Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/151/2016 z 1. 8. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 1. augusta 2017, sp. zn. 25Co/151/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2511203825.3 Krajský súd Trnava | 25Co/151/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2511203825.3 | 2017-08-01 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 10 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 2 zákona č. 655/2004 Z. z., § 9 ods. 1 zákona č. 655/2004 Z. z., § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 655/2004 Z. z., § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/733f4680-133f-4198-90ba-959be44099a9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2511203825.3 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/151/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511203825
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2511203825.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcov: 1. Q. L., nar. X.XX.XXXX,
Česká republika, G. L. O., V S. XXX, 2. T. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X., G. XXXX/X, oboch zastúpených
advokátkou: Mgr. Iveta Vajdová, so sídlom Bratislava, Námestie M. Benku 12, proti žalovaným: 1. Y.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX, 2. Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom, T. B. P., B. X/X, 3. Danube MG,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 12, IČO: 36 356 981, 4. Universal spa, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 12, IČO: 45 579 822, 5. L. V., nar. X.XX.XXXX, bytom P., U. XXX/X, 6. O. V., nar. X.X.XXXX,
bytom T. B. P. XXX, 7 Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom T. B. P., P. XXX/XA, odporcom 5 až 7 právne
zastúpeným advokátom: JUDr. Juraj Jurovský, so sídlom Piešťany, Vajanského 1955/58, o neplatnosť
kúpnych zmlúv, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 4.9.2015 č.k.
8C/53/2011-132 v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.3.2016 č.k. 8C/53/2011-162, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak,
že žalobcovia 1., 2. sú povinní zaplatiť žalovanému 5. náhradu trov konania v sume 100,79 Eur na
trovách právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného 5., do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia a žalovaným 6. a 7. náhradu trov konania každému v sume 101,78 Eur na trovách
právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaných 6. a 7., do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II. Žalovanému 5. p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcom
1., 2. v rozsahu 100%.

III. Žalobcovia 1., 2. a žalovaní 6. a 7. n e m a j ú navzájom právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie po ostatnom zastavení konania zaviazal žalobcov
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému 5. náhradu trov právneho zastúpenia v sume 129,31 Eur
k rukám právneho zástupcu a žalovaným 6. a 7. náhradu trov právneho zastúpenia každému v sume
177,12 Eur k rukám ich právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ako i zaplatiť
žalovanému 5. náhradu trov odvolacieho konania v sume 17,77 Eur k rukám právneho zástupcu a
žalovaným 6. a 7. náhradu trov odvolacieho konania každému v sume 18,77 Eur k rukám ich právneho
zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne odkazom na § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 9 ods. 1,
§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. a vecne už len tým, že súd zaviazal žalobcov nahradiť žalovaným 5. až. 7. náhradu trov
právneho zastúpenia prvoinštančného ako i odvolacieho konania, každému za konkretizovaný jeden
úkon právnej služby vykonaný v prvoinštančnom (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady)



a jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní (podanie odvolania), spolu s režijným paušálom a
náhrady príslušnej DPH, pri vypočítaní špecifikovanej tarifnej odmeny za tieto úkony z tarifnej hodnoty
sporu, ktorou bola podľa súdu prvej inštancie kúpna cena za odpredávané spoluvlastnícke podiely
prevádzanej nehnuteľností, keďže predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnych zmlúv.

3. Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobcovia,
ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a priznal
žalovaným 5. až. 7. uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia za uskutočnený úkon právnej služby
v prvoinštančnom konaní vychádzajúc pri určení tarifnej odmeny zaň z neurčitej hodnoty sporu. Pokiaľ
ide o náhradu trov odvolacieho konania tieto nie sú povinní nahrádzať, pretože nezapríčinili podanie
odvolania žalovanými 5 až 7. voči ostatnému rozhodnutiu o náhrade trov, dôvodom podania odvolania
bol nesprávny postup súdu, ktorý neumožnil žalovaným uplatniť si právo na náhradu trov konania, čo
bolo dôvodom zrušenia tohto ostatného rozhodnutia odvolacím súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie.

