Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 20S/107/2016 z 5. 12. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 5. decembra 2017, sp. zn. 20S/107/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2016200661.2
Krajský súd Trnava | 20S/107/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2016200661.2 | 2017-12-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., § 25 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok), § 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f70f4c6-f6b9-4269-be8f-c8036ac9d423
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2016200661.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/107/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200661
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200661.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov
JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu Ján Brocka BROCKA,
Svätopeterská 66, Hlohovec, IČO 33 429 707, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária MCL,
s.r.o., Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 103884476/2016 zo dňa
12.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 103884476/2016 zo dňa 12.9.2016
z r u š u j e   a vec mu vracia na ďalšie konanie.

II.   Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia  č.103884476/2016  zo
dňa  12.9.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Trnava  č. 103368578/2016 zo dňa 20.6.2016, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods.
6 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní určený rozdiel  v sume 2 258,01 Eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie január 2008.

2.
Žalobca  namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vo veci vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a zistený skutkový stav je v rozpore s
obsahom administratívneho spisu a nemá v ňom oporu. Nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu
podľa žalobcu spočívalo v tom, že správca dane sa v rozhodnutí rozsiahlym spôsobom zaoberal
skutočnosťami relevantnými pre dodávateľské subjekty žalobcu (EUROCOOP spotrebné družstvo v
likvidácii, GEWEX, s.r.o. a BDL Logistic, s.r.o.) a ku skutočnostiam, ktoré uviedol žalobca, sa buď
nevyjadril, alebo sa vyjadril len okrajovo. Správca dane nespochybnil existenciu dodaného tovaru,
avšak napriek tomu, že vykonal rozsiahle dokazovanie, toto sa uberalo prioritne nesprávnym smerom.
Dodávateľ dodanie tovaru potvrdil, ale správca dane napriek tomu overoval aj subdodávateľa na
predchádzajúcom stupni obchodu, kde vznikli pochybnosti o dodaní, čo však nepatrí do dôkaznej
povinnosti daňového subjektu. Správca dane alebo orgány činné v trestnom konaní musia podľa žalobcu
dokázať, že na predchádzajúcom stupni obchodu bol prípadne spáchaný daňový podvod a daňový
subjekt o ňom vedel. Správca dane, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nepreukázali, že žalobca sa
dopustil nezákonnosti, alebo vedel, resp. mohol vedieť, že dodávateľské subjekty sa dopustili podvodu.
Týmito skutočnosťami a ich vplyvom na odpočet DPH u žalobcu sa správca dane vo svojom rozhodnutí
vôbec nezaoberal. Pokiaľ mala spoločnosť EUROCOOP vytvorený nejaký dodávateľský reťazec, tieto



