Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/90/2016 z 11. 12. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 11. decembra 2017, sp. zn. 30S/90/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5016200936.1 Krajský súd Žilina | 30S/90/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5016200936.1 | 2017-12-11 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 98 ods. 1 písm. e) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6d59e842-12d9-4fc5-9cc0-88ced8f510fe Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200936.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/90/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200936
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200936.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany
Martinčekovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: Z.
E., nar. XX.XX.U., bytom M. č. U., právne zast.: Mgr. Pavol Karman, advokát so sídlom V. N.. XX/X, D.,
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Námestie M.
R. Štefánika č. 1, Žilina, o návrhu na uloženie povinnosti žalovanému doručiť rozhodnutie žalovaného
č. s.: OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur zo dňa 11.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 07.12.2016 sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti
žalovanému doručiť žalobkyni, ako účastníčke konania, rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA-OSZP3/
Z/2013/00755/Dur zo dňa 11.12.2013, ktorým rozhodnutím žalovaný predĺžil platnosť stavebného
povolenia vydaného Obvodným úradom Životného prostredia v Žiline č. A/2011/03127-004/Dur zo dňa
22.12.2011. Uvedené rozhodnutie sa týkalo nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. úz. M. CKN parcely
č. 681/1, 682/2, 2598/9, 2633/10, pričom žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV
XXXX okres Žilina, obec M., kat. územie M., a to parcely č. 2633/20 zastavené plochy a nádvoria o
výmere 703 m2, parcely č. 2633/153 zastavané plochy a nádvoria o výmere 134 m2, rodinného domu
č. XXX postaveného na parcele č. 2633/153, pričom uvedené nehnuteľnosti vlastní nepretržite od roku
2002, teda bola ich vlastníčkou aj v čase vydania rozhodnutia, ktorého doručenia sa domáha, ako aj
jemu predchádzajúceho rozhodnutia - stavebného povolenia. Žalobkyňa tvrdí, že nehnuteľnosti v jej
vlastníctve bezprostredne susedia s dotknutými nehnuteľnosťami 2598/9, 2633/10. Výstavba samotná,
ako aj užívanie stavieb, môže ohroziť zdroje pitnej vody v studniach využívaných majiteľmi rodinných
domov susediacich s predmetnou výstavbou, ohroziť kvalitu podzemných vôd a nízka priepustnosť
podložia v danej lokalite môže spôsobiť podmývanie stavieb susediacich nehnuteľností, o čom svedčí aj
stanovisko RNDr. Ivana Šárika, znalca z odboru ochrany životného prostredia, ako aj odborné vyjadrenie
RNDr. Juraja Minárika, znalca v odbore ťažba a odvetvie geológia. Žalobkyňa tvrdí, že status účastníčky
stavebného konania jej prináleží v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.. Z dôvodu,
že so žalobkyňou nebolo konané ako s účastníčkou, bola jej žalovaným odopretá možnosť a príležitosť,
aby mohla svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, uplatniť
svoje návrhy. Z rovnakého dôvodu sa nemohla oboznámiť s obsahom administratívnych spisov a na
základe takéhoto oboznámenia účinne formulovať námietky proti žiadostiam, ktoré boli predmetom
stavebného konania. Žalobkyňa udáva, že rozhodnutie žalovaného OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur
zo dňa 11.12.2013 jej nebolo nikdy doručené, a preto nemohlo nikdy nadobudnúť právoplatnosť, čím
podľa názoru žalobkyne zo zákona došlo k skončeniu platnosti stavebného povolenia vydaného v
predchádzajúcom rozhodnutí A/2011/03127-004/Dur zo dňa 21.12.2011. Žalobkyňa naviac poukazuje,
že predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bolo stavebné povolenie vydané, neobsahuje predpísané



náležitosti stavebného povolenia v zmysle § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., a to určenie lehoty na
dokončenie stavby. Preto pokiaľ v následnom rozhodnutí žalovaný určil „novú lehotu“ na dokončenie
stavby do 31.12.2015, nie je žalobkyni zrejmé, dokedy teda stavebné povolenie bolo predĺžené. Podľa
názoru žalobkyne, predĺženie platnosti stavebného povolenia a určenie lehoty na dokončenie
stavby, sú dve rozdielne kategórie a nie je možné ich zamieňať, tak ako to učinil žalovaný v rozhodnutí,
ktorého doručenia sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa ďalej namieta, že rozhodnutie, ktorého doručenia
sa domáha, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko nevychádza zo spoľahlivo zisteného
stavu veci, žalovaný nezistil presne a úplne skutočný stav veci, keď si neobstaral potrebné podklady pre
rozhodnutie. Nie je zrejmé, akými dôkazmi má preukázať údajný nedostatok finančných prostriedkov
u všetkých stavebníkov a každého z nich a či a ako a na základe akých podkladov teda porovnával
finančnú situáciu stavebníkov v čase pri vydávaní predchádzajúceho rozhodnutia A/2011/03127-004/
Dur zo dňa 22.12.2011 a v čase konania o vydaní žalovaného rozhodnutia. Žalovaný sa nevysporiadal
so skutočnosťou, či pre odstup času od vydania predchádzajúceho rozhodnutia nedošlo k takej zmene
pomerov, ktoré by odôvodňovali buď zamietnutie žiadosti o predĺženie povolenia, alebo by si vyžiadali
potrebu doplnenia podkladov pre rozhodnutie.

2. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu 13.04.2017 uviedol, že orgán štátnej vodnej správy, ako
špeciálny stavebný úrad vo veciach vodných stavieb podľa § 61 zákona č. 364/2004 Z.z.
o vodách a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. určil účastníkov predmetného stavebného konania v zmysle
§ 59 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.. Žalovaný je toho názoru, že pre postavenie účastníka konania
nepostačujú vlastnícke alebo iné práva k susednej nehnuteľnosti, ale musí byť splnená aj podmienka,
že vlastnícke práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti suseda môžu byť stavebným
povolením dotknuté. Táto skutočnosť je vždy na posúdení stavebného úradu, ktorý stavbu povoľuje
a záleží na okolnostiach konkrétneho prípadu, na základe ktorého by vymedzí stavebný úrad okruh
účastníkov stavebného konania. Naviac žalovaný zdôraznil, že v čase vydávania rozhodnutia, ktorého
doručenia sa žalobkyňa domáha, bol platný zákon č. 364/2004 Z.z. ktorý v ust. § 73 ods. 17 písm. b)
rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby vylučoval zo súdneho prieskumu.

3. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 13.10.2017 zdôraznila, že okruh účastníkov konania neurčuje
žalovaný, ale je vymedzený priamo zákonom, pričom už samotná skutočnosť, že stavbou mohlo byť,
resp. môže byť dotknuté vlastníctvo žalobkyne, keď zo žalobkyňou predložených dokladov k
žalobe je nepochybné, že výstavba samotná, ako aj užívanie stavieb, môže ohroziť zdroje pitnej vody v
studniach využívaných majiteľmi rodinných domov susediacich s predmetnou výstavbou, ohroziť kvalitu
podzemných vôd a nízka priepustnosť podložia v danej lokalite môže spôsobiť podmývanie stavieb
susediacich nehnuteľností, a teda už samotná možnosť naplnenia danej hrozby zakladá žalobkyni
postavenie účastníčky konania v predmetnej veci.

4. V duplike doručenej súdu 22.11.2017 zotrval žalovaný na svojom pôvodnom vyjadrení doručenom
súdu dňa 13.04.2017.

5. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom



administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 179 ods. 7 SSP, ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej
koná.
Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.
Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
účinnom ku dňu 11.12.2013 (vydanie napadnutého rozhodnutia), ďalej len Stavebný zákon, účastníkmi
stavebného konania sú:
a) stavebník,
b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich
pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť
stavebným povolením priamo dotknuté,
c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g)
d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba,
e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 139 ods. 2 písm. c) Stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné
pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý
je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.

Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene Zákona o priestupkoch v znení účinnom
ku dňu 11.12.2013 (deň vydania rozhodnutia žalovaného), povolenie orgánu štátnej vodnej správy sa
vyžaduje na uskutočnenie, zmenu alebo na odstránenie vodnej stavby. Stavebné úpravy na vodnej
stavbe možno uskutočňovať na základe povolenia alebo ohlásenia orgánu štátnej vodnej správy. Na
uskutočnenie jednoduchého vodného zariadenia sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie orgánu štátnej
vodnej správy.

Podľa § 73 ods. 17 písm. b) citovaného zákona v znení účinnom ku dňu 11.12.2013, súdy
nepreskúmavajú rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby (§ 26).

6. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím č. A/2011/03127-004/Dur zo dňa
22.12.2011 bolo stavebníkom Ing. C. K. a manželke F., V. XXX, V. V. a manželke C., D., M. Y. XXXX/XX,
V. A., M. XX, K. K. a manželke C., M. č. XXX, V. K. a manželke D., D., D. č. XXXX/XX, Ing. V. F. a
manželke K., D., D. č. XXXX/XX, V. V., M. XXX vydané stavebné povolenie podľa § 26 ods. 1 Zákona o
vodách a § 66 a § 120 Stavebného zákona na uskutočnenie vodnej stavby: „Rozšírenie verejného
vodovodu a dažďovej kanalizácie IBV Podvršie“ podľa PD, ktorú vypracoval Ing. V. W., XX/XXXX. V
odôvodnení predmetného rozhodnutia stavebný úrad konštatoval, že stavebníci ku žiadosti o vydanie
stavebného povolenia doložili všetky vyjadrenia účastníkov konania a dotknutých orgánov štátnej správy
a oprávnené požiadavky a podmienky uplatnené v stavebnom konaní boli zapracované do stavebného
povolenia. Stavebný úrad nezistil, že by uskutočnením stavby boli ohrozené záujmy spoločnosti ani
neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania. Rozhodnutím č. s.
OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur zo dňa 11.12.2013 žalovaný stavebníkom s poukazom na ust. § 67 a
§ 69 Stavebného zákona predĺžil platnosť stavebného povolenia na vodnú stavbu „Rozšírenie verejného
vodovodu a dažďová kanalizácia IBV Podvršie“ situovanú na pozemkoch parc. KN 681/1,
681/2, 2598/9, 2633/10 v kat. úz. M. a určil novú lehotu na dokončenie stavby do 31.12.2015. Podaním
č. OU-ZA-OSZP3/2016/045203-001/Dur zo dňa 15.11.2016 označenom ako „Vec: Oprava rozhodnutia
č. j.: OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur zo dňa 11.12.2013“ žalovaný, s poukazom na ust. § 47 ods.
6 Správneho poriadku opravil rozhodnutie č. j. OU-ZA-OSZP3/Z/2013/00755/Dur zo dňa 11.12.2013,
pričom konštatoval, že na druhej strane citovaného rozhodnutia sa vo výrokovej časti opravuje text:
Rozšírenie verejného vodovodu a dažďová kanalizácia IBV Podvršie situovanú na pozemkoch parc. č.
KN 681/1, 681/2, 2598/9, 2633/10 v kat. úz. M. a určil novú lehotu na dokončenie stavby. Správne má
byť: Rozšírenie verejného vodovodu a dažďová kanalizácia IBV Podvršie situovanú na pozemkoch parc.
č. KN 681/1, 681/2, 2259/9, 2633/10 v kat. úz. M. a určuje novú lehotu na začatie stavby.



7. Z výpisu z LV č. XXXX kat. úz. M. správny súd zistil, že žalobkyňa je vlastníčkou C-KN parc. č.
2633/20 o výmere 703 m2 zastavané plochy a nádvoria, C-KN parc. č. 2633/153 o výmere 134
m2 zastavané plochy a nádvoria a stavby súp. č. XXX postavenej na parcele č. 2633/153 - rodinného
domu. Z kópie katastrálnej mapy na parcelu č. 2633/20 správny súd zistil, že predmetná parcela vo
vlastníctve žalobkyne bezprostredne susedí s parcelami C-KN 2598/9, 2633/10, na ktorých (okrem
ďalších C-KN parciel) bolo povolené uskutočnenie vodnej stavby: „Rozšírenie verejného vodovodu a
dažďová kanalizácia IBV Podvršie“.

8. Medzi účastníkmi konania nebolo sporu o tom, že žalobkyňa vlastní nehnuteľnosti bezprostredne
susediace s nehnuteľnosťami, na ktorých bola povolená stavba: „Rozšírenie verejného vodovodu a
dažďová kanalizácia IBV Podvršie“. Nebolo sporu ani o tom, že rozhodnutie žalovaného č. s.: OU-ZA-
OSZP3/Z/2013/00755/Dur zo dňa 11.12.2013 nebolo žalobkyni doručené. Sporným ostalo, či je daná
právomoc správneho súdu na prieskum citovaného rozhodnutia žalovaného patriaceho do kategórie
povolení na vodné stavby v zmysle § 26 Zákona o vodách. Ďalej ostalo sporným, či žalobkyňa mohla
byť citovaným rozhodnutím v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona priamo dotknutá
na svojich vlastníckych právach alebo právom chránených záujmoch.

9. Čo sa týka otázky, či je daná právomoc správneho súdu na prieskum postupu pri doručovaní
napadnutého rozhodnutia, správny súd uvádza, že v zmysle § 73 ods. 17 písm. b) Zákona o vodách
v znení účinnom ku dňu 11.12.2013 (deň vydania napadnutého rozhodnutia) súdy nepreskúmavali
rozhodnutia o povoleniach na vodné stavby podľa § 26 Zákona o vodách, pričom napadnuté rozhodnutie
je práve takým rozhodnutím. V čase rozhodovania správneho súdu však už prieskum postupu správneho
orgánu pri doručovaní takéhoto rozhodnutia nie je vylúčený, pretože negatívna enumerácia, teda zákaz
preskúmania takéhoto rozhodnutia v správnom súdnictve, bol z právneho poriadku Slovenskej republiky
odstránený dňom 15.01.2015. Správny súd konštatuje, že vzhľadom na zmenu právnej úpravy Zákona
o vodách v čase plynutia trojročnej lehoty v zmysle § 179 SSP (resp. § 250b ods. 3 O.s.p.) je možné
vykonať prieskum o parciálnej právnej otázke - otázke správneho doručenia napadnutého rozhodnutia.
Správny súd preto ďalej overil správnosť tvrdenia žalobcu, ktorý tvrdil, že mu toto rozhodnutie nebolo
doručené, hoci sa s ním, ako s účastníkom administratívneho konania, malo konať (§ 179 ods. 1 SSP).
Lehota uvedená v ust. § 179 ods.1 SSP bola v danom prípade dodržaná, keď napadnuté rozhodnutie
bolo vydané dňa 11.12.2013 a žaloba bola podaná 07.12.2016.

10. Správny súd ďalej dospel k záveru, že žalobkyni neprináležal v zmysle § 59 ods. 1 písm. b)
Stavebného zákona status účastníka stavebného konania. Na to, aby jej tento status svedčal, je
potrebné, aby mala vlastnícke alebo iné právo k susediacemu pozemku, resp. stavbe a zároveň,
kumulatívne, že jej vlastnícke alebo iné práva k takémuto pozemku alebo stavbe môžu byť stavebným
povolením priamo dotknuté. Čo sa týka prvej podmienky, táto splnená bola, pretože bolo preukázané,
že pozemky, ktoré vlastní žalobkyňa, majú spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom bola povolená
stavba umiestnená.

11. Čo sa však týka ďalšej kumulatívnej podmienky, správny súd dospel k záveru, že táto splnená nebola.
Žalobkyňa povolenou stavbou nebude dotknutá na jej vlastníckych právach k svojim pozemkom, ktoré
susedia so stavebnými pozemkami. Jediné tvrdenia v žalobe ohľadne splnenia tejto podmienky boli, že
výstavba alebo užívanie povolených stavieb môže ohroziť zdroje pitnej vody v studniach využívaných
majiteľmi rodinných domov susediacich predmetnou výstavbou, ohroziť kvalitu podzemných vôd a nízka
priepustnosť podložia v danej lokalite môže spôsobiť podmývanie stavieb susediacich nehnuteľností. V
prvom rade je potrebné podotknúť, že žalobkyňa v žalobe ani netvrdí, že by povolenou stavbou bola
dotknutá na svojich vlastných právach. Tvrdí len ohrozenie zdroja pitnej vody v studniach využívaných
majiteľmi rodinných domov, teda nie je ani tvrdené z jej strany, že by ona vlastnila studňu, ktorej by takáto
hrozba hrozila. Tiež všeobecne tvrdí, že nízka priepustnosť podložia v danej lokalite môže spôsobiť
podmývanie stavieb susediacich nehnuteľností, teda opätovne netvrdí ujmu na svojich vlastných právach
vo vzťahu k svojej vlastnej nehnuteľnosti. Pritom takéto žalobné námietky, ktoré sa netýkajú ohrozenia
alebo porušenia vlastných, t. j. subjektívnych práv žalobkyne, nie sú v správnom súdnictve prípustné.
Ďalej z týchto tvrdení v žalobe nevyplýva, že by povolenou stavbou vôbec mohlo dôjsť k dotknutiu
na vlastníckych právach žalobkyne ohľadom uvedených parciel. Povolená bola stavba vodovodu,
ktorý bude viesť pitnú vodu a stavba dažďovej kanalizácie - obe stavby ako zatrubnené. Zatrubnený
rozvod pitnej vody a dažďových zrážok však nemôže ohroziť zdroje pitnej vody v studniach ani kvalitu



