{"guid": "34b73df4-e4ac-4637-9eb3-5ef83feccee9:b4fac5f2-3f95-4d39-b8d0-a4065e5a5e8f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/7/2017 z 27. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2018, sp. zn. 9Sžsk/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1", "identifikacne_cislo": "6016200395", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "datum_vydania": "2018-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-8", "nazov": "§ 14 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-9", "nazov": "§ 14 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 38 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-38.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4fac5f2-3f95-4d39-b8d0-a4065e5a5e8f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžsk/7/2017\n6016200395\n27. 06. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:6016200395.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Judity Kokolevskej a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka,\nv právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): Q. K., B. XXX, F., právne zastúpený advokátskou\nkanceláriou Lexpert, s. r. o., so sídlom Horná 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ústredie práce,\nsociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu a posudkových\nčinností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/837Ant zo dňa 09.02.2016, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/48/2016 -39 zo dňa 12.08.2016, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/48/2016 -39 zo dňa 12.08.2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/\nUS5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/837Ant zo dňa 09.02.2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na\nďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania na krajskom aj kasačnom súde.\nodôvodnenie:\n1.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen rozhodnutím č. ZV3/RPPNKŤZPAPČ/\nSOC/2015/39860-0003 zo dňa 16.10.2015 v zmysle § 38 ods. 1 písm. b/, bod 1 zákona č. 447/2008 Z. z.\n o peňažných príspevkoch na kompenzáciu\nťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „zákon o peňažných\npríspevkoch”) nevyhovel žiadosti sťažovateľa o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu\nzvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového\nzariadenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľ sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým\nzdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 50 %, pričom pre stanovenie funkčnej poruchy\nbolo rozhodujúcim ochorením ochorenie chrbtice - stav po operácii a reoperácii v oblasti LS s trvalým\nmotorickým deficitom. Na rozhodnutie aplikoval § 14 ods. 8 a ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch,\npričom argumentoval tým, že u sťažovateľa nie je dokumentované zdravotné postihnutie z prílohy č.\n6 a jeho ochorenie nie je zaradené do zoznamu chronických stavov a nepoužíva technicky náročnú\npomôcku. Nakoľko mu nebol navrhnutý v komplexnom posudku, nebol sťažovateľovi priznaný peňažný\npríspevok.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVOdPPKPC/SOC/2016/837Ant zo dňa 09.02.2016 na\nodvolanie sťažovateľa prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie sťažovateľa zamietol. Dôvodil tým,\nže v druhostupňovom konaní bol vydaný komplexný posudok 27.01.2016, podľa ktorého sťažovateľ\nmá mieru funkčnej poruchy 50 % pre ochorenie zaradené do skupiny XII.A. ods. 1, písm. d/ podľa\n\nprílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch a v zmysle § 2 ods. 3 tohto zákona sa považuje za\nfyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár nemal pochybnosti o správnosti\ndiagnostického záveru vyplývajúceho z predložených lekárskych nálezov, a preto v zmysle § 11 ods.\n9 predmetného zákona vykonal posúdenie bez prítomnosti sťažovateľa. Podkladom pre vypracovanie\nkomplexného posudku bol lekársky posudok prvostupňového správneho orgánu z 29.09.2015,\nstanovisko posudkového lekára odvolacieho orgánu z 25.01.2016 a posudkový záver z 26.01.2016.\nĎalej žalovaný v odôvodnení uviedol, z ktorých odborných nálezov vychádzal posudkový lekár a\nzopakoval jeho závery tvoriace obsah komplexného posudku zo dňa 27.01.2016. Žalovaný uviedol,\nže u sťažovateľa posudkový lekár určil rozhodujúce ochorenie - pri určení miery funkčnej poruchy ochorenie pohybového aparátu. Je liečený neurológom, pohybuje sa samostatne bez opory, udávaná\nbolestná šetriaca chôdza bez dokumentovania nutnosti používania technicky náročnej pomôcky.