Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/297/2012 z 26. 9. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 26. septembra 2012, sp. zn. 7CoP/297/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7512209900.1 Krajský súd Košice | 7CoP/297/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7512209900.1 | 2012-09-26 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af828d73-9ad9-4d59-9a66-e1b841ec32c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7512209900.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/297/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512209900
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7512209900.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. I. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, dieťaťa rodičov D. P. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcej v S. nad G. na N. ul. č. X zastúpenej JUDr. Zsoltom Suverom advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Murgašovej ul. č. 3 a V. P. nar. XX.X.XXXX trvale
bytom v S. nad G. na N. ul. č. X prechodne v J. S. X W. v konaní o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletému dieťaťu na návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti
uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 18.6.2012 č.k. 9P 190/2012-32 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca predbežne prispievať na výživu mal. I. P.
mesačne sumou 30 % životného minima na jedno nezaopatrené dieťa určené zák. č. 601/2003 Z.z. o
životnom minime v platnom znení vždy do 15 -teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky počnúc dňom
18.6.2012. Návrh na predbežné zverenie maloletej do výchovy a osobnej starostlivosti matky zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.
Vyjadrila názor, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, keď jej návrh na nariadenie
predbežného opatrenia o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti ako nedôvodný zamietol, nakoľko
výrok o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej je právne závislý na výroku o predbežnom
zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti. Domnieva sa, že vo svojom návrhu dostatočne osvedčila
odôvodnenosť nákladov spojených s výchovou a výživou maloletej, keď okrem iného najmä uviedla, že
naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, kde náklady spojené s bývaním predstavujú
sumu približne 250,- € mesačne, náklady na televíziu 16,- €, na telefón 10,- € mesačne, platby spojené
s dodaním internetových služieb 10,- € mesačne s tým, že jej rodičia sú poberateľmi iba predčasného
starobného dôchodku. Vzhľadom na trvalo nepriaznivý zdravotný stav mal. I. vyžadujúci si osobitnú
starostlivosť je na rodičovskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok 194,- € mesačne a prídavky
na dieťa 22,54 € mesačne. Maloletá trpí alergiou na kravské mlieko a tiež chronickou nádchou, pričom
podľa súčasného stavu jej zrejme bude nutné odstrániť aj nosné mandle. Zdravotný stav maloletej si
vyžaduje časté návštevy u lekára ako aj zvýšené výdavky na lieky. Aj náklady spojené s nákupom
umelého mlieka pre maloletú obnášajú 32,- € mesačne a nákupom plienok 4,- € mesačne. Značnú
nákladovú položku predstavujú náklady spojené s pravidelným zakupovaním detského oblečenia pre
maloletú. Napriek uvedenému súd prvého stupňa s poukazom na tú skutočnosť, že nie je preukázaná
výška príjmu otca u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa tak ani výška terajšieho príjmu v Nemecku
bez ďalšieho mu uložil prispievať na výživu maloletej iba minimálnym výživným. Zdôraznila, že ide
o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu a preto v zmysle ust. § 120 ods. 2 O.s.p. je súd
povinný vykonať aj ďalšie dôkazy na zistenie skutkového stavu hoci ich účastníci nenavrhli, obzvlášť
s prihliadnutím na tú skutočnosť, že ide o výživné na maloletú. Súd prvého stupňa teda mal možnosť



vyžiadať si od bývalého zamestnávateľa otca U.S. Steel Košice s.r.o. prípadne od Sociálnej poisťovne
potvrdenie o výške jeho príjmu a to o to viac, že otec svoj pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť bez
dôležitého dôvodu. Zároveň sa domnieva, že pri rozhodovaní o návrhu na uloženie povinnosti predbežne
prispievať na výživu v nevyhnutnej miere v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. sa nemožno bez
ďalšieho riadiť ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine t.j. predbežne určiť výživné iba vo výške 30 % zo sumy
životného minima, ale je nevyhnutné v každom jednotlivom prípade osobitne zohľadniť pomery a potreby
účastníkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnuté uznesenie je založené
na neúplných a nesprávnych skutkových zisteniach, pričom súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne
posúdil.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 cit. zák. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu
záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia v súlade s návrhom matky, ktorým sa domáhala predbežného zverenia maloletej do jej
osobnej starostlivosti, pretože nebola osvedčená danosť práva (nároku), nakoľko nebolo preukázané,
že maloletému dieťaťu hrozí nejaká bezprostredná ujma, keďže maloletá je vo faktickej starostlivosti
matky, otec do tejto starostlivosti nezasahuje a nebolo preukázané a v podstate ani matkou v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia tvrdené, že by mohlo dôjsť k odňatiu dieťaťa zo starostlivosti
matky otcom a súčasne by týmto bol ohrozený zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa.