4. Žalovaní 5. až 7. odvolací návrh nepodali, k doručenému odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadrili
prostredníctvom právneho zastúpenia v tom smere, že k otázke znášania náhrady trov konania v
dôsledku zrušenia rozhodnutia súdu nižšieho stupňa, odvolacím, resp. dovolacím súdom, treba uviesť,
že v takýchto prípadoch bez ohľadu na takéto vecne nesprávne rozhodnutie v dôsledku procesných
chýb v prvoinštančnom konaní, náhrada trov sa priznáva úspešnému účastníkovi konania, ktorý svojím
podaním (odvolaním alebo dovolaním) dotiahol zrušenie rozhodnutia súdu nižšieho stupňa (§ 142
Občianskeho súdneho poriadku). Vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu - tejto právnej veci
žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, je tarifná odmena určená v súlade s ust. § 9 a § 10 ods. 1
v spojení s ust. § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Tarifnou hodnotou je cena jednotlivých prevádzaných
spoluvlastníckych podielov v žalobe napadnutej kúpnej zmluve, tak ako je špecifikované vo vyčíslení trov
právneho zastúpenia v odvolaní zo dňa 11.11.2013. Hodnoty prevádzaných spoluvlastníckych podielov
na základe právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorá bola predmetom konania o určení jej neplatnosti, sú
tak jednoznačne oceniteľné v peniazoch, nakoľko sa dá ich hodnota takto vyjadriť. Správnosť takéhoto
určenia tarifnej odmeny potvrdzujú najmä judikáty NS SR pod sp. zn. 2MCdo 8/2009, 5MCdo 17/2010 a
osobitne Nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I.ÚS 119/2012. Argumenty a samotné odvolanie žalobcov
tak nie je dôvodné, nevychádza z platnej a účinnej legislatívy, ani z ustálenej aktuálnej súdnej praxe -
judikatúry. Odvolaciemu súdu preto navrhujú, aby v celom rozsahu potvrdil napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie a priznal im náhradu trov odvolacieho konania a to v prospech žalovaného 5 vo výške
18,35 Eur v prospech žalovaných 6 a 7 každému vo výške 19,35 Eur.

5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 v čase podania odvolania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom -
stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP §
355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt.
§ 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f)
OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný
skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§



383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolaniu je možné priznať čiastočný úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho zmenu v zmysle § 388 CSP.

8. Z obsahu spisu bolo zistené, že predmetné konanie, ktorým sa žalobcovia domáhali voči žalovaným
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1., 2. a H. U. a žalovaným 3. a kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným 3. a žalovaným 4., nakoľko žalovaní nerešpektovali predkupné právo
žalobcov, bolo začaté žalobou doručenou súdu dňa 23.11.2011. Pred začatím prvého pojednávania
vo veci, po vstupe žalovaných 5. až 7. do konania pripustenom uznesením zo dňa 2.9.2013 a
oznámení o ich právnom zastúpení splnomocneným advokátom podľa predložených plných mocí dňa
20.9.2013, podaním predloženým prvoinštančnému súdu dňa 3.10.2013 žalobcovia zobrali žalobu
v celom rozsahu späť, bez bližšieho zdôvodnenia. Súd prvej inštancie následne, bez oznámenia
späťvzatia žaloby ostatným stranám sporu, resp. ich splnomocneným zástupcom (tu splnomocnenému
zástupcovi žalovaných 5. až 7.), uznesením zo dňa 8.10.2013 č.k. 8C/53/2011-100 konanie zastavil
a žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju návrhom neuplatnili. Proti tomuto uzneseniu
v časti náhrady trov konania podali žalovaní 5. až 7. odvolanie, po prejednaní ktorého odvolací súd
uznesením zo dňa 10.3.2015 č.k. 23Co/467/2013-120 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
o náhrade trov konania zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že ak súd neoznámil späťvzatie žaloby
procesnej strane žalovaných, neumožnil im týmto realizovať práva účastníkov konania na uplatnenie si
náhrady trov konania pred rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (tu rozhodnutím o zastavení konania),
zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok predčasnosť a tým nesprávnosť rozhodnutia o náhrade
trov konania a dopustil sa tým takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti
konať pred súdom. Po vrátení veci na ďalšie konanie prvoinštančný súd opätovne rozhodol o náhrade
trov konania žalovaných 5. až 7. napadnutým uznesením.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, byť viazaný len odvolacou argumentáciou bolo posúdiť, či
súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne a zákonným spôsobom rozhodol o náhrade
trov konania, keď žalovaným 5. až 7. priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia za uskutočnené úkony právnej služby v prospech žalovaných počas celého konania (teda i
v rámci predchádzajúceho) odvolacieho konania ako i to, či boli priznané v správnej výške pokiaľ ide o
určenie tarifnej hodnoty odmeny poskytnutej právnej služby.

10. Pokiaľ ide o namietané spochybňovanie možnosti žalovaných 5. až 7. požadovať od žalobcov
náhradu trov predchádzajúceho odvolacieho konania, ktoré viedlo k zrušeniu predchádzajúceho
rozhodnutia o náhrade trov konania žalovaných 5. až 7., keď k vráteniu veci na ďalšie konanie a
tým zavinenie odvolacieho konania bolo podľa odvolateľ spôsobené práve pre procesné pochybenie
prvoinštančného súdu a nie pre ich správanie, tu sa odvolací súd plne stotožňuje s vysloveným názorom
žalovaných, keď zákonodarca iný princíp pre rozhodovanie o náhrade trov konania než je úspešnosť
strany v konaní neupravil, čím potom argumentácia žalobcov o tom, že trovy odvolacieho konania nimi
nezavineného nie sú povinní znášať neobstojí.

11. Pokiaľ ale ide o otázku, či sa odmena advokáta za zastupovanie v spore vedenom na základe žaloby
o určenie neplatnosti právneho úkonu určuje podľa tarifnej hodnoty veci ustanovenej v zmysle ust. § 10
ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej tiež Vyhláška) alebo základnou
sadzbou tarifnej odmeny podľa jej ust. § 11 ods. 1 písm. a) odvolací súd uvádza nasledovné:

12. Podľa § 151 ods. 5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže určiť predseda senátu alebo samosudca až
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

13. Sadzobníkom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pre účely určenia odmeny za
právne služby poskytované advokátom v súdnom spore je v danom prípade Vyhláška Ministerstva
spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky zakladá sadzba tarifnej odmeny sa stanový podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.



15. Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
vychádzajúc z tarifnej hodnoty sa určuje podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky.

16. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktoré vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je 1/13 výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju
možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

18. Z vyššie citovaných ustanovení zákona a vyhlášky podľa odvolacieho súdu vyplýva, že posúdenie
otázky, či advokátovi zastupujúceho v spore patrí tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 alebo podľa § 11
ods. 1 písm. a) Vyhlášky je rozhodujúce, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch.

19. Schválené znenie § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, oproti úprave vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti
SR č. 163/2002 Z.z. ustupuje od prihliadania k hodnote veci, práva alebo plnenia, ktoré sú predmetom
preskúmavaného právneho úkonu alebo vzťahu a smeruje k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady
takýchto žalôb. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach
náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb viackrát rozhodli, že náhrada trov konania v časti odmeny
advokáta za zastupovanie vo veci sa v režime vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. určuje podľa § 11 ods. 1, a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie je možné vyjadriť v
peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie zákonnosti právneho úkonu a nie rozhodovanie
o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú (pozri napr. závery judikované Ústavným
súdom Slovenskej republiky v uzneseniach sp. zn. III. ÚS 550/2016, I. ÚS 30/2011 <., II. ÚS 226/2012
<., ako i Najvyšším súdom SR v uzneseniach sp. zn. 2 M Cdo 8/2009, sp. zn. 3MCdo 9/2009 <., sp.
zn. 5MCdo 9/2010 <.) a k takémuto záveru, podporeného i uvedenou judikatúrou, odlišne od názoru
žalovaných 5 až 7., sa prikláňa i odvolací súd v danej veci.

20. V preskúmavanej právnej veci, v ktorej predmetom je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, tak nie je
možné hodnotu (cenu) predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, pretože súd v tomto konaní posudzuje len
ne/platnosť daného právneho úkonu t.j. platnosť resp. neplatnosť konkrétnej listiny a teda v konaní sa
má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke platnosti konkrétneho právneho úkonu;
podanou žalobou žalobcov sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je
vyjadriteľná v peniazoch.

21. Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia
vychádzať z § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, keďže v danej veci išlo o predmet
konania, ktorý nie je oceniteľný v peniazoch.

22. Vzhľadom na uvedené je potom dôvodná námietka žalobcov uvedená v ich odvolaní, že výška tarifnej
odmeny nebola určená správne. Ak je predmetom konania žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu,
pri ktorom nie je možné určiť hodnotu ako to vyžaduje ust. § 10 Vyhlášky je dôvodná aplikácia ust. § 11
ods. 1 písm. a) Vyhlášky, v zmysle ktorej je tarifná odmena za jeden úkon právnej služby stanovená vo
výške 1/13 výpočtového základu stanoveného na príslušný kalendárny rok.

23. Odvolací súd potom postupom zmysle ust. § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
pri nesporovaní iného, predovšetkým tak poskytnutých úkonov právnej služby žalovaným 5. až 7.
v doterajšom konaní, za ktoré si žalobcovia uplatnili náhradu, zmenil tak, že žalobcov zaviazal na
zaplatenie náhrady trov konania jednotlivým žalovaným 5. až 7. predstavujúcu u každého náhradu
odmeny za 2 úkony poskytnutej právnej služby: prevzatie zastúpenia dňa 20.9.2013 vrátane prvej porady
(§ 14 ods.1 písm. a) Vyhlášky) vo výške 60,07 Eur, spolu s paušálnou náhradou 7,81 Eur (§ 16 ods.3
Vyhlášky), podanie odvolania dňa 11.11.2013 (§ 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky), ktorého predmetom
bolo posúdenie priznanej náhrady trov konania žalovaným 5. až 7., čo u žalovaného 5. pri uplatnenej
nepriznanej náhrady trov konania vo výške 129,31 Eur predstavuje 8,30 Eur ako 1 z odmeny 16,60
Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky), spolu s paušálnou náhradou 7,81 Eur



a u žalovaných 6. a 7. pri uplatnenej nepriznanej náhrady trov konania každému vo výške 177,12 Eur
predstavuje 9,13 Eur ako 1 z odmeny 18,26 Eur (§ 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky),
spolu s paušálnou náhradou každému 7,81 Eur. Žalovanému 5. tak vznikol nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia v celkovej sume 83,99 Eur, čo spolu s 20 % DPH (§ 18 ods.3 Vyhlášky) predstavuje
priznanú náhradu 100,79 Eur a žalovaným 6. a 7., každému, vznikol nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej sume 84,82 Eur, čo spolu s 20 % DPH (§ 18 ods.3 Vyhlášky) predstavuje priznanú
náhradu 101,78 Eur, ktoré priznané náhrady trov konania uložil súd žalobcovi zaplatiť k rukám právneho
zástupcu žalovaných (§ 263 ods. 1 CSP), do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 232 CSP
ods. 3 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP).

24. V konaní tak bol napokon úspešnejší len žalovaný 5., keď úspech žalobcov vo vzťahu k žalovanému
5. predstavoval 31 % (t,j. pomer úspechu žalobcov v rozsahu nepriznanej výšky náhrady trov konania
46,29 Eur k výške celkovej uplatnenej náhrady 147,08 Eur) a tým potom úspech žalovaného 5. 69 % a
jeho celkový úspech v odvolacom konaní tak v rozsahu 38% (rozdiel úspechu od neúspechu, t.j. 69%
mínus 38%), v ktorom žalovanému 5. vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, keď o výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Pokiaľ ale ide o nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania medzi žalobcami a žalovanými
6. a 7., tu úspech žalobcov vo vzťahu ku každému zo žalovaných 6. a 7. predstavoval 48 % (t,j.
pomer úspechu žalobcov v rozsahu nepriznanej výšky náhrady trov konania 94,11 Eur k výške celkovej
uplatnenej náhrady 195,89 Eur) a tým úspech každého z týchto žalovaných potom 52%, čo v konečnom
dôsledku je možné ustáliť ako porovnateľný úspech týchto strán, čím potom je možné vysloviť v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP, že žiadna z týchto strán nemá na náhradu trov
tohto odvolacieho konania právo.

26. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).