obchodné aktivity spadajú pod kontrolu spoločnosti EUROCOOP a nie žalobcu, nakoľko predchádzajú
jeho obchodnému vzťahu, a teda prirodzene nemá žalobca na ne dosah. Postup správcu dane ako aj
žalovaného, kedy do podvodného reťazca zahrnuli aj žalobcu, je zjednodušený a nedôsledný. Žalobca
nebol súčasťou žiadneho umelého mechanizmu obchodovania, nakoľko žalobca reálne obchodoval so
spoločnosťou EUROCOOP a o pozadí obchodovania EUROCOOPU, alebo jeho dodávateľov, nemal
a nemohol mať vedomosť. Žalovaný mu nedôvodne vyčítal nepreverenia deklarovaného dodávateľa a
dojednávanie obchodov s p. T., ktorý však bol členom štatutárneho orgánu dodávateľa a ubezpečil o
tom, že má na starosti zastrešovanie obchodnej činnosti dodávateľa. Pokiaľ žalovaný z odovzdávania
finančnej hotovosti šoférom JMK vyvodzoval, že žalobca vedel o tom, že EUROCOOP nie je reálnym
dodávateľom, opomenul, že k takémuto odovzdávaniu hotovosti dochádzalo málokedy a iba na pokyn
dodávateľa, úhrady boli väčšinou vykonávané do rúk p. T. alebo p. T.. Reálnosť vykonaných obchodov
bola preukázaná svedeckými výpoveďami a bola doložená faktúrami ako aj dodacími listami, ktoré
potvrdili existenciu tovaru. Nesprávne právne posúdenie spočívalo v tom, že žalobca v priebehu daňovej
kontroly a následne v priebehu vyrubovacieho konania jednoznačne preukázal splnenie podmienok
nároku na odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH a to dodávateľskými faktúrami, príjemkami k dodanému tovaru, platbami za dodaný tovar a
dôkazmi preukazujúcimi použitie tovaru na zdaniteľné plnenie žalobcu, a to aj viacerými svedeckými
výpoveďami. Správca dane  nikdy nespochybnil reálnosť existencie dodávok bravčového mäsa, ktoré
žalobca spracoval, a ďalej použil na zdaniteľné plnenia. Žalobca teda preukázateľne uniesol dôkazné
bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a správca dane zakladal svoje rozhodnutie na tom, že
podmienkou uplatnenia odpočtu žalobcu je dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť
u iného subjektu, pričom argumentoval aj zneužitím práva v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci C-255/2 Halifax. Žalovaný nesprávne uvádza, že  rozsudok ESD vo veci Halifax treba považovať
za podporný argument nakoľko uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať na prípad žalobcu, keďže
obchodné transakcie, ktoré boli predmetom kontroly, nemali u žalobcu za cieľ získať daňovú výhodu,
pretože žalobca za tovar preukázateľne zaplatil a tiež odviedol príslušnú daň správcovi dane. Nesprávne
právne posúdenie spočíva v tom, že správca dane opiera svoje závery výlučne na kontrolných zisteniach
týkajúcich sa predchádzajúcich stupňov v rámci dodávateľského reťazca, a to bez priamej súvislosti
so žalobcom. Procesné pochybenia správcu dane v priebehu daňového konania spočívali v porušení
zásady materiálnej pravdy, v zmysle ktorej podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku je správca dane povinný
zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní a zisťovať skutočnosti nevyhnutné na
účely správy daní čo najúplnejšie. Správca dane bez akéhokoľvek dôvodu zamietol návrh žalobcu na
vypočutie ďalších svedkov vo vyrubovacom konaní na základe žiadosti zo dňa 23.3.2016. Zamietnutie
uvedenej žiadosti odôvodnil zmeškaním procesnej lehoty stanovenej správcom dane vo výzve na
predloženie dôkazov, v súvislosti s čím žalobca uviedol, že  si je vedomý celkovej dĺžky vyrubovacieho
konania, avšak navrhovaní svedkovia neboli dostupní, resp. boli identifikovaní až v čase odpovede na
uvedenú žiadosť. Argument správcu dane o celkovej dĺžke vyrubovacieho konania neobstojí, keďže je
to správca dane, ktorý vedie dokazovanie a samotný správca dane bol v priebehu daňového konania
povinný  vypočuť uvedené osoby z vlastného podnetu, keďže ich svedecké výpovede mohli dopomôcť
správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Vážnym procesným pochybením bola skutočnosť, že správca
dane vopred neupozornil žalobcu, že dňa 5.5.2014 má byť vykonaný výsluch kľúčového svedka -
podpredsedu predstavenstva spoločnosti EUROCOOP Z. T.. Dôvodom opätovného predvolania Z. T.
podľa prvostupňového rozhodnutia bolo  získanie nových informácií ohľadom obchodov s mäsom od
Prezídia Policajného zboru počas vyrubovacieho konania. Keďže však žalobca v dôsledku pochybenia
správcu dane nevedel, že takýto výsluch sa bude opätovne konať, nemohol svedka vo svetle nových
skutočností priamo konfrontovať, príp. položiť mu doplňujúce otázky. Žalovaný  neuznáva, že v tomto
prípade došlo k porušeniu práva žalobcu dávať svedkom otázky počas ústneho pojednávania, nakoľko
neskôr dňa 6.10.2014 správca dane oboznámil žalobcu s výsledkami šetrenia, aj s výsluchom Z. T.,
čo preukazuje zápisnica č. 9201402/5/4510118/2014, a dňa 14.11.2014 bola vykonaná medzi Z. T. a
žalobcom vzájomná konfrontácia.

