Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/781/2014 z 9. 10. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. októbra 2017, sp. zn. 14Co/781/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1111223969.1
Krajský súd Bratislava | 14Co/781/2014 | ECLI:SK:KSBA:2017:1111223969.1 | 2017-10-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: OZ, CSP, § 387 ods. 1 CSP, § 657 OZ, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/397c86cf-b169-432e-ad43-bbe1fea1b04d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1111223969.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/781/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111223969
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111223969.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek
senátu: JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: J. Y., J. XX/A, G.,
proti žalovanej: V.. H. G., G. XX, G., zastúpená: Advokátska kancelária F. &. K. s.r.o., H.Q. XX, G., o
zaplatenie 33.193,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I v Bratislave č. k. 5C/125/2011-97 zo dňa 18.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 5C/125/2011-97 zo dňa 18.06.2014
p o t v r d z u j e .
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorých  rozhodne
súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť
žalovanej na náhradu trov právneho zastúpenia 3.086,82 Eur na účet právneho zástupcu. Z odôvodnenia
vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 25.07.2011 sa žalobca, pôvodne zastúpený advokátom JUDr.
G. Z., domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná zaplatiť mu istinu 33.193,- Eur spolu s úrokom 8,5 % ročne
od 30.09.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Nárok odôvodnil tým, že dňa 29.07.2008 od
neho žalovaná prevzala sumu 33.193,- Eur za účelom pôžičky, ktorú mala použiť na kúpu nehnuteľnosti
a napriek výzvam a prísľubom pôžičku nevrátila. Poskytnutie pôžičky žalobca preukazoval potvrdeniami
o výbere a vklade sumy zo svojho bankového účtu, pričom tvrdil, že zmluva o pôžičke bola uzatvorená
ústne na dobu dvoch mesiacov, t. j. do 29.09.2008.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Poprela uzavretie zmluvy o pôžičke a prevzatie sumy v žalovanej
výške. Poukázala na to, že ako dôkazy žalobca predložil potvrdenia z banky o vklade sumy v celkovej
výške 500.000,- Sk a o výbere tejto sumy v dvoch čiastkach, a to 200.000,- Sk a 300.000,- Sk. Tieto
dôkazy však nie sú spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcu o poskytnutí pôžičky žalovanej vo výške
1.000.000,- Sk. Osvedčujú len to, že žalobca na účet vložil peniaze a následne vybral uvedené čiastky.
Žalobca nepreukázal, že by odovzdal žalovanej pôžičku v hotovosti, resp. na jej bankový účet. Tak isto
nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy.

3. V rámci vykonaného dokazovania súd vypočul ako svedkov na návrh žalobcu Ing. K. G. a I.
Ž.. Konštatoval, že ani tieto výpovede žiadnym spôsobom nepotvrdili odovzdanie peňažnej sumy
1.000.000,- Sk žalovanej. Ani jeden z týchto svedkov nemal byť prítomný pri odovzdávaní peňazí
žalovanej. Svedok Ing. K. G. uviedol, že približne dva roky dozadu sprostredkoval stretnutie medzi
žalobcom a manželom žalovanej pánom G., na ktorom bol osobne prítomný. Bol prítomný aj na stretnutí,
kedy bola uzavretá dohoda o vrátení peňazí v sume 90.000,- Eur, ktoré mal pán G. dlžiť žalobcovi,
pričom sa pán G. zaviazal dlžné sumy vrátiť. Pri tomto stretnutí však žalovaná nebola. Svedok nebol



prítomný pri odovzdaní peňazí žalovanej a ani jej manželovi. Svedok I. Ž. uviedol, že približne päť až
sedem rokov dozadu bol so žalobcom v sídle firmy patriacej žalovanej a jej manželovi. Účelom malo byť
odovzdanie sumy 1.000.000,- Sk pánovi G., údajne na kúpu domu. Pri odovzdaní peňazí však svedok
prítomný nebol. Zostal pred kanceláriou a zazrel, že v kancelárii, do ktorej vošiel žalobca, bola žena.
Nepamätá si však ako vyzerala, ani či to bola žalovaná. Svedok uviedol, že vo firme manželov G. bol
asi trikrát vziať alebo zaniesť peniaze nejakej žene, ale tiež si nepamätá, ako táto žena vyzerala.

