Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/100/2012 z 12. 2. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 12. februára 2013, sp. zn. 7S/100/2012, ECLI:SK:KSKE:2013:7012200677.2 Krajský súd Košice | 7S/100/2012 | ECLI:SK:KSKE:2013:7012200677.2 | 2013-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 38 zákona č. 222/2004 Z. z., § 434 zákona č. 50/1976 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8fd99022-cd09-4b8d-b853-796975eaf87c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7012200677.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/100/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012200677
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7012200677.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členiek senátu
JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Tamary Sklenárovej, v právnej veci žalobcu S., B..T..Y.., S. XX, K.
v právnej veci zast. advokátom JUDr. Jozefom Vaškom, Szakkayho č.1, Košice, proti žalovanému
Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná č.63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia zákonnosti
rozhodnutia č. 1020503/1/532724-997690/2012/5309 zo dňa 24.05.2012 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 06.06.2012 osobne podanou na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.06.2012 sa
žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020503/1/532724-997690/2012/5309 zo dňa
24.05.2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods.5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a
o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na
ustanovenie § 165 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) zmenil platobný
výmer Daňového úradu Košice č. 9800304/1352/2012/Pav zo dňa 06.02.2012 tak, že vyrubený rozdiel
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 znižuje zo sumy 4.484,16 eur na sumu
3.768,21 eur.

Prvostupňovým správnym rozhodnutím vydaným podľa § 44 ods.6 písm.b/ bod 1/ zákona č. 511/1992
Zb. bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4.484,16 eur. Dodatočný platobný
výmer bol vydaný na základe výsledkov daňovej kontroly, ktoré boli uvedené v protokole o kontrole
č. 695/321/116732/2011/TOM zo dňa 15.12.2011. Správca dane uviedol, že žalobca v predmetnom
zdaňovacom období predal obchodnej spoločnosti GCR - Slovakia, s.r.o. pozemok W..Č.. XXXX/XX
- Y. W. Y. M. XXX V.2 M. N. R. Č.. XXXX K..Ú.. Č. za celkovú kúpnu cenu bez DPH 711.000,- Sk.
Správca dane zistil, že na hranici predávaného pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca z
vody, kanalizácie, plynu a elektriny bez prípojok tak, ako je to uvedené v článku 1 bod 2 kúpnej
zmluvy zo dňa 17.07.2007. Správca dane zistil, že obecné zastupiteľstvo obce Čaňa dňa 28.05.2004
schválilo uznesením č. 4/2004/b územný plán obce Čaňa, pričom predmetný pozemok sa nachádza v
lokalite Juhovýchod a územnom pláne obce je zaznačený vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice
zastaveného územia podľa zákona č. 237/2000 Z.z. Starosta obce Michal Rečko na žiadosť správcu
dane sa vyjadril, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce riešená ako územná rezerva pre
možnosť výstavby rodinných domov. Stavebným povolením č. 52/2008-Ča zo dňa 11.02.2008 obec
Čaňa povolila stavebníkovi GCR - Slovakia, s.r.o., Jesenná č. 587/3, Čaňa, stavbu rodinného domu na
pozemku parc.č. 1207/27. Správca dane vykonal miestne zisťovanie na Krajskom stavebnom úrade v



Košiciach za účelom preverenia zaradenia pozemkov v kat. úz. Čaňa, lokalita Juhovýchod, pričom zistil,
že v územnom pláne obce bola riešená aj lokalita Juhovýchod, pričom bola funkčne určená na výstavbu
rodinných domov. Táto lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako
územná rezerva, ale ako plocha určená na výstavbu rodinných domov. Pretože jednotlivé pozemky boli
územným plánom obce určené na zastavanie, sú v zmysle stavebného zákona stavebnými pozemkami.
Pred schválením územného plánu obce Krajský pozemkový úrad v Košiciach udelil súhlas na budúce
možné využitie tejto lokality pre nepoľnohospodárske účely. S poukázaním na ustanovenie § 38 ods.2
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a ustanovenie § 43h stavebného zákona a získaného
spisového materiálu konštatoval, že aj pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda,
ale je územným plánom obce, resp. zóny určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným
pozemkom a teda je stavebným pozemkom aj pre účely zákona č. 222/2004 Z.z. Z uvedeného správca
dane vyvodil, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. tým, že nevyčíslil daň
z nehnuteľnosti k cene pozemku. Žalobca tak spôsobil rozdiel základu dane vo výške 711.000,- Sk a
neodviedol daň z pridanej hodnoty v sume 135.090,- Sk.