3.
Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach vo veci uvádzal, že na základe zistení prvostupňového
orgánu nebol preukázaný vznik práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa
EUROCOOP. Existencia tovaru - bravčového mäsa nebola spochybnená, ale nebolo preukázané,
že fakturovaný tovar bol dodaný dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t.j. družstvom
EUROCOOP. Tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) na základe reálne uskutočnenej dodávky



tovarov v tuzemsku. Žalobca si preto uplatnil právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr v rozpore
s § 49 ods. 1 a 2  písm. a) a § 51 zákona o DPH, teda neoprávnene. Z rozsiahleho šetrenia
vyplýva, že bol vytvorený umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez
akéhokoľvek právneho vedomia a ekonomicko-sociálneho zázemia, vystupujúce v úlohe dodávateľov
pre EUROCOOP za účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku, čoho následným
efektom bolo získanie daňovej výhody pre spoločnosti zapojené do reťazca. Správca dane preukázal, že
fakturačný tok tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na územie SR.
Z výsledkov zistení vyplýva, že česká spoločnosť Jatky Moravský Krumlov, spol. s r.o., Znojemská 390,
672 01 Moravský Krumlov,  ČR, IČ DPH: CZ49437771 (ďalej len „JMK“) mala dodávať bravčové mäso
fakturačne spoločnostiam GEWEX, s.r.o., Kozia 1, 811 03 Bratislava, IČO: 358 136 01 (január, február
2008) - ďalej len „GEWEX“ a BDL Logistik, s.r.o., Antona Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, IČO: 364
273 65 (ex offo výmaz 05.04.2011) - ďalej len „BDL Logistic.“ Spoločnosť GEWEX bola nekontaktná,
nepodávala daňové priznania. Konateľ BDL Logistic nemal žiadnu vedomosť o chode spoločnosti.
Tieto spoločnosti fakturačne deklarovali dodanie sporného tovaru spoločnosti EUROCOOP, ktorá mala
tovar následne dodávať svojim odberateľom vrátane žalobcu. Žalobca tovar prijal a následne dodával
odberateľom S. K., IČO: 226 777 71; U. K., IČO: 175 172 22 a MUDr. G. K., IČO: 320 69006 (ďalej len
„K.“). Spoločnosť JMK v skutočnosti dodávala tovar priamo odberateľom spoločnosti EUROCOOP, teda
aj žalobcovi, resp. aj odberateľom žalobcu K..
Spochybnenie obchodov medzi spoločnosťou EUROCOOP a žalobcom spočívalo aj v tom, že za
spoločnosť EUROCOOP konal podpredseda predstavenstva p. T., hoci podľa výpisu z obchodného
registra nebol na takéto konanie oprávnený a  spoločnosť EUROCCOP nepreukázala, že Z. T.
disponoval s plnou mocou, ktorá ho oprávňovala za spoločnosť  konať a uzatvárať obchody.
Žalovaný odmieta tvrdenie, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, pretože sa vo svojom rozhodnutí jednoznačne vysporiadal so všetkými výpoveďami svedkov,
čestnými vyhláseniami, nespochybnil existenciu a spracovanie mäsa žalobcom, čo  však nič nezmenilo
na reálnych zisteniach správcu dane. Žalobca sa svojou kúpou zúčastňoval na plneniach, ktoré sú
súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a preto tieto skutočnosti nemohli ovplyvniť jeho závery a nebolo
nevyhnutné sa k nim rozsiahlym spôsobom vyjadrovať. Prvostupňový orgán  považoval za podstatné
uviesť zistenia o iných spoločnostiach zapojených v reťazci, a to z dôvodu poukázania na niekoľkoročné
systematické zneužívajúce konanie s cieľom získania daňovej výhody, ktorého priamym účastníkom
bol aj žalobca. Vážnym pochybením zo strany žalobcu bolo to, že si nepreveril svojho dodávateľa
spoločnosť EUROCOOP, za ktorú mal konať predseda U. X., pričom žalobca konal výlučne s p.T.,
ktorý bol podpredseda predstavenstva, a teda neoprávnenou osobou, ktorá nemala právomoc na
podpísanie dodávateľsko-odberateľskej zmluvy. Rovnako nebol oprávnený konať za túto spoločnosť
ani p. T.. Vo vzťahu k odberateľom - K. sa vyjadril, že s nikým z nich nikdy nehovoril a p. K. tovar
vždy objednal u T., finančnú hotovosť odovzdával okrem iných aj šoférom spoločnosti JMK a sám sa
vyjadril v tom zmysle, že vedel, že peniaze boli pre JMK, avšak jemu postačovalo, že dostal faktúru
od deklarovaného dodávateľa EUROCOOP. Ďalším pochybením žalobcu bolo aj to, že si nepreveril
registráciu EUROCOOP v období januára až december 2008 na príslušnej Regionálnej veterinárnej
a potravinovej správe podľa § 40 zákona č. 39/ 2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Žalovaný
konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že spoločnosť EUROCOOP nenadobudla sporný
tovar od dodávateľských subdodávateľov GEWEX s.r.o. a BDL Logistic, keďže spoločnosť EUROCOOP
tovar nenadobudla, sporné faktúry nie sú faktúry za reálne uskutočnené dodávky tovarov v tuzemsku
vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH, na základe vzniku daňovej povinnosti deklarovaným
dodávateľom EUROCCOP. Žalovaný  zdôrazňoval, že pri posudzovaní nároku na odpočítanie DPH
musí mať skutočný stav  prednosť pred stavom formálnym. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je
základnou podmienkou na uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľný obchod v zmysle
faktúry nie je uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako
aj preukazovanie zaplatenia súm na faktúre, príp. predloženie ďalších dokladov, nie sú predpokladom
na odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Žalobca nepredložil dostatočné dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia, a teda neuniesol dôkazné bremeno. V danom prípade existovalo aj
množstvo nejasností a rozporností vo vyjadrení zúčastnených osôb vo vzťahu k odovzdávaniu hotovosti
šoférom spoločnosti JMK. Dňa 19.7.2012 žalobca uviedol, že za spoločnosť EUROCOOP preberal
hotovosť p. T., pričom 6.10.2014 už konštatoval, že platby boli dávané šoférom JMK  v hotovosti,
alebo aj p. T. alebo J. T. v hotovosti, pričom p. T. dňa 5.5.2014 sa vyjadril v tom zmysle, že
žalobca odovzdal peniaze šoférovi JMK za mäso, ktoré mu bolo dodané z tejto spoločnosti, teda
nie spoločnosťou EUROCOOP. V zmysle uvedených tvrdení nie je možné jednoznačne ustáliť, že k
odovzdaniu hotovosti šoférom JMK dochádzalo iba málokedy, ako tvrdí žalobca. Išlo pritom o vysoké



