Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/167/2018 z 24. 3. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 24. marca 2019, sp. zn. 7Co/167/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8318201657.1
Krajský súd Prešov | 7Co/167/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8318201657.1 | 2019-03-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b2dce44-f9c8-4d67-92c5-f1a9490bcab3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8318201657.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/167/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201657
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318201657.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovanej U. F., O.. XX.XX.XXXX, V. X. D. Č.. XXX, o
zaplatenie sumy 227,85 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo
dňa 04.09.2018 č.k. 15Csp 54/2018 - 95 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Humenné
zo dňa 28.09.2018 č.k. 15Csp 54/2018 - 100 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej
sa zmluvnej pokuty.

Zrušuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 97,77 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 29,50 eura od 10.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 31,99 eura od 10.02.2015 do zaplatenia, zo
sumy 17,50 eura od 10.03.2015 do zaplatenia a zo sumy 118,78 eura od 10.04.2015 do zaplatenia.
Žalobu v časti zmluvnej pokuty vo výške 130,08 eura zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s.
a žalovaná dňa 06.10.2014 uzatvorili zmluvu o poskytovaní verejných služieb. K tejto zmluve bol toho
istého dňa uzatvorený i dodatok.

3. Žalovaná neuhradila faktúry za poskytnuté služby v celkovej výške 97,77 eura. Žalobcovi preto vznikol
nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 97,77 eura. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe
vyhovel a okrem istiny 97,77 eura priznal žalobcovi i príslušný úrok z omeškania.

4. Vo faktúre splatnej dňa 09.09.2015 bola žalovanej vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 130,08 eura.
Zmluvná pokuta môže vzniknúť len na základe platnej dohody o zmluvnej pokute a to až porušením
zmluvnej povinnosti. Nárok zo zmluvnej pokuty nemožno subsumovať pod ustanovenia zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických telekomunikáciách, podľa ktorého podnik má právo na zaplatenie ceny
za poskytnutú verejnú službu podľa tarify. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa zmluvných pokút
súdy už opakovane rozhodli o ich neprijateľnosti v dodatkoch k zmluvám o pripojení, a to aj vo vzťahu k
regresívnej zmluvnej pokute. Od týchto rozhodnutí nie je dôvod sa v prejednávanej veci odchýliť.



5. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia
dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

6. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej účelnosť, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly
neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

7. Ak by sa chcel žalobca domáhať nárokov zo zmluvnej pokuty, musí preukázať platné uzavretie dohody
o zmluvnej pokute a následne preukázať porušenie povinnosti zo strany žalovanej, ktorá by mala za
následok vznik nároku zo zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal ani jednu z uvedených podmienok.
Zároveň ak sa jedná o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, musí preukázať, že sa nejedná napr.
o neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku, čo nielen že nepreukázal ale ani netvrdil. Súd prvej inštancie preto
uplatnený nárok na zmluvnú pokutu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil § 255 ods. 2 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí
žaloby v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty a proti výroku o trovách konania, podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalobe žalobcu o
zaplatenie sumy 130,08 eura bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie v napadnutom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol,
že podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka si môžu strany pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je účastník, ktorý poruší zabezpečenú povinnosť, povinný
zaplatiť aj vtedy, keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti  nevznikne škoda. Podľa zákona
nie je  významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť záväzok riadne a včas alebo ide iba
o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou
majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje
hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre
tento prípad dojednané plnenie, t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda predovšetkým čeliť
porušeniu povinnosti, lebo ak bude zabezpečená povinnosť splnená, bola hlavná funkcia zmluvnej
pokuty vyčerpaná. Právny predchodca žalobcu a žalovaná si dohodli zabezpečovací inštitút zmluvnej
pokuty pre prípad porušenia záväzku viazanosti, ktorý je definovaný v bode 3 dodatku. Za porušenie
záväzku sa považovalo nezaplatenie ceny za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti, na základe
ktorého vznikne podniku právo od zmluvy odstúpiť. Žalovaná porušila svoje povinnosti poskytnúť
zmluvne dohodnuté protiplnenie a neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnuté služby riadne a včas.
Toto porušenie zmluvných povinností vôbec nebolo zohľadnené. Ak by si žalovaná riadne plnila svoje
povinnosti počas dohodnutej doby trvania zmluvného vzťahu, žalobca by si voči nej zmluvnú pokutu
neuplatnil, keďže žalobca by rovnako od žalovanej mal počas určitej doby zaistené riadne poskytované
protiplnenie za poskytované služby v určitej sume. Porušením povinnosti zo strany žalovanej však
nedošlo k naplneniu zmluvného vzťahu a predpokladov, za ktorých bol zmluvný vzťah uzavretý. Aj pre
tento účel bol vytvorený inštitút zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta v prvom rade plní prevenčnú funkciu,
čo znamená, že čelí porušeniu povinností. Ďalej plní reparačnú funkciu a taktiež predstavuje sankciu pre
toho, kto porušil povinnosť. Zabezpečovaciu funkciu plní zmluvná pokuta len tým, že hrozba majetkovej
sankcie motivuje dlžníka, aby včas a riadne splnil zmluvnú povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute má
povahu dohody o paušalizovanej náhrade škody.

10. V danom prípade zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti
v zmluvnom vzťahu. Škoda pozostáva z ceny telefónu a sumy, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v
dôsledku poskytnutia iných služieb za akciové ceny, práve s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou



pokutou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej
služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Je
teda zrejmé, že právny predchodca žalobcu určil základ výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k cene
poskytnutého zariadenia a zľavnenej cene za poskytované služby a v prípade neplnenia si svojich
povinností je žalovaná povinná v podobe zmluvnej pokuty vrátiť cenové zvýhodnenie, ktoré požívala
počas trvania záväzkového vzťahu. V konečnom dôsledku je predsa logické, že čo môže byť pre
dodávateľa telekomunikačných služieb podstatnejšie ako riadne platiaci zákazník. Žalovanej bola
vyúčtovaná zmluvná pokuta v zníženej výške 130,08 eura so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli z
doby viazanosti, a to vrátane dní, počas ktorých bola žalovaná ešte pripojená, avšak svoje zmluvné
povinnosti riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby si neplnila. Zmluvná pokuta bola v dodatku
vyjadrená degresívnym spôsobom, čo znamená, že základ zmluvnej pokuty sa znižuje o čiastku
zodpovedajúcu počtu dní uplynutých z doby viazanosti, to znamená do doby prerušenia poskytovania
služieb.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa zmluvnej
pokuty nie je opodstatnené.

12. Pri rozhodovaní o zmluvnej pokute sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná
formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa . Pri tom by nemali byť žiadne pochybnosti o
tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

14. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb a jej dodatok túto charakteristiku spĺňajú. Ich súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností
zmluvné dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaná ovplyvniť
nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

15. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len neprijateľná podmienka).

17. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods.
4 písm. k) považuje aj dojednanie vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Občiansky zákonník s
takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti.

18. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,
na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.



19. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou
náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej
pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

20. V prejednávanej veci výška zmluvnej pokuty bola stanovená vo výške 168 eur za porušenie záväzku
viazanosti upraveného v bode 3 dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb. Porušením záväzku
viazanosti v zmysle tohto dodatku je výpoveď zmluvy účastníkom , ak výpovedná lehota alebo iná
osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti , žiadosť účastníka o prenesenie
telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto
žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti a nezaplatenie ceny za poskytnuté
služby účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie
od zmluvy.

21. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad výpovede zmluvy a žiadosti o prenesenie telefónneho čísla
priamo odporuje ustanoveniam zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

22. Podľa ustanovenia § 44 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú
verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí
zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný
poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

23. Vyššie uvedené ustanovenie bez ohľadu na to, že žalovaná sa v dodatku k zmluve zaviazala zotrvať
v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov ukladalo žalobcovi povinnosť zabezpečiť, aby
zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa
služieb. Sankcionovanie žalovanej zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy v dôsledku prenesenia
telefónneho čísla k inému poskytovateľovi služby nemožno hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a
postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

24. Ustanovenie § 44 ods. 12 zákona č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov umožňuje účastníkovi vypovedať zmluvu o poskytovaní verejných služieb uzavretú
na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

25. Zmluva o poskytovaní verejných služieb má charakter zmluvy uzatvorenej na dobu neurčitú. Nič na
tom nemení ani žalovanou prevzatý záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov. Využitie
zákonom danej možnosti vypovedať zmluvu nepredstavuje porušenie povinnosti, za ktoré bolo možné
požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty.

26. Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je
neakceptovateľné.  Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti
do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej
výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu
napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 Eur. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny
za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška
zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno



preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie
poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená
nebola. Zmluvná pokuta tak ako bola dojednaná teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať
od spotrebiteľov zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú
porušením záväzku zaplatiť sumu poskytnutých služieb.

27. Dojednanie zmluvnej pokuty nezohľadňujúce výšku pohľadávky vzniknutej porušením záväzku a
viažúce sa iba na moment prerušenia poskytovania služieb bez zohľadnenia prípadnej možnosti ich
obnovenia predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a
dodávateľovi umožňuje uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v neprimeranej výške.

28. Okrem toho, rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 26.09.2016 č.k. 12C 472/2015 -
68 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.08.2017 č.k. 7Co 233/2016 - 92
bola zamietnutá žaloba právneho predchodcu žalobcu Slovak Telekom, a.s. v časti týkajúcej sa
uplatnenej zmluvnej pokuty. Ak Občiansky zákonník v ustanovení § 53a ods. 1 ukladá dodávateľovi
povinnosť zdržať sa používania konkrétnej podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú pre jej
neprijateľnosť, alebo ak z takejto podmienky dodávateľovi nebolo priznané plnenie, dodávateľ nie je
oprávnený domáhať sa, a to ani v súdnom konaní, plnenia vyplývajúceho z neprijateľných podmienok
voči všetkým spotrebiteľom. Zákonnému pojmu zdržať sa používania bez akýchkoľvek pochybností
zodpovedá povinnosť dodávateľa neuplatňovať si plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok.
Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

29. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
v spojení s opravným uznesením vo výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty
ako vecne správny potvrdil.

30. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a
nezrozumiteľnosť. Rozhodnutie o trovách bolo odôvodnené len citáciou ustanovenia § 255 ods. 2 CSP
bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. V prejednávanej veci predmetom konania boli dva samostatné
nároky, a to nárok na zaplatenie ceny poskytnutých služieb a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto
súvislosti je právne bezvýznamné, že žalobca tieto nároky v petite žaloby vyjadril jednou pevnou sumou.
Pri právach so samostatným skutkovým základom treba úspech a neúspech účastníka posudzovať
osobitne podľa toho, v ktorom nároku, ktorý by mohol byť samostatne uplatnený, bol úspešný a v akom
rozsahu a v ktorom zase nie. Trovy potom treba separovať a osobitne o nich rozhodnúť. Čiastočný
úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového
stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní o veci samej. Nie je
možné považovať za čiastočný úspech, ak žaloba, v ktorej sa uplatnili viaceré nároky, bola čiastočne
úspešná a čiastočne sa zamietla tak, že úspech i neúspech sa týkali samostatných nárokov. V takom
prípade sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by
mohol byť samostatne uplatnený. Ak ide o práva so samostatným skutkovým základom, môže dôjsť
aj k tomu, že povinnosti na náhradu trov konania sa budú určovať osobitne vo vzťahu ku každému
z účastníkov. V súvislosti s rozhodovaním o trovách konania je potrebné dodať, že v časti nároku na
zaplatenie ceny poskytnutých služieb mal plný úspech žalobca a v časti nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty bola v celom rozsahu úspešná žalovaná. Keďže vydanie nezrozumiteľného alebo nedostatočne
zdôvodneného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo
znemožnené žalobcovi aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b)
CSP rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výroku o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia
vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). V ňom bude úlohou súdu prvej
inštancie rozhodnutie o trovách odôvodniť tak, aby spĺňalo náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 220
ods. 2 CSP.

31. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).