Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/73/2013 z 18. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. februára 2014, sp. zn. 17Co/73/2013, ECLI:SK:KSTN:2014:3711210779.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/73/2013 | ECLI:SK:KSTN:2014:3711210779.2 | 2014-02-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 420 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bc58414-35ef-4d5f-bd92-d5887edbd3b7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3711210779.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711210779
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711210779.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a JUDr. Eriky Zajacovej v právnej veci navrhovateľa D. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. E. XXX, zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom v Považskej Bystrici, Centrum
18/23 proti odporcovi R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. E. XXX, zastúpenému JUDr. Františkom
Michalcom, advokátom v Považskej Bystrici, Sládkovičova 2545, o náhradu škody z ublíženia na zdraví,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. novembra
2012, č.k. 5C/97/2011-209, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 109,05
Eur, do troch dní, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Františka Michalca, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh o náhradu škody z ublíženia na zdraví.
Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 820,34 Eur do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých
vyvodil záver, že návrh na začatie konania o náhradu škody je nedôvodný. Považoval za preukázané, že
účastníci mali 19.09.2009 konflikt, pri ktorom odporca navrhovateľovi verbálne vyčítal, že zbiera orechy,
ktoré mu nepatria, došlo medzi nimi k slovnej potýčke, avšak z výpovede svedkov vyplynulo, že odporca
na navrhovateľa fyzicky nezaútočil. Poukázal na rozpor v tvrdení navrhovateľa o priebehu incidentu,
keď navrhovateľ najskôr tvrdil, že odporca ho zhodil na zem spolu s jeho bicyklom, udieral ho do oblasti
tváre, pričom jednu ruku mal pod bicyklom, druhú pod telom a následne tvrdil, že obe ruky mal pod telom
a potom ako prokurátor poukazoval na mechanizmus pádu, začal tvrdiť, že sa držal riadidla bicykla.
Považoval za technicky nemožné, aby pri páde spadol navrhovateľ tak, aby mal obe ruky pod sebou, čiže
okolnosti jeho pádu nemohli prebehnúť tak, ako to popísal navrhovateľ. Výpovede svedkov vyhodnotil
tak, že nepotvrdili incident na mieste, ako to popísal navrhovateľ, ale bol to práve navrhovateľ, ktorý
ako prvý fyzicky zaútočil na odporcu a spôsobil mu zranenie. Nezaujatí svedkovia vypovedali, že bol
to navrhovateľ, ktorý začal strkať do odporcu, sácať ho cez bicykel a že práve navrhovateľ spôsobil
zranenie odporcovi. Taktiež poukázal na rozpor v tvrdení navrhovateľa o tom, že svedkovia, a to jeho syn
i družka vypovedali, že po údajnom napadnutí odporcu a po tom, ako po zákroku syna navrhovateľa sa
navrhovateľ postavil, odišli z miesta činu, avšak navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že odporca mu
ešte uštedril viacero rán do hlavy, čo ani jeden svedok neuviedol. Stotožnil sa s výpoveďou svedkov C.
E. a O.. D. S., ktorí ako nezaujatí svedkovia potvrdili slovný konflikt medzi účastníkmi konania a zhodne
tú skutočnosť, že bol to navrhovateľ, ktorý fyzicky zaútočil na odporcu. Nepovažoval tak za preukázanú
príčinnú súvislosť medzi škodou a škodou, ktorá spočíva v poškodení zdravia navrhovateľa a konaním
odporcu, s tým, že bol to práve navrhovateľ, ktorý po verbálnom konflikte fyzicky napadol odporcu a



