Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/39/2017 z 27. 6. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 27. júna 2017, sp. zn. 16CoE/39/2017, ECLI:SK:KSKE:2017:7711201889.1
Krajský súd Košice | 16CoE/39/2017 | ECLI:SK:KSKE:2017:7711201889.1 | 2017-06-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 41 ods. 2 písm. d) EP, § 44 ods. 2 EP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/208cecd1-2d30-4d25-b413-587085835cde
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7711201889.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/39/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711201889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7711201889.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Juraja Tymka a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s.r.o., AK Pribinova 25, Bratislava,
proti povinnej: W. S., nar.: XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, pre vymoženie 747,53 eur s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka
60, Bratislava pod EX 1554/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce
č. k. 22Er/70/2011-17 zo dňa 24. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zastavil. Zároveň uviedol, že o
trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal dňa 24. 01. 2011 na Exekútorsky úrad súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., návrh na vykonanie exekúcie na základe vykonateľného
exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 09702/10 zo dňa 19. 10. 2010.
Súd poverením zo dňa 02. 03. 2011 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 243f ods. 1 - 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm.
m/  Exekučného  poriadku, §  52  ods. 1 - 4,   § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,  § 25
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách,  § 4
ods. 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 01. 01. 2008,  §
48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového  a uviedol, že zmluva o úvere
uzavretá účastníkmi konania dňa  14. 12. 2009  je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa  § 52 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pokiaľ oprávnený poukazoval na obsah zmluvy o úvere, podľa
ktorej povinnému poskytol finančné prostriedky na výkon povolania, súd prvej inštancie zdôraznil,
že oprávnený takéto účelové poskytnutie finančných prostriedkov nepreukázal. Uviedol, že Európska
komisia už v minulosti poukázala na praktiku oprávneného, ktorú používa v úmysle vyhnúť sa uplatneniu
pravidiel o ochrane spotrebiteľa, pričom hlbším skúmaním zistila, že ide o nepravdivú informáciu
a úvery poskytované oprávneným majú spotrebiteľský charakter. Súd prvej inštancie uviedol, že v
deň uzavretia úverovej zmluvy vystavila povinná vlastnú zmenku na sumu 772,53 eur a zmenkový
úrok 0,25 % denne zo zmenkovej istiny, čo je 90 % ročne. Úroky uvedené v zmenke považoval
súd prvej inštancie v hrubom rozpore s ustanovením § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku a
tiež v rozpore s dobrými mravmi a rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý tieto nároky oprávnenému
priznal, posúdil ako neobjektívny a priznávajúci oprávnenému nezákonné nároky. Súd prvej inštancie



zastával názor, že nemožno akceptovať predložený rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, lebo
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou, a preto neplatnou zmluvnou
podmienkou podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Takýto exekučný titul je v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej založil rozhodcovský súd svoju právomoc, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, preto
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O. s. p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci), § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.
(účastníkovi konania sa postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom) a § 205 ods. 2 písm. f/ O.
s. p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Oprávnený
uviedol, že v rozhodcovskom konaní nebolo možné prihliadať na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch, pretože nemožnosť zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru
zmenkou bola ustanovená v čase od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014 a jedinou sankciou za porušenie
tohto ustanovenia bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú porušením nemožnosti zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou. Samotná neprípustnosť zabezpečenia dlhu zo
spotrebiteľského úveru zmenkou nerobí zmenku nevykonateľnou. Nárok na náhradu škody povinný ako
dlžník v rozhodcovskom konaní neuplatnil, preto rozhodca nemohol prihliadať na nemožnosť zabezpečiť
splnenie dlhu zmenkou, keďže povinný ani netvrdil, že mu škoda vznikla. Oprávnený tvrdil, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23. 12. 2015 nepripúšťa ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia
dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou s takým následkom, aby ex offo umožnila dlžníkovi uplatňovať
jeho nárok na náhradu škody. Iba zmenkový dlžník, ktorý zmenku vystavil, má právo na náhradu škody
voči veriteľovi, ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. To znamená, že bez takejto námietky
dlžníka súd ex offo nemôže na ňu prihliadať, pretože súd môže prihliadať ex offo iba na neplatnosť
právnych úkonov vrátane právnych úkonov, ktoré sú zákonom zakázané.

