Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7CoE/26/2013 z 30. 1. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. januára 2013, sp. zn. 7CoE/26/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4205200517.1
Krajský súd Nitra | 7CoE/26/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4205200517.1 | 2013-01-30 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 581 EP, § 411 EP, § 412 EP, § 412 EP, § 41 ods. 3 EP, § 2 ods. 3 OZ, § 22 ods. 1 OZ, § 22 ods. 2 OZ, § 43 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38e405d4-1475-4528-8d73-9f4c98f15bb2
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4205200517.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/26/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4205200517
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4205200517.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriu Fridrich Paľko, s. r .o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom L.,
T. XXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., Ul.
D. X/XX, o vymoženie sumy 1.075,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno, zo dňa 05. apríla 2012, č. k. 9Er/18/2005-32, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania  z a m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec  mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším  súdnym úradníkom, exekúcie vedenú
na súde pod sp. zn. 9Er/18/2005, vedenú u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60  pod EX 30/11 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.  Svoje
rozhodnutie  odôvodnil ust. § 103 OSP, §  57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1   Exekučného poriadku,
§ 47, § 48 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku, § 34, § 39, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 2896/2004, Nz 74470/2004 spísaná
notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, v Bratislave dňa 10.10.2004, pričom dňa 31.05.2005  poveril
súdneho exekútora vykonaním exekúcie.  Poukázal na to, že predmetná notárska zápisnica bola spísaná
osobou oprávnenou, ale nebola podpísaná osobou povinnou, nakoľko v notárskej zápisnici je uvedený
splnomocnenec  Mgr. Tomáš Kušnír, advokát, ktorého ako splnomocnený zástupca  povinná osoba
splnomocnila na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podľa názoru súdu takto spísaná
notárska zápisnica nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie
§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Mal za to, že  najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej
zápisnice je práve súhlas povinného s jej vykonateľnosťou, pretože tento prejav vôle povinného robí
z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu, pričom daný prejav vôle nie je možné urobiť v zastúpení a to ani na základe
udeleného plnomocenstva splnomocnenému zástupcovi. Okrem toho poukázal na to, že plnomocenstvo
udelené Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už
vopred pripravenej formulárovej zmluve, pričom povinnému tak bola odňatá možnosť ovplyvniť jej obsah,
prípadne nesúhlasiť s týmto ustanovením zmluvy, v dôsledku čoho sa už podpisom zmluvy sa vopred
vzdal svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa  predmetnej zmluvy a svojho záväzku.
Takýmto konaním oprávneného bola podľa názoru súdu povinnému odňatá možnosť ovplyvniť obsah
notárskej zápisnice aj keď práve jeho účasť, uznanie dlhu a súhlas s jej vykonateľnosťou robia z notárskej
zápisnice exekučný titul.  Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že ak neexistuje notárska zápisnica,
ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho,
exekúcia je neprípustná, čím je daný dôvod na zastavenie exekučného konania a preto súd exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie súd prvého stupňa ponechal na
samostatné rozhodnutie.



Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
právomoci, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Namietal, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný
titul zrušený. Podľa názoru oprávneného notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých
platných normatívnych pravidiel náležitú pozornosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne
právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Namietal,
že postup exekučného súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín,
ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v
právnom štáte neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica
má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom
nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady
rovnocennosti. Zdôraznil,  že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej
zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek
tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení,
ako aj namietal, že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho
právach, nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení.  Ďalej namietal, že udelenie
plnomocenstva  tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú
podmienku. Navyše mal  za to,  že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o
úvere  udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka v platnom
znení odvolať. Ohľadne záveru súdu, že zástupca nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku
zápisnicu dodal, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať
len jediný úkon a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom
žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocentsvo.  V závere konštatoval, že nie sú dané dôvody
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Od vydania exekučného titulu ani od vydania poverenia na
vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene
postoja súdu.

V priebehu odvolacieho konania dňa 09. 08. 2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:  1) je možné za
neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto
zmluvy? a  2) je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
( Exekučný poriadok ) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi
nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie, pričom už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), čo
však nie je daný prípad. Z uvedeného vyplýva, že  procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné



konanie tak zakladajú neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a
preto je potrebné  návrh oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212
ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že  uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust.
§ 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 14. 12. 2004, doručeným súdnemu
exekútorovi dňa 10.01.2005  požiadal súdneho exekútora Mgr. Katarínu Baňarovú, so sídlom
Exekútorského úradu Dunajská Streda, Kukučínova ul. 1211/17, o vykonanie exekúcie voči povinnému
na vymoženie sumy  32.460,- Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej
zápisnice vo výške 2.510,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške
1.833,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 2.898,- Sk, zmluvné pokuty vo
výške 90,- Sk, úroky z omeškania vo výške 9.720,-Sk, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo
sumy 32.400,- Sk od 18.08.2004 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v
Zbierke listín pod číslom N 2896/2004, NZ 74470/2004, vyhotovenú notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou,
so sídlom v Bratislave, dňa 10.10.2004.  Súdny exekútor doručil dňa 20. 01. 2005 súdu prvého stupňa
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie,
osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa dňa
31. 01. 2005 udelil súdnemu exekútorovi  poverenie na  vykonanie exekúcie  na vymoženie pohľadávky
na základe  uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Písomným podaním doručeným súdu
prvého stupňa 25. 05. 2009 oprávnený podal návrh  na zmenu súdneho exekútora, o ktorom súd prvého
stupňa rozhodol uznesením č.k. 9Er/18/2005-19 zo dňa 09. 03. 2010  tak, že vykonaním exekúcie poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60,
s tým, že pôvodnému súdnemu exekútorovi Mgr. Kataríne Baňarovej priznal trovy exekúcie vo výške
115,90 eura, ktoré bude vymáhať v exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý. Následne
súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením  tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň
ju zastavil, s tým, že rozhodnutie o trovách exekúcie ponecháva na samostatné rozhodnutie.

Podľa § 58  ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný
poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1,2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého  exekučného konania  ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného titulu,
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú  dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 08.2005) podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných
výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia



týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka  zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že  notárska zápisnica ako exekučný titul musí
spĺňať  zákonom predpísané náležitosti  a musí byť spísaná predpísaným spôsobom.  Pri splnení
zákonných náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť
údajov  v nej uvedených až do doby,  pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri tomto exekučnom titule
je potrebné skúmať, či povinný, ktorý  notársku zápisnicu  osobne nespísal, ale na spísanie notárskej
zápisnice  splnomocnila ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra), bol pri tomto úkone riadne zastúpený, a
či teda povinného takéto vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje.

V predmetnej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je práve zmluva
o úvere, uzatvorená účastníkmi konania dňa 12.03.2004, ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ
poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 20.000,- Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť mu túto
sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 16.000,- Sk, t.j. celkove čiastku 36.000,- Sk. Zároveň
povinný ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica, ktorá je spôsobilým
exekučným titulom iba za predpokladu, že spĺňa formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti (§
46, § 47 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je potrebné sa
zaoberať otázkou vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Podmienkami materiálnej
vykonateľnosti, ktoré musí notárska zápisnica obsahovať sú právny záväzok, označenie oprávnenej
osoby, povinnej osoby, predmet a čas plnenia, ako aj právny dôvod, teda označenie právneho
úkonu, alebo inej právnej skutočnosti, na základe ktorých záväzok vznikol a súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu
verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej
uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto
uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou
treba mať na zreteli aj osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi.
Takáto zápisnica nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu)  a  nemá  ani  účinky,  ktoré  zákon
s  rozhodnutím  spája  a  nie  je  vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov
a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§
159 OSP). Absencia zákonom stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená
ako notárska zápisnica nie je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený,
predpokladá v zmysle § 134 OSP, a nie je v takomto prípade ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle
požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Keďže súd prvého stupňa sa vyššie uvedenými skutočnosťami nezaoberal, odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu zastavil, ako aj vo
výroku o trovách konania  podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou  súdu prvého stupňa bude v prvom rade sa  zaoberať   tým, či
splnomocnenie a jeho obsah pre Mgr. Tomáša Kušníra je platným právnym úkonom a či uznanie dlhu



na základe takto udeleného plnomocenstva v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, keďže
podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore
so záujmami zastúpeného, pričom rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna
možnosť takéhoto rozporu. Odvolací súd dodáva, že právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti
upravené v § 22 ods. 2  OZ v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia absolútnu neplatnosť
takýchto právnych úkonov a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.
Až v prípade, ak by dospel k záveru, že splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra je platné, mohol sa
zaoberať  prejavom  súhlasu povinného s exekúciou, v  zastúpení Mgr. Martinom Paičekom na základe
substitučnej plnej moci .

Záverom odvolací súd uvádza, že z rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu vzhľadom na množstvo
obdobných vecí, ktoré odvolací súd prejednáva, je zrejmé, že  splnomocnenec povinného JUDr. Tomáš
Kušnír  vystupuje súčasne aj  ako splnomocnenec povinných v ďalších exekučných veciach toho istého
oprávneného. Navodzuje sa preto záver, že splnomocnenec povinných sa dozvedel  o pohľadávkach a
jej výškach, ktoré treba uznať od oprávneného a zrejme aj konal na pokyn oprávneného, aj keď oficiálne
je splnomocnený na zastupovanie povinných.  Keďže opakovane JUDr. Tomáš Kušnír vystupuje ako
splnomocnenec aj v zmluvách o úvere a následne v notárskych zápisniciach  vo vzťahu k neurčitému
počtu povinných (čo nepochybne vyplýva z ďalších exekučných vecí), je potrebné, aby sa súd  prvého
stupňa zaoberal aj charakterom vzťahu medzi oprávneným a splnomocnencom povinného z hľadiska
ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka .

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.