Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/296/2011 z 17. 12. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 17. decembra 2013, sp. zn. 19Co/296/2011, ECLI:SK:KSTN:2013:3110215486.2 Krajský súd Trenčín | 19Co/296/2011 | ECLI:SK:KSTN:2013:3110215486.2 | 2013-12-17 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/089ce91b-e95b-4c68-9930-26a5afbef990 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3110215486.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/296/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110215486
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3110215486.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa G., so sídlom v L., S. X, IČO XX
XXX XXX proti odporcom 1) A. K., bytom V. - A., K. XX/XX, 2) F., so sídlom v V., R. XXXX, IČO XX XXX
XXX, o zaplatenie 92,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu 2) proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 6. júna 2011, č.k. 12C/273/2010-60, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi 2) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 92,94 Eur s 9 %
ročným úrokom z omeškania od 20.10.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, návrh proti odporcovi 1) zamietol, odporcovi 1) náhradu
trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľ, ako
právnická osoba založená obcou (hlavným mestom L.) na účelom odstraňovania vozidiel z komunikácie,
bola oprávnená odťahovať vozidlá, porušujúce pravidlá cestnej premávky (NS SR 3Cdo 70/2003). Zo
Zápisnice o objasňovaní priestupku s pripojenou fotodokumentáciou je zrejmé, že predmetné vozidlo
- H. J. EČ V. XXX M., ktorého prevádzkovateľom je odporca 2), bolo zaparkované dňa 12.10.2009 o
14:05 hod. v L. - H. X. pri J. na chodníku pred priechodom pre chodcov v rade za ostatnými
vozidlami tak, že znemožňovalo chodcom nerušene vstúpiť na priechod pre chodcov, a ak by chceli
prejsť na druhá stranu cesty, museli by obísť predmetné vozidlo, čím by sa ale dostali mimo priechodu
pre chodcov. Týmto parkovaním motorového vozidla došlo, ako uviedol KR PZ, KDI L., k porušeniu
ustanovení § 3 ods. 2 písm. a) a § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z., teda právnej povinnosti v
zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čím vznikla zodpovednosť odporcu 2) za vzniknutú škodu,
spočívajúca v nákladoch na odtiahnutie jeho vozidla. Okresný súd zaviazal k náhrade
škody iba odporcu 2) ako prevádzkovateľa predmetného vozidla, pretože z jeho odporu vyplynulo, že
vodič - odporca 1) ho použil s vedomím odporcu 2). Návrh voči odporcovi 1) ako
nedôvodný zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 135 ods. 1 O.s.p., § 420 ods. 1, § 437
ods. 1, § 430 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009, § 2 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, §
25 ods. 1 písm. c) citovaného zákona.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca 2) a domáhal sa, súdiac
podľa obsahu jeho podania, aby odvolací súd po doplnení dokazovania rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrh zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Uviedol, že vodič odťahovej služby
nemal právo odtiahnuť jeho motorové vozidlo a vykonať fotodokumentáciu bez pokynu osoby oprávnenej



