Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7Sd/63/2014 z 30. 7. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 30. júla 2015, sp. zn. 7Sd/63/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7014201132.1 Krajský súd Košice | 7Sd/63/2014 | ECLI:SK:KSKE:2015:7014201132.1 | 2015-07-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 259 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/391994fd-78c6-4e21-9055-7e33cab6f39a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7014201132.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Sd/63/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201132
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7014201132.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudca JUDr. Pavol Naď v právnej veci navrhovateľa Z.. A. N., H..
XX.XX.XXXX, C. E.. A. XX, XXX XX E., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. Augusta č.
8-10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30.06.2014.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Odporkyňa preskúmavaným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 30.06.2014 rozhodla podľa § 20, § 21
v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) tak, že zamietla žiadosť
navrhovateľa z 29.05.2014 o priznanie starobného dôchodku od 17.07.2010.

V odôvodnení uvedeného rozhodnutia z 30.06.2014 odporkyňa uviedla:

„Žiadosťou zo dňa 29. mája 2014 ste požiadali o priznanie starobného dôchodku od 17. júla 2010.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na
dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa
právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky dôchodkového zabezpečenia, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov neustanovuje inak.

Podľa § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má podľa dĺžky doby zamestnania
a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov doba služby získaná pred
1. januárom 2000 v I. a II. kategórii funkcií je dobou zamestnania zaradenou do I. a II. pracovnej
kategórie, ak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, resp. podľa siedmej časti zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení,
ktoré upravovali sociálne zabezpečenie bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek.



Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný
najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b),
ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d)
a e), t.j. v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení, alebo preto, že
natrvalo stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav spôsobilosť ďalej vykonávať doterajšiu práce alebo ju
nesmel vykonávať pre ochorenie na chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo pre
dosiahnutie najvyššej prípustnej expozície,
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),
d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až
l) alebo
e) 60 rokov.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Pretože ste vykonávali zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií a II.
kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získali aspoň 25 rokov doby zamestnania, dôchodkový
vek ste dosiahli dovŕšením 57. roku veku, t.j. dňa 8. mája 1995.

Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo
VÚSZ - 343/32/2013 zo dňa 30. júla 2013 vyplýva, že Vám bol od 1. júla 1995 priznaný starobný
dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok
podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej
do I. kategórie funkcií a II. kategórie funkcií a suma starobného dôchodku Vám boli útvarom sociálneho
zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia určené podľa ustanovení piatej časti zákona
č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na určenie sumy starobného dôchodku Vám bola zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou
je doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 8. mája 1956 do 31. augusta 1982
a od 1. októbra 1982 do 30. júna 1995.

Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok,
za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší
starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v
rozsudku č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným
dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje.

Vzhľadom na právnu úpravu a preukázané skutočnosti Vám nárok na priznanie ďalšieho starobného
dôchodku od 17. júla 2010 nevznikol, preto Vašu žiadosť o starobný dôchodok Sociálna poisťovňa
zamietla.“

II.

1. Vo včas podanom opravnom prostriedku z 22.07.2014 navrhovateľ vyjadril
nesúhlas s preskúmavaným rozhodnutím odporkyne tvrdiac, že mal v civilnom živote (sektore)
odpracovaných viac ako 15 rokov, a preto bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne písomne ho osloviť



a zistiť, aký druh dôchodku chce naďalej poberať, či starobný alebo výsluhový. Tvrdil ďalej, že pokiaľ
sa odporkyňa odvolávala na názory Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike, jeho ako
poškodeného tento názor nezaujíma, pretože je účelový. Ďalej poukázal na skutočnosť, že po novej
právnej úprave dôchodkov po roku 2003 dostávajú vojaci a policajti vyššie dôchodky, ako tomu bolo
v predchádzajúcom období, pričom tzv. starodôchodcom sa mali dôchodky vyrovnávať, no nikdy sa to
nestalo.

2. Na základe výzvy súdu z 13.01.2015 navrhovateľ doručil súdu písomné vyjadrenie
k veci z 27.01.2015, v ktorom uviedol, že Sociálna poisťovňa, ústredie nesprávne vyhodnotila jeho
podanie (žiadosť o dôchodok), ktoré bolo spôsobené nesprávnou formuláciou žiadosti, pričom v
skutočnosti sa domáha „starobnej penzijnej dávky za nezohľadnené obdobie služby v I. a II. kategórii
funkcií“, a to na nasledovnom skutkovom základe:

„Podľa mojich údajov nebola mi započítaná doba:
Starobnej penzijnej dávky za nezohľadnené obdobie v I. a II. kategórie funkcií sa domáham ako (iní
bývalí vojaci z povolania), pretože som pracoval v národných a rizikových profesiách.

Aj keď dnes poberám výsluhový dôchodok z osobitného účtu Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
pred jeho zriadením za mňa zamestnávatelia poistenie odvádzali do všeobecného penzijného systému.
Za vojakov ho Sociálnej poisťovni platili do 30. apríla 1998 a za ostatných členov bezpečnostných a
záchranných zborov až do 30. júna 2002.

Do uvedených termínov bol som teda poistený ako bežní občania. Peniaze odvedené do prvého
priebežného piliera sa mi však vo výške výsluhového dôchodku nezohľadnili. Preto teraz požadujem
vyplatiť ich vo forme starobných dávok.

Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) nároky poistencov zo
zaradenia doby výkonu služobného pomeru (ďalej len „doby služby“) do I. (II.) kategórie funkcií sa
podľa ustanovenia § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zachovávajú rovnako ako
sa zachovávajú nároky tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnania zaradené do I. (II.) pracovnej
kategórie, aj keď títo poistenci získali (by získali) za doby služby dávky v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia.

Právny názor NS SR vychádza z právnej úpravy článku 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého
občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, pričom primeranému hmotnému
zabezpečeniu môže zodpovedať iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia
bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (podľa
zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia (podľa
zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). Až po zohľadnení všetkých dôb poistenia (dôb
služby z osobitného systému a dôb poistenia zo všeobecného systému) podľa zákona č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov je potrebné vykonať výpočet dôchodkovej dávky vo výške zodpovedajúcej
rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme, a to v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.
(ďalej len „Dohovor č. 128“).

Sociálna poisťovňa v danej veci nesprávne aplikuje ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov, a nezosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecneným právnym názorom
NS SR, ktorý bol potvrdený aj mnohými rozsudkami krajských súdov, pri posudzovaní nárokov na
dôchodkové dávky tých poistencov, ktorí získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003
Z. z. v znení neskorších predpisov, a tiež dobu služby, ktorú vykonávali ako profesionálni vojaci
ozbrojených síl, vojaci mimoriadnej služby (ďalej len vojaci).

Nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. priznávajú do 31. decembra 2023 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný
príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktoré sa podľa zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom
zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení



policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považujú za
výsluhový dôchodok (ďalej len „príspevok“), a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok.

Zachovanie nárokov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií spočíva v
určení „nižšieho“ dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II.
kategórie funkcií, hodnotení doby služby ako obdobia dôchodkového poistenia, hodnotenia príjmov
dosiahnutých počas doby služby v rozsahu zodpovedajúcom osobným vymeriavacím základom a určení
sumy dôchodkovej dávky podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj v sume
určenej podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 a následnom priznaní dôchodkovej
dávky v sume, ktorá je vyššia (vzťahuje sa na poistencov, ktorí dôchodkový vek dovŕšili/dovŕšia v období
od 1. januára 2004 do 31. decembra 2023).

Podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR („výsluhový príspevok nie je rovnocenný výsluhovému
dôchodku zostáva výsluhovým príspevkom... a za výsluhový dôchodok ... sa na účely trvania...iba
považuje“) uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
v rozhodnutí pod číslom R 110/2011 doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný príspevok, je
obdobím dôchodkového poistenia, pretože takáto doba služby nezaložila (nemohla založiť) nárok na
priznanie výsluhového dôchodku, ak poistencovi bol priznaný príspevok, ktorý sa len považuje za
výsluhový dôchodok, a to aj v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení
zákona č. 310/2006 Z.z. Hrubé zárobky dosiahnuté počas doby služby, ktorá je obdobím dôchodkového
poistenia, sú osobnými vymeriavacimi základmi podľa ustanovenia § 257 zákona č. 461/2003 Z.z. a
podľa právneho názoru NS SR vyjadreného napríklad v rozsudku č. 7So/11/2011 z 28. septembra 2011,
podľa ktorého „je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené
na účely výsluhového príspevku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky“, tiež právneho názoru NS SR
vyjadreného v rozsudku č. 9So/159/2011 z 31. októbra 2012.

