{"guid": "34ab33a6-be29-4657-9c2c-b8bb301bfc3c:48a26fc9-2af5-42e1-b8ff-366cb18fb8e6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3118201572.1", "spisova_znacka": "5Co/95/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/95/2018 z 20. 6. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. júna 2018, sp. zn. 5Co/95/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3118201572.1", "identifikacne_cislo": "3118201572", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Dibdiaková", "sudca_id": 39, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-dibdiakova-39", "datum_vydania": "2018-06-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/48a26fc9-2af5-42e1-b8ff-366cb18fb8e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3118201572.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3118201572.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2018:3118201572.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/95/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118201572
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3118201572.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne G. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX,
štátna občianka Z. republiky, bytom H., Z. XXXX/X, proti žalovaným: 1/ R. F. Plus, s.r.o., , so sídlom
v Hlohovci, M. Bela 2309/14, IČO: 36 827 771, právne zastúpený JUDr. Dalibor Pavelka, advokát
so sídlom v Hlohovci, Pribinova č. 46, 2/ HPC AUCTION, s.r.o., , so sídlom v Trenčíne, Jesenského
7371/2, IČO: 36 336 092, o určenie neplatnosti dražby a iné a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, na odvolanie žalobkyni proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. marca 2018, č.k.
11C/9/2018-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie   m e n í   tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie, na
základe ktorého žalovanému 1/   u k l a d á   zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v
okrese Trenčín, obec Trenčín, k.ú. Trenčín, zapísané na LV č. XXXX, byt č. X nachádzajúci sa vo vchode
č. X prvé poschodie, v podiele 1/1, vrátane podielu priestoru na spoločných častiach a zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu pozemku v podiele 73/2338, bytový dom súp.č. XXXX, na parcele č.
XXXX/XXX, parcely registra C, parc.č. XXXX/XXX o výmere 357 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh, ktorým sa žalobkyňa domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému 1/ zdržať sa s nakladania s
nehnuteľnosťami definovanými v návrhu. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa uviedla, že dňa
21.05.2018 prebehlo prvé kolo dražby dražobnej spoločnosti žalovaného 2/ a tým došlo k zmene
vlastníckych pomerov, vydražiteľom nehnuteľnosti sa stal žalovaný 1/. Namietala, že v dražbe neboli
dodržané termíny dané zákonom 527/2002, dražobná spoločnosť porušila zákon na ochranu osobných
údajov a ochrane spotrebiteľa, keď má za to, že vylepovať mená dlžníkov v činžiakoch je protizákonné.
Ďalej uviedla, že z dôvodu nesplácania dlhu voči právnemu predchodcovi navrhovateľa dražby a jeho
samého bolo na základe realizácie zmluvného záložného práva prikročené k vykonaniu dobrovoľnej
dražby. Namietala, že dražobnú vyhlášku doposiaľ neobdržala vrátane poučenia o jej právach o
prebiehajúcom konaní. Rovnako jej nebolo zaslané oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti,
oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pričom so žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasila.
Neodkladným opatrením sleduje to, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, pretože obava, že
by výkon uznesení o príklepe a jej prevedenie bolo na základe neprimeraných požiadaviek záložného
veriteľa čo do výšky plnenia. Hodnota nehnuteľnosti je rozhodne vyššia ako bola daná znaleckým
posudkom. Znalecký posudok znejúci na čiastku 56.000,- eur je značne podhodnotený.

2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325
ods. 1, 2, § 326, § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že vo všeobecnosti platí, že súd nariadi neodkladné
opatrenie na základe návrhu vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanované v § 325 ods.
1 CSP, pričom tento návrh musí obsahovať náležitosti uvedené v §326 CSP. Súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava,



že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa
tvrdí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a navrhovateľ opíše
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Vychádzajúc zo skutkového stavu dospel súd k záveru, že splnenie vyššie uvedených zákonných
predpokladov preukázané nie je. Z výpisu LV č. XXXX, k.ú. H., W. nad S. predloženého oznámenia
o dobrovoľnej dražbe zo dňa 14.12.2017, zmluvy o záložnom práve zo dňa 26.08.2015, dodatku k
zmluve o úvere a zmluve o záložnom práve zo dňa 08.03.2016, oznámenia o postúpení pohľadávky,
žalobkyňa osvedčila danosť práva, t.z. že medzi účastníkmi je právny vzťah majúci konkrétnu podobu
vo forme sporu o určení neplatnosti dražby, v rámci ktorej bol vydražený podpísaný byt, neosvedčila
však a neodôvodnila náležitým spôsobom potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným
1/. Neuviedla jednoznačne a určite, v čom konkrétne spočíva ohrozenie jej práv, hrozba spôsobenia jej
vážnej ujmy. Neuvádza zrozumiteľne akou obavou je odôvodnená potreba dočasnej úpravy pomerov
a ani to, z čoho pramení táto obava.  Nie je tak osvedčená bezprostredná hrozba odôvodňujúca
uloženie žalovanému 1/ zdržať sa nakladania s vydraženými nehnuteľnosťami. Bolo povinnosťou
žalobkyne riadne odôvodniť a osvedčiť splnenie podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia, čo
sa v danom prípade nestalo. Samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi je spor ohľadom určenia
neplatnosti dražby, v rámci ktorej bol vydražený byt žalobkyne, nariadenie neodkladného opatrenia
neodôvodňuje. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa neosvedčila dôvodnosť neodkladného opatrenia aj vo
vzťahu k predmetu konania, ktorého sa domáha vo veci rozhodol súd tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol.
3.  Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil neodkladné opatrenie. Uviedla,
že z dôvodu nesplácania dlhu voči žalovanému bolo na základe realizácie zmluvného záložného práva
prikročené k vykonaniu dobrovoľnej dražby vydražiteľom žalovaného 2/. Vykonaním záložného práva
na dobrovoľnej dražbe za situácie, keď je dôvodne spochybnená platnosť a vhodnosť záložnej zmluvy
a výška pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, hrozí žalobcovi majetková ujma. Uviedla, že bude
podávať podanie vo veci samej formou žalobného návrhu na určenie neúčinnosti, či neexistencie
záložného práva. Ďalej uviedla, že je tu obava, že výkon záložného práva, či prípadnej dražby ohrozí
žalobcu v jeho právach a spôsobí mu vážnu ujmu, ku ktorej by došlo uplatňovaním práva žalovaného
1/, nehľadiac na vysťahovanie rodiny z nehnuteľnosti, kedy nemajú zabezpečené náhradné ubytovanie
s tým, že by boli postihnuté osoby, ktoré na úverovej zmluve nemajú žiadne pričinenie. Žiadala, aby
neodkladným opatrením bolo zakázané, aby sa žalovaný 1/ zdržal nakladania s nehnuteľnosťou na
základe výkonu záložného práva na dobrovoľnej dražbe. Nemala žiadne vedomie o tom, že dňa
20.12.2017 je proti nej vedená dražba, s touto skutočnosťou ju žalovaný 1/ neoboznámil, neodovzdal
jej podklady, nezaslal jej akékoľvek podklady vo veci samej, nebolo jej nič doručené a nemohla ani
svoj návrh potom súdu náležite doplniť. Žalobca spochybňuje platnosť záložnej zmluvy a právoplatnosť
dražby a domnieva sa, že pri uzatváraní zmluvy bola obmedzená autonómia vôle. Žalovaný ju s dlhom
nikdy neoboznámil, neoboznámil ju ani so žiadnou výzvou o zaplatení dlhu, pričom v prejednávanej
veci sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Žalovaný 1/ sa môže voči nej svojho práva domáhať vyprataním
bytu, čo by malo pre ňu a príslušníkov rodiny mimoriadne nepriaznivé následky. Preto je toho názoru,
že bez svojej viny sa ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladné vypratanie bytu mohlo mať
pre ňu a príslušníkov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky a nezvrátiteľný stav. Nikdy nepodnikala,
pretože buď bola zamestnaná alebo v evidencii na úrade práce. Poukázala na previazanosť firiem a
konateľov od počiatku vo veci samej. V roku 2013 so prvýkrát požičala od spoločnosť Skorfin, s.r.o.
peniaze, pričom jej následne bolo ponúknuté preúverovanie od spoločnosti Trustfin, s.r.o.. Požiadala aj
Prima banku o vyplatenie úveru, čo jej však bolo zamietnuté pre malý príjem. Nakoniec našla spoločnosť
Esofin, s.r.o., ktorá ju prinútila vybaviť si živnostenský list na krátku dobu, pretože inak úver nedostane.
