Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoE/69/2014 z 7. 7. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. júla 2014, sp. zn. 13CoE/69/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713211705.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoE/69/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6713211705.1 | 2014-07-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 58 ods. 1 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e5d8a8b-d3f5-4bf2-9663-67e2e1015c8b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713211705.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoE/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211705
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211705.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného C. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom P. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Ivan Dlhopolec, s.
r. o., so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen proti povinnému Bc. J. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom A.
XXX/XX, XXX XX X., vedenej pod. sp. zn. EX 56/13 na vymoženie pohľadávky vo výške 150,00 Eur s
príslušenstvom, súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, Exekútorský úrad so sídlom v Banskej
Bystrici, Ul. 29. augusta č. 16, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
17Er/469/2013-31 zo dňa 16. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 17Er/469/2013-31 zo dňa 16. októbra 2013 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii vykonávanej na
základe poverenia zo dňa 28. 08. 2013 súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, na uspokojenie
pohľadávky oprávneného v sume 150,00 Eur na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 17C 14/13-37 zo dňa 30. 04. 2013.
Na základe poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydal dňa 04. 09. 2013 upovedomenie o
začatí exekúcie, ktoré doručil povinnému dňa 09. 09. 2013.
Povinný v zákonnej lehote, podal námietky proti exekúcii, v ktorých uviedol, že mu nie je jasný dôvod,
pre ktorý bola voči nemu začatá exekúcia. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C
14/13-37, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 94/2011-157 tak, že mu bola
uložená povinnosť prispievať oprávnenému zníženým výživným v sume 100,- Eur mesačne od 01. 02.
2013. Rozsudok o povinnosti prispievať znížené výživné vo výške 100,- Eur bol vydaný dňa 30. 04.
2013. Vzhľadom na to, že v období od 01. 02. 2013 do 30. 04. 2013 platil výživné v pôvodne stanovenej
výške 150,- Eur po vydaní rozsudku o znížení výživného rozdiel vo výživnom neuhradil a výživné platí
ďalej v stanovenej výške.
Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k námietkam vyjadril tak, že výživné je podľa
jeho názoru špecifickou platbou a proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Povinný podľa neho nepreukázal riadne zaplatenie výživného za mesiace máj
a jún 2013.
Exekučný súd vo veci zistil, že exekúcia sa vykonáva na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný
a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C 14/13-37. Vo výroku tohto rozhodnutia bol
povinný prispievať oprávnenému zníženým výživným v sume 100,- Eur mesačne od 01. 02. 2013 vždy do
15-teho dňa v mesiaci. Po oboznámení sa s obsahom námietok, s obsahom exekučného spisu a podľa
výpisu z bankového účtu povinného mal súd preukázané, že povinný poukázal na účet oprávneného
sumu 150,- Eur dňa 15. 01. 2013, sumu 150,- Eur dňa 15. 02. 2013, sumu 150,- Eur dňa 15. 03. 2013,
sumu 150,- Eur dňa 15. 04. 2013, sumu 50,-Eur dňa 14. 06. 2013, sumu 100,-Eur dňa 15. 07. 2013,
sumu 100,- Eur dňa 15. 08. 2013 a sumu 100,- Eur dňa 30. 09. 2013, súd mal preukázané, že povinný
do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zníženie výživného platil oprávnenému výživné v pôvodnej
výške 150,- Eur. Po právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 17C 14/13-37 zo dňa



30. 04. 2013, ktorým súd rozhodol o znížení výživného na sumu 100,- Eur spätne od
01. 02. 2013, povinný nezaplatil výživné v máji 2013 a v júni 2013 zaplatil len sumu 50,- Eur, nakoľko
povinný platil oprávnenému od 01. 02. 2013 vyššie výživné ako mu bolo určené uvedeným rozsudkom
a v uvedenom období zaplatil oprávnenému o 150,- Eur viac. Súd mal z uvedeného preukázané, že v
čase podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 01. 07. 2013 mal povinný uhradené všetky splátky
výživného. Na tento prípad nie je možná aplikácia započítania vzájomných pohľadávok z
dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok. Rovnako okresný súd poukázal na § 78 ods. 2 zákona
č. 36/2005 o rodine, kde je uvedené, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre
maloleté dieťa za uplynulý čas spotrebované výživné sa nevracia. Pokiaľ ide o zníženie alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti pri plnoletých osobách je plnoletý oprávnený povinný vrátiť rozdiel v príslušných
sumách a teda súd neskúma, či poskytnuté výživné spotreboval.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že návrh na vykonanie
exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 01. 07. 2013 nebol dôvodný, keďže povinný nemal v čase
podania tohto návrhu žiaden dlh na výživnom, nebol v omeškaní s platením splátok výživného, práve
naopak, výživné platil riadne a včas. Preto okresný súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie oprávnený, žiadal aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že námietky povinného proti exekúcii zamietne. Opakovane poukázal na fakt,
že vzájomné započítanie pohľadávok na výživnom je podľa neho prípustné len dohodou a zo strany
povinného došlo k svojvoľnému znižovaniu splátok výživného.

Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), po
preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a
právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol.

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd vo veci správne rozhodol. Odôvodnenie
uznesenia okresného súdu je presvedčivé a vyčerpávajúcim spôsobom tak, ako ukladá ust. § 157 ods.
2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 OSP, uvádza skutočnosti a dôkazy, z ktorých okresný súd pri rozhodovaní
vychádzal, akými úvahami sa súd riadil a ako vec skutkovo a právne posúdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol súd prvého stupňa.
Tvrdenia povinného uvedené v námietkach o platení výživného v pôvodnej výške 150,-Eur mesačne
až do právoplatnosti rozhodnutia o znížení výživného na 100,- Eur mesačne mal súd preukázané z
listinného dôkazu založeného v spise - výpisu z účtu povinného (čl. 29), z čoho vyplýva, že návrh na
vykonanie exekúcie zo dňa 01. 07. 2013 nebol dôvodný, povinný nemal v čase podania návrhu žiaden
dlh na výživnom a výživné platil a platí naďalej riadne a včas.
Ohľadom vzájomného započítania sa odvolací súd stotožnil s názorom exekučného súdu, že tento
inštitút nie je možné použiť z dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako
vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.