sumy a potvrdenie od šoféra nikdy nebolo vystavené a vyjadril sa, že vedel, že peniaze boli pre JMK.
Jemu postačovalo dostať faktúry od deklarovaného dodávateľa. Neobstojí teda tvrdenie, že hotovosť
v značne vysokých čiastkach bola odovzdávaná šoférom na pokyn dodávateľa a že dochádzalo k
takémuto odovzdaniu iba málokedy, a to bez akýchkoľvek záruk o zaplatení pre žalobcu. Žalovaný ďalej
uviedol, že nemôže súhlasiť ani s tvrdením, že správca dane opiera svoje závery výlučne na kontrolných
zisteniach týkajúcich sa predchádzajúcich stupňov v rámci dodávateľského reťazca a to bez priamej
súvislosti so žalobcom. Podľa žalovaného  žalobca bol priamym účastníkom reťazca, v rámci ktorého
dochádzalo k podvodnému konaniu, preto je irelevantné aj konštatovanie o nesprávnej interpretácii
ustanovenia zákona o DPH, ktoré nemôžu byť na ujmu žalobcu, čo má zakladať dostatočné dôvody
na zrušenie rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného. V danej súvislosti
je neopodstatnené poukazovanie  na rozsudok NS SR 3Sžf 1/2010, ktoré závery aplikuje žalobca
vo svojom odvolaní, pričom tieto závery nie sú aplikovateľné na tento prípad. Pokiaľ ide o zásadu
materiálnej pravdy, na základe ktorej porušenia prvostupňový orgán sa mal dopustiť  zamietnutím návrhu
žalobcu na vypočutie ďalších svedkov, a to G. U. a T. Y., žalovaný konštatuje, že  je na zvážení
správcu dane, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom doplní dokazovanie a akú hodnovernosť a dôkaznú
silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajú z reálneho dokazovania. Prvostupňový orgán vyzval listom
zo dňa 19.11.2015 žalobcu, aby navrhol svedkov, ktorých potrebuje vypočuť, v doručenej odpovedi
žalobca žiadnych svedkov nenavrhol, správca dane vypočul všetkých svedkov, ktorí boli navrhnutí,
ďalšiemu návrhu na vypočutie svedkov nevyhovel, pretože výsluch navrhnutých svedkov nepovažoval
za potrebné, nakoľko čestnými vyhláseniami G. U. a Ing. T. Y. neboli preukázané také skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali záver o potrebe vypočutia týchto svedkýň. Ing. T. Y. v  čestnom vyhlásení
opísala odovzdávanie faktúr, ako aj príjmových dokladov zo strany p. T.. Ing. Y. v predmetnom čestnom
vyhlásení iba konštatuje, že pre žalobcu zabezpečovala účtovné služby od r.1999, spracovala účtovné
doklady, ktoré jej pravidelne boli dodané, odovzdávané vo vzťahu k sporným dodávkam potvrdila, že
jej boli odovzdané na spracovanie faktúry, ako aj príjmové doklady podpísané zo strany p. T. a p. J.
U. a žalobcu. Niektoré úhrady faktúry boli realizované aj bankovým prevodom. Tieto skutočnosti bola
ochotná dosvedčiť aj výsluchom. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že Ing. Y. má kanceláriu vo svojom
súkromnom dome, kde vykonáva účtovnú činnosť aj iným subjektom, na základe čoho je opodstatnené
sa domnievať, že na prevádzke žalobcu sa v kontrolovanom období nezdržiavala. Rovnako žalovaný
konštatoval, že ani čestným vyhlásením manželky G. U. neboli vyvrátené pochybnosti prvostupňového
orgánu, že deklarované obchodné transakcie prebehli v zmysle sporných faktúr, teda že po dôslednom
preskúmaní predložených vyhlásení sa sám žalobca priznáva (uvádza, že prvostupňový orgán, ako
aj žalovaný sa k nim vyjadrili), bolo konštatované, že predmetné čestné vyhlásenia neovplyvňujú jeho
závery, resp. už vykonané vyhodnotenie dôkazov. Pokiaľ ide o procesné pochybenie vo vzťahu k
vypočutiu podpredsedu predstavenstva EUROCOOP p. T., žalovaný skonštatoval, že žalobca sa mohol
s výpoveďou tohto svedka oboznámiť pri vzájomnej konfrontácii, ku ktorej došlo dňa 14.11.2014.