\nNezistil dokumentovanú vážnejšieho postihnutia váhonostných zhybov, ani poruchu jemnej motoriky\na úchopovej schopnosti. Je liečený internistom pre arteriálnu hypertenziu. Spirometrické vyšetrenie\nnepreukázalo redukciu vitálnej kapacity a nie je dokumentovaná srdcová alebo pľúcna nedostatočnosť.\nUrológom je liečený pre benignú hypertrofiu prostaty s uvádzaním nutkania na močenie bez poruchy\nsfinktérov. Okrem toho z posudku vyplynulo, že sťažovateľ býva v spoločnej domácnosti s manželkou a\ndcérou. Je na invalidnom dôchodku. Počas šetrenia sa pohyboval samostatne inak pomocou duralovej\npaličky a v prípade, že sa cíti horšie potom za pomoci dvoch francúzskych bariel. Zvýšené výdavky\nsúvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne či bytového zariadenia alebo že by používal technicky\nnáročnú pomôcku v priebehu konania nepreukázal. Podľa dokumentácie nemá ochorenia podľa prílohy\nč. 6 ani 7 k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Keďže u sťažovateľa neboli zistené\nzdravotné postihnutia alebo chronické stavy, ktoré by vyžadovali kompenzácie, ktorých sa domáhal, tieto\nv komplexnom posudku ani neboli navrhnuté, a preto prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K odvolacím\nnámietkam uviedol s poukazom § 55 ods. 13 zákona o peňažných príspevkoch, že sťažovateľovi bol\ndoručovaný spolu s rozhodnutím aj komplexný posudok. Ako účastník konania má však právo na\nnahliadnutie do spisu, kde sa lekársky posudok nachádza.\n3. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) s poukazom na ustanovenia § 8 ods. 2, § 12 ods. 1, 2, 3, § 14 ods. 8 a 9, § 38 ods.\n1 písm. b/ bod 1, § 38 ods. 6 a 7, prílohy č. 6 a 7 zákona o peňažných príspevkoch zamietol žalobu\nsťažovateľa z nasledujúcich dôvodov:\n- nebolo sporné, že správne orgány sťažovateľa nepoučili o jeho možnosti podať písomnú žiadosť\no účasť na posúdení posudkovým lekárom a následnej povinnosti posudkového lekára ho na takéto\nposúdenie predvolať - zo správneho spisu vyplýva, že sťažovateľ bol poučený len o povinnostiach,\n- sťažovateľ netvrdil, že niektoré z jeho ochorení nebolo posúdené zhodne s predloženou lekárskou\ndokumentáciou, resp., neuviedol, v čom je jeho zdravotný stav odlišný od stavu zachytenom v jeho\nzdravotnej dokumentácii.\n4. Podľa krajského súdu bez takýchto tvrdení nemožno dospieť k záveru, že skutkový stav nebol zistený\núplne. Bol toho názoru, že sťažovateľ sa v zásade domáhal zvýšenia miery funkčnej poruchy. Krajský\nsúd uviedol, že pre daný prípad sú podstatné sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia,\nčo medzi účastníkmi tiež nebolo sporné. Sám sťažovateľ predkladal zdravotnú dokumentáciu z ktorej\nžalovaný vychádzal. Sťažovateľ túto dokumentáciu nespochybňoval. Podľa krajského súdu pri ochrane\npráv účastníka nie je zmyslom správneho súdnictva len formálne konanie, teda nie je účelom len\nzrušiť rozhodnutia správnych orgánov len preto aby sa zopakoval postup bez dosiahnutia zmeny\nnapadnutého rozhodnutia. Keďže sťažovateľ netvrdil, že by jeho zdravotný stav nebol v súlade s\npredloženou zdravotnou dokumentáciou alebo s jeho zdravotným stavom a nepreukázal, že trpí z\npostihnutí uvedených v prílohe č. 6 a 7, krajský súd nepovažoval za dôvodné zmeniť napadnuté\nrozhodnutie. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP.\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t. j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci a § 440 ods. 1 písm. h/ SSP, t. j. krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu.\n6. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c/ SSP najmä uviedol,\nže:\n\n- krajský súd nevyhodnotil nepoučenie sťažovateľa zo strany správneho orgánu o jeho práve podať\nsi písomnú žiadosť o účasť na posúdení posudkovým lekárom, v dôsledku čoho posudkový lekár\nsťažovateľa na takéto osobné posúdenie ani nepredvolal, za také závažné porušenie práv žalobcu, v\ndôsledku ktorého by bolo potrebné napadnuté správne rozhodnutie zrušiť,\n- pokiaľ by sťažovateľ o práve vyplývajúcom z ustanovenia § 11 ods. 10 zákona o peňažných príspevkoch\nbol poučený, tak by toto právo nepochybne v záujme náležitého posúdenia jeho zdravotného stavu aj\nvyužil,\n- súdu neprislúcha hodnotiť odbornú otázku, či by sťažovateľov zdravotný stav bol alebo nebol posúdený\ninak, keby bol žalobca prizvaný na posúdenie jeho zdravotného stavu,\n- s poukazom na rozsudok sp. zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016\na na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 548/2015 z\n17.02.2016 uviedol, že z prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 16.08.2016 je zrejmé, že správne\norgány postupovali v prípade sťažovateľa mechanicky a formalisticky, keď k námietkam o nepoučení\no práve byť prítomný pri posudzovaní zdravotného stavu žalovaný len skonštatoval, že v spise sa\nnenachádza písomná žiadosť sťažovateľa o prizvanie k posúdeniu zdravotného stavu,\n- posudkový lekár zdôrazňoval, že sa sťažovateľ pohybuje samostatne a takýto záver prebrali aj správne\norgány napriek tomu, že sťažovateľ namietal náležité zistenie jeho zdravotného stavu už v správnom\nkonaní a následne aj v konaní pred krajským súdom,\n- neboli splnené predpoklady § 11 ods. 9 zákona o peňažných príspevkoch na to, aby bolo vykonané\nposúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti sťažovateľa ako posudzovanej fyzickej osoby,\n- administratívne spisy prvostupňového a odvolacieho správneho orgánu sú neprehľadné, nezviazané,\nbez očíslovaných strán a nekompletné,\n- sťažovateľ priložil viaceré lekárske správy z januára 2016 k odvolaciemu správnemu konaniu, najmä\nnález z 21.01.2016 z algeziologickej ambulancie; týmito sa žalovaný náležite nezaoberal a len formálne\nskonštatoval, že ich zohľadnil,\n- stanovisko posudkového lekára, komplexný posudok a aj rozhodnutie žalovaného sú vnútorne\nrozporné,\n- s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016 uviedol, že\nnenáležitým spôsobom bola vykonaná sociálna posudková činnosť v zmysle ustanovenia § 13 zákona\no peňažných príspevkoch,\n- tak ako v zdravotnej oblasti, tak aj sociálnej oblasti bol komplexný posudok vypracovaný formálne a\nbez individuálneho prístupu,\n- nedostatky v sociálnej posudkovej činnosti spôsobujú, že skutkový stav nebol náležite zistený a je\ndôvodom na zrušenie správnych rozhodnutí aj v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n9Sžso/8/2015 z 27.04.2016 alebo rozsudkom Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 4Sžso/47/2013 z 29.10.2013,\n- postupom správnych orgánov, ktorý odobril aj krajský súd nebolo prihliadané na ciel' poskytovania\npeňažných príspevkov zmysle zákona o peňažných príspevkoch,\n- napadnuté rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou, najmä s\nrozsudkom Najvyššieho súdu SR sp, zn. 1Sžso/58/2014 zo dňa\n19.01.2016.\n7. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší\npreskúmavané rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vráti správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici aj s jeho odôvodnením. Námietky uvádzané v kasačnej sťažnosti považoval\nžalovaný za všeobecné, nekonkrétne, nie je z nich jasné, o ktorý peňažný príspevok ide, akého právne\nvýznamného pochybenia sa mal súd i žalovaný dopustiť, preto sú tieto námietky nespôsobilé privodiť\nzmenu rozsudku krajského súdu. K priebehu konania a podstatným námietkam sťažovateľa žalovaný\nposkytol súdu stanovisko vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.06.2016 a na svojom vyjadrení\nzotrváva. K podstatným námietkam uviedol:\n- posudkový lekár odvolacieho orgánu v prípade sťažovateľa nemal pochybnosti o správnosti\ndiagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a účastník konania nepožiadal\no posúdenie zdravotného stavu za jeho prítomnosti, a preto vykonal posúdenie bez prítomnosti\nposudzovanej fyzickej osoby,\n\n- skutočnosť, že sťažovateľovi nebolo poskytnuté poradenstvo v tejto veci nemôže spôsobiť nezákonnosť\nrozhodnutia, nakoľko z nižšie uvedených dôvodov uskutočnenie stretnutia sťažovateľa s posudkovým\nlekárom by neznamenalo automaticky odlišné posúdenie,\n- žalovaný nie je povinný poskytnúť poradenstvo vo veciach všeobecne známych, medzi ktoré patrí\nvšetko to, čo je zverejnené v Zbierke zákonov,\n- samotné neposkytnutie poučenia podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku nemôže privodiť sťažovateľovi\nujmu v konaní, pretože samotné osobné stretnutie s posudkovým lekárom nemôže byť spôsobilé zmeniť\nzávery vyplývajúce z objektívnych odborných vyšetrení,\n- ani žaloba, ani kasačná sťažnosť neobsahuje konkrétne námietky, v čom vidí nenáležité zistenie\nskutkového stavu a z čoho vyvodzuje predpoklad, že po osobnom stretnutí žalobcu s posudkovým\nlekárom by došlo k zmene posúdenia jeho odkázanosti na požadovanú formu kompenzácie,\n- pokiaľ sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazuje na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 1Sžso/58/20 14, tento názor nemožno zovšeobecňovať, pretože\nvychádzal z konkrétnych podmienok prejednávaného prípadu, platí pre konkrétny prípad posúdenia\nodkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,\n- administratívne spisy predložené súdu sú kompletné, obsahujú všetky dokumenty, ktoré boli súčasťou\nžiadosti sťažovateľa, ako aj dokumenty vytvorené v správnom konaní správnymi orgánmi,\n- úlohou posudkového lekára príslušného orgánu pri posudzovaní sociálnych dôsledkov ťažkého\nzdravotného postihnutia posudzovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nie je len\nbez výhrad akceptovať návrhy odborných lekárov, ktoré sú v lekárskych nálezoch mnohokrát účelovo\nuvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický\npotenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel,\n- sťažovateľ v kasačnej sťažnosti ani v žalobe neuvádza, ktorá konkrétna lekárska správa nebola pri\nposudzovaní jeho zdravotného stavu zohľadnená, resp. že by nebola súčasťou spisu,\n- počas šetrenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa pán Kvasnica pohyboval\nsamostatne bez opory, pri chôdzi kríval, pričom nebolo preukázané tvrdenie, že má čiastočne ochrnutú\nľavú dolnú končatinu, čo považuje sťažovateľ za chronický stav.\n9. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n10. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\noprávnená osoba včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\nsťažnosť prípustná (§ 439 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná, a preto rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Takto kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.06.2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n11. Podľa § 11 ods. 9, 10 zákona o peňažných príspevkoch, posudkový lekár môže predvolať fyzickú\nosobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru\nvyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť\ndiagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti\nposudzovanej fyzickej osoby. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej\nzdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti\nelektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.\n12. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona o peňažných príspevkoch, na konanie vo veciach kompenzácie, na\nkonanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní s výnimkou § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 Správneho poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\n13. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány sú povinné postupovať v konaní\n\nv úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie\ntýka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť\nk podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným\nosobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre\nneznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n14. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým správny súd správnu žalobu\nsťažovateľa ako nedôvodnú zamietol, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\n16. Sťažovateľ na prvom mieste namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú\nvec, t. j. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP). V tejto súvislosti kasačný\nsúd poukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny\nsúd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) bez vád\nzaťažujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez\nmožnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n17. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady,\naké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\nkonkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n18. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na\nto, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou\nrozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa V. časti Občianskeho súdneho poriadku.\n19. Kasačný súd v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil nedostatky\nprávneho posúdenia v merite veci, resp. odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti\nsťažovateľ prioritne namietal nesprávny záver súdu vo vzťahu k námietke o nepoučení sťažovateľa zo\nstrany správneho orgánu o jeho právach, najmä v súvislosti s možnosťou požiadať o osobnú účasť na\nposúdení posudkovým lekárom a v dôsledku toho aj nedostatočne zistený skutkový stav veci.\n20. Kasačný súd dáva do pozornosti, že z § 1 ods. 2 zákona o kompenzáciách ako aj zo všeobecných\nzásad ovládajúcich každé konanie pred správnym orgánom (konkrétne zásada obsiahnutá v § 3 ods.\n3 Správneho poriadku) jednoznačne vyplýva zákonná požiadavka na štátnu angažovanosť (iniciatívu)\nnapomáhať pri začleňovaní fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti pri\npožiadavke zohľadniť jej ľudskú dôstojnosť. Materiálne medze uvedenej iniciatívy štátnych a iných\norgánov vymedzuje zákon vrátane zásad, na ktorých je sociálne zákonodarstvo vybudované.\n21. Z uvedeného dôvodu je poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Sžso/58/2014 zo dňa 19.01.2016 sťažovateľom dôvodný,\nnakoľko v ňom súd správne konštatoval, že: „...ustanovenie § 11 ods. 9 citovaného zákona oprávňuje\nposudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti iba a\nlen pod podmienkou, že vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti\ndiagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo nie je evidentne\n\npotrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru (a contrario záver nižšie citovaného\nustanovenia). Naopak tento záver nemôže ovplyvniť ani nasledujúci odsek 10, ktorý chráni posudzovanú\nosobu, ak využila svoje právo byť pozvaná na posúdenie svojho zdravotného stavu pred posudkového\nlekára. Za tejto situácie je správny orgán zaťažený dôkazným bremenom preukázať, že žalobca mal\nvedomosť, že v určitom časovom úseku bude vykonávaná lekárska posudková činnosť, v rámci ktorej\nbol poučený (zásada súčinnosti) o možnosti svoje právo podľa odseku 10 si uplatniť u správneho\norgánu. ...Za tejto situácie musel najvyšší súd prístup posudkového lekára, že bez predvolania žalobcu\nposúdil jeho zdravotný stav, ako nezodpovedajúci obsahu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008\nZ. z. , čo je však vadou konania, ktorá má\nnepochybne vplyv nielen na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale aj na rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu.“.\n22. Je možné konštatovať, že správne orgány v predmetnom konaní postupovali výlučne formalisticky\nv rozpore s ustanovením § 13 ods. 5 zákona o peňažných kompenzáciách, ako aj ustanovením § 3\nods. 2 Správneho poriadku, ak sťažovateľovi neposkytli potrebnú pomoc a poučenia o jeho právach tak,\naby v konaní neutrpel ujmu, ale poučili ho iba o jeho povinnostiach. Za takýchto okolností sa v konaní\nsprávnych orgánov a v postupe pri rozhodovaní vyskytla taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Krajský súd v napadnutom rozsudku síce konštatoval, že strany správnych\norgánov bola porušená základná zásada zakotvená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, avšak k tomu len\nuviedol, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu je len podstatné porušenie právnych\npredpisov o konaní pred správnym orgánom. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Dohovor\no právach osôb so zdravotným postihnutím zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 317/2010, ktorý pre\nSlovenskú republiku nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2010 a kde z čl. 1 tohto dohovoru vyplýva, že\njeho cieľom je presadzovať, chrániť a zabezpečovať plné a rovnaké využívanie všetkých ľudských práv\na základných slobôd všetkými osobami so zdravotným postihnutím a podporovať úctu k ich prirodzenej\ndôstojnosti.\n23. Najvyšší súd už v predchádzajúcich rozsudkoch zdôraznil mimoriadny význam komplexného\nposudku v konaní podľa zákona o peňažných kompenzáciách, keď uviedol, že „Komplexný posudok\npredstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom\nuložené úlohy (otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo\nvzťahu k skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok\nna kompenzáciu. Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráce) a vyhodnotenia dostupných\nlekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú\nkompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§\n1 zákona č. 447/2008 Z. z . a § 3 ods. 3\nSprávneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom\nposudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd prihliadnuť (§ 250i\nods. 3 OSP )“ (rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 1Sžso/34/2010 z 24.05.2011 rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012 zo dňa 28.02.2012).\n24. V súvislosti s uvedeným kasačný súd zdôrazňuje, že komplexný (resp. lekársky) posudok, napriek\nsvojej významnosti však nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia odlišného lekárskeho\nnázoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zákona o peňažných kompenzáciách.\nJe potom celkom legitímne očakávanie sťažovateľa, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o\nnepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na presvedčivé odôvodnenie (§ 46\na § 47 ods. 3 Správneho poriadku) dozvie jasné argumenty, prečo odlišný lekársky názor nezavážil v\nprospech jeho žiadosti. Opačný postup je naplnením zákonného dôvodu na zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia (m. m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012 zo dňa 28.02.0212).\n25. V súvislosti s aplikáciou zákonov o sociálnej pomoci kasačný súd poukazuje na základný cieľ\nkonania o kompenzácii, ktorým nepochybne je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím do spoločnosti vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na\nuspokojovanie základných životných potrieb za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti,\nminimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba\nschopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.\n\nAj z dôvodovej správy k zákonu o peňažných kompenzáciách vyplýva, že účelom zákonodarcu bolo\nupraviť právne vzťahy pri kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia tak, aby\nsa vytvorili pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím porovnateľné príležitosti v každodennom\nživote a eliminovali sa bariéry, s ktorými sa stretávajú v oblastiach vymedzených v návrhu zákona\ns cieľom ochrániť túto skupinu fyzických osôb pred sociálnym vylúčením pri zachovaní ich ľudskej\ndôstojnosti.\n26. Ako vyplýva z nálezu Ústavného súd Slovenskej republiky zo dňa 07.07.2011, sp. zn. IV. ÚS\n283/2011 , pod prehnaným formalizmom sa rozumie interpretácia\nustanovenia, pri ktorej striktné trvanie na formálnych stránkach práva neplní žiadnu rozumnú funkciu,\nale naopak, popiera samotný zmysel právnej úpravy.\n27. Hoci posudok samotný nemôže byť samostatným predmetom súdneho prieskumu, v rámci\npreskúmavania rozhodnutia o nároku na kompenzáciu formou peňažného príspevku sa súd musí\nvysporiadať aj s úplnosťou, objektivitou a presvedčivosťou posudku (posudkov), ktorý bol podkladom\ntakého rozhodnutia. Kasačný súd dáva do pozornosti, že kompenzačné pomôcky nie sú univerzálnou\nnáhradou chýbajúcej funkcie, ale sú určené skôr na kompenzáciu dôsledkov poškodenia alebo straty\nurčitej funkcie pri istých činnostiach.\n28. Tvrdenie sťažovateľa, že administratívne spisy nie sú úplné, vyhodnotil kasačný súd ako\nnedôvodné. Kasačný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že každý správny orgán je povinný viesť\nadministratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym\nkonaním. Rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie by malo byť zhrnutím obsahu administratívneho spisu\na postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené má kasačný súd za to, že administratívne spisy tvoriace súčasť súdneho spisu,\nsú úplné a prehľadné a ich súčasťou sú všetky podania sťažovateľa ako aj posudkové spisy, ktorých\nobsah tvoria všetky lekárske správy predložené sťažovateľom a vypracované lekárske posudky vrátane\nkomplexného posudku.\n29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatoval, že krajský súd dospel k predčasnému\nzáveru, keď žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného trpí vadami,\nktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale z vyššie uvedených dôvodov\npristúpil k zmene rozsudku krajského súdu a v súlade s ustanovením § 462 ods. 2 SSP k zrušeniu\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\n30. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať vo vyššie načrtnutej línii, opätovne\nposúdiť nárok sťažovateľa v súlade s účelom a zmyslom zákona o peňažných kompenzáciách, zistiť\nvšetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, poučiť ho pritom o jeho právach a povinnostiach tak, aby\nv konaní neutrpel ujmu a v súlade s ust. § 46 a 47 Správneho poriadku vo veci rozhodnúť. Právnym\nnázorom kasačného súdu je orgán verejnej správy viazaný (§ 469 SSP).\n31. O nároku sťažovateľa na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP\nv spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému sťažovateľovi (žalobcovi) priznal\nvoči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania na krajskom súde aj kasačnom súde.\n32. O výške náhrady trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne podľa ustanovenia\n§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 2 SSP krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n33. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}