Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sa/7/2016 z 15. 11. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. novembra 2016, sp. zn. 6Sa/7/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8016897535.1 Krajský súd Prešov | 6Sa/7/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8016897535.1 | 2016-11-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b314b4cc-c01d-4976-9e10-2a6afb123933 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8016897535.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sa/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016897535
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016897535.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa C. W., bytom G. nad
V. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, Ul. 29.augusta č. 8-10, o predčasný
starobný dôchodok takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8. júna 2016.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.06.2016 odporkyňa podľa § 67 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona“) zamietla
žiadosť navrhovateľa o predčasný starobný dôchodok z dôvodu, že suma predčasného starobného
dôchodku určená k 18.05.2016 nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu.

Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 67 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na predčasný
starobný dôchodok vzniká, ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia,
chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného
dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima
pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Dôvodila, že suma predčasného starobného dôchodku určená k 18.05.2016 je 199,70 Eur mesačne, to
znamená že nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu,
čo je 237,70 Eur.

Argumentovala, že k 18.05.2016 navrhovateľ získal 9 821 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo
podľa § 60 ods. 10 zákona predstavuje 26 rokov a 331 dní obdobia dôchodkového poistenia. Suma
predčasného starobného dôchodku je určená podľa § 68 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný
starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od
vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.

Ďalej argumentovala, že priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2015
na zistenie priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov
podľa § 63 ods. 6 zákona. Rozhodujúce obdobie bolo preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona rozšírené



postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona.
Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok a to ako
podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného
vymeriavacieho základu. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia
získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona patrí za takýto kalendárny rok osobný
mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a
na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia
dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí
pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa §
255 ods. 3 zákona. Osobný mzdový bod v hodnote 0,3 patrí podľa § 62 ods. 2 zákona za kalendárny
rok, v ktorom poistenec poberal po 31.12.2007 počas celého kalendárneho roka invalidný dôchodok
priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou. Ak poistenec v takomto kalendárnom roku nezískal aj
iné obdobie dôchodkového poistenia tento kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na
výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia
dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí
pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa §
62 ods. 2 zákona.

Ďalej uviedla, že navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 v kalendárnom roku
1978 14 dní, v kalendárnom roku 1979 17 dní, v kalendárnom roku 1980 19 dní, v kalendárnom roku
1984 15 dní, v kalendárnom roku 1985 8 dní, v kalendárnom roku 1986 68 dní, v kalendárnom roku 1987
57 dní, v kalendárnom roku 1988 7 dní, v kalendárnom roku 1989 20 dní, v kalendárnom roku 1990 27
dní, v kalendárnom roku 1992 82 dní, v kalendárnom roku 1993 87 dní, v kalendárnom roku 1994 105
dní, v kalendárnom roku 1995 169 dní, v kalendárnom roku 1996 129 dní, v kalendárnom roku 1997
34 dní, v kalendárnom roku 1998 194 dní, v kalendárnom roku 1999 101 dní, patrí mu za toto obdobie
pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne
roky rozhodujúceho obdobia je 12,8352. V rozhodujúcom období získal navrhovateľ úhrnom 6647 dní
dôchodkového poistenia, to znamená 18,2110 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona.
Priemerný osobný mzdový bod je 0,7049. Podľa § 63 ods. 4 zákona sa k priemernému osobnému
mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2016 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0
a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného
osobného mzdového bodu 0,7640. K 18.05.2016 získal navrhovateľ 9821 dní obdobia dôchodkového
poistenia čo na účely výpočtu predčasného starobného dôchodku je 26,9069 rokov dôchodkového
poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona platná k 18.05.2016 10,9930 Eur
a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 10,6865 Eur a indexu 1,02867383 zaokrúhlená
na 4 desatinné miesta.

Ďalej argumentovala, že dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona dosiahne navrhovateľ dovŕšením
62 rokov veku 16.05.2018. Od 18.05.2016 mu do dovŕšenia dôchodkového veku t. j. do 16.05.2018
chýba 728 dní. Suma predčasného starobného dôchodku je 197,80 Eur mesačne a je určená ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu 0,7640 x 26,9069 rokov obdobia dôchodkového poistenia x
aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 - 28,24771118 = 197,80 Eur mesačne. Za 728 dní sa znížil
predčasný starobný dôchodok o 12,50% to znamená o 28,24771118 Eur mesačne.

Ďalej dôvodila, že suma predčasného dôchodku sa podľa § 82 zákona zvyšuje o 1,90 Eur mesačne,
t.j. o pevnú sumu zvýšenia predčasného starobného dôchodku stanovenú v § 1 písm. c) Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z. na 199,70 Eur
mesačne. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa § 2 písm. a) zákona č.
601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z.z. k 18.05.2016 je 198,09
Eur mesačne. 1,2 násobok tejto sumy predstavuje 237,70 Eur mesačne. Pretože suma predčasného
starobného dôchodku navrhovateľa nie je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu, navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporkyne, v ktorom v prevažnej miere poukazoval na svoju sociálnu situáciu.



K opravnému prostriedku navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa písomným podaním zo dňa 14.07.2016, v
ktorom poukázala na podstatné skutočnosti uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhla
preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v
prechodných ustanoveniach v § 492 ods. 1 upravuje, že konania podľa tretej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
podľa doterajších predpisov.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v prechodných ustanoveniach k úpravám účinným od
01.07.2016 v § 293dp upravuje v odseku 1, že konanie o opravnom prostriedku začaté pred 01.07.2016
sa dokončí podľa predpisov účinných do 30.06.2016.

V predmetnom konaní je nesporné, že ide o konanie podľa tretej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku, t.j. konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutia orgánom verejnej
správy. Opravný prostriedok navrhovateľa bol odporkyni doručený dňa 27.06.2016, t.j za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, preto súd v súlade s vyššie citovanými prechodnými ustanoveniami
Správneho súdneho poriadku, ako aj zákona č. 461/2003 Z.z. postupoval v konaní podľa doterajších
predpisov, t.j. podľa O.s.p.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a
konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu
odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že navrhovateľovi odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 06.05.2015 priznala invalidný dôchodok od 01.01.2015.

Žiadosťou spísanou dňa 18.05.2016 požiadal navrhovateľ odporkyňu o priznanie predčasného
starobného dôchodku a to od 18.05.2016.

Podľa § 67 ods. 1 zákona poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu od ktorého
žiada o jeho priznanie,

a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 68 ods. 1 zákona suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých
30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63
ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.



Podľa § 60 ods. 1 zákona obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia, okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona ak tento zákon neustanovuje
inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie,
podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú,
to neplatí ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za
zamestnanca, ktorý je štátnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50%-nú účasť na majetku
zamestnávateľa, alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50%-nú
účasť na majetku zamestnávateľa.

Podľa § 61 zákona osobný vymeriavací základ je úhrn vymeriavacích základov za kalendárny rok,
z ktorých sa zaplatilo poistné na dôchodkové poistenie, alebo z ktorých sa poistné na dôchodkové
poistenie podľa § 60 ods. 1 druhej vety považuje za zaplatené.

Podľa § 62 ods. 1 zákona osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel
osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

Podľa § 63 ods. 1 zákona priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa
určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch
rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon
neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na
účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku nenamietal žiadne konkrétne skutočnosť alebo údaje,
ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, resp. v osobnom liste dôchodkového
poistenia. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového
spisu, v ktorom sa nachádzajú aj evidenčné listy dôchodkového poistenia, ktoré tvoria podklad
pre rozhodnutie vo veci dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je vecne správne. Obdobie
dôchodkového poistenia, osobné vymeriavacie základy, priemerný osobný mzdový bod sú určené
podľa údajov uvedených v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia navrhovateľa a zodpovedajú
údajom, ktoré sú uvedené aj v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
a prílohu napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov
a podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 186/2013 Z.z.
k 18.05.2016 je suma životného minima stanovená na 198,09 Eur mesačne. 1,2 násobok tejto sumy
predstavuje 237,70 Eur mesačne.

Podľa prepočtu sumy dôchodku vykonaného odporkyňou, ktorý vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, navrhovateľovi bola určená suma predčasného starobného dôchodku vo výške 199,70 Eur
mesačne.

Ak teda odporkyňa podľa § 67 ods. 1 zákona zamietla žiadosť navrhovateľa z dôvodu, že suma
predčasného starobného dôchodku je nižšia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú
fyzickú osobu rozhodla v súlade so zákonom.

Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo
o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.



Podľa § 209 ods. 4 zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia odporkyne súd konštatuje, že napadnuté
rozhodnutie spĺňa všetky požadované kritéria uvedené v ustanovení § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre
rozhodnutie vo veci, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ako aj pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Z uvedených dôvod krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne ako vecne
správne a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný a odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania, preto
súd účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.