4.
Z prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trnava  č.103368578/2016 zo dňa 20.6.2016  súd
zistil, že správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z.  v znení neskorších predpisov
určil žalobcovi rozdiel dane v sume 2 258,01 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie január 2008. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Daňový úrad Trnava vykonal u platiteľa
dane z pridanej hodnoty H. U. daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2008 bez písomného oznámenia o daňovej kontrole. Zápisnica o začatí daňovej kontroly č.
9200402/5/541682/2012/Pri bola spísaná dňa 25.5.2012. O výsledku daňovej kontroly správca dane
vyhotovil protokol č.  9201402/5/4458967/2013 zo dňa 2.10.2013. Protokol bol spolu s výzvou zaslaný
na vyjadrenie žalobcovi, ktorý mu bol doručený dňa 9.10.2013. Správca dane po ukončení daňovej
kontroly, t.j. deň nasledujúci po doručení  protokolu, začal vyrubovacie konanie. V zmysle § 46 ods. 8
zák. č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov mohol daňový subjekt predložiť písomné vyjadrenie
k protokolu a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej
kontroly, najneskôr do 30 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy s protokolom, t.j. do 21.11.2013.
Žalobca zaslal toto vyjadrenie dňa 18.11.2013.
Predmetom daňovej kontroly boli dodávateľsko-odberateľské faktúry od spoločnosti EUROCOOP
spotrebné družstvo v likvidácii, týkajúce sa dodávok bravčového mäsa pre žalobcu. Podľa zistenia
správcu dane, v skratke, podnikateľské aktivity kontrolovaného daňového subjektu neboli štandardnými
obchodmi, nakoľko bolo preukázané, že fakturačný tok tovaru, keď sa jednalo o komoditu - bravčové
mäso, sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaného na územie Slovenskej
republiky. Tovar - bravčové mäso z Českej republiky, ktoré mal podľa predložených dokladov od subjektu



v reťazci označeného ako „Missing Trader“ a to konkrétne spoločnosť BDL Logistic s.r.o., nadobudnúť
daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, do 4.4.2013 EUROCOOP spotrebné
družstvo, bol na základe zistení získaných počas daňovej kontroly dodávaný z Českej republiky priamo
ďalším slovenským daňovým subjektom, podľa predložených dokladov je to deklarovaný odberateľ
daňového subjektu H. U.. Daňový subjekt EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii sa v žiadnom
z obchodov nechoval ako vlastník tovaru, tovar nenadobudol, následne ho nedodával odberateľovi
uvedenému na jeho odberateľských faktúrach. Všetky skutočnosti poukázali na to, že bol vytvorený
umelý mechanizmus obchodovania, do ktorého boli zapojené osoby bez akéhokoľvek právneho vedomia
a ekonomického sociálneho zázemia, tzv. biele kone, vystupujúce v úlohe dodávateľov tovaru pre
platiteľa EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii  a následne pre kontrolovaný daňový subjekt za
účelom odpočítania dane z tovaru nadobudnutého v tuzemsku. Zo zistení správcu dane teda vyplynulo,
že jediným cieľom deklarovaných plnení, na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov, bolo
získanie daňovej výhody pre odberateľa daňového subjektu EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii,
v tomto prípade H. U..

5.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. 103884476/2016  zo  dňa  12.9.2016
potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že správca dane dostatočným spôsobom vyhodnotil
všetky relevantné dôkazy a vo  veci rozhodol správne, keď žalobca v rozpore s ustanovením § 24
ods. 1 daňového poriadku dostatočne nepreukázal, že pri dodaní tovaru uvedeného na faktúrach
od dodávateľa EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii, v zdaňovacom období január 2008, boli
splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a
§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH. Ďalej žalovaný uviedol, že zdaniteľné obchody neboli reálne
uskutočnené, EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii tovar nenadobudol od svojich dodávateľov
a následne ho teda nemohol dodať odberateľovi - žalobcovi. Ďalej žalovaný uviedol, že fakturačný tok
tovaru sa nezhodoval s reálnym tokom obchodovania s tovarom dodaným na území SR a jediným
cieľom deklarovaných plnení na základe vyhodnotených faktúr a podporných dokladov bolo získanie
daňovej výhody pre odberateľa spoločnosti EUROCOOP - žalobcu. Žalovaný skonštatoval, že zistil
objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti DPH a navyše žalobca sa vo vzťahu
k odberateľom nechoval ako vlastník tovaru, tovar nikdy nenadobudol od spoločnosti EUROCOOP a
následne ho nedodal zmieneným odberateľom.

7.
Krajský súd za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP ) prejednal
vec bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, vrátane
administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

8.
Podľa § 3 daňového poriadku
(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

(4) Správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Z úkonov pri správe daní
sa nesmú zverejňovať obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové záznamy.



(5) Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené
zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

(7) Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti.

(8) Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane.

(9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

(10) Ustanovenia odsekov 1 až 9 sa primerane vzťahujú aj na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky
(ďalej len "finančné riaditeľstvo") a Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"),
ak postupujú podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov. 1)

Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku
(1) Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa §25 daňového poriadku
(1) Každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu
známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby
sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20.

(2) Správca dane je povinný poučiť svedka pred vypočutím o možnosti odoprieť výpoveď, o jeho
povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej
výpovede. 23)Odoprieť výpoveď môže ten, kto by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe
alebo blízkym osobám.

(3) Svedok nesmie byť vypočúvaný o skutočnostiach, ktoré sú utajovanými skutočnosťami 22)alebo
na ktoré sa vzťahuje zákonom uznaná alebo uložená povinnosť mlčanlivosti, iba ak by bol povinnosti
zachovávať tajomstvo alebo mlčanlivosť zbavený príslušným orgánom alebo tým, v záujme koho túto
povinnosť má.



(4) Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a
klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt
alebo jeho zástupcu.

9.
Žalovaný sám pripúšťa určité pochybenie pri vykonaní  dôkazu  výsluchom svedka Z. T. dňa 5.5.2014
bez prítomnosti žalobcu, hoci podľa názoru žalovaného tento procesný nedostatok bol  odstránený tým,
že s výpoveďou  svedka bol žalobca oboznámený dňa 6.10.2014 a okrem toho bol žalobca s týmto
svedkom konfrontovaný počas vykonanej konfrontácie, ku ktorej došlo dňa 14.11.2014.
S týmto tvrdením žalovaného nie je možné súhlasiť, nakoľko právo daňového subjektu byť účastný pri
výpovedi svedka a klásť svedkovi otázky upravené ustanovením § 25 ods. 4 daňového poriadku je
jedným zo základných procesných práv daňového subjektu majúcim spojitosť aj so zásadou súčinnosti
pri správe daní a správca dane je za účelom umožnenia uplatnenia tohto práva povinný o výsluchu
svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Splnenie tejto povinnosti nie je
ponechané na zvážení správcu dane závislom od okolností prípadu, či existencii inej procesnej možnosti
oboznámenia daňového subjektu s obsahom výpovede svedka. Porušením zákonom predpísaného
procesného postupu súčasne dochádza k porušeniu  článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom, týkajúceho sa podľa ustálenej
súdnej praxe a právnej teórie nielen konania súdneho, ale aj konania orgánov verejnej správy.

10.
Je potrebné súčasne poukázať na to, že ani argumentácia žalovaného, že svedok T. nebol
oprávnenou osobou, ktorá mohla konať za EUROCOOP spotrebné družstvo, nezbavuje správny
orgán zodpovednosti za  uvádzané procesné pochybenie, naviac s prihliadnutím na skutočnosť, že
konanie neoprávnenej osoby za obchodný subjekt je vo vzťahu k preverovaniu nároku na uplatnenie
odpočtu DPH bez ďalšieho skutočnosťou nerelevantnou, nakoľko pri preverovaní nároku je dôležitá
reálnosť deklarovaných obchodov, ako to v konečnom dôsledku deklaroval aj správny orgán. Prípadné
prekročenie právomoci Ivana Valášeka, keď konal za EUROCOOP ako podpredseda predstavenstva,
zakladá iba jeho zodpovednosť v oblasti obchodnoprávnych vzťahov s tretími osobami.

11.
Výpoveď tohto svedka v danom prípade predstavuje zásadný dôkaz potrebný nielen na preverenie
dodávateľských vzťahov medzi EUROCOOP a žalobcom, ale aj obchodných vzťahov týkajúcich sa
dodávateľov spoločnosti EUROCOOP (spoločnosť BDL Logistic s.r.o. a GEWEX s.r.o.) a prepravných
služieb vykonaných spoločnosťou JMK.

12.
Naliehavosť a potreba vykonania tohto dôkazu zákonným spôsobom vyplýva zo skutočnosti, že  správca
dane a žalovaný svoje rozhodnutia o vyrubení DPH zdôvodňovali podvodným konaním subdodávateľov
žalobcu, t.j. dodávateľov spoločnosti EUROCOOP, za ktorú vystupoval v prevažnej miere obchodov Z. T.,
ktorý ako svedok mohol vysvetliť a ozrejmiť všetky dôležité otázky vo vzťahu k dodávateľom spoločnosti,
ako aj vo vzťahu k odberateľovi, t.j. žalobcovi. Aby však výpoveď tohto svedka bola relevantná pre  prijaté
závery dokazovania, musí byť vykonaná zákonným spôsobom. Naviac, ak predmetom výsluchu tohto
svedka dňa 5.5.2014 boli  nové skutočnosti, ktoré správca dane získal od orgánov činných v trestnom
konaní.  Ohľadne súvisiacej námietky žalobcu treba konštatovať, že výsluch svedka je iným procesným
inštitútom ako konfrontácia a preto nemožno tieto dva procesné úkony zamieňať, ani ich vzájomne
nahrádzať, keďže konfrontáciu vykonávajú príslušné orgány až potom, ako zistia zásadné rozdiely medzi
výpoveďou  daňového subjektu a výpoveďou svedka. Pokiaľ však výpoveď svedka nebola vykonaná v
súlade so zákonom, dá sa konštatovať, že je právne bezvýznamná, nemožno k nej prihliadať a preto
ani nie je dôvod na vykonanie konfrontácie, nakoľko neexistujú rozpory vo výpovedi daňového subjektu
a svedka.
Procesné pochybenie správneho orgánu v tomto smere nemôže logicky zhojiť ani dodatočné
oboznámenie daňového subjektu s obsahom výpovede svedka. Súčasne má za následok nemožnosť
riadneho  vyhodnotenia ďalších námietok žalobcu, vzhľadom na to, že pre preukázanie tvrdenia, že
žalobca vedel, resp. mohol vedieť, že je súčasťou podvodného reťazca obchodných spoločností, ktorých
jediným cieľom bolo získať daňovú výhodu, je potrebné práve vyhodnotenie výpovede svedka Ivana
Valášeka, ktorý ako osoba konajúca s dodávateľskými spoločnosťami ako aj so žalobcom môže v



spojitosti s ďalšími vykonanými dôkazmi potvrdiť resp. vyvrátiť podozrenie o vedomosti žalobcu o tom, že
v danom prípade išlo subjektom v obchodnom reťazci, ktorého bol súčasťou , o získanie daňovej výhody.

13.
Krajský súd môže prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že sa žalobca  vo vzťahu k prevereniu registrácie
EUROCOOP v zmysle ustanovenia § 40 zák.č.39/2007 Z.z. na príslušnej Regionálnej  veterinárnej a
potravinovej správe správal nedôsledne, keď si túto skutočnosť nepreveril, avšak tento fakt samotný nie
je dôkazom toho, že žalobca mohol vedieť, alebo  vedel, že je súčasťou podvodného dodávateľsko-
odberateľského reťazca.

14.
I keď žalovaný apeluje vo svojom rozhodnutí na povinnú mieru opatrnosti zo strany žalobcu, nemožno
v neprospech tohto účastníka  posudzovať, že si dostatočným spôsobom nepreveril dodávateľov
spoločnosti EUROCOOP, nakoľko daňový subjekt v tomto smere  nedisponuje takými na tento účel
potrebnými  oprávneniami, akými pri výkone svojej činnosti disponuje správca dane.

15.
Táto argumentácia je obsiahnutá aj v právnom názore NS SR č. 3Sžf 1/2011 zo dňa 15.3.2011, v
ktorom je venovaná pozornosť práve otázke rozloženia dôkazného bremena medzi daňovým subjektom
a správcom dane, teda výkladu ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č.511/1992 Zb.. V citovanom rozhodnutí
sa uvádza nasledovné: “ Skutočnosti  vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno
vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových
subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže
z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti možno poukázať
na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03
(Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže
byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia
zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo následnými udalosťami.“ Podporiac svoj názor vyššie uvedeným rozhodnutím má súd za to, že
dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením § 29 ods. 8 zákona č.
511/1992 Zb., ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je
možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré
svojou účasťou nezabezpečoval.

16.
Pokiaľ správca dane a následne žalovaný tvrdia, že žalobca mal vedomosť o tom, že je súčasťou
podvodného obchodného reťazca subjektov, ktorí sa zúčastňovali na obchodovaní s bravčovým mäsom,
tieto tvrdenia musia byť založené na relevantných dôkazoch a nepostačuje len domnienka, že žalobca
mal, resp. mohol vedieť, že je súčasťou tohto reťazca. Skutočnosti, na ktorých je toto tvrdenie správcu
dane (aj žalovaného) postavené, a to, že za spoločnosť EUROCOOP ako dodávateľa žalobcu konala
neoprávnená osoba, že žalobca si nepreveril registráciu tohto dodávateľa v zmysle ustanovenia §
40 zák. č. 39/2007 Z.z., teda či spoločnosť mala oprávnenie obchodovať s bravčovým mäsom, ako
aj skutočnosť, že žalobca nezachoval príslušnú dávku opatrnosti pri preverení toho, či dodávaný
tovar spoločnosť EUROCOOP dostala v súlade so zákonom od svojich dodávateľských subjektov, sú
nepostačujúcimi a závery na ich základe prijaté predčasnými. Najmä ale v konaní daňových orgánov
došlo k už vyššie uvádzanému vážnemu procesnému pochybeniu, keď dôkaz výpoveďou kľúčového
svedka   bol vykonaný v rozpore so zákonom.

17.
Súd z vyššie uvádzaných dôvodov preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm.
e) a písm. g) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere / na zvážení
správneho orgánu súd ponecháva vykonanie výsluchu ďalších žalobcom navrhovaných svedkov -
A. U. a Ing. V. Y./, keď vzhľadom na kompetencie žalovaného ako odvolacieho orgánu pri náprave
pochybení prvostupňového orgánu z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania nepovažoval za potrebné
navrhované zrušenie súvisiaceho rozhodnutia Daňového úradu Trnava zo dňa 20.6.2016.



18.
Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods.1 SSP,
s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods.2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

19.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať  prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.