Spoločnosť Esofin jej dlh postúpila spoločnosti Verslun, s.r.o. a táto spoločnosť dala jej nehnuteľnosť
nakoniec do dražby, ktorá bola vydražená za sumu 50.400,- eur. Má za to, že hodnota nehnuteľnosti je
omnoho vyššia. Žalobca teda predloženými listinami osvedčil, že je dlžníkom žalovaného 1/ a záložcom,
pričom dlh vznikol zo zmluvy o úvere a jej dodatku, ktorú uzatváral ako spotrebiteľ s dodávateľom.
Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že v procese
dražby na základe záložnej zmluvy sa umožňuje vymôcť splnenie zo zmluvy bez súdnej kontroly, na
ktorú musí brať súd ohľad. Mala preto za to, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Dražba nehnuteľnosti, v ktorej má žalobca zabezpečené bývanie predstavuje podstatný zásah do života
žalobcu. Nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovanému 1/ neprimeraná ujma, nakoľko
rozsah neodkladného opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu. Žiadala preto, aby bolo



uložené žalovanému 1/ zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami a zároveň, aby jej bolo uložené podať
žalobu vo veci samej.
4. Žalovaný 1/ podal k veci písomné vyjadrenie, na základe ktorého uviedol, že žiada uznesenie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že napriek značnej nezrozumiteľnosti odôvodnenia
možno z neho dovodiť, že žalobkyňa odôvodňuje svoj návrh v prevažnej miere s poukazom na
viaceré porušenia zák.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 1/ má však za to, že
žiadne z týchto skutkových tvrdení nie je ani okrajovo spôsobilé osvedčiť potrebu dočasnej úpravy
pomerov sporných strán neodkladným opatrením, ktorého sa žalobkyňa svojim návrhom domáha.
Žalobkyňou prezentované výhrady a námietky sú spôsobilé byť predmetom prejednania výhradne v
konaní vo veci samej. Pokiaľ sa žalobkyňa návrhom domáha nariadenia neodkladného opatrenia na
tom základe, že je tu obava vzniku závažnej ujmy v podobe vysťahovania celej rodiny, pričom stratu
obydlia považuje za najextrémnejšiu formu zásahu do práva na rešpektovanie obydlia, poukázal na
tú skutočnosť, že žalovaný 1/ doposiaľ nepodnikol žiadne práve kroky smerujúce k vysťahovaniu
žalobkyne z predmetného bytu a nezačal s realizáciu žiadnych dispozičných úkonov s nehnuteľnosťou,
nehospodári s ňou a do meritórneho skončenia tohto konania ani tak nemieni učiniť. Pokiaľ žalobkyňa
namieta, že záložný veriteľ titulom výkonu uznesenia o príklepe uplatní neprimerané požiadavky, čo
do výšky a namieta znalecký posudok, toto môže byť predmetom konania vo veci samej. Žalobkyňa
vo svojom návrhu žiadnym spôsobom neosvedčila a to ani okrajovo nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy a vo svojom odvolaní nad rámec skutočností uvedených v návrhu nekonkretizovala
žiaden relevantný dôvod, pre ktoré by mohli byť vo veci splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, len všeobecne deklaruje obavu zo straty obydlia bez toho, aby špecifikovala, od čoho takúto
obavu odvodzuje.
5. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadrila.
6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
je čiastočne dôvodné a preto je napadnuté uznesenie potrebné podľa § 388 CSP zmeniť a nariadiť
navrhované neodkladné opatrenie v rozhodujúcom obsahu z týchto dôvodov:
7.  Odvolací súd zdôrazňuje, že v rámci konania o nariadenie neodkladné opatrenia je rozsah
dokazovania, teda osvedčovania podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená,
že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Výsledkom takéhoto postupu je to, že
osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Pri
nariaďovaní neodkladného opatrenia, teda prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení a to z dôvodu, že v zásade v prejednávanej veci nariadenie neodkladného opatrenia
má dočasný charakter. Nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred
vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, avšak musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa
vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci.
8.  Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa sa domáha, aby súd uložil žalovanému
1/, ktorý vydražil nehnuteľnosť v rámci dobrovoľnej dražby zákaz nakladať s nehnuteľnosťami a to
konkrétne s bytom, v ktorom žalobkyňa spoločne so svojou rodinou býva, preto lebo konaním vo veci
samej sa mieni domáhať zrušenia uznesenia dražobníka o príklepe a určenie neplatnosť dražby, ďalej sa
domáha určenia, že na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
neviazne záložná zmluva a ďalej sa mieni domáhať zrušenia záložného práva k spornej nehnuteľnosti. Z
obsahu spisu zároveň vyplýva, že žalobkyňa sa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha aj rozhodnutia vo veci samej tak, ako to bolo vyššie definované.
