Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/7/2017 z 26. 6. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2018, sp. zn. 9Sžsk/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1 Najvyšší súd | 9Sžsk/7/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1 | 2018-06-26 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 14 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z., § 462 ods. 2 SSP, § 14 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., § 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4fac5f2-3f95-4d39-b8d0-a4065e5a5e8f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200395
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka,
v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Q. K., B. XXX, F., právne zastúpený advokátskou
kanceláriou Lexpert, s. r. o., so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových
činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/837Ant zo dňa 09.02.2016, o kasačnej sťažnosti
sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/48/2016 -39 zo dňa 12.08.2016, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/48/2016 -39 zo dňa 12.08.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/
US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/837Ant zo dňa 09.02.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.

o d ô v o d n e n i e :

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen rozhodnutím č. ZV3/RPPNKŤZPAPČ/
SOC/2015/39860-0003 zo dňa 16.10.2015 v zmysle § 38 ods. 1 písm. b/, bod 1 zákona č. 447/2008 Z. z.
 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „zákon o peňažných
príspevkoch”) nevyhovel žiadosti sťažovateľa o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového
zariadenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, pričom pre stanovenie funkčnej poruchy
bolo rozhodujúcim ochorením ochorenie chrbtice - stav po operácii a reoperácii v oblasti LS s trvalým
motorickým deficitom. Na rozhodnutie aplikoval § 14 ods. 8 a ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch,
pričom argumentoval tým, že u sťažovateľa nie je dokumentované zdravotné postihnutie z prílohy č.
6 a jeho ochorenie nie je zaradené do zoznamu chronických stavov a nepoužíva technicky náročnú
pomôcku. Nakoľko mu nebol navrhnutý v komplexnom posudku, nebol sťažovateľovi priznaný peňažný
príspevok.

2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/837Ant zo dňa 09.02.2016 na
odvolanie sťažovateľa prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie sťažovateľa zamietol. Dôvodil tým,
že v druhostupňovom konaní bol vydaný komplexný posudok 27.01.2016, podľa ktorého sťažovateľ
má mieru funkčnej poruchy 50 % pre ochorenie zaradené do skupiny XII.A. ods. 1, písm. d/ podľa



prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch a v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona sa považuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov, a preto v zmysle § 11 ods.
9 predmetného zákona vykonal posúdenie bez prítomnosti sťažovateľa. Podkladom pre vypracovanie
komplexného posudku bol lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 29.09.2015,
stanovisko posudkového lekára odvolacieho orgánu z 25.01.2016 a posudkový záver z 26.01.2016.
Ďalej žalovaný v odôvodnení uviedol, z ktorých odborných nálezov vychádzal posudkový lekár a
zopakoval jeho závery tvoriace obsah komplexného posudku zo dňa 27.01.2016. Žalovaný uviedol,
že u sťažovateľa posudkový lekár určil rozhodujúce ochorenie - pri určení miery funkčnej poruchy -
ochorenie pohybového aparátu. Je liečený neurológom, pohybuje sa samostatne bez opory, udávaná
bolestná šetriaca chôdza bez dokumentovania nutnosti používania technicky náročnej pomôcky.
Nezistil dokumentovanú vážnejšieho postihnutia váhonostných zhybov, ani poruchu jemnej motoriky
a úchopovej schopnosti. Je liečený internistom pre arteriálnu hypertenziu. Spirometrické vyšetrenie
nepreukázalo redukciu vitálnej kapacity a nie je dokumentovaná srdcová alebo pľúcna nedostatočnosť.
Urológom je liečený pre benignú hypertrofiu prostaty s uvádzaním nutkania na močenie bez poruchy
sfinktérov. Okrem toho z posudku vyplynulo, že sťažovateľ býva v spoločnej domácnosti s manželkou a
dcérou. Je na invalidnom dôchodku. Počas šetrenia sa pohyboval samostatne inak pomocou duralovej
paličky a v prípade, že sa cíti horšie potom za pomoci dvoch francúzskych bariel. Zvýšené výdavky
súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne či bytového zariadenia alebo že by používal technicky
náročnú pomôcku v priebehu konania nepreukázal. Podľa dokumentácie nemá ochorenia podľa prílohy
č. 6 ani 7 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Keďže u sťažovateľa neboli zistené
zdravotné postihnutia alebo chronické stavy, ktoré by vyžadovali kompenzácie, ktorých sa domáhal, tieto
v komplexnom posudku ani neboli navrhnuté, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K odvolacím
námietkam uviedol s poukazom § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch, že sťažovateľovi bol
doručovaný spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok. Ako účastník konania má však právo na
nahliadnutie do spisu, kde sa lekársky posudok nachádza.

3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok
(ďalej len „SSP“) s poukazom na ustanovenia § 8 ods. 2, § 12 ods. 1, 2, 3, § 14 ods. 8 a 9, § 38 ods.
1 písm. b/ bod 1, § 38 ods. 6 a 7, prílohy č. 6 a 7 zákona o peňažných príspevkoch zamietol žalobu
sťažovateľa z nasledujúcich dôvodov:

- nebolo sporné, že správne orgány sťažovateľa nepoučili o jeho možnosti podať písomnú žiadosť
o účasť na posúdení posudkovým lekárom a následnej povinnosti posudkového lekára ho na takéto
posúdenie predvolať - zo správneho spisu vyplýva, že sťažovateľ bol poučený len o povinnostiach,
- sťažovateľ netvrdil, že niektoré z jeho ochorení nebolo posúdené zhodne s predloženou lekárskou
dokumentáciou, resp., neuviedol, v čom je jeho zdravotný stav odlišný od stavu zachytenom v jeho
zdravotnej dokumentácii.

4. Podľa krajského súdu bez takýchto tvrdení nemožno dospieť k záveru, že skutkový stav nebol zistený
úplne. Bol toho názoru, že sťažovateľ sa v zásade domáhal zvýšenia miery funkčnej poruchy. Krajský
súd uviedol, že pre daný prípad sú podstatné sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia,
čo medzi účastníkmi tiež nebolo sporné. Sám sťažovateľ predkladal zdravotnú dokumentáciu z ktorej
žalovaný vychádzal. Sťažovateľ túto dokumentáciu nespochybňoval. Podľa krajského súdu pri ochrane
práv účastníka nie je zmyslom správneho súdnictva len formálne konanie, teda nie je účelom len
zrušiť rozhodnutia správnych orgánov len preto aby sa zopakoval postup bez dosiahnutia zmeny
napadnutého rozhodnutia. Keďže sťažovateľ netvrdil, že by jeho zdravotný stav nebol v súlade s
predloženou zdravotnou dokumentáciou alebo s jeho zdravotným stavom a nepreukázal, že trpí z
postihnutí uvedených v prílohe č. 6 a 7, krajský súd nepovažoval za dôvodné zmeniť napadnuté
rozhodnutie. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP.

5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov
uvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu.

6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ SSP najmä uviedol,
že:



- krajský súd nevyhodnotil nepoučenie sťažovateľa zo strany správneho orgánu o jeho práve podať
si písomnú žiadosť o účasť na posúdení posudkovým lekárom, v dôsledku čoho posudkový lekár
sťažovateľa na takéto osobné posúdenie ani nepredvolal, za také závažné porušenie práv žalobcu, v
dôsledku ktorého by bolo potrebné napadnuté správne rozhodnutie zrušiť,
- pokiaľ by sťažovateľ o práve vyplývajúcom z ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch
bol poučený, tak by toto právo nepochybne v záujme náležitého posúdenia jeho zdravotného stavu aj
využil,
- súdu neprislúcha hodnotiť odbornú otázku, či by sťažovateľov zdravotný stav bol alebo nebol posúdený
inak, keby bol žalobca prizvaný na posúdenie jeho zdravotného stavu,
- s poukazom na rozsudok sp. zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016
a na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 548/2015 z
17.02.2016 uviedol, že z prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 16.08.2016 je zrejmé, že správne
orgány postupovali v prípade sťažovateľa mechanicky a formalisticky, keď k námietkam o nepoučení
o práve byť prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu žalovaný len skonštatoval, že v spise sa
nenachádza písomná žiadosť sťažovateľa o prizvanie k posúdeniu zdravotného stavu,
- posudkový lekár zdôrazňoval, že sa sťažovateľ pohybuje samostatne a takýto záver prebrali aj správne
orgány napriek tomu, že sťažovateľ namietal náležité zistenie jeho zdravotného stavu už v správnom
konaní a následne aj v konaní pred krajským súdom,
- neboli splnené predpoklady § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na to, aby bolo vykonané
posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti sťažovateľa ako posudzovanej fyzickej osoby,
- administratívne spisy prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu sú neprehľadné, nezviazané,
bez očíslovaných strán a nekompletné,
- sťažovateľ priložil viaceré lekárske správy z januára 2016 k odvolaciemu správnemu konaniu, najmä
nález z 21.01.2016 z algeziologickej ambulancie; týmito sa žalovaný náležite nezaoberal a len formálne
skonštatoval, že ich zohľadnil,
- stanovisko posudkového lekára, komplexný posudok a aj rozhodnutie žalovaného sú vnútorne
rozporné,
- s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016 uviedol, že
nenáležitým spôsobom bola vykonaná sociálna posudková činnosť v zmysle ustanovenia § 13 zákona
o peňažných príspevkoch,
- tak ako v zdravotnej oblasti, tak aj sociálnej oblasti bol komplexný posudok vypracovaný formálne a
bez individuálneho prístupu,
- nedostatky v sociálnej posudkovej činnosti spôsobujú, že skutkový stav nebol náležite zistený a je
dôvodom na zrušenie správnych rozhodnutí aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.
9Sžso/8/2015 z 27.04.2016 alebo rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sžso/47/2013 z 29.10.2013,
- postupom správnych orgánov, ktorý odobril aj krajský súd nebolo prihliadané na ciel' poskytovania
peňažných príspevkov zmysle zákona o peňažných príspevkoch,
- napadnuté rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, najmä s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp, zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa
19.01.2016.

7. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší
preskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom Krajského
súdu v Banskej Bystrici aj s jeho odôvodnením. Námietky uvádzané v kasačnej sťažnosti považoval
žalovaný za všeobecné, nekonkrétne, nie je z nich jasné, o ktorý peňažný príspevok ide, akého právne
významného pochybenia sa mal súd i žalovaný dopustiť, preto sú tieto námietky nespôsobilé privodiť
zmenu rozsudku krajského súdu. K priebehu konania a podstatným námietkam sťažovateľa žalovaný
poskytol súdu stanovisko vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2016 a na svojom vyjadrení
zotrváva. K podstatným námietkam uviedol:
- posudkový lekár odvolacieho orgánu v prípade sťažovateľa nemal pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a účastník konania nepožiadal
o posúdenie zdravotného stavu za jeho prítomnosti, a preto vykonal posúdenie bez prítomnosti
posudzovanej fyzickej osoby,



- skutočnosť, že sťažovateľovi nebolo poskytnuté poradenstvo v tejto veci nemôže spôsobiť nezákonnosť
rozhodnutia, nakoľko z nižšie uvedených dôvodov uskutočnenie stretnutia sťažovateľa s posudkovým
lekárom by neznamenalo automaticky odlišné posúdenie,
- žalovaný nie je povinný poskytnúť poradenstvo vo veciach všeobecne známych, medzi ktoré patrí
všetko to, čo je zverejnené v Zbierke zákonov,
- samotné neposkytnutie poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku nemôže privodiť sťažovateľovi
ujmu v konaní, pretože samotné osobné stretnutie s posudkovým lekárom nemôže byť spôsobilé zmeniť
závery vyplývajúce z objektívnych odborných vyšetrení,
- ani žaloba, ani kasačná sťažnosť neobsahuje konkrétne námietky, v čom vidí nenáležité zistenie
skutkového stavu a z čoho vyvodzuje predpoklad, že po osobnom stretnutí žalobcu s posudkovým
lekárom by došlo k zmene posúdenia jeho odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie,
- pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Sžso/58/20 14, tento názor nemožno zovšeobecňovať, pretože
vychádzal z konkrétnych podmienok prejednávaného prípadu, platí pre konkrétny prípad posúdenia
odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
- administratívne spisy predložené súdu sú kompletné, obsahujú všetky dokumenty, ktoré boli súčasťou
žiadosti sťažovateľa, ako aj dokumenty vytvorené v správnom konaní správnymi orgánmi,
- úlohou posudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého
zdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je len
bez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo
uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický
potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel,
- sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani v žalobe neuvádza, ktorá konkrétna lekárska správa nebola pri
posudzovaní jeho zdravotného stavu zohľadnená, resp. že by nebola súčasťou spisu,
- počas šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa pán Kvasnica pohyboval
samostatne bez opory, pri chôdzi kríval, pričom nebolo preukázané tvrdenie, že má čiastočne ochrnutú
ľavú dolnú končatinu, čo považuje sťažovateľ za chronický stav.

9. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol.

10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala
oprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná
sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo
jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť
je dôvodná, a preto rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec
vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455
SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.06.2018 (§ 137
ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

11. Podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár môže predvolať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť
diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti
posudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej
zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

12. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní s výnimkou § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní



v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie
týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť
k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným
osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

14. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd správnu žalobu
sťažovateľa ako nedôvodnú zamietol, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného
konania skúmal aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu najmä z toho
pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu.

16. Sťažovateľ na prvom mieste namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú
vec, t. j. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP). V tejto súvislosti kasačný
súd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny
súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád
zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez
možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.

17. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom
normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady,
aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom
konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu
právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na
zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze
skutkového zistenia.

18. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na
to, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou
rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku.

19. Kasačný súd v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky
právneho posúdenia v merite veci, resp. odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti
sťažovateľ prioritne namietal nesprávny záver súdu vo vzťahu k námietke o nepoučení sťažovateľa zo
strany správneho orgánu o jeho právach, najmä v súvislosti s možnosťou požiadať o osobnú účasť na
posúdení posudkovým lekárom a v dôsledku toho aj nedostatočne zistený skutkový stav veci.

20. Kasačný súd dáva do pozornosti, že z § 1 ods. 2 zákona o kompenzáciách ako aj zo všeobecných
zásad ovládajúcich každé konanie pred správnym orgánom (konkrétne zásada obsiahnutá v § 3 ods.
3 Správneho poriadku) jednoznačne vyplýva zákonná požiadavka na štátnu angažovanosť (iniciatívu)
napomáhať pri začleňovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti pri
požiadavke zohľadniť jej ľudskú dôstojnosť. Materiálne medze uvedenej iniciatívy štátnych a iných
orgánov vymedzuje zákon vrátane zásad, na ktorých je sociálne zákonodarstvo vybudované.

21. Z uvedeného dôvodu je poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016 sťažovateľom dôvodný,
nakoľko v ňom súd správne konštatoval, že: „...ustanovenie § 11 ods. 9 citovaného zákona oprávňuje
posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti iba a
len pod podmienkou, že vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti
diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je evidentne



potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru (a contrario záver nižšie citovaného
ustanovenia). Naopak tento záver nemôže ovplyvniť ani nasledujúci odsek 10, ktorý chráni posudzovanú
osobu, ak využila svoje právo byť pozvaná na posúdenie svojho zdravotného stavu pred posudkového
lekára. Za tejto situácie je správny orgán zaťažený dôkazným bremenom preukázať, že žalobca mal
vedomosť, že v určitom časovom úseku bude vykonávaná lekárska posudková činnosť, v rámci ktorej
bol poučený (zásada súčinnosti) o možnosti svoje právo podľa odseku 10 si uplatniť u správneho
orgánu. ...Za tejto situácie musel najvyšší súd prístup posudkového lekára, že bez predvolania žalobcu
posúdil jeho zdravotný stav, ako nezodpovedajúci obsahu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008
Z. z. , čo je však vadou konania, ktorá má
nepochybne vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale aj na rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu.“.

22. Je možné konštatovať, že správne orgány v predmetnom konaní postupovali výlučne formalisticky
v rozpore s ustanovením § 13 ods. 5 zákona o peňažných kompenzáciách, ako aj ustanovením § 3
ods. 2 Správneho poriadku, ak sťažovateľovi neposkytli potrebnú pomoc a poučenia o jeho právach tak,
aby v konaní neutrpel ujmu, ale poučili ho iba o jeho povinnostiach. Za takýchto okolností sa v konaní
správnych orgánov a v postupe pri rozhodovaní vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v napadnutom rozsudku síce konštatoval, že strany správnych
orgánov bola porušená základná zásada zakotvená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, avšak k tomu len
uviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je len podstatné porušenie právnych
predpisov o konaní pred správnym orgánom. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Dohovor
o právach osôb so zdravotným postihnutím zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 317/2010, ktorý pre
Slovenskú republiku nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2010 a kde z čl. 1 tohto dohovoru vyplýva, že
jeho cieľom je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv
a základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej
dôstojnosti.

23. Najvyšší súd už v predchádzajúcich rozsudkoch zdôraznil mimoriadny význam komplexného
posudku v konaní podľa zákona o peňažných kompenzáciách, keď uviedol, že „Komplexný posudok
predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom
uložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo
vzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok
na kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných
lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú
kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§
1 zákona č. 447/2008 Z. z . a § 3 ods. 3
Správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom
posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i
ods. 3 OSP )“ (rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sžso/34/2010 z 24.05.2011 rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012 zo dňa 28.02.2012).

24. V súvislosti s uvedeným kasačný súd zdôrazňuje, že komplexný (resp. lekársky) posudok, napriek
svojej významnosti však nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia odlišného lekárskeho
názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zákona o peňažných kompenzáciách.
Je potom celkom legitímne očakávanie sťažovateľa, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o
nepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46
a § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v
prospech jeho žiadosti. Opačný postup je naplnením zákonného dôvodu na zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012 zo dňa 28.02.0212).

25. V súvislosti s aplikáciou zákonov o sociálnej pomoci kasačný súd poukazuje na základný cieľ
konania o kompenzácii, ktorým nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na
uspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,
minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba
schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.



Aj z dôvodovej správy k zákonu o peňažných kompenzáciách vyplýva, že účelom zákonodarcu bolo
upraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby
sa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom
živote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblastiach vymedzených v návrhu zákona
s cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej
dôstojnosti.

26. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2011, sp. zn. IV. ÚS
283/2011 , pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia
ustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu,
ale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy.

27. Hoci posudok samotný nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, v rámci
preskúmavania rozhodnutia o nároku na kompenzáciu formou peňažného príspevku sa súd musí
vysporiadať aj s úplnosťou, objektivitou a presvedčivosťou posudku (posudkov), ktorý bol podkladom
takého rozhodnutia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že kompenzačné pomôcky nie sú univerzálnou
náhradou chýbajúcej funkcie, ale sú určené skôr na kompenzáciu dôsledkov poškodenia alebo straty
určitej funkcie pri istých činnostiach.

28. Tvrdenie sťažovateľa, že administratívne spisy nie sú úplné, vyhodnotil kasačný súd ako
nedôvodné. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že každý správny orgán je povinný viesť
administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym
konaním. Rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť zhrnutím obsahu administratívneho spisu
a postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené má kasačný súd za to, že administratívne spisy tvoriace súčasť súdneho spisu,
sú úplné a prehľadné a ich súčasťou sú všetky podania sťažovateľa ako aj posudkové spisy, ktorých
obsah tvoria všetky lekárske správy predložené sťažovateľom a vypracované lekárske posudky vrátane
komplexného posudku.

29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k predčasnému
záveru, keď žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,
ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale z vyššie uvedených dôvodov
pristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 SSP k zrušeniu
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.

30. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, opätovne
posúdiť nárok sťažovateľa v súlade s účelom a zmyslom zákona o peňažných kompenzáciách, zistiť
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, poučiť ho pritom o jeho právach a povinnostiach tak, aby
v konaní neutrpel ujmu a v súlade s ust. § 46 a 47 Správneho poriadku vo veci rozhodnúť. Právnym
názorom kasačného súdu je orgán verejnej správy viazaný (§ 469 SSP).

31. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP
v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal
voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde aj kasačnom súde.

32. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa ustanovenia
§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.