Aj poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú
dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení
zohľadniť dobu služby zaradenú do I. a/alebo II. kategórie funkcií v súlade s ustanovením § 274 zákona č.
461/2003 Z.z. a ustáleným právnym názorom NS SR vyjadreným napríklad v rozsudku č. 9So/138/2011
z 22. augusta 2012: „Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých
poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v
systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení
v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o
spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,
získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok do výške, akoby celkovo boli
poistení len po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto
postup nad akúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba
poistenia iba vo všeobecnom systéme“, aj keď takáto doba služby bola poistencovi zhodnotená v inom
systéme sociálneho zabezpečenia, nebolo v ňom však zohľadnené zaradenie doby služby do I. a/alebo
II. kategórie funkcií. Pretože súčasťou hodnotenia doby služby sú aj príjmy dosiahnuté počas doby
služby, z týchto je potrebné vychádzať pre určenie osobných vymeriavacích základov.

Po zohľadnení doby služby a osobných vymeriavacích základov dosiahnutých počas služby na vznik
nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych
predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť v súlade s článkom 33 ods
2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128) uverejneného v Zbierke
zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), a to podľa zovšeobecneného právneho názoru
NS SR uvedeného v rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ak bol poistencovi priznaný príspevok, a
tiež podľa právneho názoru NS SR vyjadreného v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22. augusta 2012, ak
bol poistencovi priznaný výsluhový dôchodok, podľa ktorého sa suma dôchodkovej dávky poistenca,
ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže iba krátiť primerane k počtu skončených rokov doby
služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku.

Vzhľadom na skutočnosť, že mám odpracovaných 26 rokov 3 mesiace a 25 dní v službe I. a II. kategórie
funkcií, nárok na vznik dôchodku mi vznikol už v 55. roku fyzického veku a pracoval som až do 2.7.1995,



t.j. 2a pol roka po vzniku nároku na dôchodok, čím by sa mal dôchodok percentuálne nevýšiť. Môj výpočet
výšky dôchodku nezohľadňuje túto skutočnosť.

Aj zhodnotenie doby pre výmeru dôchodku bolo nesprávne vykonané. Do roku 1964 všetka služby vojaka
z povolania bola zatriedená v I. pracovnej kategórií. Preto aj doba prípravy na povolanie pred dovŕšením
18 roku sa musí započítať do I. kategórii. Následne som slúžil aj u bojových útvarov a preto aj táto doba
musí sa mi započítať do I. kategórie.

Z vyššie uvedených dôvodov žiadam o prepočet výšky dôchodku so zreteľom na odpracované obdobie I.
a II. kategórie v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. zákona č. 328/2003 Z.z., zákona č. 461/2003 Z.z., ako aj
ďalších právnych noriem, taktiež prepočítať ročné percentuálne zvyšovanie s ohľadom na odpracované
roky po vzniku nároku na dôchodok.

Zároveň žiadam o vyplatenie finančného rozdielu za obdobie 3 rokov od podania žiadosti.“

III.

1. Odporkyňa v písomnom vyjadrení z 18.09.2014 k obsahu námietok navrhovateľa
uvedených v opravnom prostriedku z 22.07.2014 uviedla:

„Žiadosťou zo dňa 29. mája 2014 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 17. júla
2010.

Podľa § 259 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky
dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa
právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky dôchodkového zabezpečenia,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, ak zákon v znení neskorších predpisov
neustanovuje inak.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov doba služby získaná pred
1. januárom 2000 v I. a II. kategórií funkcií je dobou zamestnania zaradenou do I. a II. pracovnej
kategórie, ak nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení, resp. podľa siedmej časti zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení,
ktoré upravovali sociálne zabezpečenie bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na
starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

Pretože navrhovateľ vykonával zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I.
kategórie funkcií a II. kategórie funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov a získal aspoň 25 rokov doby
zamestnania, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 57. roku veku, t.j. dňa 8. mája 1995.

Z obsahu spisového materiálu, najmä z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia číslo
VÚSZ - 343/32/2013 zo dňa 30. júla 2013 vyplýva, že mu bola od 1. júla 1995 priznaný starobný
dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1. júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok
podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o z mene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej
do I. kategórie funkcií a II. kategórie funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľovi útvarom
sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia určené podľa ustanovení piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.



Na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je
doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 8. mája 1956 do 31. augusta 1982
a od 1. októbra 1982 do 30. júna 1995.

Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok,
za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší
starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21
zákona č. 100/1988 Zb. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v
rozsudku č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným
dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje.“

2. V doplňujúcom vyjadrení z 09.04.2015, reagujúc aj na obsah písomného podania
navrhovateľa z 27.01.2015 odporkyňa uviedla:

„Nárok na starobný dôchodok, zníženie dôchodkového veku vzhľadom na počet rokov služby zaradenej
do I. kategórie funkcií a II. kategórie funkcií a suma starobného dôchodku boli navrhovateľovi útvarom
sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia určené podľa ustanovení piatej
časti zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.

Na určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená preukázaná doba zabezpečenia, ktorou je
doba zamestnania, doba služobného pomeru a náhradná doba od 8. mája 1956 do 31. augusta 1982
a od 1. októbra 1982 do 30. júna 1995.

Poistencovi, ktorému už raz bol priznaný starobný dôchodok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok,
za dobu zabezpečenia zhodnotenú na nárok a určenie sumy starobného dôchodku nárok na ďalší
starobný dôchodok nevznikne. Vznik nároku na starobný dôchodok a jeho priznanie podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21
zákona č. 100/1988 Zb.. Rovnaký právny názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v
rozsudku č. 9So/41/2008 z 29. septembra 2008, podľa ktorého starobný dôchodok priznaný podľa § 132
zákona č. 100/1988 Zb. a vyplácaný Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia je naďalej starobným
dôchodkom a za výsluhový dôchodok sa iba považuje.

Sociálna poisťovňa pri vydávaní napadnutého rozhodnutia mala vedomosť o rozsudkoch uvádzaných
navrhovateľom (tieto sa však na prípad navrhovateľa nevzťahujú). Sociálna poisťovňa pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia postupovala s prihliadnutím na ustálenú judikatúru, ktorá sa na prípad
navrhovateľa vzťahuje.

Naďalej poukazujeme na skutkové a právne dôvody uvedené vo vyjadrení zo dňa 18. septembra 2014 a
žiadame, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2014 ako vecne
správne potvrdil.“

IV.

Súd v konaní podľa tretej hlavy, piatej časti O. s. p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) preskúmal rozhodnutie
odporkyne napadnuté opravným prostriedkom, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne a
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Na základe obsahu dávkového spisu odporkyne súd konštatoval, že obsah preskúmavaného
rozhodnutia odporkyne z 30.06.2014 a jej písomných vyjadrení z 18.09.2014 a 09.04.2015 je v plnom
súlade so skutkovým a právnym stavom preskúmavanej právnej veci.

K obsahu opravného prostriedku súd, právne sa stotožňujúc s hore uvedenými závermi odporkyne
vzťahujúcimi sa na danú právnu vec uvádza:



Je nesporne, že navrhovateľ po získaní najmenej 20-tich rokov služby v I. a II. kategórii funkcií získal
dôchodkový vek dosiahnutím 57. roku veku dňa 08.05.1995, v súlade s ustanovením § 132 ods. 1 zákona
č. 100/1988 Zb.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne, z opravného prostriedku navrhovateľa, ani z iných tvrdení
účastníkov konania a prípadných ďalších dôkazov nevyplýva, že by navrhovateľ po splnení podmienok
pre priznanie nároku na starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 1. júla 1995, vykázal ďalšie doby
dôchodkového poistenia započítateľné podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, resp. podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov platných pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.

