Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/48/2018 z 20. 11. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 20. novembra 2018, sp. zn. 1Co/48/2018, ECLI:SK:KSKE:2018:7214230918.1
Krajský súd Košice | 1Co/48/2018 | ECLI:SK:KSKE:2018:7214230918.1 | 2018-11-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0cb788e1-f589-4e42-870c-ce2ef8d88945
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7214230918.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/48/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214230918
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7214230918.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu PIDES PLUS s.r.o., so sídlom v
Košiciach, Šoltésovej č. 9, zastúpeného JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom, so sídlom v Košiciach,
Murgašova č. 3 proti žalovanému B. Z., bytom v C., A. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóom,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, o zaplatenie 431,64 eura s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 1.6.2017 č.k. 28C/193/2016-122 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o trovách konania a vo výroku o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.406,83 eura
s príslušným úrokom z omeškania za jednotlivé obdobie, v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 100% trov konania a zároveň zaplatiť doplatok súdneho
poplatku za žalobu v sume 13,50 eura na účet Okresného súdu Košice II.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom dlhu na
mesačných zálohových platbách a vyúčtovaní spojených s vlastníctvom bytu.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca v období rokov 2004-2015 na
základe zmluvy o vykonaní správy vykonával správcu bytového domu na ulici A. Č.. XX Q. XX Z. C.,
v ktorom žalovaný je vlastníkom bytu č. X vo vchode č. XX. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný
ako vlastník bytu za mesiac júl a augusta 2014 a za mesiac január až november 2015 nepoukazoval
žalobcovi preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a preddavky úhrad za plnenia v sume 107,91
eur mesačne určené žalobcovi formou zálohových predpisových platieb a ďalej žalobca má nedoplatok.

4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní bol súd toho názoru, že nárok uplatnený
žalobcom, čo do istiny pohľadávky je plne dôvodný. Bolo povinnosťou žalovaného uhrádzať mesačné
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a preddavky podľa zmluvy o výkone správy vždy do
25. dňa v mesiaci vopred a zaplatiť tiež aj prípadný doplatok vykázaný z rôznych vyúčtovaní týchto
preddavkov na skutočné náklady. Žalovaný však preddavky za rok 2014, 2015 podľa zistenia súdu riadne
neplatil, čo je z hľadiska istiny uplatnenej pohľadávky podstatné. Vyúčtovaním zaplatením preddavkov
na skutočné náklady bola žalovanému vykázaný nedoplatok za rok 2014 v sume 305,94 eura a za
rok 2015 v sume 1.189,00 eura, ktoré žalovaný ani v určenej lehote splatnosti nezaplatil a to ani
čiastočne. Uloženie tejto peňažnej povinnosti podľa názoru súdu sa žalobca tak domáhal oprávnene.



Žalovaný sa vždy nasledujúcim dňom teda 26. dostal s plnením neuhradeného preddavku do omeškania
a počnúc týmto dňom vzniklo žalobcovi za omeškanie práva na úroky z omeškania v percentuálnej
výške zodpovedajúcej nariadením vlády č. 87/95 Zb. Táto sadzba predstavovala podľa štatistiky NBS
od začiatku posudzovaného obdobia do 10.9.2014. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, zaviazal súd žalovaného zaplatiť aj príslušný úrok z omeškania. K obrane
žalovaného súd uviedol, že žalovaný v žiadnom smere nepoprel skutkové tvrdenie žalobcov o základe a
výške uplatnených nárokov a neuplatnil ani iné prostriedky procesnej obrany, preto iné konania, na ktoré
žalovaný poukazoval nemôžu mať žiaden dôkazný význam ani vplyv na spôsob právneho posúdenia
rozhodujúcich právnych otázok. Z uvedených dôvodov preto súd žalobe vyhovel.

5.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal plnú náhradu trov konania.