spodných vôd, ako to tvrdí žalobkyňa v žalobe - logicky, ak ide o pitnú vodu a dažďové zrážky, uvedené
médiá nie sú, ani nemôžu byť zdrojom kontaminácie. Podmývanie stavieb vodovodným potrubím
a potrubím dažďovej kanalizácie tiež nepripadá do úvahy, naopak, vybudovaním takýchto stavieb
sa zlepšia hydrologické pomery v danom území. Dažde totiž nebudú vsakovať do nepriepustného
podložia, ale budú odvádzané mimo daného územia práve povolenou dažďovou kanalizáciou. To naopak
prispeje k suchším pôdnym pomerom a nemôže byť príčinou podmývania rodinných domov. Zo zásad
elementárnej logiky teda vyplýva, že povolené stavby nemôžu byť zdrojom takých dôsledkov, ktoré
žalobkyňa tvrdí v žalobe.

12. Pokiaľ žalobkyňa tieto následky odôvodňovala stanoviskom RNDr. Ivana Šárika či odborným
vyjadrením RNDr. Juraja Minárika, tieto dôkazy o týchto skutočnostiach vôbec nesvedčia. Pokiaľ bolo
týmito odbornými posudkami zistené prevládanie ílovca v horninovom prostredí, kde absentujú piesčité
sedimenty, ktorá okolnosť priamo ovplyvňuje retenčnú schopnosť hornín na odvádzanie dažďových
vôd do vsakovej studne, táto skutočnosť vlastne poukazuje na nevyhnutnosť dažďovej kanalizácie,
pretože samotné podložie nestačí odvádzať dažďové vody, čím hrozí zamokrenie územia. Čo sa týka
vyjadrenia RNDr. Šárika, ktorý upozornil, že vody zo žúmp individuálnej bytové výstavby, do ktorých z
domácností budú vypúšťané kontaminované splaškové vody, môžu ohroziť zdroje pitnej vody v studniach
využívaných majiteľmi rodinných domov susediacich s individuálnou bytovou výstavbou, ani tento
odborný záver nepreukazuje tvrdenia žalobkyne v žalobe, keďže v danom prípade sa nepovolili stavby
odvádzajúce splaškové vody, napr. žumpy, ale naopak povolili sa stavby s pitnou vodou a dažďovými
zrážkami, ktoré nemajú žiaden súvis s vypúšťaním kontaminovaných splaškových vôd, na ktoré sa tento
znalec zameral.

13. Ďalšie námietky uvedené v žalobe sa netýkali tvrdenia o tom, že žalobkyňa má mať status účastníka
stavebného konania, ale sa jednalo o meritórne námietky, ktoré poukazovali na rozpor napadnutého
rozhodnutia so zákonom, čo však pri konaní o žalobe opomenutého účastníka nemôže byť predmetom
súdneho prieskumu. V tomto špeciálnom súdnom konaní sa preukazujú len skutočnosti v zmysle § 179
ods. 1 SSP, teda správny súd overuje len tú skutočnosť, či žalobca mal byť účastníkom administratívneho
konania. Samotné námietky vo veci samej nemôžu byť vyhodnocované v rámci žaloby opomenutého
účastníka. Rovnako súd neprihliadol na žalobný petit, ktorým žalobca žiadal zrušenie napadnutého
rozhodnutia o predĺžení stavebného povolenia zo dňa 11.12.2013 a zrušenie rozhodnutia Obvodného
úradu životného prostredia v Žiline zo dňa 22.12.2011, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu
(a ktoré nebolo predmetom prieskumu ani vo vzťahu k prieskumu súdu, či žalobkyňa bola opomenutým
účastníkom v tejto veci).

14. Vzhľadom na to, že správny súd nezistil, že by sa so žalobkyňou malo konať ako s účastníkom
stavebného konania (§ 179 ods. 7 SSP), žalobkyňa podala žalobu ako neoprávnená osoba, pretože
nebola účastníkom správneho konania. Preto bolo nevyhnutné žalobu odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm.
e) SSP.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).



Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.