pokiaľ jeho tvrdenie mal preukázať svedok M., vyhodnotil túto výpoveď, vzhľadom na jej rozpory ako
tendenčnú a zaujatú.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. V
odvolaní uplatnil dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/. Naplnenie dôvodu na odvolanie
podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. videl v tom, že z odôvodnenia prvostupňového súdu možno vyvodiť,
že zo svedeckých výpovedí nevyplýva, že by zranenie navrhovateľa spôsobil odporca, keď uviedol, že
z výpovedí svedkov vyplynulo, že sa incident neodohral na mieste, ako to popísal navrhovateľ, pričom
sa stotožnil s výpoveďou svedkov C. E. a O.. D. S., ktorých označil za nezaujatých. Vyslovil názor,
že ak má byť rozhodnutie súdu preskúmateľné a považované za dostatočne odôvodnené, potom je
nevyhnutné, aby v ňom súd uviedol nielen jednoduché konštatovania, ale aj úvahy a logické postupy,
ktoré ho viedli k záverom uvedeným v odôvodnení. Súd prvého stupňa však v odôvodnení neuvádza,
výpovede ktorých svedkov nepovažuje za relevantné či dôveryhodné a prečo a rovnako neuvádza ani
to, prečo považuje práve svedkov C. E. a O.. D. S. za nezaujatých a z výpovede ktorých konkrétnych
svedkov vyplýva, že odporca na navrhovateľa fyzicky nezaútočil a že sa incident neodohral na mieste,
ako to popísal navrhovateľ, ani neuvádza, na základe ktorých konkrétnych rozporov vo výpovedi svedka
M. považuje jeho výpoveď za tendenčnú a zaujatú, napriek tomu, že rozsudok obsahuje päť strán opisu
vykonaného dokazovania, iba na jednej strane sú hodnotenia dôkazov súdom. Ďalej súdu prvého stupňa
vyčítal, z akého dôvodu sa oboznamoval s rozsudkom tamojšieho súdu sp.zn. 5C/42/2007 a že nebral
do úvahy objektívne lekárske vyšetrenia, ktoré absolvoval navrhovateľ, ako aj znalecký posudok E.. M.
U., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia. Taktiež vyčítal súdu prvého stupňa, že neprihliadol na
výpoveď svedka R. E., vypočutého na oddelení skráteného vyšetrovania OR PZ v Považskej Bystrici, kde
uviedol, že pri incidente nikto iný nebol prítomný, avšak v konaní, ako aj priestupkovom konaní sú jeho
tvrdenia v rozpore s týmto konštatovaním v každom ďalšom konaní predkladal rôzne mená svedkov. Za
nesprávny považoval záver o tom, že aj odporcovi malo byť spôsobené zranenie. Naplnenie dôvodu na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ považoval v tom, že v zmysle § 135 O.s.p. je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal. Poukázal na to, že navrhovateľ k
návrhu na začatie konania priložil rozhodnutie Obvodného úradu Považská Bystrica zo dňa 12.06.2010,
ktorým bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého
sa dopustil formou drobného ublíženia na zdraví navrhovateľa 19.09.2009. Prvostupňový súd mal
preto vykonávať dokazovanie, týkajúce sa výlučne výšky škody spôsobenej odporcom navrhovateľovi a
neposudzovať vinu odporcu ako predbežnú otázku. Súd mal po vykonanom dokazovaní ohľadne výšky
škody návrhu vyhovieť v celom rozsahu alebo čiastočne, pričom odporca mal v súvislosti so svojím
postupom ohľadne právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Obvodného úradu v Považskej Bystrici o
priestupku možnosť následne iniciovať obnovu konania. V závere odvolania vyčítal súdu prvého stupňa,
že neuviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, prečo sa nezaoberal podaním navrhovateľa zo dňa
15.03.2012.

Odporca vo vyjadrení, ktoré podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhol rozsudok
okresného súdu potvrdiť. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil
a riadne zistil skutkový stav. Správne poukázal na dôkazy zistené v správnom konaní a taktiež aj na
dôkazy vyhodnotené okresnou prokuratúrou vo svojom proteste proti rozhodnutiu Obvodného úradu,
odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 12.06.2010 a rozhodnutia MV SR, Sekcia verejnej správy
odbor priestupkov zo dňa 05.06.2012. Žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní svoje odvolanie opiera o dôvody na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.), b/ (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať



za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), d/ (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam),
f/ (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Odvolací súd sa zaoberal jednotlivými uplatnenými dôvodmi na odvolanie a zistil, že pokiaľ ide o dôvod
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.)
navrhovateľ ďalej v odvolaní uvádza, že ide o vady uvedené v ust. § 221 ods. 1 pod písmenami a/ (dôvod
na zrušenie rozhodnutia, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov), f/ (účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a h/ súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav).

Preskúmaním zistil, že dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. a/
O.s.p. nie je daný, pretože žiadna skutočnosť ani tvrdenie odvolateľa nenasvedčuje tomu, že by bolo v
danom prípade rozhodnuté vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Je nepochybné, že v danom prípade je uplatňovaný nárok o náhradu škody, ktorý je občianskoprávnym
sporom, o ktorom v zmysle § 7 ods. 1 O.s.p. rozhodujú súdy (v občianskom súdnom konaní
súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány).

Dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je, že účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za odňatie možnosti účastníkovi konania konať pred
súdom sa podľa súdnej praxe považuje taký postup súdu, ktorý účastníkovi konania umožňuje uplatniť
jeho procesné práva v občianskom súdnom konaní.

Z odvolania navrhovateľa v danej veci vyplýva, že za odňatie možnosti konať pred súdom považuje
nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Náležitosti odôvodnenia rozhodnutia súdu v občianskom súdnom konaní sú vymedzené v ust. § 157 ods.
2 O.s.p. tak, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
taktiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa citované zákonné
predpoklady, keď súd prvého stupňa uvádza, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa
vo veci vyjadril odporca a stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, ako aj z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Zo
záveru odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa poukázal na rozpor v
tvrdení navrhovateľa o priebehu incidentu. Taktiež poukázal na rozpory vo výpovedi svedkov, syna a
družky navrhovateľa a uviedol, z akého dôvodu sa stotožnil s výpoveďou svedkov C. E. a O.. D. S..
Ďalšie okolnosti, ktoré v tejto súvislosti vyčíta navrhovateľ súdu prvého stupňa sú významné z hľadiska
posudzovania opodstatnenosti dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Pokiaľ ide o uplatnený dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), tak podľa súdnej praxe sa za inú vadu považuje
také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, pričom
ide o také porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich
dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci
samej. Navrhovateľ za dôvodné odvolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia považuje práve
nedostatky odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa zaoberal odvolací súd pri skúmaní dôvodu
na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu



právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec
nemožno použiť.

V prejednávanej veci odvolateľ vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie v tom, že
sa necítil viazaný rozhodnutím Obvodného úradu Považská Bystrica č. VVS A/2010/001164-00037
AP11, 2010/019 zo dňa 12.06.2010, ktorým bol odporca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil formou drobného ublíženia na zdraví navrhovateľa dňa
19.09.2009. Vyslovil názor, že prvostupňový súd mal potom vykonávať dokazovanie len týkajúce sa
výlučne výšky škody spôsobenej odporcom navrhovateľovi a neposudzovať vinu odporcu ako predbežnú
otázku, pretože v zmysle § 135 O.s.p. je súd viazaný týmto rozhodnutím.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s obsahom spisu uvádza, že
citovaným rozhodnutím bol odporca uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa dopustil formou drobného ublíženia tým, že 19.09.2009 v čase okolo 10:00
hod. na miestnej komunikácii pred záhradou rodinného domu č. XXX v obci C. E. fyzicky napadol
navrhovateľa tak, že do neho sotil bicykel, ktorý poškodeného zhodil na zem a následne tlačiac
svojou váhou na bicykel a tým na poškodeného, tohto udieral do oblasti tváre, pričom poškodenému
začala tiecť krv z nosa. V priebehu konania o náhradu škody však na základe protestu okresného
prokurátora v Považskej Bystrici došlo k zrušeniu citovaného rozhodnutia Obvodného úradu Považská
Bystrica, a to rozhodnutím Ministerstva vnútra SR SVS-OP2-2012/014033/TKD zo dňa 05.06.2012
a tým bolo vyhovené protestu prokurátora. Z odôvodnenia vyplynulo, že sa stotožnil s argumentami
prokurátora. Je tak zrejmé, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie o priestupku, ktorým by bol
súd v zmysle ust. § 135 O.s.p. viazaný, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď v záujme
rozhodnutia o návrhu na náhradu škody z ublíženia na zdraví vykonával dôkazy aj na otázku zavineného
porušenia povinnosti, ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nie je v danom prípade opodstatnene uplatnený.

Pokiaľ ide o dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), tak jeho podstata spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom toho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené,
prípadne že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. Podľa
citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v
prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení
dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo,
prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov
alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vieryhodnosti je logický
rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 133 - § 135 O.s.p. Odvolacím dôvodom
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. možno teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení
dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je
možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými
závermi.

V prejednávanej veci navrhovateľ v odvolaní vyčíta súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov,
ktoré má spočívať v tom, že súd prvého stupňa neuvádza, výpovede ktorých svedkov nepovažuje za
relevantné či dôveryhodné a prečo a rovnako ani neuvádza, prečo považuje práve svedkov C. E. a O..



D. S. za nezaujatých, ani neuvádza, na základe ktorých konkrétnych rozporov vo výpovedi svedka M.
považuje jeho výpoveď za tendenčnú a zaujatú.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa v závere odôvodnenia
svojho rozsudku vykonáva hodnotenie dôkazov v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p.
Poukazuje tam predovšetkým na rozpor v tvrdení navrhovateľa o priebehu incidentu medzi účastníkmi.
Poukázal na konkrétny rozpor v tvrdení navrhovateľa o priebehu a s výpoveďami ním navrhnutých
svedkov, a to syna a družky.

Výpoveď svedkyne C. E. vyhodnotil súd prvého stupňa ako nezaujatú, pričom svedkyňa v úvode
výpovede uviedla, že je bez pomeru k účastníkom konania, účastníci, resp. ich právni zástupcovia mali
možnosť sa k výpovedi svedkyne vyjadriť, pričom neuviedli žiadny príbuzenský alebo iný pomer k
niektorému z účastníkov, v ktorom by mala byť svedkyňa s niektorým z účastníkov konania, prípadne
akýkoľvek záujem na prejednávanej veci. Rovnako aj k výpovedi svedka O.. D. S., ktorý bol vypočutý
na pojednávaní súdu prvého stupňa 12.03.2012, uviedol navrhovateľ, že so svedkom mal konflikt pred
štyridsiatimi rokmi. Svedok však neuviedol, že by bol vo veci zaujatý a ani v odvolaní navrhovateľ
nepoukazuje na taký vzťah svedka k niektorému z účastníkov, pre ktorý by záver súdu prvého stupňa
o nezaujatosti daného svedka nebol správny.

Za daného stavu preto súdu prvého stupňa nie je možné vyčítať, že by dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho by bol daný dôvod na odvolanie podľa
§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.

Pokiaľ odvolateľ v závere odvolania súdu prvého stupňa vyčíta, že neprihliadol na jeho návrhy na
dokazovanie predložené 15.03.2012, tak je potrebné poukázať na to, že citovaným podaním predložil
čestné prehlásenie O.. E. C., O. E. a O.. I. T., ktorí potvrdili, že si objednali u navrhovateľa vykonanie
portrétu v priebehu roka 2009. Tieto návrhy na dokazovanie sa však týkajú výšky škody, na ktorú okolnosť
z dôvodu procesnej ekonómie po ustálení nedostatku základného predpokladu pre občianskoprávnu
zodpovednosť za škodu, t.j. preukázané porušenie právnej povinnosti odporcom, súd prvého stupňa
opodstatnene dokazovanie nevykonával.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu potvrdil.

V odvolacom konaní bol tak úspešný odporca, ktorý má v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré spočívajú v odmene za
právne zastúpenie (§ 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2003 Z.z.) za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu +
režijný paušál.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .