{"guid": "34e83814-83b5-4a7d-b3dc-de494b52da6a:230d0477-b0ad-4142-8f49-fc77a86c80ac", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7813204004.2", "spisova_znacka": "3Co/235/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/235/2015 z 29. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 29. marca 2016, sp. zn. 3Co/235/2015, ECLI:SK:KSKE:2016:7813204004.2", "identifikacne_cislo": "7813204004", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Valéria Kleinová", "sudca_id": 157, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-kleinova-157", "datum_vydania": "2016-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/230d0477-b0ad-4142-8f49-fc77a86c80ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7813204004.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813204004.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2016:7813204004.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/235/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813204004
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7813204004.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o., so
sídlom v Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného
Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni H. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom v G., Z. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej opatrovníčkou T.
V., zamestnankyňou Okresného súdu Rožňava, v konaní o zaplatenie 268,85 eur s prísl., o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 8C/342/2013-73 z 9.12.2014 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a   späťvzatie návrhu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
268,85 eur od 22.10.2009 do zaplatenia, v tejto časti  z r u š u j e   zamietajúci výrok rozsudku č.k.
8C/342/2013-73 zo dňa 9.12.2014 a konanie zastavuje.

V prevyšujúcej časti potvrdzuje zamietajúci výrok rozsudku, ako aj výrok o trovách konania.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 268,85 eur spolu so 6% ročným úrokom od 19.9.2013
do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,90 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmenkovej sumy vo
výške 268,85 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 22.10.2009 do zaplatenia, 6% ročného
úroku zo sumy 268,85 eur od 5.1.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej
sumy, teda 0,90 eur.

Doručil navrhovateľovi žiadosť súdu alebo tribunálu o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky (tlačivo „B“), pričom navrhovateľ vo svojej odpovedi uviedol, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke.

Odporca nereagoval na návrh, ako aj tlačivo „C“ - odpoveď.



Zo zmenky predloženej navrhovateľom zistil, že táto bola vystavená odporcom dňa 9.12.2008 na
zmenkovú sumu 268,85 eur (8 099,38 Sk), pričom sa odporca zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku
vo výške 0,25% denne od 22.10.2009. Zmenka bola vystavená v Rožňave a spoločnosť Pohotovosť
s.r.o. ako pôvodný veriteľ previedla zmenku (indosamentom) rubopisom na navrhovateľa, o čom bol na
druhej strane zmenky vykonaný písomný záznam. Tým sa stal majiteľom zmenky navrhovateľ. Zmenka
obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti vyplývajúce z ust. § 75 zák. č. 191/1950 Sb. o
vlastnej zmenke, okrem údaju o splatnosti. V súvislosti s indosovaním zmenky došlo k situácii, kedy
pôvodná zmenka stratila charakter zabezpečovacej zmenky a stala sa zmenkou na platenie. Nebolo
však preukázané, že by odporca od vystavenia zmenky a ani po jej indosovaní vzniesol nejaké námietky.
Z týchto dôvodov posudzoval zmenku a záväzky zo zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Sb. Keďže
odporca nevzniesol žiadne námietky a zmenková suma nebola doposiaľ uhradená, nárok navrhovateľa
z titulu plnenia zmenkovej sumy súd považoval za dôvodný, vrátane 6% zákonného ročného úroku a
zmenkovej odmeny.