Na odvolanie žalobcu žalovaný zmenil dodatočný platobný výmer správcu dane tak, že vyrubený rozdiel
dane znížil zo sumy 4.484,16 eur na sumu 3.758,21 eur. Žalovaný tým opravil chybu týkajúcu sa
nesprávne vyrubenej výšky dane a zmenil vyrubenú výšku dane, ktorú správca dane vypočítal z ceny
uvedenej v kúpnej zmluve zo sumy 135.090,- Sk na sumu 113.521,- Sk, v dôsledku čoho sa rozdiel
dane vyčíslený správcom dane znižuje o 715,95 eur. Žalovaný akceptoval skutkové zistenia správcu
dane ako aj ich právne posúdenie.

Žalovaný reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane
vychádzal len z nezáväznej informácie Krajského stavebné úradu v Košiciach, z ktorej vyplýva iba
skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia určeného v budúcnosti ako plošná rezerva pre výstavbu
rodinných domov, žalovaný uviedol, že Krajský stavebný úrad v Košiciach vykonával štátnu správu v
územnom obvode kraja okrem iného aj na úseku územného plánovania (zákon č. 608/2003 Z.z.). Preto
jeho vyjadrenie nie je len nezáväzná informácia, pričom Krajský stavebný úrad v Košiciach uviedol,
že predmetná lokalita Juhovýchod bola riešená funkčne na výstavbu rodinných domov. Predmetná
lokalita v územnom pláne obce schválenom v roku 2004 nebola riešená ako územná rezerva, ale bola
riešená v návrhu, t.z. na výstavbu, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo. Pretože predmetná lokalita
bola riešená územným plánom obce na zastavanie tak, ako to bolo schválené územným plánom obce
uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2007, a v zmysle § 43h ods.1 stavebného zákona „stavebným
pozemkom sa rozumie časť územia určené územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo
územným rozhodnutím na zastavanie a pozemok zastavaný stavbou“, je zrejmé, že predmetný pozemok
je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom, teda je stavebným pozemkom aj pre účely zákona
č. 222/2004 Z.z. Aj keď je pozemok v katastri nehnuteľností vedený ako orná pôda, ale je územným
plánom obce určený na zastavanie, je podľa stavebného zákona stavebným pozemkom. Územný plán
obce rieši územie celé ako také, určené na výstavbu rodinných domov, nie je preto relevantné, či už boli
pozemky rozparcelované alebo nie a pod akým parcelným číslom boli pozemky predávané.

K ďalšej námietke žalobcu, podľa ktorej ním tvrdené skutočnosti majú oporu v rozsudku Najvyššieho
súdu SR č. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24.11.2011, ktorý riešil obdobný prípad, uviedol, že v uvedenej veci
Najvyšší súd SR vychádzal z iných skutkových okolností (len z vyjadrenia magistrátu a územného plánu,
ktorý odkazoval ešte na ďalšie vyjadrenie), keď predávajúci v čase predaja mohol vychádzať len
z dokladov, ktoré boli k dispozícii, z ktorých nebolo dostatočne zrejmé, že ide o stavebný pozemok.
Skutkové okolnosti rozhodnutia správcu dane sú odlišné, keďže územný plán obce (jeho popisná časť
ako aj mapa) rieši sporné pozemky ako pozemky určené na výstavbu rodinných domov a vyjadrenie
obce, ako aj vyjadrenie kompetentného úradu túto skutočnosť potvrdzujú. Vedomosť o tom, že išlo o
pozemky určené na výstavbu rodinných domov potvrdil žalobca v kúpnej zmluve (čl. V. bod 5, kde sa
kupujúci zaväzuje, že na svojom pozemku zrealizuje výstavbu rodinného domu podľa vlastného výberu
projektu a nebude vykonávať na ňom inú činnosť, ktorá je neprípustná v obytnej zóne).