4. K predloženým listinným dôkazom zo strany žalobcu, spočívajúcich v bankových potvrdeniach, súd
uviedol, že v žiadnom prípade na ich základe  nie je možné prijať záver, že by preukazovali poskytnutie
pôžičky žalovanej vo výške 1.000.000,- Sk. Z týchto dôkazov vyplýva len to, že žalobca vložil do W. G.,
a.s., sumu 500.000,- Sk, a dňa 24.07. a 29.07.2008 vybral z tohto účtu sumy 200.000,- Sk a 300.000,- Sk.
Ide o sumu navyše odlišnú od výšky sumy, ktorá mala byť poskytnutá ako pôžička žalovanej. Pokiaľ ide o
tvrdenia žalobcu, že bolo bežné medzi manželom žalovanej a ním požičiavanie peňazí, ide len o tvrdenia,
ktoré sa nepriamo vzťahujú k uplatnenému nároku, a ktoré nie sú spôsobilé preukázať odovzdanie
žalovanej čiastky ako pôžičky žalovanej. Súd poukázal na § 657 OZ a konštatoval, že k uzavretiu zmluvy
o pôžičke je potrebné nielen prijatie návrhu na jej uzavretie, teda konsenzus strán, ale reálne odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi. Keďže žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal jednak
ústne uzavretie pôžičky so žalovanou a ani odovzdanie žalovanej sumy žalovanej, súd žalobu zamietol
v celom rozsahu. Žalovanej ako úspešnej účastníčke konania priznal podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) náhradu trov konania v celkovej výške 3.086,82 Eur za 6 úkonov
právnej služby podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.

5. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu,
podaním doručeným súdu dňa 16.09.2014. Zotrval na svojom tvrdení, že došlo k uzavretiu zmluvy o
pôžičke so žalovanou a súčasne aj k odovzdaniu dohodnutej sumy do rúk žalovanej. Túto skutočnosť
žalobca preukázal výberom súm v hotovosti určených na ich odovzdanie dlžníkovi a určených na kúpu
nehnuteľnosti. Súčasne preukázal podľa jeho názoru aj fyzické odovzdanie peňazí žalovanej. Poukázal
na výpoveď svedka I. Ž., ktorý potvrdil, že bol so žalobcom u žalovanej v čase, kedy odovzdával peniaze
1.000.000,- Sk, údajne na dom. Videl, že žalobca niesol tieto peniaze do kancelárie žalovanej a vyšiel
odtiaľ bez nich. Navyše žalobca navrhol aj vykonanie ďalších dôkazov, ktoré však súd nevykonal a
nedostatočne tak zistil skutkový stav. Keďže mal žalobca dôvodnú pochybnosť o tvrdení žalovanej, že
nehnuteľnosť, na ktorú bola určená pôžička, si kúpila s manželom z vlastných úspor, navrhol, aby súd
vykonal dokazovanie aj predložením kúpnej zmluvy zo dňa 04.08.2008 na túto nehnuteľnosť, ako aj
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 04.08.2008. Ďalej navrhol, aby súd vypočul
ako svedkov Ing. Z. G. a jeho manželku D. G., a manžela žalovanej Ing. F. G.. Keďže súd tieto dôkazy
nevykonal, trpí rozsudok vadou, pre ktorú ho je potrebné zmeniť. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a zaviaže žalovanú nahradiť
mu trovy konania.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným
súdu dňa 08.10.2014. Zotrvala v celom rozsahu na svojej obrane a zdôraznila, že žalobca priložil k
návrhu také dôkazy, ktoré nepreukázali tvrdenia, že uzavrela so žalobcom zmluvu o pôžičke a že jej
odovzdal sumu vo výške 1.000.000,- Sk. Takýmito dôkazmi nemôžu byť bankové potvrdenia o vklade
hotovosti na účet žalobcu a následné výbery z tohto účtu. Za nespochybniteľný a hodnoverný dôkaz
by bolo možné považovať vzájomnú dohodu a doklad o bezhotovostnom prevode peňažnej sumy na
bankový účet dlžníka, resp. potvrdenie dlžníka o prijatí peňažnej sumy, alebo iný nespochybniteľný
dôkaz. Súd prvej inštancie dostatočne spoľahlivo a v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, a to
okrem výsluchu strán sporu aj výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom. Ani títo svedkovia tvrdenia
žalobcu nepreukázali, a keďže k ničomu nedošlo, tak ani nemohli jeho tvrdenia potvrdiť. V konaní
predovšetkým nebolo preukázané, že žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie peňazí a uzavretie
zmluvy o pôžičke. Taktiež nebolo preukázané, že k zmluve o pôžičke došlo a ani to, že jej žalobca
odovzdal peňažnú hotovosť. Žalovaná poukázala aj na rozpornosť tvrdení žalobcu pri jeho výsluchu pred
súdom, z ktorého vyplynulo okrem iného aj to, že žalovaná ho nikdy o peňažnú pôžičku ani nežiadala.
Domáhal sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny
a súčasne žalobcu zaviazal nahradiť jej trovy odvolacieho konania.

7. Odvolací súd vyjadrenie žalovanej doručil právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky dňa 01.02.2017.
Žalobca k tomuto vyjadreniu nepodal ďalšiu repliku.



8. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti nový procesný predpis - zákon č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, účinný od 01.07.2016 (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto prejednal odvolanie žalobcu podľa
citovaných ustanovení bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378
ods. 1 CSP a rozsudok vo veci verejne vyhlásil dňa 10.10.2017.

9. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav zistený po náležite vykonanom dokazovaní a vyvodil z neho
správne skutkové a právne závery, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd; a poukazuje
na ne v súlade s § 387 ods. 2 CSP.  Na zdôraznenie správnosti jeho záverov považuje odvolací súd
za potrebné len uviesť, že súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie na zodpovedanie otázky,
či medzi účastníkmi vznikol platný zmluvný vzťah o poskytnutí tvrdenej pôžičky, a či na jeho základe
reálne došlo k odovzdaniu peňazí žalovanej zo strany žalobcu. Tvrdenia žalobcu zostali len v rovine
tvrdení a za relevantný dôkaz nie je možné považovať ani svedka Ž., ktorý nebol priamym svedkom
ani uzavretia zmluvy o pôžičke a ani odovzdania spornej čiastky do rúk žalovanej. Vklady a výbery
finančných čiastok z účtu žalobcu, navyše v inej výške ako mala byť suma pôžičky, nemajú žiadnu
vypovedaciu schopnosť o poskytnutí žalovanej pôžičky. Ak je tvrdenie žalobcu o poskytnutí pôžičky
pravdivé, mal sa pri jej poskytnutí správať s primeranou opatrnosťou a zabezpečiť dostatočné listinné
dôkazy o jej odovzdaní žalovanej, najmä pri poskytovaní tak vysokej sumy v hotovosti a bez priamych
svedkov. Pokiaľ tak neurobil, musí znášať následky dôkaznej núdze pri súdnom vymáhaní svojho nároku.
Pre predmet sporu nebolo rozhodujúce ani to, za aké finančné prostriedky si žalovaná a jej manžel
kúpili nehnuteľnosť, keďže nebolo preukázané samotné poskytnutie pôžičky. Súd prvej inštancie preto
nepochybil ak nevykonal navrhované dôkazy v tejto súvislosti.

10. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP vecne správny
potvrdil.

11. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Žalovaná bola plne úspešná aj v odvolacom konaní. Súd jej preto priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).  V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).