6. Pripustením rozšírenia žaloby vznikla žalobcovi povinnosť doplatiť súdny poplatok. O povinnosti
žalovaného doplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil. V odvolaní uviedol, že celá žaloba má špekulatívny, vyšpekulovaný, účelový charakter, ktorého
jediným cieľom je vyhnúť sa účinkom rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2015, ktorý
sa zaoberal vecou jeho neplatenia a poskytol mu určité úľavy, ktoré by mohli byť pri riešení  celej
záležitosti rozhodujúce. Podľa jeho názoru zákonný sudca tento stav pripustil a aktívne k tomu prispel, ak
5 dní pred zánikom nezákonne rozhodol o nespojení vecí. Je to porušenie jednej zo zásady sudcovskej
etiky. Ďalej uviedol, že v októbri tohto roku sa dostal do situácie, že mu hrozila dobrovoľná dražba,
zložil v prospech žalobcu nedobrovoľne 2.073,36 eura. Za podstatné považuje to, že obdobie jeho
druhého neplatenia, aby preukázal svoje nároky a upozornil na porušovanie zákonov v dome trvalo
od júla 2014 do novembra 2015. Išlo o 15 vynechaných platieb. O obdobie tohto neplatenia, ktoré je
predmetom spadá do obdobia rozhodovania krajského súdu, ak by okrem iného prihliadol aj na prevzatie
im vecí. Podstatné je to, že toto rozhodnutie mu priznáva 20% z jemu zaplatených platieb za nájomné
- odobraté teplo a obdobie cca od roku 2006. Obdobie nečinnosti žalobcu od 1.3.1999 do 31.12.2016
rozdelil na obdobie, kedy boli používané slovenské koruny a kedy eurá. Navrhuje, aby odvolací súd
zamietol žalobu pre jej nedôvodnosť. K znaleckému dokazovaniu uviedol, že nie on bol povinný predložiť
znalecký posudok a nebola mu daná možnosť ho navrhnúť. Súdu poskytol všetky technické údaje, všetky
dostupné skutočnosti bez právneho rozhodnutia vo veci. Jedná sa o konanie vo veci 31C/10/2005. V
odvolaní ďalej vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi vo veci JUDr. Martinovi Kolesárovi.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci, ak dospel k záveru, že žalovaný preddavky za roky 2014 a 2015 riadne neplatil, ktorý následne aj
správne právne posúdil, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalovanú sumu. Ani počas odvolacieho
konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na
právny normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

11. K odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že vo vzťahu k prejednávanej veci sú aj iné konania, a to konanie vedené pod sp.zn.
43C/154/2009, v ktorom sa určujú neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytového domu a
konanie pod sp.zn. 31C/10/2005, predmetom ktorého je spor o zaplatenie nedoplatkov z vyúčtovania za
skoršie obdobie. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie, v ktorých sa riadne vyporiadal s touto námietkou, ak uviedol, že uvedené konania vzhľadom na
zamerania zúčastnené strany nemôžu byť záväzným podkladom pre rozhodnutie v tejto veci vzhľadom
na to, že žalovaný v žiadnom smere nepoprel skutkové tvrdenia žalobcov o základe a výške uplatnených



nárokov a neuplatnil ani iné prostriedky procesnej obrany a pre toto konanie nemôžu mať žiaden dôkazný
význam ani vplyv na spôsob právneho posúdenia rozhodujúcich právnych otázok.

12. Za dôvodnú nemožno považovať ani vznesenú „námietku zaujatosti“ žalovaným v odvolaní vo vzťahu
k prejednávanému sudcovi, nakoľko táto bola vznesená potom, ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci
samej a preto rozhodovanie o tejto námietke v odvolacom konaní neprichádza do úvahy. Z obsahu spisu
nevyplýva, aby vo veci rozhodoval vylúčený sudca, preto odvolací súd uvedenú námietku nepovažuje
za dôvodnú.

13. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie námietky,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom prípade žalobca,
preto súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).