Žalovaný napokon dodal, že z dôvodu plynulosti konania odstránil chybu konania spočívajúcu v porušení
§ 22 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je



všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby
za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že predmetný pozemok v čase predaja, resp. v čase
povolenia vkladu do katastra nehnuteľnosti nebol stavebným pozemkom v zmysle § 43h stavebného
zákona, pretože nebol zastavaný stavbou, nebolo naň vydané právoplatné územné rozhodnutie na
jeho zastavanie, v relevantnom čase nebol vypracovaný a ani schválený územný plán zóny, ktorý
by riešil predmetný pozemok, územným plán obce Čaňa dané územie kvalifikoval ako plošnú rezervu
bez uvedenia konkrétnych pozemkov, teda aj pozemku parc.Č.. XXXX/XX a predmetný pozemok sa
nachádza mimo zastavaného územia. Poukázal na to, že územno-plánovacie informácie, ktoré boli
podané prvostupňovému správnemu orgánu, mali iba informatívny charakter a nie záväzný. Podľa
žalobcu z dikcie § 43h stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že stavebným pozemkom môže byť
iba časť územia s konkrétnym parcelným číslom a táto časť územia musí byť uvedená v platnej a
schválenej územnoplánovanej dokumentácii príslušnej obce, resp. zóny. Pretože predmetný pozemok
nie je stavebným pozemkom, jeho predaj v zmysle § 38 ods.2 zákona o dani z pridanej hodnoty má byť
oslobodený od dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 02.08.2012 navrhol žalobu zamietnuť.

Konštatoval, že v daňovom konaní bolo sporné a pre výsledok konania určujúce, či pozemok, ktorý bol
predmetom prevodu medzi žalobcom ako predávajúcim a kupujúcim podľa priloženej kúpnej zmluvy
zapísaný v katastri nehnuteľností ako „orná pôda“ je stavebným pozemkom pre účely aplikácie zákona
č. 222/2004 Z.z. Zákon o dani z pridanej hodnoty nedefinuje pojem stavebný pozemok, ale odkazuje
na § 43h zákona č. 50/1976 Zb. Podľa žalovaného správca dane vykonaným dokazovaním preukázal,
že pozemky zapísané na LV č. XXXX K.. Ú.. Č. boli už v čase predaja stavebnými pozemkami.
Lokalita Juhovýchod (v tejto lokalite sa predmetný pozemok nachádza), je v územnom pláne obce
zaznačená vnútri riešeného územia a tiež vnútri hranice zastaveného územia podľa zákona č. 237/2000
Z.z. Starosta obce uviedol, že lokalita Juhovýchod je v územnom pláne obce ako územná rezerva
pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov. Vyjadrenie starostu obce, že lokalita Juhovýchod
je v územnom pláne riešená ako územná rezerva pre možnosť riešenia výstavby rodinných domov,
nezodpovedá samotnému územnému plánu. V územnom pláne obce v textovej časti na strane 7 sú
popísané zóny bývania: „Zónu bývania v rodinných domoch navrhujeme rozvíjať prednostne v prelukách
v zastavanom území obce. Mimo zastavané územie obce rozširovať obytnú zónu východným smerom a
v západnej časti obce severne od cintorína a východne od železničnej stanice, teda po obvode bývalého
štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v lokalitách Sever a Juh. Plochu pre sociálne bytové domy
navrhujeme v lokalite Juh“. Na strane 8 textovej časti územného plánu v časti Priestorové usporiadanie
nových lokalít bývania je lokalita Juhovýchod jednoznačne označená ako lokalita na umiestnenie
bytových jednotiek, pričom v tabuľkovej časti je uvedené, že maximálny počet bytových jednotiek v danej
lokalite má byť 140. Z uvedeného územného plánu obce jednoznačne vyplýva, že lokalita Juhovýchod
nebola označená ako rezerva, ale bola riadne schválená ako lokalita na výstavbu rodinných domov.
Tomuto záveru zodpovedajú aj zistenia správcu dane na Krajskom stavebnom úrade v Košiciach zo dňa
19.12.2011. V stavebných povoleniach vydaných na výstavbu rodinných domov na parcelách v lokalite
Juhovýchod sa konštatuje spracovanie územnoplánovacej dokumentácie uznesením č.4/2004/b zo dňa
28.05.2004, čo bolo dôvodom pre spojenie konania o umiestnení stavby so stavebným konaním podľa §
39a ods.4 stavebného zákona. Aj zo samotného obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetný pozemok
bol už v čase predaja stavebným pozemkom, pretože predávajúci v čl. I. Preambula, bod 2 kúpnej
zmluvy vyhlásil, že na hranici pozemku je technická vybavenosť pozostávajúca z vody, kanalizácie,
plynu a elektriny do 30.06.2007 (bez prípojok). V článku IV. Osobitné dojednania bod 3 sa uvádza,
že kupujúci berie na vedomie, že objekty infraštruktúry mimo jeho pozemku - zelené plochy, chodníky,
energetické rozvody a prístupové komunikácie sa realizujú pre celý obytný súbor a pod dozorom
Obecného úradu Čaňa. Z týchto zmluvných dojednaní vyplýva, že išlo o stavebný pozemok nachádzajúci
sa v obytnom súbore.