Uvedené jednoznačne vyplýva aj zo skutočnosti, že otec momentálne žije a pracuje mimo územia
Slovenskej republiky. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii matky je potrebné zdôrazniť, že predbežné
opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní slúžiacim na
dočasné zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania, pričom jeho
použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov.
Predbežným opatrením teda môže súd upraviť len tie pomery účastníkov, kde boli porušené alebo
ohrozené práva účastníkov konania. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, v rámci
ktorých súd rozhoduje o výchove a výžive dieťaťa, styku dieťaťa s rodičom a pod., upravuje práva a
povinnosti rodičov komplexne. Uvedené však nie je možné aplikovať aj pre rozhodovanie o predbežnej
úprave pomerov maloletého dieťaťa. Zjednodušene povedané predbežným opatrením možno upraviť
len tie pomery, ktoré sú z hľadiska dieťaťa bezprostredne porušené alebo ohrozené a teda nemožno
uzavrieť, že výrok o predbežnom určení výživného je závislý od výroku o predbežnom zverení dieťaťa do
starostlivosti rodiča. Odvolací súd sa rovnako stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa o predbežnom
určení výživného pre maloleté dieťa a dodáva, že predbežným opatrením môže súd zaviazať účastníka,
aby platil výživné len v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), pričom výživné v tejto
výške je určené len na uspokojovanie základných životných (osobných) potrieb oprávneného a nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný plniť vyššie dávky výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti pri
rozhodovaní predbežným opatrením nie je totiž daný kritériami určenými v § 62 a § 75 ods. 1 Zákona
o rodine. Je potrebné dodať, že záväzok platiť výživné v nevyhnutnej miere je predbežný a dočasný.
Príjem otca maloletej sa nepodarilo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia zistiť a z toho dôvodu
bolo správne zaviazať ho, aby prispieval na výživu maloletej výživným v minimálnom rozsahu. Výživné v
tejto výške je rodič povinný plniť bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery a v tomto
kontexte je možné ho považovať za výživné v nevyhnutnej miere. V tomto štádiu konania nebol dôvod
zaviazať otca, aby platil vyššie výživné, čo mu ale nebráni, aby prispieval na výživu maloletej vo vyššom
rozsahu ako je to určené predbežným opatrením. Rozsah vyživovacej povinnosti otca zodpovedajúci



jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa
určí autoritatívne rozhodnutím súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej. Pre
úplnosť odvolací súd dodáva, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia sa spravidla dokazovanie
nevykonáva (§ 75 ods. 6 O.s.p.) a z toho dôvodu pokiaľ účastník navrhuje nariadiť predbežné opatrenie
musí jeho návrh spĺňať náležitosti podľa § 75 ods. 2 O.s.p. čo platí aj pre konania, ktoré súd môže začať
aj bez návrhu, čo je nevyhnutné aj z toho dôvodu, že pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení
platia lehoty podľa § 75 ods. 4 a 5 O.s.p. , v rámci ktorých súd nemôže v podstate žiadne dokazovanie
vykonať (§ 122 O.s.p.). Od uvedeného postupu je potrebné odlíšiť prípad, ak súd sám bez návrhu z
úradnej povinnosti nariadi predbežné opatrenie vo veciach, v ktorých môže začať konanie i bez návrhu,
ak sa v rámci svojej činnosti dozvie o okolnostiach odôvodňujúcich okamžitý zásah súdu do pomerov
účastníkov konania. Vyšetrovacia zásada vyplývajúca z ust. § 120 ods. 2,3 O.s.p., na ktorú matka v
odvolaní poukazuje teda platí v konaniach, ktoré súd môže začať aj bez návrhu, avšak pri rozhodovaní
vo veci samej.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil a podľa ods. 2 cit. ust. sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.