{"guid": "34d9b750-e312-4d62-8567-918ddfa9549d:da16e640-5c38-47ba-85fc-fe13433c7725", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1111200682.2", "spisova_znacka": "2Cob/210/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/210/2017 z 1. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. októbra 2018, sp. zn. 2Cob/210/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1111200682.2", "identifikacne_cislo": "1111200682", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Katarína Štrignerová", "sudca_id": 390, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-strignerova-390", "datum_vydania": "2018-10-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/244", "nazov": "ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 40 ods. 1 písm. d) ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-40.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "nazov": "§ 303 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-303", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-303"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/244#paragraf-40", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-4", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-43", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-303", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da16e640-5c38-47ba-85fc-fe13433c7725", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1111200682.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111200682.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1111200682.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/210/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111200682
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1111200682.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu v 1 rade: I.. U. Q.,
M.. X.X.XXXX, Q. Ž. X, XXX XX B. a žalobcu v 2. rade: I.. S. P., M.. X.X.XXXX, Q. E. XX, XXX XX
B., obaja zastúpení: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska 21, 040 01 Košice, proti
žalovanému: VOLVOX UK LTD., 6 BEXLEY SQUARE, Salford, Manchester M3 6BZ, Spojené kráľovstvo
Veľkej Británie a Severného Írska, No. 6940097, zastúpený: Advokátska kancelária Mgr. Marek Benedik,
s.r.o., Rudnayovo námestie 1, 811 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/11/2011-898 zo dňa 3.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/11/2011-898 zo dňa 3.2.2017
mení tak, že Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave sp. zn. II/2010-2977 zo dňa 3.12.2010, ktorým bola účastníkom konania I.. U. Q. J.
I.. S. P. uložená povinnosť na zaplatenie sumy 926.255,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a.
zo sumy 892.158,60 eur od 23.4.2010 do zaplatenia v prospech VOLVOX UK LTD súd  z r u š u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.  Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovanému priznal náhradu trov
konania v celom rozsahu.

2.   V odôvodnení súd uviedol, že žalobcovia v 1. a v 2. rade sa voči žalovanému domáhali zrušenia
rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie so
sídlom v Bratislave sp. zn. II./2010-2977, zo dňa 03.12.2010, ktorým bola účastníkom konania Ing. U.
Q. J. I.. S. P. uložená povinnosť na zaplatenie sumy 926 255,60 € s úrokom z omeškania vo výške 9 %
p. a. zo sumy 892 158,60 € od 23.04.2010 do zaplatenia v prospech VOLVOX UK LTD., a to podľa §
40 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z.:  -  Rozhodcovská doložka v čl. III./3.8 Zmluvy o záložnom práve
na obchodný podiel, zo dňa 19.10.2005 uzatvorených medzi Tatra banka a.s. a I.. U. Q. a Tatra banka
a.s. a I.. S. P. je neplatná. V konaní pokračuje Okresný súd Bratislava I. v rozsahu uvedenom v žalobe.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v prvom rade a žalobcovi v druhom rade trovy konania do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

eventuálne:

Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v
Bratislave sp. zn. II./2010-2977, zo dňa 03.12.2010, ktorým bola účastníkom konania I.. U. Q. J. I.. S.



P. uložená povinnosť na zaplatenie sumy 926 255,60 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo
sumy 892 158,60 € od 23.04.2010 do zaplatenia v prospech VOLVOX UK LTD. súd zrušuje podľa § 40
písm. d), f), g)  zákona 244/2002 Z. z.

Rozhodcovská doložka v čl. III./3.8 Zmluvy o záložnom práve na obchodný podiel, zo dňa 19.10.2005
uzavretej medzi Tatra banka a.s. a I.. U. Q. a Tatra banka a.s. a I.. S. P. zostáva v platnosti. Rozhodcovia
zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci
vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8 zák.
244/2002 Z. z..