o tom rozhodnúť, keď v zápise o odstránení motorového vozidla nebola jednoznačne identifikovaná
táto osoba a ani navrhovateľ nie je zajedno, kto dal pokyn k odtiahnutiu motorového vozidla, či to bol
príslušní mestskej polície alebo KDI PZ, ktorý je uvedený v zápise o odstránení motorového vozidla. Na
žiadnej z dôkazných listín sa nenachádza konkrétna osoba, ktorá rozhodla o odťahu jeho motorového
vozidla a ani v čase preberania vozidla jeho vodičom nebola na stanovišti osoba,
ktorá by s ním priestupok prešetrila a kompletne vysvetlila dôvody jeho odťahu. Vodič motorového
vozidla sa tak nedozvedel, či navrhovateľ mal právo odtiahnuť predmetné vozidlo. Kto rozhodol o
spáchaní priestupku, nie je možné zistiť, ani zo „Správy o výsledku objasňovania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky“, pretože tu tiež nie je zrejmé, kto priestupok identifikoval,
či útvar policajného zboru, pričom boli použité ustanovenia zákona, ktoré tento zákon neobsahuje.
Z fotodokumentácie je zrejmé, že predmetné motorové vozidlo bolo zaparkované na chodníku pred
prechodom pre chodcov, a teda nemohol vodič porušiť ust. § 25/1 písm. c) zákona č. 8/2009, podľa
ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na prechode pre chodcov. Státie predmetného vozidla na chodníku
nemohlo ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, alebo obmedziť jazdu vozidiel osobitne na
miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho rozsudok sa opiera
o „Zápisnicu o objasňovaní priestupku“, ktorý sa v spise nenachádza. Nesúhlasil s výrokom súdu, že
predmetné vozidlo bolo zaparkované tak, že znemožňovalo chodcom vstúpiť na priechod pre chodcov,
nakoľko je jednoznačné, že vozidlo nezasahovalo svojou plochou cez celý priestor pred priechodom pre
chodcov a chodci mohli ľahko prejsť na druhú stranu cesty bez toho, aby sa dostali mimo priechodu
pre chodcov. Ani jedno z ustanovení, uvedené v rozsudku, nezakladá právo vodičovi odťahovej služby,
ani príslušníkovi policajného zboru, ak by pri odťahu asistoval, odtiahnuť predmetné vozidlo. Z týchto
dôvodov má za to, že jeho vozidlo bolo odtiahnuté bez jeho objednávky, bez
asistencie a fundovaného rozhodnutia príslušníka povereného policajného zboru, nebolo preukázané,
že navrhovateľ mohol odstrániť vozidlo s alebo bez asistencie príslušníka PZ, nedošlo k znemožneniu
chodcom vstúpiť na priechod, vozidlo nebránilo vstupu chodcov na prechod, z týchto
dôvodov nemôže uhradiť istinu 92,94 Eur s príslušenstvom a trovy konania. Domáhal sa, aby odvolací
súd dokázal, že pri odstránení predmetného vozidla asistovala oprávnená osoba, ktorá dala príkaz na
jeho odstránenie, identifikovať ju, uviesť ustanovenia, ktoré zakladajú právo na odstránenie vozidla a
dokázať, že tieto ustanovenia boli skutočne porušené.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že G. ako organizácia zriadená správcom komunikácie
- Hlavným mestom SR L. je podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách oprávnená vykonávať odťahy vozidiel, o ktorých rozhodne správca komunikácie alebo
policajt. V uvedenom prípade odťahu vozidla V. dňa 12.10.2009 na Ulici H. X., L. rozhodol policajt -
príslušník Krajského dopravného inšpektorátu L., tak ako je uvedené v Zápise o odstránení motorového
vozidla. Na základe jeho rozhodnutia bol navrhovateľ povinný vykonať odťah motorového vozidla
odporcu, tvoriaceho prekážku cestnej premávke v zmysle zákona č. 8/2009, ktorú realizovali jeho
zamestnanci pán Z. a pán H.. Poukázal na tvrdenie odporcu v jeho odvolaní, že jeho vodičovi bola
uložená bloková pokuta za priestupok, čím je daná jeho priestupková zodpovednosť a navrhovateľovi
tak vznikol oprávnený nárok na úhradu finančných nákladov, ktoré mu v danom prípade vznikli, a
ktorých zaplatenia sa domáha. K námietkam odporcu, týkajúcich sa nedostatkov správy - Zápisnice o
objasňovaní priestupku, navrhovateľ uviedol, že nie je v jeho kompetencii sa k týmto vyjadriť.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

Rozsudok okresného súdu nebol účastníkmi napadnutý v časti, v ktorej bol návrh proti odporcovi 1)
zamietnutý a odporcovi 1) nebola priznaná náhrada trov konania, v tejto časti preto rozsudok okresného
súdu krajský súd nepreskúmaval, nadobudol právoplatnosť (§ 206 O.s.p.).

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom 2)
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky odporcu 2) vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého



stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli
preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného
titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219
ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa
odvolací súd dodáva nasledovné:

V danej veci sa navrhovateľ ako organizácia zriadená správcom komunikácie - Hlavným mestom SR
L. podľa ust. § 3d ods. 5 písm. d) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách domáhal od
odporcov 1), 2) zaplatenia nákladov vynaložených s núteným odtiahnutím nesprávne zaparkovaného
motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom bol odporca 2).

Správca miestnej komunikácie (§ 3d ods. 5 písm. c) zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov) pri odstraňovaní vozidla z komunikácie vystupuje ako orgán verejnej moci (správy) a nemôže
právomoci správcu komunikácie zmluvne previesť na iný podnikateľský subjekt, a to ani po technickej
stránke (čo sa týka zabezpečenia samotného výkonu odstránenia vozidla). Odstrániť vozidlo z miestnej
komunikácie je oprávnená vykonať buď len obec sama (správca komunikácie) alebo právnická osoba
ňou na tento účel založená alebo zriadená.

V danej veci odťah motorového vozidla vykonal navrhovateľ ako organizácia zriadená správcom miestnej
komunikácie - Hlavným mestom SR L. prostredníctvom svojich zamestnancov.

Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konkretizuje, že z ust. § 43 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke vyplýva, že ten, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne
odstrániť; ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. Z ustanovení § 43 ods. 5 a § 25 ods.
1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. vyplýva, že aj správca môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na
mieste, kde je zastavenie a státie zakázané, t. j. aj na priechode pre chodcov a vo vzdialenosti
kratšej ako 5 metrov pred ním, na náklady jeho prevádzkovateľa..

Z obsahu spisu nevyplýva, že by medzi účastníkmi konania bolo sporné, že
Hlavné mesto SR L. bolo správcom miestnej komunikácie, na ktorom odporca 1) zaparkoval motorové
vozidlo prevádzkovateľa - odporcu 2). Hlavné mesto L. ako správca tejto komunikácie bolo za splnenia
podmienok uvedených v § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. oprávnené odstrániť toto vozidlo. Správca
komunikácie má len dve možnosti realizácie oprávnenia odtiahnuť vozidlo (§ 3d ods. 5 písm. d) zákona č.
135/1961 Zb.) - mohol ho odtiahnuť buď sám alebo prostredníctvom právnickej osoby ním na tento účel
založenej alebo zriadenej. Správca komunikácie v danom prípade zvolil druhú z uvedených možností,
rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať organizáciou na tento účel zriadenou
- navrhovateľom.

Z ust. § 135 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám, avšak ak bolo o tejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

V danej veci Krajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát, odbor výkonu služby L. pod č.p.: F.-J.-
XXXX/S.-XXXX vyhotovil dňa 21.10.2009 Správu o objasňovaní priestupku, ktorú predložil Okresnému
riaditeľstvu PZ ODI, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky L. A.., z ktorej vyplýva, že bolo zistené
spáchanie priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, z ktorého
je podozrivý odporca 1), ktorý dňa 12.10.2009 v čase o 14:05 hod. zastavil a stál s motorovým vozidlom
zn. H., ev. č. V. v L. na H. X. pri J. na priechode pre chodcov, čím porušil ust. § 3 ods. 2 písm. a) s
poukazom na § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Sám odporca 2) vo svojom odvolaní uviedol, že vodič motorového vozidla - odporca
1) bol riešený v priestupkovom konaní a bola mu uložená pokuta za spáchanie priestupku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal dôvod v danej veci pochybovať o rozhodnutí príslušného
orgánu PZ o spáchaní priestupku, teda o skutočnosti, že vozidlo odporcu 2) tvorilo prekážku cestnej



premávky. Pokiaľ odporca 2) spochybňoval uvedené priestupkové konanie, mal možnosť domáhať sa
opravných prostriedkov v rámci správneho súdnictva. Nie je úlohou súdu v občianskom súdnom konaní
preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v danej veci ( § 135 ods. 2 O.s.p).

Z týchto dôvodov odporca 2) v podanom odvolaní nedôvodne polemizuje so závermi okresného súdu,
že jeho vozidlo netvorilo prekážku brániacu plynulosti cestnej premávky, a preto nebol daný dôvod na
to, aby vozidlo bolo odtiahnuté. Pokiaľ odporca 1) ponechal motorové vozidlo odporcu 2) na chodníku
pre chodcov na mieste, kde je zastavenie alebo státie motorovým vozidlom zakázané, bol v zmysle §
43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z. daný zákonný dôvod na nútený odťah motorového vozidla na náklady
prevádzkovateľa predmetného motorového vozidla - odporcu 2).

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa pri svojom rozhodnutí riadil rozsiahlou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach, a preto odvolací súd (napriek skutočnosti,
že súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí necitoval všetky zákonné ustanovenia, ktoré na danú vec
dopadajú) rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, keď mal za to, že táto skutočnosť
nie je dôvodom pre zrušenie inak po vecnej stránke správneho rozhodnutia súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko ich postupom
podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.

Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami odporcu 2), obsiahnutými v jeho
odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Uvedený záver vyplýva z jednoznačne ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .