Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoP/67/2016 z 5. 2. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 5. februára 2017, sp. zn. 14CoP/67/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6414210185.2 Krajský súd Banská Bystrica | 14CoP/67/2016 | ECLI:SK:KSBB:2017:6414210185.2 | 2017-02-05 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 57 CMP, § 58 CMP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/98cfcb20-b102-457d-81ff-cf4f4b47c34b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6414210185.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/67/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414210185
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414210185.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov
senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci navrhovateľa - manžela: T. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. č. XXX, toho času bytom M. E. X, XXX XX E., C., zastúpený
splnomocneným advokátom JUDr. Ivanom Osvaldom, so sídlom Advokátska kancelária 960 01 Zvolen,
Trhová 1, proti manželke: P. B., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. A. č. XXX, toho času bytom
M. E. X, XXX XX W. F. M., C., zastúpená splnomocnenou advokátkou JUDr. Janou Šálkovou, so sídlom
Advokátska kancelária Bystrická 1029/101, 966 81 Žarnovica, o rozvod manželstva a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu: P. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny v A. M., o odvolaní navrhovateľa - manžela zo dňa 30.08.2016 proti rozsudku Okresného súdu
Žiar nad Hronom číslo konania 10P 66/2014-359 zo dňa 04.08.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku V. o náhrade trov konania štátu p o t v r d z u j e .

II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, zveril maloleté dieťa
pochádzajúce z manželstva do osobnej starostlivosti matky, určil rozsah a podmienky vyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu, vyslovil, že styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje a výrokom
V. rozhodol o náhrade trov štátu, keď vyslovil, že manželia sú povinní nahradiť trovy štátu v pomere
50% týchto trov, každý z nich zvlášť. O náhrade trov štátu súd prvej inštancie rozhodol s poukazom
na ustanovenie § 57 Civilného mimosporového poriadku, v spojení s ustanoveniami § 155 ods. 2 a 3
Civilného sporového poriadku, § 186 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozsudku týkajúceho
sa výroku o náhrade trov štátu súd konštatoval, že uložil obom manželom povinnosť nahradiť štátu trovy
konania spočívajúce v preklade listín - talianske rodinné právo z nemeckého jazyka do slovenského
jazyka a preklad listín predložených účastníkmi konania z talianskeho jazyka do slovenského jazyka. Súd
vo výroku rozhodnutia rozhodol iba o nároku štátu na náhradu trov konania, nakoľko ich výška v súčasnej
dobe (vzhľadom k tomu, že o nároku predkladateľov nie je rozhodnuté právoplatným rozhodnutím súdu),
nie je ustálená. Súd uviedol, že o výške trov štátu rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti
uznesení, ktorými súd priznal náhradu účelne vynaložených trov súdom ustanoveným prekladateľom
týchto listín. Náhradu trov štátu súd uložil obom účastníkom konania, nakoľko na ich strane nevznikli
okolnosti, ktoré by odôvodňovali oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, či iných trov konania,
prípadne akékoľvek okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd vzhliadol dôvod na nepriznanie
náhrady týchto trov štátu. Trovy konania štátu vznikli z dôvodu potreby vykonať dokazovanie prekladom
z iného prameňa práva, ktoré bolo potrebné aplikovať na časť uplatňovaných nárokov v tomto konaní,
pričom súd musel nutne postupovať dožiadaním týchto právnych predpisov a následne ich prekladom
vzhľadom k tomu, že sa nejedná o právne predpisy, ktoré sú zverejnené alebo oznámené v zbierke
zákonov Slovenskej republiky, ani o právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné



akty Európskej únie, ktoré by boli zverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom
vestníku Európskej únie podľa ustanovenia § 186 Civilného sporového poriadku. Súd taktiež uviedol,
že uvedené trovy konania štátu vznikli v súvislosti s tým, že manželia sa už dlhodobo zdržiavajú na
území C., kde majú založený svoj obvyklý pobyt a vznikla tak v konaní nutnosť prekladu listín v jazyku
ich obvyklého pobytu. Ide pritom o okolnosti, ktoré museli účastníci konania predpokladať pred podaním
návrhu na začatie konania na súde na území Slovenskej republiky. Keďže pomer účastníkov konania
na predmete konania je z dôvodu charakteru konania rovnaký, súd vo výroku tohto rozsudku rozhodol
o náhrade trov konania štátu v rovnakom pomere pre oboch manželov, teda vo výške 50 % týchto trov.

2. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania štátu podal navrhovateľ- manžel
v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nestotožňuje sa odôvodnením
súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť trovy štátu v pomere 50 % pre oboch účastníkov konania.
Navrhovateľ - manželov uviedol, že nevedel, ani nepredpokladal, keď podával návrh na rozvod
manželstva, že bude potrebné pristupovať v časti rozhodovania o výžive maloletého dieťaťa k prekladu
práva. Má za to, že tieto trovy by mal znášať štát a to z dôvodu, že v rámci Európskej únie platia
zákony a sú uzavreté dohody, ku ktorým prístupoval štát a preto je povinnosťou štátu - v tomto prípade
súdu - urobiť preklad príslušných zákonných ustanovení, ktoré platia v štátoch Európskej únie. Nie
je chybou účastníkov, že štát - okresný súd - musel zabezpečovať preklad zákonného ustanovenia
platného na území C.. Pokiaľ súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že boli prekladané
aj listiny predložené účastníkmi, manžel uviedol, že sám osobne žiadne listiny nepredkladal, pokiaľ tieto
predkladala protistrana - manželka, bolo jej povinnosťou zabezpečiť preklad týchto dokladov, teda tieto
náklady a trovy vznikli jej a preto nevidí dôvod na to, aby mal z týchto trov hradiť polovicu. V konaní si ani
jedna zo strán neuplatňovali trovy právneho zastúpenia a preto protistrana by si mala znášať náklady aj
trov spojených s prekladom listín, ktoré v konaní predložila prostredníctvom právnej zástupkyne, už aj s
poukazom na ustanovenie § 153 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. Na základe týchto skutočností
potom odvolateľ navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku v časti náhrady
trov konania štátu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením
§ 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v
tomto zákone.

6. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho
zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa ustanovenia § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento
zákon neustanovuje inak.

9. Podľa ustanovenia § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh. O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 58 CMP).

10. Podľa ustanovenia § 155 ods. 2 CSP, ak podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, súd vyzve
toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu; inak ho
zabezpečí sám.

11. Podľa ustanovenia § 155 ods. 3 CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu
podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.



12. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a zák.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konanie o rozvod manželstva vo svojich
ustanovenia § 92 až 100. V zmysle intertemporálneho ustanovenia § 395 ods. 1 CMP sa nová procesná
úprava vzťahuje aj na konania o rozvod manželstva začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

13. Navrhovateľ- manžel namietal odvolaním správnosť rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom výroku
o náhrade trov konania štátu.

14. Vzhľadom na intertemporálne ustanovenie § 395 CSP je na daný prípad nutné aplikovať už právnu
úpravu Civilného sporového a Civilného mimosporového poriadku, ktorý vo svojich ustanoveniach § 52
až 58 upravuje zásady náhrady trov konania v mimosporovom procese, pričom však problematiku trov
štátu spočívajúcich v trovách spojených s vykonaním tlmočníckeho a prekladateľského úkonu upravuje
ustanovenie § 155 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd v súvislosti s výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol len o nároku štátu na náhradu trov konania vo vzťahu k
obom účastníkom konania, považuje pre úplnosť za potrebné poznamenať, že hoci by za inej procesnej
situácie bol súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodnúť nielen o nároku, ale aj o
konkrétnej výške trov štátu (s poukazom na ustanovenia § 57 a § 58 CMP), avšak vzhľadom na procesne
neštandardnú situáciu v konkrétnej veci, kedy ešte nie sú ani v čase rozhodovania odvolacieho súdu
právoplatné osobitné uznesenia, ktorými súd prvej inštancie rozhodoval o priznaní odmeny za vykonané
prekladateľské a tlmočnícke úkony a nie je tak známa konkrétna výška týchto trov štátu, tak je v danej
veci nutné akceptovať postup, ktorý zvoli súd prvej inštancie.

15. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v
mimosporovom procese, podľa ktorej žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ
zákon v nasledujúcich ustanoveniach neupravuje inak. O povinnosti nahradiť trovy konania (pokiaľ nejde
o trovy konania štátu) rozhoduje súd len na návrh oprávneného účastníka ( § 57 CMP). V konkrétnej veci
súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní vznikla potreba zabezpečiť preklad cudzieho rozhodného
práva vzhľadom na založený obvyklý pobyt účastníkov konania o rozvod, spojeného s úpravou práv
a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, ako aj nutnosť zabezpečiť
preklad listín predložených v konaní v cudzom jazyku do jazyku v ktorom koná súd. Pokiaľ navrhovateľ-
odvolateľ argumentuje, že nie je chybou účastníkov, že štát - okresný súd - nemal k dispozícii preklad
konkrétneho rozhodného práva, ktoré bolo nutné aplikovať, pretože v rámci Európskej únie platia zákony
a sú uzavreté medzinárodné dohovory ku ktorým štát pristúpil a bolo tak povinnosťou súdu zabezpečiť
preklad príslušných zákonných ustanovení ktoré platia v Európske únii, odvolací súd tieto odvolacieho
argumenty nepovažuje za oprávnené. Vychádzajúc z ustanovenia § 186 CSP netreba dokazovať len
právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli
zverejnené v úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v úradnom vestníku Európskej únie. V danej
veci však ako rozhodné právo malo byť aplikované nie komunitárne právo, ale vnútroštátne právo
konkrétneho členského štátu Európskej únie, ktoré z úradných vestníkov EÚ a ES dostupné súdu nie
je, preto bolo potrebné ho v konaní zabezpečiť. Vznikli tak štátu trovy spojené s vykonaným prekladom
rozhodujúcich listín a cudzieho prameňa práva, pričom štát má právo na náhradu týchto trov voči
účastníkom konania podľa ustanovenia § 155 ods. 3 druhej vety Civilného sporového poriadku a to v
zmysle zásad náhrady trov konania podľa šiestej hlavy druhej časti tohto zákona.

16. Nakoľko konanie o rozvod manželstva nie je sporovým konaním, v ktorom by bolo možné
konštatovať procesný úspech jednej či druhej strany sporu, pričom zabezpečenie nevyhnutných
prekladov uvedených listín bolo potrebné z hľadiska meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej, je
aj podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania,
ktorá musí byť prítomná ako nosná a elementárna zásada súdneho konania aj pri rozhodovaní súdu o
náhrade trov konania, aby sa podieľali obe strany konania rovnakou mierou na náhrade trov konania
štátu, ktoré nevyhnutne a účelne v konaní vznikli.

17. Na základe všetkých konštatovaných okolností prípadu sa odvolací súd stotožňuje s úvahou
okresného súdu, že vznikla v danej veci povinnosť oboch manželov zhodne a v rovnakej miere nahradiť
štátu trovy, ktoré v konaní vznikli a to v pomere 50% každému z účastníkov konania zvlášť. O konkrétnej



výške týchto trov rozhodne následne súd prvej inštancie osobitným uznesením. Odvolací súd preto
rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách štátu podľa ustanovenia § 387
ods. 1 a 2 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP, ako vecne správny potvrdil.

18. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

19. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, keďže rozhodovanie o trovách
mimosporového konania je podmienené návrhom oprávneného účastníka s poukazom na ustanovenie
§ 57 CMP (s výnimkou náhrady trov konania štátu), pričom manželka, ako v odvolacom konaní plne
úspešná účastníčka, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, ani nežiadala priznať a napokon,
z obsahu spisu ani nevyplýva, že by jej v odvolacom konaní trovy odvolacieho konania vznikli. Odvolací
súd však poukazuje na ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiadnemu z účastníkov konania právo na
náhradu trov konania v mimosporovom konaní nevzniká.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).



Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).