Konštatoval, že navrhovateľom predložená zmenka je zmenkou na videnie a táto je splatná pri
predložení, pričom za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde. V
zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb. vystaviteľ zmenky ustanovil zúročenie zmenkovej sumy a úroková
miera bola uvedená sadzbou 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Konštatoval, že zmenkový zákon výšku
úrokovej miery neupravuje a jej určenie ponecháva na vystaviteľa. V prípade, že zmenkový zákon ako
osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke
sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Pri posudzovaní
úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke je preto potrebné vychádzať z ust. § 39 Občianskeho
zákonníka a skúmať, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon pre rozpor s dobrými mravmi
neplatný. Zmenkový úrok plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky, preto jeho výška
musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však
nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine alebo ju prevyšuje. V čase
vystavenia zmenky boli úrokové sadzby uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch
pre domácnosť nižšie ako 14 % ročne, ktorú sadzbu dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne
viacnásobne prevyšuje, z ktorého dôvodu súd úrokovú doložku na zmenke považoval za neplatnú pre
rozpor s dobrými mravmi  v zmysle ust. § 39 Obč. zák.. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na
zmenke súd prihliadal ex offo, preto žalobu ohľadom 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej
sumy zamietol a odporcu zaviazal iba na zaplatenie 6 % ročného úroku odo dňa zročnosti zmenky,
t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi z dôvodu, že navrhovateľ
nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou. Priznal preto navrhovateľovi 6
% ročný úrok od 19.9.2013 a nie od 5.1.2010, ako si navrhovateľ uplatnil v návrhu a v prevyšujúcej časti
za obdobie od 5.1.2010 do 18.9.2013 návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na čiastočný úspech oboch
účastníkov konania žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku, a to proti zamietavému výroku (ktorým súd zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne
zo zmenkovej sumy a ktorým súd zamietol 6% ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu odporcovi)
ako aj voči výroku o nepriznaní náhrady trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ z
dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
a z dôvodu podľa ust. § 205  ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohodnutý zmenkový úrok je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na
to, že zmenku vystavil odporca, túto dobrovoľne podpísal a išlo o prejav jeho slobodnej vôle. Sadzba
zmenkového úroku je napísaná na zmenke a bola mu známa v čase vystavenia zmenky. Odporca teda
mal vedomosť o tom, že sadzba zmenkového úroku predstavuje 0,25 % denne a s takouto sadzbou
zmenkového úroku jednoznačne súhlasil. Poukázal ďalej na nespornosť záväzku odporcu za zmenku
zaplatiť. Nespornosť záväzku odporcu sa pritom nepochybne vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na
zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc. Záväzok odporcu zaplatiť aj zmenkový úrok je teda platný a má
byť priznaný v súdnom konaní, a to o to viac, že odporca žiadne námietky voči uplatnenej zmenke
neformuloval. Vzhľadom na tieto skutočnosti a s poukazom na rozhodnutia iných okresných súdov, ktoré
priznali navrhovateľovi nárok v plnom rozsahu, navrhol zmeniť rozsudok tak, že súd návrhu navrhovateľa
v celom rozsahu vyhovie.



K nepriznaniu 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy do 19.9.2013 uviedol, že opísal okolnosti
predloženie zmenky na platenie v samotnom návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to v bode 8.1 v treťom
odseku, pričom zároveň vysvetlil, že „keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“,
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Poukázal na to, že žiadny účastník
túto skutočnosť nespochybňoval, teda nejde o spornú skutočnosť. Ak odporca tvrdí, že predložené
doklady o úhradách predstavujú platby na zmenku, nech to dokladmi preukáže. Namietal nedoručenie
vyjadrenia odporcu na tlačive „C“, čím mu súd zmaril možnosť na vyjadrenie. Uplatnil si náhradu trov
odvolacieho konania.

Odporca zastúpený v konaní opatrovníkom sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Navrhovateľ v odvolacom konaní vzal späť návrh na začatie konanie v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne a navrhol konanie v tejto časti zastaviť.

Opatrovníčka odporcu voči späťvzatiu návrhu sčasti nemala námietky (§ 101 ods. 3 O.s.p.).

Krajský súd v Košiciach v zmysle ust. § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení čiastočného späťvzatia návrhu o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 268,85 eur od 22.10.2009 do zaplatenia,
zrušil rozsudok v tejto časti zamietajúceho výroku a konanie zastavil.

Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách konania.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., teda v prevyšujúcom napadnutom
zamietnutom výroku a vo výroku o trovách konania účastníkov, a to z hľadísk uplatnených odvolacích
dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, b/ a f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.

Navrhovateľ v odvolaní napáda zamietavý výrok, preto predmetom odvolacieho prieskumu bol iba tento
zamietajúci výrok rozsudku potom, čo odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 268,85 eur od 22.10.2009 do zaplatenia, v tejto časti zrušil
zamietajúci výrok rozsudku a konanie zastavil, a súvisiaci výrok o trovách konania účastníkov.

V ostatnej časti, t.j. pokiaľ bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške
268,85 eur spolu so 6% ročným úrokom od dňa 19.9.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,90 eur, rozsudok nadobudol právoplatnosť a preto nemohol byť
predmetom odvolacieho prieskumu.

Rozsudok je v napadnutom výroku o zamietnutí t. č. zmenkového úroku 0,06% denne zo zmenkovej
sumy 268,85 eur od 22.10.2009 do zaplatenia vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.3.2016 o 9,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dverí 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.3.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust.
§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Navrhovateľ namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci  a rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.



Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok v napadnutom prevyšujúcom
zamietnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľ v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa,
s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, a preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku.

Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého
stupňa v napadnutej zamietnutej časti. Na doplnenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu
navrhovateľa uvádza nasledovné:

Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Neznamená to však, že
ak navrhovateľ predložil v tomto konaní ako jediný listinný dôkaz prvopis zmenky, že súd podľa čl. 4/4.
tohto nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ nie sú dostatočne jasné,
alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, že
nemôže navrhovateľovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v lehote určenej súdom. Na tento účel
vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo B, ktoré je uvedené v prílohe II tohto Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady ES č. 861/2007. Podľa čl. 5/1. tohto Nariadenia, Európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Preto súd prvého stupňa v tomto konaní o vydanie
rozsudku, môže od navrhovateľa požadovať okrem predloženej zmenky aj iné listinné dôkazy.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci postupoval správne, ak sa domnieval,
že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ v návrhu na začatie konania nie sú dostatočne jasné alebo
primerané alebo uplatnená pohľadávka sa nezdá byť zjavne neopodstatnená, preto súd prvého stupňa
dal navrhovateľovi tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť a predložiť súdu
doplňujúce informácie a dokumenty a súd prvého stupňa za tým účelom podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, správne zaslal navrhovateľovi tlačivo „B“, ktoré tvorí prílohu č. 2 tohto nariadenia.
Navrhovateľ na túto výzvu v tlačive „B“ reagoval písomným podaním                                      z 27.9.2013 (č.l.
32 spisu), v ktorom uviedol, že ako navrhovateľ poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie
o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky
a za tým účelom navrhovateľ predložil súdu originál zmenky, preto nie je zo strany navrhovateľa čo
doplniť alebo opraviť. Uviedol, že ako navrhovateľ si uplatnil v tomto konaní majetkové právo zo zmenky
a nie z pohľadávky, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné
údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného predložiť
alebo oznámiť súdu. Preto nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol zodpovedne
zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Odvolaciemu súdu aj súdu prvého stupňa z ich rozhodovacej činnosti je známe, že obchodná spoločnosť
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava ako remitent (osoba, ktorej sa malo platiť zo zmenky)
uvedená na predmetnej vlastnej zmenke, poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a vedie množstvo
súdnych a exekučných sporov na súdoch                             v Slovenskej republike o
vymáhanie peňažných pohľadávok zo spotrebiteľských úverov a na zabezpečenie týchto pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov, vystavovala a prijímala zmenky, ktoré mali zabezpečovaciu funkciu k jeho
pohľadávkam zo spotrebiteľských úverov voči spotrebiteľom podľa § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v období od 1.1.2008, kedy tento Zákon o spotrebiteľských
úveroch umožňoval zmenkou zabezpečiť nároky zo spotrebiteľských úverov. Aj predmetná zmenka bola



vystavená dňa 3.12.2008 (teda v období po 1.1.2008). Až nový Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s účinnosťou od 1.1.2011 neumožňuje, aby
zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu (§ 17 ods.
3 v znení účinnom do 30.4.2014). S účinnosťou od 1.5.2014 - tento zákaz je zakotvený v § 5a zák.
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a vzťahuje sa na splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
všeobecne.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že Zákon zmenkový a šekový je osobitnou právnou úpravou, ktorá
má prednosť pred všeobecnými právnymi predpismi, teda pred Obchodným zákonníkom aj Občianskym
zákonníkom, pretože zmenkové právo patrí do oblasti súkromného práva, kedy ingerencia štátu a
súdu má len jeden cieľ a to ochranu individuálnych záujmov a nie záujmov verejných. Základnou
súkromnoprávnou normou, ktorá sa používa aj na záväzkové vzťahy, ak nie sú osobitne upravené v
Zákone zmenkovom                                  a šekovom je Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Samotná
abstraktnosť zmenky neumožňuje aby zmenkovo zaviazaná osoba sa bránila tým, že bola pri podpise
zmenky uvedená do omylu, spočívajúcom v neznalosti zmenkovo-právnych vzťahov, z neznalosti práva
alebo z nepochopenia obsahu zmenky. Táto neznalosť nemôže byť ospravedlnením dlžníka zo zmenky.

Zásada abstraktnosti zmenky však môže byť prelomená vtedy, ak pôjde o konanie úplne zakázané -
v rozpore so zákonom. V takom prípade neplatnosť zmenky sa nezakladá na omyle, ale na rozpore
zmenky s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto                         v
konaniach kde sú uplatňované práva veriteľov zo spotrebiteľských zmlúv vrátane spotrebiteľských
úverov, na základe prvopisu zmenky, má podľa § 39 Občianskeho zákonníka skúmať, či uplatnenie práv
veriteľa zo zmeniek nie je konaním, ktoré je v rozpore s právom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
pre rozpor s kogentnými ustanoveniami zákonov na ochranu spotrebiteľa, ak spotrebiteľská zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka  a preto by takéto
neprijateľné podmienky                         v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, boli neplatné. Zvlášť podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, ak sa predmetnou
zmenkou požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, v prejednávanej veci - zmenkový úrok 0,25% denne,
čo predstavuje 91,25% ročný úrok, ktorý je uvedený priamo na zmenke.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola priamo prevzatá do právneho poriadku Slovenskej
republiky - Občianskeho zákonníka v piatej hlave - §§ 52 - 54 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách Zákona č. 258/2001 Z.z.                                    o spotrebiteľských úveroch a Zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ktoré neodporujú Nariadeniu
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
o veciach                           s nízkou hodnotou sporu a taktiež neodporuje Zákonu č. 191/1950 -
Zákon zmenkový a šekový a čl. 351 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorej je Slovenská republika viazaná
Ženevskou zmenkovou konvenciou a Ženevským jednotným zmenkovým zákonom.

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu, má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v cezhraničných sporoch, aj toto konanie však musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý
a navrhovateľovi aby boli v ňom priznané nároky, ktoré mu vyplývajú z tohto nariadenia. Súd však
musí zabezpečiť, aby bola v týchto cezhraničných konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu
zabezpečená aj ochrana práv spotrebiteľov. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva
Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom
konania podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007.

Odvolací súd preto nepovažuje za dôvodné odvolanie navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, navrhol vydať rozsudok podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu a preto bol povinný okrem zmenky predložiť aj iné listiny preukazujúce
oprávnenosť vymáhanej pohľadávky. Nepostačovalo preto, ak navrhovateľ predložil iba originál zmenky,
pretože toto konanie nie je konaním podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový. Iba
v konaní podľa tohto zákona, ak podľa § 175 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ predloží v prvopise zmenku,



o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, súd vydá na návrh navrhovateľa zmenkový platobný rozkaz.
Navrhovateľ v tomto konaní nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, ale rozsudok podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007 a preto súd nemohol v tomto konaní vychádzať zo zmenky
ako z jediného listinného dôkazu svedčiaceho o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky navrhovateľa.
Keďže navrhovateľ na výzvu súdu prvého stupňa nepredložil doplňujúce dokumenty podľa čl. 4/4
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, keďže bol povinný okrem zmenky predložiť aj
iné listiny preukazujúcu oprávnenosť uplatnenej pohľadávky,  súd prvého stupňa rozhodol správne, ak
návrh navrhovateľa zamietol v odvolaním napadnutej časti, zároveň aj pre jej rozpor s dobrými mravmi.

Odvolací súd podotýka, že je potrebné mať na zreteli, že zákon č. 258/2001 Z.z. v znení k 9.12.2008
(deň vystavenia zmenky) v ust. § 4 ods. 6 stanovil, že veriteľ od dlžníka smel prijať zmenku na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak zmenková suma v čase vyplnenia bola
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru (vrátane zmluvných pokút a
iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Ak veriteľ zabezpečil svoj úver zmenkou a pritom porušil ustanovenie limitujúce
výšku príslušenstva, nesmel veriteľ zmenku prijať a bol povinný zmenku na požiadanie dlžníka
kedykoľvek vydať. Toto pravidlo platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo
zmenky. Ak by však došlo k súdnemu sporu o platnosť takto vydanej zmenky, bolo by potrebné, aby
príslušný súd mal možnosť hodnotiť pôvodnú zmluvu, aby mohol posúdiť, či ide vôbec o spotrebiteľskú
zmluvu a či zmenková suma rešpektuje limity uvedené v príslušnom právnom predpise, a to dokonca
aj v situácii, keď zmenka medzičasom zmenila majiteľa. Bez právneho významu preto je skutočnosť,
že zmenka bola indosovaná na obchodnú spoločnosť so sídlom mimo SR, ktorá následne svoje práva
vyplývajúce zo zmenky uplatňovala pred súdmi Slovenskej republiky v rámci európskeho konania vo
veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného nariadením, a to s odkazom na ust. § 4 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vystavenia zmenky.

Odvolací súd ďalej uvádza nasledovné :

Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení :

I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že :
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok
na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného
nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
8/2015 pod číslom 93.

Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky
vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane odporcu, je možné
preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v
rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.



Takto postupoval aj súd prvého stupňa a správne na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke,
v zmysle § 39 OZ prihliadal ex offo, aj bez návrhu, pre rozpor s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase vystavenia zmenky dňa 9.12.2008, ako aj pre rozpor
s dobrými mravmi a preto správne žalobu ohľadom 0,25% (t.č. 0,06%)  denného zmenkového úroku zo
zmenkovej sumy zamietol a odporcu zaviazal len na zaplatenie 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy
odo dňa zročnosti zmenky, t.j. v danom prípade odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu odporcovi
z dôvodu, že navrhovateľ nepredložil dôkaz, kedy pred podaním žaloby sa stala zmenka zročnou, preto
súd navrhovateľovi 6% ročný úrok z omeškania priznal tak, ako je to vyššie uvedené od 19.9.2013, dňom
nasledujúcim po doručení návrhu odporcovi, a nie ako si to navrhovateľ uplatnil v návrhu.

Odvolací súd konštatuje, že práva uplatnené zo zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák.
č. 258/2001 Z.z.) sú uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno
navrhovateľovi priznať.

K ďalším odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že nakoľko odporca nereagoval
na doručené tlačivo „C“ - odpoveď odporcu, súd prvého stupňa odpoveď odporcu nemohol doručiť
navrhovateľovi.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky navrhovateľa nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku v prevyšujúcej zamietnutej časti výroku a
preto odvolací súd napadnutý výrok rozsudku ako vecne správny podľa ust. § 219 O.s.p., vrátane výroku
o trovách prvostupňového konania potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, a preto nemá
právo na náhradu trov konania. Úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich
neuplatnil, a preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/342/2013", "guid": "9edc8e02-c3b5-43ff-9f59-c0dbb369ebf4:8f92b9ce-e401-427f-9444-a698a9d903bb", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}