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v prvom rade a žalobcovi v druhom rade trovy konania do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobcovia uviedli k dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku  v zmysle § 40 ods. l písm. c) ZRK,
že v žalobnej odpovedi, ako aj v ďalších podaniach, adresovaných Rozhodcovskému súdu, namietali
bezdôvodnosť žaloby, nakoľko uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi ROTOR, svojím konaním zmarila
spoločnosť FIOR a.s. Rovnako v žalobných odpovediach, zo dňa 11.05.2010, teda pri prvom úkone,
namietali právomoc Rozhodcovského súdu rozhodovania v tejto veci, nakoľko rozhodcovská doložka
uvedená v čl. III./3.8 Zmlúv o záložnom práve na obchodný podiel nebola platne uzatvorená tak,
aby umožňovala uplatnenie nároku veriteľa z titulu zabezpečenia pohľadávky ručiteľským vyhlásením.
Žalobcovia uviedli, že právomoc Rozhodcovského súdu, založená rozhodcovskou doložkou v čl. III/3.8
Zmlúv o záložnom práve na obchodný podiel zo dňa 17.10.2005 (ďalej aj ako „zmluvy“), bola so
žalobcami, výslovne ako osobami zabezpečujúcimi pohľadávku veriteľa zriadením záložného práva na
obchodné podiely v spoločnosti ROTOR, spol. s r.o. (ďalej len ako „ROTOR“), dohodnutá výlučne na
riešenie všetkých sporov vzniknutých medzi záložným veriteľom a záložným ručiteľom, ktoré sa týkajú
Zmluvy o záložnom práve na obchodný podiel. Žalobcovia v právnom postavení ručiteľov (§ 303 Obch.
zák.) nikdy nedali súhlas, aby sa spory, resp. akýkoľvek právny nárok uplatnený z titulu ručiteľského
vyhlásenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka riešili v rámci rozhodcovského konania pred
Rozhodcovským súdom. Rozhodcovská doložka výslovne odkazuje na právomoc Rozhodcovského
súdu na riešenie sporov, vzniknutých medzi záložným veriteľom a záložným ručiteľom, teda je
zrejmé, že právomoc rozhodcovského súdu bola dohodnutá výlučne pre riešenie sporov, týkajúcich sa
dvojstranného právneho úkonu - zmluvy, konkrétne Zmlúv o záložnom práve na obchodný podiel, ktorými
zmluvné strany dohodli zabezpečenie pohľadávky záložným právom. Uvedené  je preukázané v záhlaví
zmlúv, kde sú uvedené odkazy na ustanovenia zákonov, podľa ktorých sú zmluvy uzatvárané, konkrétne
podľa § 151a a nasl., § 552 Občianskeho zákonníka a § 117a Obchodného zákonníka, teda výslovne
ustanovení, týkajúcich sa záložného práva, pričom zreteľne absentuje odkaz na ustanovenie § 303
Obchodného zákonníka, ktorý upravuje inštitút ručenia, teda písomného vyhlásenia ručiteľa, že uspokojí
pohľadávku veriteľa v prípade, ak túto pohľadávku neuspokojí dlžník. Rovnako chýba odkaz na § 269
ods. 2 Obch. zák., resp. na § 51 Obč. zák. Ďalej z označenia zmluvných strán - „záložný veriteľ a záložný
ručiteľ“ je zrejmé, že rozhodcovská doložka nie je platne uzatvorená pre riešenie sporov z právneho
vzťahu ručenia, ktorý vzniká výlučne medzi veriteľom a ručiteľom. Žalobcovia a Tatra banka, a.s. si
v zmluvách nedohodli platnú rozhodcovskú doložku, ktorou by stanovili právomoc Rozhodcovského
súdu pre rozhodovanie sporov vzniknutých na zabezpečenie pohľadávky ručením a preto rozhodcovská
doložka nie je platne uzatvorená. Žalobcovia majú preto za to, rozhodcovská doložka v čl. III/3.8 zmluvy
zo dňa 19.10.2005 je dôvodom na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK.

4.  Žalobcovia ďalej uviedli, že pokiaľ by súd mal za to, že rozhodcovská zmluva (doložka) uvedená v čl.
III./ čl. III/3.8 zmlúv je platná, potom namietajú, že sa rozhodlo vo veci na ktorú sa rozhodcovská zmluva
nevzťahovala a účastník konania túto skutočnosť namietal. Žalobcovia poukazujú na žalobnú odpoveď
a na dôvody uvedené pod III a) žaloby. Ak Rozhodcovský súd rozhodol vo veci na ktorú sa rozhodcovská
zmluva (doložka) nevzťahovala,  je teda dôvodom na podanie žaloby podľa 40 ods. l písm. d) ZRK.

5.  Žalobcovia ďalej uviedli, že Rozhodcovský súd doručil oznámenie o ustanovení rozhodcu JUDr. Ing.
Martina Winklera, PhD., právnemu zástupcovi žalobcov dňa 27.05.2010 a následne, dňa 21.06.2010
Rozhodcovský súd doručil právnemu zástupcovi žalobcov podanie, obsahujúce rozhodcovský rozsudok
sp. zn.: 11/2009-3247, zo dňa 20.01.2010, o ktorom rozhodol Rozhodcovský súd prostredníctvom
rozhodcu JUDr. Ing. Martina Winklera, PhD., ktorý rozhodol o žalobe FIOR a.s. proti VOLVOX UK
LTD., o zaplatenie 160 000 € . Svoj nárok žalobca FIOR a.s. odôvodnil tým, že žalovaný VOLVOX



UK LTD., nezaplatil prvú tranžu odplaty za postúpenie pohľadávky postupcu FIOR a.s. voči dlžníkovi
ROTOR vo výške 928 107,76 €  postupníkom VOLVOX UK LTD. Predmetom postúpenia bola tá
istá pohľadávka, ktorej zaplatenie VOLVOX UK LTD. si uplatnil žalobou na Rozhodcovskom súde
voči I.. U. Q. J. I.. S. P., ako voči ručiteľom dlžníka ROTOR v rozhodcovskom konaní č. konania
220102977 a o ktorej bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom, ktorého zrušenia sa žalobcovia
domáhajú touto žalobou. Odplatu za postúpenie pohľadávky VOLVOX UK LTD. odmietol zaplatiť s
poukázaním na spornú platnosť ručiteľského vyhlásenia I.. U. Q. J. I.. S. P.D., obsiahnutom v čl.
II./2.13 zmlúv. Pri rozhodovaní v konaní, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, sa rozhodca
JUDr. Ing. Martin Winkler, PhD., musel vysporiadať s platnosťou ručiteľského záväzku I.. U. Q. J. I..
S. P., ktorého právne posúdenie bolo meritórne rovnako aj pre rozhodnutie Rozhodcovského súdu v
konaní o žalobe VOLVOX UK LTD. proti I.. U. Q. J. I.. S. P. v rozhodcovskom konaní vedenom pred
Rozhodcovským súdom. Zaujatosť rozhodcu JUDr. Ing. Martina Winklera, PhD. žalobcovia namietali z
dôvodu, že tento rozhodca, navrhnutý žalobcom VOLVOX UK LTD., rozhodoval aj v konaní o žalobe
FIOR a.s. proti VOLVOX UK LTD., v ktorom už právne posúdil platnosť ručiteľského vyhlásenia, z ktorého
VOLVOX UK LTD. v konaní o žalobe proti I.. U. Q. J. I.. S. P., č. 220102977,  odvodzoval svoj žalobný
nárok. Na základe uvedeného podali žalobcovia dňa 23.6.2010 voči rozhodcovi námietku zaujatosti,
pričom rozhodnutím predsedu predsedníctva Rozhodcovského súdu, sp. zn. 11/2010-2977, zo dňa
20.10.2010, bola námietka zaujatosti zamietnutá, pričom rozhodnutie bolo všeobecne odôvodnené.
Žalobcovia poukázali na to, že v tomto konkrétnom prípade nešlo o rozhodovanie v inej obdobnej veci,
ale rozhodovanie a posúdenie toho istého ustanovenia tých istých zmlúv. Je teda zrejmé, že namietaný
rozhodca už mal na prejednávanú vec vopred vytvorený názor.

6.   Žalobcovia zároveň namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní v
zmysle § 17 ZRK, a to vzhľadom na to, že Rozhodcovský súd nevykonal všetky navrhované dôkazy.

7.  Súd uznesením č.k. 28Cb/11/2011 zo dňa 23.7.2012 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
až do právoplatného skončenia konania.

8.  Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že ustanovenie čl. II. bod 2.13  zmlúv obsahuje expressis verbis
vyhlásenie záložného ručiteľa o ručení podľa § 303 Obch. zák. Žalobcovia boli v záhlaví zmlúv označení
aj ako „garanti“ a pojem záložný ručiteľ zodpovedá povahe a obsahu zmlúv, keďže žalobcovia vystupovali
súčasne ako záložca aj ako ručiteľ. Žalobcovia sa s obsahom zmlúv oboznámili, čo vyplýva z čl. III. bod
3.10 zmlúv. Ak žalobcovia nechceli akceptovať ručenie, nemali zmluvy podpisovať. Žalovaný poukázal
na to, že čl. III. bod 3.8 zmlúv v plnom rozsahu korešponduje s ust. § 3 ods. 1 ZRK a z textu je zrejmé,
že vôľou strán bolo podriadiť rozhodcovskému súdu v úplnosti všetky spory bez výnimky. Žalobcovia
neuviedli žiaden relevantný argument podporujúci tvrdenie, že rozhodcovská doložka je v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že rozhodcovský súd nevykonal
žalobcami všetky navrhnuté dôkazy, nie je porušením rovnosti strán. Rovnako je neopodstatnená
námietka, že na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca JUDr. Ing. Martin Winkler, PhD.,
nakoľko žalobcovia proti rozhodcovi uplatnili námietku zaujatosti, avšak neúspešne.

9.   Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na ust. § 3  ods. 1, § 9 ods. 1 až 5, §
17, § 27 ods. 1 až 4, § 40 ods.1 písm. c), d), g), f) zák. č. 244/2002 Z.z. dospel k záveru, že v danom
prípade bola medzi zmluvnými stranami t.j. záložným veriteľom - Tatra banka, a. s. a záložnými ručiteľmi
označenými aj ako „spoločník“ a pre účely Úverových podmienok tiež ako „garant“ - I.. U. Q.  J. I.. S.
P., uzatvorená  rozhodcovská zmluva (doložka) a to v Zmluvách o záložnom práve na obchodný podiel
(ďalej aj ako „zmluvy“) a to v súlade s ustanovením § 1 až § 4 ZRK, s tým, že z jej obsahu -  čl. III. v bodu
3.8, vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli, alebo vzniknú medzi záložným
veriteľom a záložnými ručiteľmi z týchto zmlúv, alebo v súvislosti s týmito zmluvami, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené a vyriešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom Asociácie so sídlom v Bratislave, podľa jeho vnútorných predpisov, pričom
rozhodnutie Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie so sídlom v Bratislave bude pre záložného veriteľa
aj záložných ručiteľov záväzné. Predmetná rozhodcovská doložka výslovne odkazuje na právomoc
Rozhodcovského súdu na riešenie sporov, vzniknutých medzi záložným veriteľom a záložnými ručiteľmi,
ktorí súčasne, ako z obsahu zmlúv vyplýva, vystupujú aj ako aj  ručitelia, ktorí v čl. II. v bode 2.13
týchto zmlúv vyhlásili v zmysle  ustanovenia § 303 zákona Obchodného zákonníka, že ak pohľadávku
záložnému veriteľovi nezaplatí dlžník, zaplatia ju za dlžníka. Súd preto považoval námietku žalobcov,
že nepodpísali rozhodcovskú zmluvu (doložku) ako ručitelia podľa ustanovenia § 303 Obchodného



zákonníka, nakoľko vystupovali iba v pozícii záložných ručiteľov (záložcov), a preto sa nezaviazali
ako ručitelia k riešeniu sporov pred Rozhodcovským súdom podľa čl. III.  bodu 3.8 zmlúv, za právne
irelevantnú. Súd preto považoval rozhodcovskú doložku za platnú a nie je daný dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) ZRK.

10.   Súd sa zaoberal ďalej dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) a
dospel k záveru, že Rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka vzťahovala,
nakoľko rozhodcovská doložka bola platne dojednaná.

11.   Súd sa zaoberal i dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. f) ZRK
a dospel k záveru, že žalobcovia mohli vylúčenie menovaného rozhodcu dosiahnuť, nakoľko si voči
nemu uplatnili námietku zaujatosti. Rozhodcovský súd rozhodol o námietke zaujatosti voči rozhodcovi
JUDr. Ing. Martinovi Winklerovi, PhD. ustanoveného podľa § 6 ods. 3 ZRK, tak, že ju vyhodnotil ako
neopodstatnenú a podľa ustanovenia § 9 ods. 5 ZRK proti rozhodnutiu o námietke proti rozhodcovi nie
je prípustný opravný prostriedok.

12.   Súd sa napokon zaoberal dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom
podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK, a to či bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania. Podľa názoru súdu argument žalobcov ohľadom vedenia dokazovania v rozhodcovskom
konaní, sa týka vecnej stránky sporu a  Rozhodcovský súd sa v rozhodcovskom rozsudku v odôvodnení
sa dostatočne vysporiadal s argumentmi žalovaných (v tomto konaní žalobcov). Dôkazy sa vykonávajú
spôsobom, ktorý určí senát alebo rozhodca. Súd dospel k záveru, že v danom prípade v rozhodcovskom
konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK,
vzhľadom na skutočnosť, že bolo na žalobcoch (v rozhodcovskom konaní žalovaných), aby predložili
súdu vierohodné dôkazy na svoju obranu, resp. vyvrátili tvrdenia žalobcu (v tomto konaní žalovaného).
Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 ZRK, rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi
rozhodcovského konania pričom rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich
možného prínosu k objasneniu sporu.

13.   Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože v
konaní neboli preukázané zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

14.   Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, a to podľa § 365 ods. 1 písm. b),
d), e), f) a h) CSP. V prvom rade namietali, že súd sa s hlavnými dôvodmi na zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c)  a d) ZRK vysporiadal v odôvodnení rozsudku len okrajovo, vôbec
sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou, či ručiteľské vyhlásenie zakomponované v čl. II. bod 2.13
Zmlúv o záložnom práve na obchodný podiel zo dňa 19.10.2005 je platné a taktiež výkladom pojmu
„záložný ručiteľ.“ Pri výklade tohto pojmu bolo potrebné použiť výkladové pravidlo podľa § 266 ods. 4
Obch. zák. Žalobcovia zároveň poukázali na rozsiahlu judikatúru NS ČR v obdobných právnych veciach,
pričom súd sa k tejto zásadnej argumentácii vôbec nevyjadril. Súd taktiež nevykonal navrhnutý dôkaz,
a to, aby bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ a spoločník spoločnosti ROTOR, spol. s.r.o., ktorý
mal vedomosť o tom, akým spôsobom mal byť úver zabezpečený. Žalobcovia v odvolaní namietali
i zmätočnosť a nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozsudku, pretože súd síce správne uviedol zákonné
ustanovenia, avšak nesprávne priradil dôvody, podľa ktorých žalobcovia žiadali zrušenie rozsudku, pod
jednotlivé ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a d) ZRK. Súd tak rozhodol bez riadneho odôvodnenia a
jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.

15.   Žalobcovia majú za to, že súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku nesprávne právne posúdil,
pretože zmluvy o záložnom práve založili právny vzťah medzi záložným veriteľom a záložcom, a
žalobcovia v právnom postavení ručiteľov nikdy nedali súhlas, aby sa spory z titulu ručiteľského
vyhlásenia podľa § 303 Obch. zák. riešili pred rozhodcovským súdom. V tejto súvislosti žalobcovia
poukázali na záhlavie zmlúv, predmet ako aj označenie zmluvných strán, a keďže rozhodcovská doložka
bola výslovne uzavretá medzi záložným veriteľom a záložným ručiteľom, potom sa vzťahuje len na
riešenie sporov z tejto zmluvy a nie je platná pre rozhodovanie o nároku z titulu ručenia. Žalobcovia v
tomto smere poukázali i na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoE/59/2013 zo dňa 30.4.2013
a rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdo/111/2009.



16.   Žalobcovia sú teda názoru, že medzi žalobcami ako ručiteľmi a Tatra bankou, a.s. ako veriteľom
nedošlo k uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, pretože v čl. III. bod 3.8 Zmlúv o záložnom práve malo
byť uvedené, že sa vzťahuje aj na spory z titulu ručenia. Okrem toho majú za to, že žalobcovia mali byť
podpísaní  na zmluvách o záložnom práve aj v postavení ručiteľov a nielen ako záložcovia.

17.   Pokiaľ by mal odvolací súd za to, že rozhodcovská doložka je platná, žalobcovia z rovnakých
dôvodov namietali, že rozhodcovský súd rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka
nevzťahovala a žalobcovia túto skutočnosť v rozhodcovskom konaní namietali.

18.   Žalobcovia v súvislosti s dôvodom na zrušenie rozhodcovského  rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
f) uviedli, že súd nesprávne právne posúdil skutočnosť, že mohli dosiahnuť vylúčenie rozhodcu JUDr.
Ing. M. Winklera, PhD. uplatnením námietky zaujatosti, ktorej však nebolo vyhovené. Majú za to, že
jeho vylúčenie nemohli dosiahnuť, pretože namietaný rozhodca bol ovplyvnený svojím predchádzajúcim
rozhodnutím - Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2009-3947 zo dňa 20.1.2010, ktorým rozhodcovský
súd rozhodoval o žalobe FIOR a.s. proti VOLVOX UK LTD, kde sa rozhodca už vysporiadal s platnosťou
ručiteľského záväzku, teda išlo o posúdenie toho istého ustanovenia tých istých Zmlúv o záložnom práve
na obchodný podiel.

19.   Žalobcovia sa nestotožnili ani so záverom súdu, že nebola porušená zásada rovnosti účastníkov v
rozhodcovskom konaní podľa § 17 ZRK, pretože žalobcovia jednoznačne navrhli dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, rozhodcovský súd však nevykonal ani jeden, a rozhodca jednostranne vyhovel všetkým
návrhom spoločnosti VOLVOX, ktorým táto namietala irelevantnosť a zbytočnosť vykonania žalobcami
navrhnutých dôkazov. Žalobcovia tak majú za to, že nebola dodržaná zásada rovnosti účastníkov.

20.   Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, prípadne ho
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

21.   Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako správny potvrdiť. Rozsudok je
podľa žalovaného odôvodnený dostatočne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo. K judikatúre, na ktorú
poukazujú žalobcovia, žalovaný uviedol, že uvádzané rozsudky nie sú v danej veci aplikovateľné a
ide o odlišné situácie, a súd nie je povinný sa v rámci odôvodnenia vysporiadať podrobne s každou
námietkou strany. Výsluch svedka U. bol pre konanie úplne irelevantný, pretože rozhodujúce je, že
ručenie je obsahom zmluvy, a nie to, čo podľa svedka malo alebo nemalo byť obsahom zmluvy. Súd
sa rozhodujúcimi otázkami, t.j. platnosťou ručiteľského vyhlásenia rozhodcovskej doložky zaoberal a
odôvodnil aj to, prečo sa pojem „záložný ručiteľ“ vzťahoval na žalobcov.

22.   K námietke, že záhlavie zmluvy odkazuje len na ust. § 151 a nasl. Obč. zák., § 552 Obč. zák.
a § 117a Obch. zák., pričom absentuje odkaz na § 303 Obch. zák., žalovaný uviedol, že rozhodujúci
je obsah právneho úkonu, t.j. skutočne prejavená vôľa v zmysle § 266 Obch. zák., ako aj obsah
samotnej rozhodcovskej doložky. Dikcia čl. III bod 3.8 v plnom rozsahu korešponduje s § 3 ods. 1 ZRK.
Ustanovenie čl. II bod 2.13 má úplne rovnakú právnu silu, ako ustanovenie čl. III bod 3.8 zmlúv, a to, že
záložný ručiteľ  preberá aj ručenie, celkom jasne vyplýva z čl. II bod 2.13. Je preto úplne irelevantné,
že právny poriadok pojem „záložný ručiteľ“ nepozná. Snaha vykladať pojem “záložný ručiteľ“ na ťarchu
žalovaného je teda neopodstatnená, pretože žalobcovia poskytli veriteľovi zabezpečenie zálohou a
súčasne sa stali aj jeho osobnými ručiteľmi.

23.   Žalovaný k námietke, že žalobcovia údajne nemohli bez svojej viny dosiahnuť vylúčenie rozhodcu
JUDr. Ing. M. Winklera, uviedol, že táto námietka je neopodstatnená, pretože žalobcovia mohli vylúčenie
dosiahnuť, pretože námietku zaujatosti voči rozhodcovi aj uplatnili, len neboli úspešní. To, že rozhodca
zaujal určitý právny názor, nie je dôvodom na jeho vylúčenie, a to už len z toho dôvodu, že v čase
rozhodovania o prvej veci rozhodca nemohol mať vedomosť o tom, že bude rozhodovať v druhej veci.
Navyše, rozhodcovi nič nebránilo, aby zmenil svoj pôvodný právny názor, samozrejme ak by žalobcovia
predložili relevantné protiargumenty, čo sa však nestalo.

24.   Skutočnosť, že rozhodcovský súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcami, žalovaný nepovažuje
za porušenie rovnosti strán, pretože žiadna strana nemá procesné právo alebo nárok na to, aby súd
navrhnutý dôkaz vykonal.



25.   K vyjadreniu žalovaného podali repliku žalobcovia. Zdôraznili, že v celom konaní poukazovali na
to, že boli stranou zmluvy len v pozícií záložcov, resp. ručiteľov jedine zálohom (obchodným podielom),
a teda, že nikdy nevystupovali v pozícii ručiteľov, ktorí by za splnenie záväzku mali ručiť celým svojim
majetkom. Ak by vedeli, že zmluvu podpisujú aj v pozícii ručiteľov, nikdy by takúto zmluvu neuzatvorili.
Oprávnenie rozhodcu rozhodovať spory z titulu ručenia ako ďalšieho zabezpečovacieho prostriedku k
zmluvám o splátkovom úvere by muselo vyplývať priamo zo znenia rozhodcovskej doložky. Žalobcovia
opätovne podotkli, že ručiteľské vyhlásenie bolo zakomponované v úplnom závere čl. II. v bode 2.13
zmlúv o záložnom práve, pričom je možné sa domnievať, že bolo zámerne, resp. špekulatívne začlenené
na záver čl. II., s čím sa však súd v odôvodnení rozsudku nevysporiadal. Žalobcovia zotrvávajú na
dôvodoch odvolania v plnom rozsahu.

26.   Žalovaný v podanej duplike uviedol, že stanovisko žalobcov k vyjadreniu k odvolaniu považuje za
neopodstatnené a trvá na tom, aby odvolací súd rozsudok ako správy potvrdil. Zdôraznil, že žalobcovia
vedeli, že Zmluvu podpisujú ako ručitelia a že súčasťou zmluvy je aj ručiteľské vyhlásenie, čo vyplýva
i z čl. III. bod 3.10 Zmluvy. Pojem „záložný ručiteľ“ vyjadruje, že žalobcovia vystupovali v dvojakom
postavení, a to ako záložcovia a súčasne aj ako ručitelia. Z dikcie čl. III. bod 3.8 je úplne zrejmé,
že nemôže vzniknúť pochybnosť, či sa niektorý spor má prejednávať v rozhodcovskom konaní alebo
nie. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že podpisy na zmluve mali byť dvakrát, pretože súhlas
s obsahom celej zmluvy vyjadruje jeden podpis. Tvrdenia žalobcov považuje žalovaný za absurdné,
rovnako je úplne irelevantné, že ručiteľské vyhlásenie je zakomponované v závere čl. II. bod 2.13,
pretože je to v praxi obvyklé a zmluva nie je rozsiahla, takže žalobcom nemohlo robiť problémy, aby sa
oboznámili s jej textom.

27.   Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu odvolacích dôvodov v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože rozsudok súdu prvej inštancie vychádza
len z nesprávneho právneho posúdenia a odvolací súd preto nepotreboval zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, ani nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 CSP). Termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 25.9.2018.
Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcov, s vyjadrením
žalovaného k odvolaniu, s replikou žalobcov a duplikou žalovaného dospel k záveru, že dovolanie
žalobcov je dôvodné.

28.   Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo zo
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

29.   Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, uvedenými v bodoch
17,18,19,20 a 21 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj s aplikáciou ustanovení zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zistený skutkový stav však súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil, pretože ustanovenia ZoRK nesprávne interpretoval a rozhodcovskú
doložku nesprávne právne posúdil.

30.   Podľa § 3 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že
všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom
právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

31.   Podľa § 4 ods. 1 ZoRK, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

32.   Je nepochybné, a súd prvej inštancie správne zistil, že medzi záložným veriteľom Tatra banka,
a.s. a záložnými ručiteľmi Ing. U. Q. J. I.. S. P. boli dňa 19.10.2005 uzatvorené „Zmluvy o záložnom
práve na obchodný podiel.“ Predmetom uvedených zmlúv, uzatvorených podľa § 151a) a nasl. a § 552
Obč. zák. a § 117a) Obch. zák., je dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom
zabezpečenia špecifikovanej pohľadávky (z titulu uzatvorenej Zmluvy o splátkovom úvere č. 1499/2005 v
znení dodatkov a Zmluvy o splátkovom úvere č. 1499B/2005 v znení dodatkov medzi záložným veriteľom
a dlžníkom (spoločnosťou ROTOR, spol. s.r.o.).



33.   Podľa čl. II. bod 2.13 Zmlúv o záložnom práve na obchodný podiel, záložný ručiteľ ďalej vyhlasuje
v zmysle § 303 Obch. zák., že zaplatí záložnému veriteľovi pohľadávku za dlžníka, ak pohľadávku
nezaplatí dlžník v zmysle úverovej zmluvy. Výzva záložného veriteľa dlžníkovi za účelom zaplatenia
pohľadávky sa nevyžaduje v prípade smrti dlžníka a na trvanie záväzkov záložného ručiteľa z tohto bodu
a tejto zmluvy nemá žiadny vplyv smrť dlžníka.

34.   Podľa čl. III. bod 3.8 uvedených zmlúv, všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú medzi záložným
veriteľom a záložným ručiteľom z tejto zmluvy alebo v súvislosti s touto zmluvou, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie (ďalej pre každý jednotlivý alebo všetky uvedené spory len „spory“), budú
riešené a vyriešené v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v
Bratislave podľa jeho základných platných vnútorných predpisov. Rozhodnutie Stáleho rozhodcovského
súdu Asociácie bánk v Bratislave bude pre záložného veriteľa aj záložného ručiteľa záväzné.

35.   V danej veci je nepochybné že dojednanie o právomoci rozhodcovského súdu bolo dohodnuté
vo forme rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 1 ZoRK a rozhodcovská doložka má základné
náležitosti rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods. 1 ZoRK. Spornou v konaní je však otázka,
týkajúca sa vymedzenia rozsahu a okruhu sporov, ktoré mali byť predmetom rozhodcovského konania.
Rozhodcovská doložka je koncipovaná na riešenie všetkých sporov vzniknutých zo zmluvného vzťahu
medzi záložným veriteľom a záložným ručiteľom, tj. sporov, ktoré sa týkajú Zmluvy o záložnom
práve na obchodný podiel, pričom obsahom tohto zmluvného vzťahu je zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa zriadením záložného práva na obchodné podiely žalobcov v spoločnosti dlžníka.
Právomoc rozhodcovského súdu tak bola podľa odvolacieho súdu dohodnutá výlučne pre riešenie
sporov, týkajúcich sa Zmluvy o záložnom práve na obchodný podiel. Pokiaľ by sa rozhodcovská doložka
mala vzťahovať aj na spory z iného právneho vzťahu - z titulu ručenia podľa § 303 Obch. zák., muselo
by to byť v rozhodcovskej zmluve (doložke) uvedené, pretože spor o zaplatenie pohľadávky z titulu
ručenia nesúvisí so sporom z titulu zriadenia záložného práva. Ručenie je len ďalším zabezpečovacím
prostriedkom k úverovým zmluvám, a jedná sa o iný právny vzťah, ako právny vzťaho zo zmluvy o
záložnom práve na obchodný podiel. Rozhodcovská doložka sa teda nevzťahuje na ručiteľský vzťah
medzi ručiteľom a veriteľom, pretože v nej nie je vyjadrená vôľa riešiť spory vznikajúce z ručiteľského
vzťahu v rozhodcovskom konaní.

36.   Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z.z. účinného v čase rozhodovania rozhodcovského súdu,
účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská doložka
nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.

37.   Podľa § 43 ods. 1 ZoRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v
rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

38.   Vzhľadom k tomu, že v danej veci rozhodol vo veci rozhodcovský súd, na ktorú sa rozhodcovská
doložka nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal, odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že Rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave sp. zn.
II/2010-2977 zo dňa 3.12.2010 z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. d) zák. č. 244/2002 Z.z. zrušil.

39.   Keďže odvolací súd vyhodnotil, že žalobcovia dôvodne uplatňovali nárok na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZoRK, nebolo potrebné sa zaoberať ďalšími
odvolacími dôvodmi, kde sa žalobcovia domáhali jeho zrušenia podľa § 40 ods. 1 písm. f), a g) ZoRK.

40.   O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

41.   Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to  zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Cb/11/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "724c8bae-4836-4342-b1c8-036d583e0328:84c7819c-2183-4d4c-8e87-3ffa128a3c6a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5608201811.1", "spisova_znacka": "9CoE/59/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9CoE/59/2013 z 29. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5608201811.1"}], "citovane_v": []}