Žalovaný ďalej uviedol, že náležitosti územného plánu obce upravuje § 12 ods.4 písm.a/
vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a
územnoplánovacej dokumentácie, podľa ktorého riešenie územného plánu obce obsahuje vymedzenie
riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na základe údajov z katastra nehnuteľností)
a jeho geografický opis. Územný plán obce vymedzuje územie, obsahuje aj jeho geografický opis. V
zmysle tohto ustanovenia územný plán obce nemusí obsahovať konkrétne označenie pozemkov aj
s parcelnými číslami. Takéto podrobné označenie by mohol obsahovať len územný plán zóny, ktorý
sa odvíja od územného plánu obce a podrobnejšie ho rozpracúva. Obec Čaňa územný plán zóny
nevypracovala a v stavebných povoleniach sa odvolávala na územný plán obce zo dňa 28.05.2004. S
prihliadnutím na túto právnu úpravu a územný plán obce predmetný pozemok nachádzajúci sa v lokalite
Juhovýchod v kat. úz. Čaňa bol stavebným pozemkom aj v čase jeho predaja, t.j. v roku 2007, a napriek
tomu, že v katastri nehnuteľností bol zapísaný ako orná pôda.

Žalovaný ďalej uviedol, že na predmet konania nie je možné aplikovať rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 5Sžf/47/2011 zo daň 24.11.2011. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku jediným dôkazom pre
vydanie rozhodnutia správcu dane bola informácia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, Mestská
časť B.P. zo dňa 16.03.2009, z ktorej vyplývala iba skutočnosť, že pozemok je súčasťou územia
určeného na funkčné využitie územia pre občiansku vybavenosť celomestského a nadmestského
významu. Z tejto informácie nevyplýva bez akýchkoľvek pochybností, že predmetný pozemok parc.č. X
predstavuje časť územia určenú územným plánom obce na zastavanie. V závere informácie Magistrát
hlavného mesta SR Bratislava uviedol, že pre dané územie nie je spracovaná územnoplánovacia
dokumentácia zóny, resp. územnoplánovací podklad na zonálnej úrovni riešenia, ktoré by stanovovali
zastavovacie podmienky na parcelu, je potrebné v následnej príprave zámeru investora overiť, či
predmetná parcela je zastaviteľná, aká je miera jej zastavania, aké sú celkové podmienky jej využitia.
Na základe uvedeného Najvyšší súd SR konštatoval, že z obsahu spisového materiálu nevyplýva bez
akýkoľvek pochybností, že v danom prípade ide o pozemok stavebný, ktorého predaj podlieha dani z
pridanej hodnoty. V prípade žalobcu boli skutkové zistenia a dôkazy odlišné ako v prípade, o ktorom
rozhodoval Najvyšší súd SR. Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v citovanom rozsudku nie
je možné aplikovať na daný prípad, pretože správca dane zabezpečil dostatok dôkazov, na základe
ktorých je možné bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že pozemok parcelné číslo XXXX/XX
zapísaný na R. Č.. XXXX ako orná pôda bol v čase jeho prevodu stavebným pozemkom.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. v konaní bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 247 ods.2 O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení
sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z administratívnych spisov súd zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 17.07.2007 žalobca ako predávajúci
previedol na kupujúceho GCR-Slovakia, s.r.o. pozemok parc.č. XXXX/XX, Y. W. Y. M. XXX V., M. N. R.
Č.. XXXX K.. Ú.. Č. za sumu 711.000,- Sk, pričom išlo o kúpnu cenu bez dane z pridanej hodnoty. Podľa
článku I. bod 2 a článku II. bod 2 predávajúci prehlásil, že na hranici pozemku je technická vybavenosť
pozostávajúca z vody, kanalizácie, plynu a elektriny (bez prípojok), pričom sa predávajúci zaviazal, že v
lehote najneskôr do 30 dní odo dňa podpisu zmluvy určí bod napojenia na hranici pozemku pre technickú
vybavenosť uvedenú v článku I., bod 2 zmluvy. Podľa článku IV. bod 3 kupujúci zobral na vedomie, že
objekty infraštruktúry mimo jeho pozemku - zelené plochy, chodníky, energetické rozvody a prístupové
komunikácie sa realizujú pre celý obytný súbor.

Podľa sprievodnej správy k územnému plánu obce Čaňa pri návrhu urbanistickej koncepcie
priestorového usporiadania vo vzťahu k bývaniu sa uvádza, že zónu bývania v rodinných domoch
územný plán navrhuje rozvíjať prednostne v prelukách v zastavanom území obce. Mimo zastavané
územie obce rozširovať obytnú zónu východným smerom a v západnej časti obce severne od cintorína a
východne od železničnej stanice, teda po obvode bývalého štrkoviska medzi cintorínom a železnicou a v
lokalitách Sever a Juh (strana 7 správy). V časti priestorové usporiadanie nových lokalít bývania (strana
8 správy) je pre každú lokalitu stanovený maximálny počet bytových jednotiek, maximálna podlažnosť,
veľkosť pozemkov a ďalšie parametre, Pri lokalite Juhovýchod je stanovený maximálny počet bytových



jednotiek 140. Iba pri lokalite Sever je uvedené, že ide o rezervné plochy pre bývanie a výstavba bude
podmienená znížením hlučnosti od výrobnej linky Betox preukázanej spracovaním novej hlukovej štúdie
pred spracovaním územného plánu zóny.

Obec Čaňa uznesením č. 4/2004/b zo dňa 28.05.2004 schválila územný plán obce Čaňa a uznesením
z toho istého dňa č. 4/2004/c sa uzniesla na záväznej časti územného plánu obce Čaňa. Záväzná časť
územného plánu obce Čaňa bola vyhlásená všeobecne záväzným nariadením obce Čaňa č. 9/2004 zo
dňa 29.05.2004.

