 zo dňa 19.12.2012. Nakoľko uvedeným
uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule,
pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti exekučného titulu zostali nezmenené a
následne bolo právoplatným uznesením tamojšieho súdu č. k. 5Er/538/2012-65 zo dňa 19.12.2013
rozhodnuté o zastavení exekučného konania, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku
právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), a teda keďže oprávnený podal v totožnej veci návrh na
vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a bolo potrebné exekučné
konanie zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom
exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie
alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na to, že vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci.
Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o ktorom by sa rozhodovalo,
ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku
úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu.
Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať
a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania však súd nie je oprávnený rozhodovať o zastavení
konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený
nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd mu teda uprel právo byť
účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek 2 Ústavy
Slovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 499/2014. Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k.
18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012 a č.k. 18CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny
názor, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho,
aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia.
Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný
urobil akýkoľvek úkon. Poukázal na uznesenie Ustavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013, ako aj nálezy
sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v predmetnom konaní
sa nezaoberal procesnou situáciou, keď v prvom rade mal rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ale predmetným uznesením zastavil exekučné konanie,
čo je v rozpore so zákonom. Zastával názor, že súd prvého stupňa exekúciu predčasne zastavil, čím
mu odňal jeho právo konať pred súdom. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.



Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako
vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným na exekútorský úrad E.. A.. E. D., J.. dňa
30.03.2015, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 124,03 eur s príslušenstvom,
a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 19.08.2011, sp. zn. IIA1010099,
ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 19.09.2011 a vykonateľnosť
dňa 23.09.2011. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v
predmetnom exekučnom konaní sp. zn. 6Er/186/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí č.k. 5Er/538/2012-15 zo dňa 15.06.2012 jednoznačne konštatoval, že nie je
spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok ide o
prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z obsahu pripojeného spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 5Er/538/2012 vyplýva, že oprávnený sa na
podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 19.08.2011, sp. zn. IIA1010099,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 124,03 eur s príslušenstvom, a to
na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.03.2012. V uvedenej exekučnej veci súd
prvého stupňa uznesením zo dňa 15.06.2012, č.k. 5Er/538/2012-15 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
04.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.12.2012, č.k.
8CoE/185/2012-33. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.12.2013, č.k. 5Er/538/2012-65,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2014, exekučné konanie zastavil.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný
orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. , podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či
sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104
ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení
O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.



Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;

3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami
sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania;
ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie
zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci
právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je
nevyhnutné posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. V
tomto predchádzajúcom exekučnom konaní súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15.06.2012, č.k.
5Er/538/2012-15 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, ktorá
založila právomoc rozhodcovského súdu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a preto je v zmysle §
53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke
by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa v danej exekučnej veci zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.02.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 19.12.2012, č.k. 8CoE/185/2012-33. Následne súd prvého stupňa uznesením zo dňa 19.12.2013,
č. k. 5Er/538/2012-65, právoplatným dňa 24.01.2014, exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zamietnutia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v konaní vedenom pod sp.
zn. 5Er/538/2012, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené uznesenie súdu prvého
stupňa zo dňa 15.06.2012, č.k. 5Er/538/2012-15 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 19.12.2012, č.k. 8CoE/185/2012-33 tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu
predstavuje prekážku rei iudicatae. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.



Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .