Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/73/2017 z 17. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 17. septembra 2018, sp. zn. 21Cob/73/2017, ECLI:SK:KSTT:2018:2215214435.1 Krajský súd Trnava | 21Cob/73/2017 | ECLI:SK:KSTT:2018:2215214435.1 | 2018-09-17 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8aa5eaff-5b8b-42c1-96ba-fc41ad9debff Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2215214435.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/73/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215214435
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215214435.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu: Ivan Bugár , Nový rad 273/20, Ohrady,
IČO: 32 320 698, zastúpený: JUDr. Silvia Mézesová, bytom ul. Gyulu Szabóa 6417/97B, Dunajská
Streda, proti žalovanému: FRIG - PRODUCT spol. s r. o., Gazdovský rad 41, Šamorín, IČO: 31 408 451,
zastúpený advokátom JUDr. Petrom Múčkom, Hlboká cesta 1719/4 Šamorín, o zaplatenie 1.256,40 eur s
prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 16Cb/225/2015-207,
zo dňa 04.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi odvolací súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.296,40 € s 8,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 296,93 € od 13. marca 2015, zo sumy 239,70 € od 27. marca 2015, zo
sumy 209,10 od 11. apríla 2015, zo sumy 510,67 € od 5. júna 2015, žalobcovi priznal voči žalovanému
nárok na náhradu 100 % trov konania, štátu priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov
konania a svedkovi JUDr. L. X. priznal voči žalovanému nárok na náhradu 100 % svedočného.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že
so žalovaným uzatvoril zmluvu o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bola montáž vzduchotechniky
pre stavbu v Rusovciach a ktoré dielo bolo dňa 31.07.2012 odovzdané žalobcovi ako objednávateľovi.
Dňa 17.04.2014 strany sporu uzatvorili Dohodu o vzájomných právach a povinnostiach, ktorou si upravili
vzájomné práva a povinnosti súvisiace s garanciou žalovaného za opravy vád diela, spôsob a podmienky
pre uplatnenie a vybavenie reklamácie, ktorou sa žalovaný zaviazal odstrániť reklamované vady do 24
hod., resp. 4 pracovných dní, potvrdiť vykonanie reklamácie, resp. informovať o dôvodoch nevybavenia
reklamácie, inak vzniklo žalobcovi právo nechať ich odstrániť treťou osobou na náklady žalovaného. Na
základe tejto Dohody mal žalovaný vybaviť reklamáciu zo dňa 04. 09.2014 a odstrániť vadu spočívajúcu
v zatečení vody do ventilátora, ktorú ale žalovaný vybavil len čiastočne opravou potrubia vetracej rúry,
oprava ventilátora nevykonal , táto vada bola odstránená až treťou osobou, za ktorú jej uhradil žalobca
296,93 eur, ďalšiu reklamáciu vady zo dňa 18.12. 2014, ktorá sa prejavila zamoknutím sadrokartónovej
steny, ktorú nevybavil vôbec a tak žalobca za jej odstránenie uhradil 239,70 eur a následne ďalších
243,50 eur, dňa 17. 03. 2015 bola reklamovaná vada vznik plesne na strope, ktorú tiež žalovaný
nevybavil a žalobca na jej odstránenie vynaložil 267,17 eur a následne ešte 267,17 eur. Predmetné
plnenia žalobca žiadal priznať titulom porušenia zmluvných povinností žalovaného, ktoré bolo spojené
so vznikom škody žalobcu.



3. Žalovaný nárok žalobcu popieral s poukazom na to, že prvú reklamáciu riadne vybavil, ale pri jej
vybavení ventilátor bol funkčný a následne dňa 30.03.2015 informoval žalobcu, že vady, k oprave ktorých
ho žalobca vyzval nevznikli v dôsledku jeho vadnej činnosti, ale boli spôsobené vadou projektovej
dokumentácie, ktorá nedostatočne riešila problém odvodu kondenzu, k čomu i zhotoviteľ stavby, ktorým
bola spol. HANT BA, a.s. informovala investora stavby, ktorým je spoločnosť Gaštanová alej - II. fáza
s.r.o., že môže dochádzať k zatekaniu kondenzu v zimných mesiacoch pri veľkých teplotných rozdieloch,
preto odmietol odstraňovať vady, za ktoré nezodpovedá.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov N. U. a JUDr. L.
X., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to najmä Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach
uzatvorenú stranami sporu dňa 17.04.2014, ostatnými stranami sporu predloženými relevantnými
listinnými dôkazmi a zistil, že v roku 2012 sa žalovaný ako dodávateľ vzduchotechniky na základe
ponuky od žalobcu podieľal na stavbe komplexu „Bytové domy a vila domy Rusovce“, na ktorej
žalobca vystupoval ako dodávateľ pre spoločnosť HANT BA, a.s.. Zmluva o dielo medzi stranami sporu
uzatvorená písomne nebola, ale z výpovedí konateľov strán sporu súd zistil, že sa na vykonaní diela
dohodli, dielo bolo zhotovené a odovzdané. Po odovzdaní ale došlo medzi stranami sporu k rozporom
v otázke riešenia zodpovednosti za vady a záruky, keď žalobca žiadal od žalovaného odstránenie
nedostatkov a vád, ktoré sa na diele zhotovovanom žalovaným objavili, z toho z dôvodu bola uzatvorená
stranami sporu Dohoda o urovnaní a započítaná pohľadávok dňa 17.04.2014, ktorou si strany započítali
vzájomné nevysporiadané pohľadávky a v čl. V / 1 strany vyhlásili, že všetky vzájomné pohľadávky a
obchodné vzťahy ku dňu podpísania dohody považujú za vysporiadané. Nárok vyplývajúci z Dohody o
urovnaní žalobca žalovanému uhradil.

5. V rámci zisťovania skutkového stavu súd prvej inštancie nevykonal žalovaným požadovaný
výsluch svedkov B. a X., technikov žalovaného, nevykonal ani znalecké posúdenie v súvislosti so
správnosťou projektovej dokumentácie, podľa ktorej žalovaný pri zhotovení diela postupoval a uviedol,
že nefunkčnosť ventilátora mal preukázanú výpoveďou majiteľky bytu vypočutej ako svedkyne U. a
znalecké dokazovanie o zatekaní kondenzu v súvislosti s nesprávnou projektovou dokumentáciou je
irelevantné vzhľadom na obsah a znenie Dohody o úprave práv a povinností, ktorou si strany tieto práva
a povinnosti vzájomne upravili.

6. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalovaný sa na základe ústne uzatvorenej dohody so žalobcom
zaviazal zhotoviť dielo, časť stavby - vzduchotechniku (rozvody, technológie) podľa projektovej
dokumentácie od investora stavby, za vopred dohodnutú cenu. Zmluva , ktorú strany medzi sebou
uzatvorili je zmluvou o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. V dňoch 31. júla až 2. augusta 2012 boli
vykonané skúšky a dielo bolo bez výhrad odovzdané žalobcovi ako objednávateľovi.

7. Právne vzťahy súvisiace s vadami diela, zárukou za akosť a prípadným odstraňovaním nedostatkov
sú upravené vust. § 560 až 565 Obch. zák., ktoré odkazujú na úpravu vád v časti o kúpnej zmluve.
Citované ustanovenia sú podľa § 263 ods. 1 Obch. zák. dispozitívne a strany sa môžu od nich
celkom alebo sčasti odchýliť. V prerokúvanej veci k tomuto odchýleniu došlo uzatvorením Dohody o
vzájomných právach a povinnostiach zo 17. apríla 2014, v ktorej si strany upravili práva a povinnosti,
ktoré „súvisia s garanciou zhotoviteľa na opravy vád diela, ako aj... s uplatnením a vybavením
reklamácií“. Práve s poukazom na uvedenú Dohodu prvoinštančný súd posudzoval i nárok žalobcu
a tak nepovažuje za podstatné námietky žalovaného o nevhodných pokynoch objednávateľa (ktoré
mali spočívať v nesprávnej projektovej dokumentácii), pretože tieto by mali relevanciu len vtedy,
ak by sa režim zodpovednosti žalovaného za vady spravoval výlučne zákonnými ustanoveniami.
Uzavretím predmetnej Dohody stranami sporu, zameranej práve na komplexnú úpravu práv a povinností
spojených s odstránením vád diela došlo k založeniu inej úpravy právnych vzťahov medzi žalobcom
a žalovaným a tak primárnou skutočnosťou pri riešení sporu nie je zisťovanie, či vady spočívajúce
v zatekaní z rozvodov vzduchotechniky, (presakovanie vody, jej vykvapkávanie a následné vlhnutie
sadrokartónových obkladov a znehodnocovanie spotrebičov) podliehajú posudzovaniu podľa § 560 a
nasl. Obch. zák., ale či ide o vady, na ktoré sa vzťahuje Dohoda zo dňa 17. 04. 2014, teda či sa jedná o
vady, ktoré mal na základe opodstatnenej reklamácie žalovaný odstrániť, ako sa v Dohode zaviazal.

8. Prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 266 Obchod. zák. a subsidiárne aj z ust. § 35 Obč. zák. k čomu
uviedol, že podľa § 266 ods. 1 Obchod. zák. je rozhodujúci predovšetkým úmysel konajúcej strany,



ak druhej strane je alebo jej musel byť známy. Ak to nie je možné, podľa ods. 2 cit. Ustanovenia, sa
prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol
prejav vôle určený, pričom podľa § 266 ods. 3 sa vezme zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom,
najmä na rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli, a následné správanie
strán. Podľa § 266 ods. 4 sa výraz pripúšťajúci rôzny výklad v pochybnostiach vykladá na ťarchu strany,
ktorá ako prvá tento výraz použila, čo vychádza i z komplexného pohľadu na okolnosti, pri výklade
ustanovení obchodných zmlúv ( uznesenie NS SR sp. zn. 4 MObdo 6/2011).Po zohľadnení všetkých
uvedených faktorov dospel prvoinštančný súd v súdenej veci k záveru, že na reklamované a žalobcom
následne odstránené vady diela zhotoveného žalovaným sa Dohoda aplikuje, pretože je výsledkom
rokovania strán v záujme odstránenia ich vzájomných rozporov. Znenie čl. I preukazuje, že jej cieľom
je upravenie všetkých práv a povinností súvisiacich s opravou vád diela a vybavovaním reklamácií.
Uzavretie tejto dohody navrhoval žalovaný už v liste zo 7. mája 2013 práve vzhľadom na pribúdajúce
množstvá reklamácií vád, ktoré boli rovnakého druhu - zatekanie vody z potrubia vzduchotechniky,
ktorých odstránenie v novembri 2013 žalovaný pôvodne odmietol, odstránil ich žalobca a ich náklady
vyúčtoval faktúrami č. 120492 a č. 130752, ktoré žalovaný na základe D dohody o urovnaní, ktorá
bola uzavretá súčasne s Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach čiastočne akceptoval, ako aj
úhradu dvoch sporných faktúr.

9. Žalovaný na svoju obranu poukazoval na to, že vady spočívajúce v zatekaní kondenzu sú
vylúčené z reklamácie, neskôr od tohto stanoviska ustúpil a práve Dohodou zo dňa 17.04.2014 strany
sporu prejavili vôľu riešiť vzájomné práva a povinnosti pri odstraňovaní vád. Žalovaný uhradil dve
faktúry vystavené žalobcom, ktorý odstránil vady rovnakého charakteru, ktorú skutočnosť z hľadiska
objektívneho vyhodnotil súd prvej inštancie ako akceptovanie zodpovednosti za vady, vzal tiež do úvahy,
že predmetnú Dohodu žalovaný dobrovoľne podpísal, nevzniesol žiadnu námietku, a ak žalovaný ako
zhotoviteľ diela vady, spočívajúce v zatekaní kondenzu v stanovenej lehote, na ktorej sa dohodol práve
v Dohode neodstránil, bol tak oprávnený urobiť žalobca a vzniknuté náklady si uplatniť voči žalovanému.

10. Žalovaný poukazoval na list spoločnosti HANT BA, a.s. zo dňa 17.05.2013, k čomu súd uviedol, že
tento sa netýka priamo vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi ani k žalovanému, z jeho znenia vyplýva, že
ide o reklamáciu vzniku kondenzu, čo je problém odlišný od vytekania kondenzu z potrubia. Dohoda
strán sporu zo dňa 17.04.2014 preukázala, že žalovaný bol povinný opravovať vady spočívajúce v
zatekaní kondenzu zo vzduchotechnického potrubia a pri ich oprave bol teda povinný postupovať v
podľa obsahu Dohody, a ak tak neurobil, bol žalobca podľa ods. 2.3 Dohody oprávnený odstrániť
vady alebo nechať ich odstrániť na náklady žalovaného, pričom žalovaný mu bol povinný nahradiť aj
škodu a účelne vynaložené náklady na tento účel. Žalovaný bol povinný odstrániť nielen vadný stav
ale aj súvisiace nedostatky, akými je výmena poškodeného ventilátora, cez ktorý pretiekla voda, čím sa
ventilátor znehodnotil, a pokiaľ tak neurobil, žalobca oprávnene predmetný ventilátor vlastníčke bytu
vymenil a náklady za jeho výmenu si účtoval voči žalovanému v zmysle uzatvorenej Dohody. Rovnako
tomu tak bolo i pri reklamácii zo dňa 18.12.2014 a 17.03.2015, ktoré sa týkali typovo rovnakej vady a to
zatekanie kondenzu a zavlhnutie steny resp. stropu, ktoré boli žalovanému riadne oznámené, žalovaný
nereagoval, tieto vady neodstránil, preto ich práve na náklady žalovaného odstránil žalobca. Námietku
žalovaného, ktorý sa bránil i tým, že žalobca mu vyúčtoval vyššiu sumu než by si účtovali iné subjekty
pri odstránení vád súd považoval za irelevantnú, k čomu prvoinštančný súd zdôraznil, že podiel žalobcu
na týchto nákladoch je akceptovateľný v súvislosti s tým, že ako podnikateľ vykonáva svoju činnosť za
účelom dosiahnutia zisku.

11. Prvoinštančný súd vzal do úvahy, že faktúry boli žalovanému doručené alebo aspoň uložené na
pošte, teda sa dostali do žalovaného dispozičnej sfér, aspoň týždeň pred dátumom splatnosti. Predmetné
faktúry treba považovať za výzvu veriteľa na splnenie záväzku podľa § 340 ods. 2 Obch. zák. (porov.
rozsudok NS SR sp. zn. 5 Obdo 36/2009), lehotu medzi dôjdením faktúry a dátumom splatnosti v nej
uvedeným súd vyhodnotil ako primeranú, uplynutím ktorej sa žalovaný dostal do omeškania podľa § 365
ods. 1 Obch. zák a tým vznikla žalovanému podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 1 nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z. povinnosť platiť úroky z omeškanie o 8 percentuálnych bodov vyššie než základná
úrokový sadzba Európskej centrálnej banky platnej v prvý deň omeškania. Základná sadzba ECB bola
od 10. septembra 2014 do 15. marca 2016 0,05 %, a tak výška úrokov z omeškania je 8,05 % ročne.
Pretože právny vzťah žalobcu a žalovaného bol upravený v apríli 2014 predmetnou Dohodou, a tak
podľa § 369d Obch. zák. (porov. § 768k ods. 2 Obch. zák.) omeškaním vznikol žalobcovi nárok aj na
paušálnu náhradu nákladov v sume 40 eur (§ 2 nar. vl. č. 21/2013 Z. z.).



12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobcovi, ako úspešnej strane sporu. Okrem toho
bolo uznesením č. k. 16 Cb 225/2015-125 ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku priznané
svedočné svedkyni U. v sume 105,01 eur z prostriedkov štátu, čím vzniklo štátu podľa § 148 ods. 1 O.
s. p. právo na náhradu týchto trov voči účastníkovi v pomere podľa úspechu, ktoré zostalo zachované
aj za účinnosti C. s. p. (§ 470 ods. 2), preto súd s odkazom na § 255 ods. 1 C. s. p. priznal štátu nárok
na náhradu týchto trov voči neúspešnému žalovanému v celom rozsahu a nakoľko si i svedok JUDr. X.
uplatnil nárok na náhradu svedočného podľa § 258 C. s. p., o ktorom podľa § 262 C. s. p. musí súd
rozhodnúť až v konečnom rozhodnutí, pričom aj pre tento nárok platí § 255 ods. 1 C. s. p. analogicky,
priznal prvoinštančný súd tento nárok priamo voči neúspešnej strane.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací
súd, aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
nakoľko rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku nevykonania
znaleckého posudku ako potrebného podkladu na zistenie rozhodujúcich skutočností a odvolacie dôvody
odvolateľ označil s poukazom na § 365 ods. 1 písm. e/, d/, h/ C.s.p.

14. Odvolateľ uviedol, že prvoinštančný súd ustálil, že všetky právne vzťahy súvisiace s vadami diela,
záruky za akosť a odstraňovaním nedostatkov nebudú posudzované podľa § 560 až 565 Obchod.
zák., ale výlučne v súvislosti s Dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, ktorú strany sporu
uzatvorili dňa 17.04.2014, k čomu súd poukázal na § 263 ods. 1 Obchod. zák., podľa ktorého ide o
ustanovenia dispozitívne, od ktorých sa strany dohodou môžu odchýliť. Žalovaný odvolateľ uvedené
nespochybňuje, ale má za to, že uzatvorená Dohoda neodporuje zákonným ustanoveniam, ale len bližšie
upravuje vzájomné práva a povinnosti pri reklamácii a bola uzatvorená z dôvodu, že medzi stranami
sporu nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v písomnej forme. Práve z dôvodu vzájomných rozporov,
ktoré vychádzali z konania strán sporu z minulosti a vyskytli sa nedorozumenia, sa strany dohodli na
uzatvorení Dohody o urovnaní pohľadávok a Dohody o vzájomných právach a povinnostiach. Predmetná
Dohoda sa ale netýka zodpovednosti žalovaného za akosť diela, ale len za vady, ktoré sa na diele
vyskytnú, popisuje spôsob vybavenia reklamácie, záručnú dobu a lehoty na vybavenie reklamácie, ale
odlišne neupravuje povinnosti vyplývajúce z ust. § 560 a nasl. Obchod. zák. Návrhom odvolateľa o
vykonania znaleckého dokazovania práve odvolávajúci sa žalovaný chcel preukázať, že napriek jeho
odbornosti, nemohol v čase zhotovovania diela predpokladať nevhodnosť projektovej dokumentácie,
podľa ktorej postupoval v spojení s vadami, ktoré sa vyskytli po vykonaní diela v zimných mesiacoch
spôsobených práve kondezom vo vzduchotechnike. Uzatvorením Dohody sa nevylúčila právna úprava a
zákonné ustanovenia o vadách diela, preto je názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého uzatvorením
Dohody sa dispozitívne upravili i otázky súvisiace so zodpovednosťou za vady diela nesprávny a
prvoinštančný súd mal aplikovať príslušnú zákonnú úpravu. Odvolateľ sa teda nestotožňuje s tvrdením
súdu, že vady v zatekaní nepodliehajú zákonnému režimu podľa Obchodného zákonníka, ale podliehajú
uzatvorenej Dohode. Prvoinštančný súd skonštatoval, že akékoľvek závady treba posudzovať podľa
ustanovení Dohody bez použitia zákonných ustanovení, ale nevzal do úvahy, že z listinných dôkazov
a to z vyjadrenia spoločnosti HANT BA, a.s. možno dospieť k tomu, že sa jednalo o nedostatočnú
projektovú dokumentáciu, preto žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a záruku za vadu, ktorá vyplýva
práve z nedostatočnej projektovej dokumentácie, pričom je i v liste zo dňa 17.05.2013 označenom ako
Odpoveď na reklmáciu, spoločnosťou HANT BA, a.s. skonštatované, že zatečenie kondenzu pri veľkých
teplotných rozdieloch nebude spadať do reklamačného konania a potrubie bude nutné zaizolovať
nad úrovňou strechy, čo projekt neriešil. Odstraňovanie vád, ku ktorým žalovaný pristúpil a na ktoré
žaloba poukazuje nemožno hodnotiť ako akceptovanie reklamácie. Zo strany žalovaného išlo o nové
dielo, predmetom ktorého bolo odstránenie nedostatkov projektovej dokumentácie, pretože, naďalej
dochádzalo k zatekaniu, a tak do úvahy prichádzal iba vznik kondenzu pri veľkých teplotných rozdieloch,
čo malo preukázať práve znalecké dokazovanie, čomu súd nevyhovel a s poukazom na uzatvorenú
Dohodu akékoľvek ďalšie návrhy na dokazovanie vznesené žalovaným vylúčil.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v podaní zo dňa 23.03.2017 navrhol rozhodnutie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdiť, keď sa stotožnil so skutkovými zisteniami i právnym názorom
vysloveným prvoinštančným súdom . V závere zdôraznil, že žalovaný je odborníkom v oblasti chladenia
a klimatizácie, ktorý sa práve špecializuje na výrobu a montáž vzduchotechnických a klimatizačných
zariadení od roku 2003 ako jednej zo svojich hlavných podnikateľských činností, pričom žalovaný



montuje vzduchotechnické potrubie a zariadenia už od roku 2003, teda ako dlhoročný skúsený odborník,
keďže nejde o extrémnu, či ťažko zistiteľnú problematiku vzniku kondenzu na vzduchotechnike, mal
predpokladať a prípadne na nevhodnosť projektovej dokumentácie upozorniť.

16. Odvolávajúci sa žalovaný v rámci podanej odvolacej repliky zo dňa 15.05.2017 sa pridŕžal vyjadrení,
ktoré uviedol v odvolaní s tým, že v ňom obsiahol všetky námietky, ktoré sú pre rozhodnutie odvolacieho
súdu relevantné.

17. Odvolacia replika bola doručená s výzvou na vyjadrenie žalobcovi dňa 08.06.2017, ktorý už
odvolaciu duplika nepodal.

18. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími
dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem.

19. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Elektronicky stranám miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože strany o to nepožiadali.

20. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel pri rozhodnutí
o žalovanom nároku k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, odvolací súd
poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje
(§ 387 ods. 2 C.s.p.)

22. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), odvolací súd
uvádza, že žalujúca strana sporu podala odvolanie, ktoré založila na existencii odvolacích dôvodov,
ktoré v odvolaní špecifikovala a ktoré podradila pod právnu úpravu uvedenú v § 365 ods.1 písm. e/, d/
a h/ C.s.p.

23. Pre opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v §365 ods.1 písm. e/ C.s.p. platí, že súd
zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť podstatné skutkové zistenia, čím je
strane znemožnené uniesť dôkazné bremeno. Nevykonanie znaleckého dokazovania na posúdenie
správnosti projektovej dokumentácie, ktorým by mal súd preukázané, že za vady, ktoré vznikli v súvislosti
so zhotovením diela žalovaným nezodpovedá žalovaný, hodnotí odvolací súd ako správny postup
a rozhodnutie pri posudzovaní predmetu sporu prvoinštančným súdom, pretože ak žalovaný zistil,
že projektová dokumentácia nie je postačujúca, mohol a mal k tomu voči objednávateľovi vykonať
preukázateľne adekvátny úkon, k čomu nedošlo a práve uzatvorenie Dohody, ktorou si strany upravili
vzájomné práva a povinnosti, určili a zabezpečili žalovaného ako zhotoviteľa na opravy vád diela, čo



je skutočnosť, ktorá založila bez ďalšieho vznik povinnosti žalovaného k ich odstráneniu. Znalecké
dokazovanie vedúce k zisťovaniu príčin vady vzniknutej na vzduchotechnike je tak irelevantné
a nevykonanie znaleckého dokazovanie k vadám projektovej dokumentácie nezaložilo existenciu
odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods.1 písm. e/ C.s.p.

24. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods.1 písm. d/ C.s.p. znamená, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod zahŕňa pochybenie
prvoinštančného súdu v procesnom postupe a za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávnosť
rozhodnutia vo veci. Pod týmto odvolacím dôvodom je potrebné rozumieť nesplnenie poučovacej
povinnosť, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak nebola zo strany
prvoinštančného súdu realizovaná dostatočným spôsobom, vykonanie dokazovania nezákonným
spôsobom získaného dôkazu, porušenie zásady viazanosti súdu inými rozhodnutia, ktoré uvádza ust.
§ 193 C.s.p.. Odvolací súd nezistil existenciu žiadneho pochybenia, odvolateľ ani žiadne konkrétne
dôvody v tomuto odvolaciemu dôvodu neznačil a odvolací súd tento odvolací argument hodnotí ako
nepreukázaný.

25. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva
a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

26. Odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 2 C.s.p. a to na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
prvoinštančného súdu zdôrazňuje, že Dohoda o vzájomných právach a povinnostiach, ktorá bola
uzatvorená dňa 17.04.2014 stranami sporu s poukazom, na ktorú súd návrhu vyhovel, v časti čl.
I/1.1 Predmet a účel Dohody jednoznačne uvádza, že sa týka „vzájomných peňažných, nepeňažných
nárokov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s garanciou zhotoviteľa za opráv vád diela, ako aj úpravy
vzájomných práv a povinností strán súvisiacich s uplatnením a vybavením reklamácie spôsobom a za
podmienok uvedených nižšie“. Odvolací súd nepopiera tvrdenie odvolateľa, rovnako ako tak neurobil
ani súd prvej inštancie, že Dohoda podrobne popisuje spôsob reklamácie diela, jej vybavenie a záručné
doby. Otázka zodpovednosti za kvalitu diela ňou nie je riešená, ale rieši garanciu zhotoviteľa, ktorým
je žalovaný, na opravy vád diela a v ktorej sa žalovaný zhotoviteľ v čl. II/2.2. zaviazal reklamované
vady odstrániť v určených lehotách, inak ich je oprávnený odstrániť žalobca, ako je uvedené v čl.
II/2.3. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že predmetom sporu je práve nárok žalobcu vyplývajúci
z tejto Dohody a súvisiaci s odstránením vady diela, ku ktorej žalovaný spôsobom ako sa v predmetnej
dohode zaviazal nepristúpil, týka sa iba vád na diele, ktoré zhotovoval žalovaný, ktorý dodal a vykonal
montáž vzduchotechniky. Dokazovanie preukázalo, že reklamované vady a ich následné odstránenie
žalobcom sa týkalo výlučne vád diela súvisiacich so vzduchotechnikou a nejedná sa , ako tvrdí odvolateľ
o „akékoľvek závady“. Žalobca si voči žalovanému uplatnil len nároky, ktoré mu ako náklady vznikli z
dôvodu nerešpektovania povinností, ku ktorým sa žalovaný uzatvorením Dohody zaviazal a pri právnom
posúdení veci je bez významu obrana žalovaného o tom, že postupoval pri zhotovení diela podľa
projektovej dokumentácie, ktorá asi nebola dostatočná a mohla vznik vád spôsobiť.

27. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, správne rozhodol, vady diela, ktoré
žalobca odstraňoval sa vyskytli v rámci plynutia záručnej doby, išlo o vady, na ktoré sa vzťahuje záruka,
za ktoré žalovaný ako zhotoviteľ zodpovedá. K námietke v súvislosti s nevhodnosťou pokynov, tak ako
prvoinštančný súd skonštatoval treba vziať do úvahy i odbornú starostlivosť vynaloženú zhotoviteľom,
kedy sa vychádza z odbornej úrovne a poznatkov, ktoré má zhotoviteľ v danom odvetví, alebo ktoré sa
u neho predpokladajú vzhľadom na jeho skúsenosti. Ak mal odvolávajúci sa žalovaný ako zhotoviteľ
pochybnosti o spôsobe, ktorým má dielo vykonať, tieto skutočnosti relevantnými dôkazmi nepreukázal.

28. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k zhodnému právnemu názoru ako súd prvej inštancie,
podľa ktorého žaloba je dôvodná, súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď odvolacie dôvody,



na ktoré poukazoval žalovaný nie sú vo veci dané, na základe čoho napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).



Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).