9. Tak ako správne skonštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom
rozsahu stotožňuje, z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. H. vyplýva ako aj zo zmluvy o záložnom práve, zmluvy
o úvere, oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že je tu vzťah medzi stranami sporu, pričom
žalobkyňa sa vo veci samej domáha určenia neplatnosti dražby, v rámci ktorej bol vydražený byt, ktorý
je predmetom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dražiteľom bol žalovaný 2/ a byt
vydražila spoločnosť R.F.PLUS, s.r.o. (žalovaný 1/). Žalobkyňa zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že
výkonom záložného práva môže prísť o svoje obydlie, v ktorom žije spolu so svojou rodinou.
10. Z výpisu z obchodného registra žalovaného 1/ odvolací súd zistil, že vydražiteľ spoločnosť
R.F.PLUS, s.r.o. so sídlom v Leopoldove je spoločnosť, ktorá sa o.i. zaoberá realitnou činnosťou, t.z.



sprostredkovaním predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností, z čoho potom možno následne dovodiť, že
sporná nehnuteľnosť bola zakúpená zo strany vydražiteľa za účelom podnikania.
11. Pokiaľ ide o primeranosť povahy sankcie osobitnú pozornosť v prejednávanej veci treba venovať
okolnosti, že majetok dotknutý v konaní o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci
samej, nehnuteľnosť určená na bývanie žalobkyne a jej rodiny. Či sa v prejednávanej veci jedná
o spotrebiteľský vzťah, alebo daný právny vzťah nepožíva ochranu spotrebiteľa bude v konečnom
dôsledku predmetom dokazovania vo veci samej a pri nariaďovaní neodkladného opatrenia vzhľadom
na obmedzenú časovú možnosť je potrebné vychádzať doposiaľ z tvrdenia žalobkyne, ktorá namieta,
že by mala požívať ochranu spotrebiteľa. Strata obydlia môže vážne ohroziť práva spotrebiteľa, ale
uviesť rodiny dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre
ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie
obydlia a každý komu takýto vážny zásah hrozí musí mať možnosť predložiť primeranosť takéhoto
opatrenia na súdne preskúmanie. V práve únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené
čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13. Konkrétne pokiaľ ide
o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich
hlavné bydlisko. Súdny dvor tiež zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval
neodkladnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o
výkone rozhodnutia týkajúcej sa nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom, prípadne prijatie takých
opatrení potrebných na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej Smernicou 93/13.
12. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, pričom je
dôvodné, v prejednávanej veci nariadiť navrhované neodkladné opatrenie a to do času, kedy vo veci
bude právoplatne rozhodnuté vo veci samej, t.z. kedy bude právoplatne vyriešená otázka existencie,
resp. trvania záložného práva na dotknutých nehnuteľnostiach.
13. Z vyjadrenia samotného žalovaného 1/ v konečnom dôsledku vyplýva, že tento v súčasnosti
síce nemienil podniknúť kroky k vyprataniu žalobkyne z bytu, ktorý bol predmetom dražby, z čoho
potom následne vyplýva, že takýmto nariadením neodkladného opatrenia nebudú dotknuté vlastnícke
práva žalovaného1/, ktorý v konečnom dôsledku uviedol, že sa nemieni domáhať svojich nárokov voči
žalobkyne vyplývajúcich mu z jeho vlastníckeho práva v prejednávanej veci. Vzhľadom na tú skutočnosť,
že ďalšie tvrdenia zo strany žalobkyne budú predmetom dokazovania vo veci samej, ktorého rámec
presahuj možnosť dokazovania v štádiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otázka ďalších
skutkových a právnych zistení bude následne predmetom konania vo veci samej. V konečnom dôsledku
odvolací súd nenariadil povinnosť žalobkyni podať žalobu vo veci samej, nakoľko táto žaloba vo veci
samej bola súčasťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
14. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací súd k tomu záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť z dôvodov vyššie uvedených.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu    j e   p r í p u s t n é    dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/9/2018", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}