5. Oprávnený dôrazne nesúhlasil s postavením povinnej ako spotrebiteľa s poukazom na zmluvu o
úvere zo dňa 14. 12. 2009, z ktorej vyplýva, že úver bol poskytnutý povinnej na účel povolania a
tento údaj povinná aj osobitne podpísala. Oprávnený zastával názor, že je potrebné chrániť dobrú
vieru veriteľa, lebo v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinná podpisom zmluvy potvrdila, že
informácie, ktoré poskytla oprávnenému, sú pravdivé. Tvrdil s odkazom na rozhodnutie Okresného
súdu Trebišov zo dňa 25. 11. 2010 č. k. 6Er/699/2009-113, že zákon č. 258/2001 Z. z. ani zákon č.
129/2010  Z. z. nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie
alebo povolanie musí byť podnikateľom alebo zamestnancom, preto podľa oprávneného pre právnu
kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Oprávnený
ďalej tvrdil, že zmluvu o úvere účastníkov konania nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch keďže je podstatné, na aký účel bol úver povinnej
poskytnutý a nie na aký účel ho v skutočnosti použila. Uviedol, že povinná nepreukázala, že v čase
podpisu zmluvy o úvere mala postavenie spotrebiteľa.  Zdôraznil, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je
potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany a poukázal na rozhodnutie ESD C-464/01, podľa ktorého
ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať
toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom je (podľa
rozhodnutia nemeckého súdu z roku 2004) takúto obligáciu potrebné charakterizovať ako obchod a
nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, lebo dobrá viera je
všeobecným princípom zmluvného práva. Oprávnený s poukazom na znenie zmluvy o úvere uviedol,
že povinnej bol úver poskytnutý na účel povolania, čo potvrdila osobitne svojim podpisom, preto zmluva
účastníkov konania nie je zmluvou spotrebiteľskou.

6. Rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve označil oprávnený ako tzv. nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, lebo umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania, teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V takomto prípade mal spotrebiteľ kedykoľvek
právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Uviedol, že zmluvné strany sa
dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. V závislosti od druhu podanej
žaloby prichádzalo do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Prijatie
argumentácie súdu by podľa oprávneného znamenalo úplné znemožnenie využitia rozhodcovského



konania, pritom z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade
nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Oprávnený
zdôraznil, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné tak v zmysle vnútroštátneho ako
aj Európskeho práva, keďže podľa smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského
konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy, v danom prípade však rozhodcovské konanie
prebiehalo podľa zákona o rozhodcovskom konaní.

7. Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadrili.

8. Odvolacie konanie v predmetnej veci sa začalo podaním odvolania oprávneným dňa 14. 06. 2016 za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

9. Od 01. 07. 2016 je účinný nový procesný predpis zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len "CSP").

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 471 ods. 2 vety prvej CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Keďže odvolanie oprávneného bolo podané pred 01. júlom 2016, odvolací súd posúdil vec podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.

13. Krajský súd ako súd odvolací  (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že odvolanie podal
oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380  CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa  § 385 CSP potrebné
nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

14. Podľa  §  387 ods. 2  CSP odvolací súd sa  v celom  rozsahu stotožňuje s odôvodnením  rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

15. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava, sp. zn. SR 09702/10 zo dňa 19. 10. 2010, vydaný
rozhodcom  JUDr. Miroslavom Rácom. Tento rozsudok zaväzoval povinnú  zaplatiť oprávnenému sumu
772,53 eur, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 772,53 eur od 04. 05.
2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 772,53 eur od 03. 08. 2010 do
zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 255,40 eur, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

16. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Citované  ustanovenie  Exekučného poriadku obsahuje úpravu, podstatou ktorej je  preskúmanie,  či
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,  návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul  sú v
súlade so zákonom.  Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie
udeliť, naopak,  nesúlad i len jednej z nich so zákonom  udelenie poverenia vylučuje.

18. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so
zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ale aj kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či exekučný titul, na základe
ktorého sa má exekúcia vykonávať alebo sa už vykonáva, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak



exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na
základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu
chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

19. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a
to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v
prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného
titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

20. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je
spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09. 12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

21. V posudzovanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, preto súd prvej inštancie správne
skúmal, či bol vydaný orgánom na to oprávneným, teda či účastníci konania si v zmluve alebo v inom
dokumente dohodli rozhodcovskú doložku alebo uzavreli rozhodcovskú zmluvu.

22. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

23. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo
vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa  §
3 (§ 4 ods. 1 až 3 Zákona o rozhodcovskom konaní).

24. V čl. 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je zakotvené, že veriteľ, dlžník a ručiteľ (zmluvné
strany) prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere a
zaviazali sa pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom využiť mediáciu. Preto sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené pred Mediačným centrom,
registrovaným na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava.

25. Podľa Štatútu  Mediačné centrum, zriadené a vedené o spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s.
Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, je centrom pre výkon činnosti mediátorov zapísaných
v zozname mediátorov vedenom Mediačným centrom podľa zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a
Štatútu mediačného centra. Cieľom Mediačného centra je riešiť existujúci spor medzi jeho stranami,
ktorý vznikol alebo vznikne z ich zmluvného alebo iného právneho vzťahu, majúci základ v občianskom,
rodinnom, pracovnom alebo obchodnom práve, a tak predchádzať konaniu na všeobecnom súde.

26. Slovenská rozhodcovská, a. s., Bratislava zriadila aj Stály rozhodcovský súd ako rozhodcovský
súd pre rozhodovanie majetkových sporov podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní,
ktorého sídlom je Karloveské rameno 8, Bratislava. Podľa Štatútu tohto Stáleho rozhodcovského súdu
rozhodcovský súd na základe písomnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, rozhoduje majetkové spory vzniknuté z tuzemských a
z medzinárodných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského
konania v Slovenskej republike. Rozhodcovský súd rozhoduje len majetkové spory, ktoré by v konaní
pred všeobecným súdom mohli skončiť súdnym zmierom.

27. Z uvedeného vyplýva, že len rozhodcovský súd mal v rozhodnom čase právo rozhodovať veci podľa
zákona č. 244/2002 Z. z.



28. V predmetnej veci rozhodcovská doložka nie je súčasťou zmluvy o úvere účastníkov konania, nie
je zakotvená ani vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a oprávnený nepredložil ani písomnú
rozhodcovskú zmluvu uzavretú s povinnou.  Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať dohodu
strán, že prípadné spory zo zmluvy o úvere budú riešiť pred Mediačným centrom, ktorého cieľom je
predchádzať súdnym konaniam, nie vo veci rozhodnúť vykonateľným rozhodnutím. To znamená, že
neexistuje písomná dohoda účastníkov konania, podľa ktorej na prejednanie a rozhodnutie ich sporu zo
zmluvy o úvere je oprávnený rozhodcovský súd.

29. Za rozhodcovskú doložku nemožno považovať ani znenie dohody zmluvných strán v druhej vete
článku 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru  - "pred rozhodnutím sporu v konaní pred
rozhodcovským súdom", pretože takáto dohoda  je len súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, rozhodcovská doložka teda nebola individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími
obchodnými podmienkami oprávneného. Predpokladom platnosti rozhodcovskej doložky je, že bola
dojednaná v písomnej forme. Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami. V posudzovanej veci však všeobecné podmienky poskytovania úveru neboli
zmluvnými stranami podpísané, preto z nich nemožno vyvodiť záver, že obsahujú nepochybný prejav
vôle účastníkov zmluvy o úvere, že s rozhodcovskou doložkou sú oboznámení a súhlasia s ňou.

30. Vzhľadom na to, že rozhodcovský súd  môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak
medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná
rozhodcovská zmluva, potom bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej veci teda chýba základný
predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého stupňa dôvodne exekúciu
zastavil.

31. Nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že povinná nepreukázala, že v čase
uzavretia zmluvy mala postavenie spotrebiteľa. Je to práve oprávnený, na ktorom je dôkazné bremeno
preukázať spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti nespotrebiteľský charakter zmluvy. K
odkazu oprávneného na rozhodnutie ESD C 464/01 odvolací súd uvádza, že citované rozhodnutie
ponecháva na príslušnom vnútroštátnom súde rozhodnúť, či bola zmluva uzavretá na krytie  potrieb
dotknutej osoby týkajúcich sa podnikania alebo povolania alebo či naopak nemá podnikateľský účel
len nevýznamnú úlohu. Na tento účel musí vnútroštátny súd posúdiť všetky skutkové okolnosti, ktoré
objektívne vyplývajú zo spisu, o ktorých mohol mať druhý účastník zmluvy znalosť pri uzatváraní zmluvy
s výnimkou prípadu, ak sa osoba, ktorá sa dovoláva postavenia spotrebiteľa, správala zjavne tak, že
mohla vzbudiť dojem, že koná na podnikateľské účely.

32. Odvolací súd zastáva názor, že o nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere nesvedčí  údaj
v zmluve za textom "Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon" krížikom v
rámčeku vyznačené "povolania". Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom nie je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na výkon povolania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere
obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď
na otázku, aké povolanie povinná vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie
zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 258/2001 Z. z. V prípade pochybností,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnený) a existujúce pochybností
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie. Ani podpis povinnej pod prvou polovicou
formulárovej zmluvy o úvere, kde je aj prehlásenie dlžníka o poskytnutí úveru na účel povolania,
podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí o tom, že povinná potvrdila práve zaškrtnutý účel úveru,
keďže nad týmto údajom sú ďalšie údaje - meno, dátum narodenia, bydlisko dlžníka, výška úveru a
výška odmeny celkovej splátky, počet splátok a výška mesačnej splátky. Z uvedeného vyplýva, že
podpis povinnej sa vzťahoval k týmto všetkým údajom a nebol výlučne potvrdením účelu úveru, ako
to prezentoval oprávnený. Pretože oprávnený v tomto smere dôkaznú povinnosť nesplnil, súd prvého
stupňa správne pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom ako podmienky na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vychádzal z toho, že úver poskytnutý povinnej zabezpečený zmenkou
je spotrebiteľským úverom.



33. Oprávnený v odvolaní tvrdil, že rozhodcovský súd nemohol prihliadať na nemožnosť zabezpečiť
splnenie dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Je pravdou, že ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č.
129/2010 Z. z., podľa ktorého v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh
alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom, platilo od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. V čase
od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2010 však platilo ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. (prechodné
ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z.).

34. Podľa citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby
sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

35. Z uvedeného vyplýva, že ani podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31. 12.
2010 (zmluvu o úvere uzavreli účastníci konania 14. 12. 2009) nebolo možné splniť dlh zmenkou.
Zmenka v tomto období mohla slúžiť len na zabezpečenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy, a to len
v prípade, ak bola vystavená v súlade s citovaným ustanovením, t. j. v čase vyplnenia maximálne vo
výške zostatku úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny úveru. V predmetnej veci, ak by
povinná v čase vyplnenia zmenky nezaplatila úver ani sčasti, by bol zostatok úveru v plnej poskytnutej
výške 300 eur + príslušenstvo. Zmenka však bola vystavená na sumu 772,53 eur, teda v rozpore s
citovaným ustanovením, preto takúto zmenku oprávnený ako veriteľ nemohol prijať a teda z nej nemohol
ani uplatňovať práva. Na túto okolnosť mal rozhodcovský súd prihliadať a nepriznať oprávnenému ako
žalobcovi nároky z takejto zmenky, ktorá bola síce formálne platná, ale nespôsobilá na zabezpečenie
pohľadávky oprávneného zo spotrebiteľského úveru.

36. Posúdenie platnosti, resp. existencie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu malo v tejto veci zásadný význam, a to bez ohľadu na spotrebiteľský charakter
zmluvy o úvere účastníkov konania, keďže zákon o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. platil
na všetky  rozhodcovské konania vrátane spotrebiteľských vecí až do 01. 01. 2015, kedy nadobudol
účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

37. Odvolací súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie  je v
napadnutom  výroku vecne správne, preto podľa § 387 ods. 1 CSP  napadnuté uznesenie potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v  spojení s § 255 ods.
1 CSP a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

39. Rozhodnutie  prijal senát odvolacieho súdu  pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).