Podľa záväznej časti územného plánu obce Čaňa v časti Zásady a regulatívy priestorového usporiadania
a funkčného využívania územia je v bode 1 určené zabezpečiť plochy na funkciu bývania v lokalitách
Severovýchod, Juhovýchod, pri OP Betox, pre lokalitu Hutných stavieb, pri železničnej stanici, pri krížiku
a oproti ČsPHL. V časti 9 záväznej časti územného plánu obce (plochy na verejnoprospešné stavby, na
vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny) je v navrhovanej
lokalite rodinných domov Juhovýchod v bode 9.1.17 a 18. stanovená plocha pre Transformovňu a pre
miestne komunikácie pri lokalite rodinných domov Juhovýchod (ide o verejnoprospešné stavby uvedené
v časti 11.17. a 11.18.

Podľa grafickej časti územného plánu obce Čaňa - Komplexný výkres priestorového usporiadania
a funkčného využitia územia (mierka 1:2000) pre lokalitu Juhovýchod sú určené tieto funkčné
a priestorové regulatívy: vidiecka obytná zástavba nízkopodlažná, štruktúra zástavby otvorená,
doporučená minimálna a maximálna podlažnosť objektov - jedno až dve podlažia a smerná zastavanosť
pozemkov - 0,2.

Na výzvu správcu dane starosta obce Čaňa podaním č. 720/2011 zo dňa 21.05.2011 oznámil
správcovi dane, že v územnom pláne obce Čaňa bola schválená aj územná rezerva pre výstavbu
IBV Juhovýchod, následne na to spracoval investor zastavaciu štúdiu predmetnej lokality vrátane
projektovej dokumentácie inžinierskych sietí, pričom v čase schvaľovania územného plánu obce Čaňa
boli pozemky vedené v predmetnej lokalite ako orná pôda.

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní Daňového úradu Košice I. č. 695/321/117042/2011/TOM zo dňa
19.12.2011 (Krajský stavebný úrad v Košiciach) vyplývajú zistenia, ktoré boli uvedené v dodatočnom
platobnom výmere Daňového úradu Košice ako aj v rozhodnutí žalovaného.

Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľností je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.

Podľa § 38 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane
dodania stavebného pozemku (poznámka pod čiarou č. 19), na ktorom stavba stojí, ak je dodanie
uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené
užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo
jej časti.

Poznámka č. 19 citovaného zákonného ustanovenia odkazuje na ustanovenie § 43h zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

Oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku (§ 38 ods.2 zákona
č.222/2004 Z.z.).



Podľa § 43h ods.1,2 stavebného zákona stavebným pozemkom sa rozumie časť územia určená
územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo územným rozhodnutím na zastavanie a
pozemok zastavaný stavbou. Nezastavaný pozemok, ktorý je súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo lesného pôdneho fondu možno v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny určiť
za stavebný pozemok, ak sú splnené podmienky na jeho trvalé vyňatie s poľnohospodárskeho pôdneho
fondu alebo z lesného pôdneho fondu, alebo ak je v zastavanom území.

Podľa § 12 ods.1, ods.4 písm.a/, f/,g/ vyhl. č. Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2011 Z.z. o
územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácie dokumentácia územného plánu
obce sa člení na textovú časť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť. Riešenie územného
plánu obce obsahuje vymedzenie riešeného územia (územie jednej obce alebo viacerých obcí na
základe údajov z katastra nehnuteľností) a jeho geografický opis, návrh funkčného využitia územia obce
s určením prevládajúcich funkčných území, najmä obytného územia, zmiešaného územia, výrobného
územia, rekreačného územia a kúpeľného územia vrátane určenia prípustného, obmedzujúceho a
zakazujúceho funkčného využívania a návrh riešenia bývania, občianskej vybavenosti so sociálnou
infraštruktúrou, výroby a rekreácie.

Obsah záväznej časti územného plánu obce je vymedzený v § 12 ods.6 tejto vyhlášky a grafická časť
územného plánu obce je vymedzená v ustanovení § 12 ods.7 citovanej vyhlášky.