Súd k obsahu opravného prostriedku navrhovateľa a k obsahu jeho podania z 27.01.2015 ďalej uvádza,
že platný právny stav vyplývajúci zo zákona o sociálnom poistení a ďalších všeobecne záväzných
predpisov a taktiež judikatúra Najvyššieho súdu SR k právnej problematike starobných dôchodkov
bývalých policajtov a príslušníkov policajného zboru neobsahuje právnu možnosť duplicitného
započítania obdobia dôchodkového poistenia v konaní o nárokoch účastníkov konania podľa zákona o
sociálnom poistení na starobný dôchodok (prípadne predčasný starobný dôchodok), ak ide o obdobie
dôchodkového poistenia, ktoré založilo v minulosti nárok účastníka konania na starobný dôchodok, alebo
výsluhový dôchodok z osobitného systému sociálneho poistenia, tak ako to bolo v prípade navrhovateľa.

Argumentácia navrhovateľa, že v jeho prípade nejde o starobný dôchodok, ale o dôchodok výsluhový
nemá oporu v zákone, a to predovšetkým vzhľadom na nespochybniteľný stav vyplývajúci z obsahu
dávkového spisu odporkyne, podľa ktorého starobný dôchodok bol navrhovateľovi priznaný podľa §
132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, pričom vychádzajúc z ustanovení § 91 zákona
č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a z ustanovení §
125 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov sa navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok iba považuje za výsluhový dôchodok.
Právnym zámerom zákonodarcu pritom v súvislosti s uvedenými zákonnými ustanoveniami nesporne
bolo pojmovo zosúladiť označenie starobných dôchodkov priznaných v kvalifikovanom právnom režime
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov s právnou terminológiou
zákona č. 114/1998 Z.z. a následne zákona č. 328/2002 Z. z. v časti vzťahujúcej sa na výsluhové
dôchodky danej kategórie zamestnancov.

V tejto súvislosti súd konkrétne konštatuje, že z obsahu potvrdenia Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia č. VÚSZ - 343/32/2013 zo dňa 30. júla 2013 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júla 1995
priznaný starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 10/1988 Zb. Pre výmeru dôchodku navrhovateľa
bola zhodnotená doba 38 rokov, 11 mesiacov, 0 dní, t.j. 38 ukončených rokov, z toho v I. kategórii 9
rokov, v II. kategórii 15 rokov a v III. kategórii 14 rokov. Celkovo teda bola pre účely starobného dôchodku
navrhovateľa priznaného podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. zhodnotená doba 38 ukončených rokov
od 08.05.1956 do 31.08.1982 a od 01.10.1982 do 30.06.1995. Skutkový a právny stav veci vzťahujúci
sa na vykázané obdobia dôchodkového poistenia u navrhovateľa podľa hore uvedeného potvrdenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava z 30. júla 2013 korešponduje aj s obsahom
rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku navrhovateľa z 31.07.1995 č. XXXXXXXXXXXXXX/XX a
taktiež s obsahom ďalšieho potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 24.06.2014, ktoré
sú rovnako súčasťou dávkového spisu odporkyne.

Vychádzajúc z hore uvedeného skutkového stavu súd zhodne s obsahom odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli splnené právne podmienky
pre postup odporkyne podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení zákona č.
721/2004 Z.z.), v zmysle ktorého v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004,
o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003. O nárokoch navrhovateľa na starobný dôchodok
totiž už bolo rozhodnuté podľa právneho stavu daného zákonom č. 100/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov. Súd pritom opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ tým, že po priznaní nároku na starobný
dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. nevykázal žiadne ďalšie obdobie dôchodkového poistenia
podľa zákona o sociálnom poistení, nebol preskúmavaným rozhodnutím odporkyne ukrátený na svojich
právach ani z ústavnoprávneho hľadiska vyplývajúceho z článku 29 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého občania majú nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, za ktoré možno považovať
iba také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia, bez ohľadu na to, či poistenie bolo



získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/138/2011 z 22.08.2011).

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav veci súd potvrdil preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q
ods. 2 O. s. p.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O. s. p. s použitím § 250l ods. 2
O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave
prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, pričom odvolanie
musí byť písomné a v takom počte vyhotovení, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.