V konaní bolo medzi účastníkmi konania sporné, či pozemok parc. č. XXXX/XX - Y. W. Y. M. XXX V. D.
N. R. Č.. XXXX K.. Ú.. Č. bol v čase vzniku daňovej povinnosti (§ 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z.)
stavebným pozemkom v zmysle § 38 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z., či teda nepodlieha oslobodeniu
od dane z pridanej hodnoty. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného v rámci daňovej kontroly nesporne
vyplynul záver, že predmetný pozemok možno kvalifikovať ako stavebný pozemok v zmysle § 43
ods.1 stavebného zákona. Predmetný pozemok sa nachádzal v lokalite Juhovýchod územného plánu
obce Čaňa schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Čani zo dňa 28.05.2004 č. 4/2004/
b a č. 4/2004/c (schválenie záväznej časti územného plánu obce). Predmetná lokalita sa nachádza
vnútri riešeného územia obce Čaňa a v zmysle grafickej časti územného plánu obce - komplexného
výkresu priestorového usporiadania funkčného využívania, záväznej časti územného plánu obce ako
aj sprievodnej správy k územnému plánu obce Čaňa je určená na nízkopodlažnú obytnú zástavbu
rodinných domov. Predmetný pozemok bol územným plánom obce určený na zastavanie, a preto spĺňa
podmienky zákonnej definície stavebného pozemku podľa § 43h ods.1 stavebného zákona. Prevod
stavebného pozemku podľa § 38 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. nie je oslobodený od dane z pridanej
hodnoty, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods.1 citovaného zákona.

Skutočnosť, že predmetný pozemok bol v katastri nehnuteľností evidovaný ako orná pôda, pre
posúdenie vzniku daňovej povinnosti žalobcu nemá právny význam, pretože ustanovenie § 19 ods.1
a § 38 ods.1,2 zákona č. 222/2004 Z.z. viažu vznik daňovej povinnosti pri prevode nehnuteľnosti na
charakter prevádzaného pozemku v zmysle ustanovenia § 43h stavebného zákona, a nie na druhové
členenie pozemkov v zmysle § 9 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon). Takisto nemá právny
význam ani skutočnosť, že na predmetnú lokalitu Juhovýchod nebol spracovaný územný plán zóny,
ktorý by riešil predmetný pozemok, pretože pre definovanie predmetného pozemku ako stavebného
pozemku už postačovala skutočnosť, že bol určený na zastavanie územným plánom obce.

Nedôvodná je námietka žalobcu, podľa ktorého z ustanovenia § 43h stavebného zákona vyplýva, že
stavebným pozemkom môže byť iba časť územia obce konkretizovaná v územnom pláne obce alebo
územnom pláne zóny parcelným číslom. Toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá textu ustanovenia § 43h
ods.1 stavebného zákona a ani ustanoveniu § 12 vyhl.č. 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch
a územnoplánovacej dokumentácii, ktoré upravuje obsah územného plánu obce.

Žalobca v žalobe ako dôkaz tvrdenia, že predmetný pozemok nebol v čase predaja, resp. v čase
povolenia vkladu do katastra nehnuteľností stavebným pozemkom, uviedol rozsudok Najvyššieho súdu
SR č.k. 5Sžf/47/2011 zo dňa 24.11.2011 bez toho, aby konkretizoval, aké skutkové a právne závery



vyplývajúce z tohto rozsudku svedčia v prospech jeho tvrdení. Nie je úlohou súdu v správnom súdnictve,
aby iba z odkazu na rozsudok súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti
jeho žaloby. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2
O.s.p.), a preto súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody
žaloby. Preto krajský súd iba na okraj poznamenáva, že v uvedenom rozsudku Najvyšší súd SR
konštatoval nedostatočne zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistenie, či sporný pozemok predstavuje
časť územia určeného územným plánom obce na zastavanie. V rozhodovanej veci správca dane
vykonal dostatočné dokazovanie za účelom preukázania, či sporný pozemok má charakter stavebného
pozemku v zmysle § 43h ods.1 stavebného zákona.

Pretože rozhodnutie žalovaného ako ja správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade so zákonom, súd
žalobu podľa § 250j ods.1 O.s.p. zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1
O.s.p.).

Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.