{"guid": "34a098b4-1044-4431-b57e-7d0bbd8b848a:ca685cf2-dea0-4dfa-93a3-5a9172b2f1e4", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1017201265.3", "spisova_znacka": "2S/176/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/176/2017 z 6. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. augusta 2019, sp. zn. 2S/176/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201265.3", "identifikacne_cislo": "1017201265", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2019-08-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2019/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 zákona č. 162/2019 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2019/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2019/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ca685cf2-dea0-4dfa-93a3-5a9172b2f1e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201265.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201265.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201265.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/176/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201265
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201265.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Motreux &
Partner, s.r.o., so sídlom Šafárikovo nám. č. 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100762362/2017 zo dňa 04.05.2017 a rozhodnutia
Daňového úradu Bratislava č. 100234579/2017/9104402/ŠebM zo dňa 08.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č. 100762362/2017 zo dňa 04.05.2017 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
č. 100234579/2017/9104402/ŠebM zo dňa 08.02.2017, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods.
5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty
(žalobca) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 v sume XX.XXX,XX €,
keď nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a vyrubil daň z pridanej
hodnoty' v sume XX.XXX,XX €.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že  v Protokole z daňovej kontroly
spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. číslo 100360613/2017 zo dňa 27.02.2017
za zdaňovacie obdobie december 2015, ktorý bol odvolaciemu orgánu predložený spolu so spisom
kontrolovaného daňového subjektu Mortreux & Partner, s.r.o. -  Daňový úrad Banská Bystrica, ktorý
daňovú kontrolu vykonával, opakovane uvádzal, že všetky doklady, ktoré požadoval od spoločnosti
INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. predložiť, mu predložené neboli, takže vôbec nie je
zrejmé, či doklady, o ktorých odvolávajúci sa tvrdil, že si ich mal správca dane vyžiadať od Daňového
úradu Banská Bystrica, boli na tomto daňovom úrade predložené. Daňový subjekt INTERNATIONAL
NETWORK GROUP, s,r.o, mal zákonnú povinnosť na výzvu správcu dane predložiť požadované doklady
a dôkazy, v prípade ak doklady už predložil miestne príslušnému správcovi dane (čo však vôbec nie
je zrejmé), postačovalo predloženie fotokópií predmetných dokladov (keďže Daňový úrad Bratislava
nikdy nežiadal predloženie originálov dokladov), pripadne označenie iných dokladov, ktoré si má Daňový
úrad Bratislava zapožičať od Daňového úradu Banská Bystrica; daňový subjekt INTERNATIONAL
NETWORK GROUP, s.r.o. takto neučinil a svoju zákonnú povinnosť si nesplnil.
3. Podľa žalovaného predložená fotokniha ako dôkaz v žiadnom smere nepreukázala reálne dodanie
reklamných služieb v takom rozsahu, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt. V predloženom



Dodatku č, 1 zo dňa 02.12.2015 a Prílohe č. 1 k Zmluve o spolupráci, ktorú daňový subjekt spolu
s Dodatkom predložil, je zadefinovaná iba dohoda o poskytnutí verejnej prezentácie reklamného
spotu na reklamných LED veľkoplošných obrazovkách. Uvádza sa iba miesto, kde je umiestnená
veľkoplošná LED obrazovka (päť miest v Bratislave), na ktorej mala prebiehať prezentácia loga a mena
kontrolovaného daňového subjektu Monreux & Partner, s.r.o, a obdobie, v akom sa má táto prezentácia
uskutočniť (december 2015). V Dodatku č. 1 a v Prílohe č. 1 nebolo určené a teda vôbec nebolo
zrejmé, v akom rozsahu sa daná prezentácia mala uskutočniť, t. j. frekvencia zobrazenia, garantovaný
počet zobrazení spolu, cena za jedno zobrazenie spotu, cena za výrobu alebo úpravu spotu, ktorý mal
byť odvysielaný na uvedených obrazovkách, pričom nebolo uvedené a známe, kto je majiteľom týchto
LED obrazoviek, ani kto je autorom reklamného spotu. Daňovým subjektom predložená fotokniha ako
ťažiskový dôkaz bolo de facto šesť fotografií LED obrazoviek formátu A4, ktoré vyobrazujú názov a logo
spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o,, pri každej fotografii je uvedené nieslo umiestnenia LED obrazovky
(v Inchebe (Aupark), na Trnavskom mýte (Istropolis), Námestí SNP, Poluse, Dostojevského rade(Nová
scéna) a na Miletičovej ulici). Nebolo zrejmé z akého dôvodu kontrolovaný daňový subjekt správcovi
dane predložil fotografiu LED obrazovky umiestnenej na Miletičovej ulici, keď v predmetnej opravenej
faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 30.12,2015 nebolo miesto umiestnenia - obrazovka na Miletičovej ul.
uvedená, Miletičova ui. nie je uvedená ani v Dodatku č. 1, ani v Prílohe č.l, kde sú uvedené iba miesta
v Inchebe, na Trnavskom myte, Námestí SNP, Poluse a Dostojevského rade. Z uvedených šiestich
fotografií (z ktorých sa jedna vôbec netýka fakturovaného plnenia) nie je zrejmá základná skutočnosť,
a to, v akom období boli názov a logo spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o. na LED obrazovkách
zobrazené. Uvedené fotografie vypovedajú iba o tom, že v čase ich zhotovenia, ktorý nie je zrejmý (z
fotografií nie je zrejmý ani čas. ani dátum zhotovenia), na danom mieste skutočne LED obrazovka v
daný moment zobrazovala názov a logo spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o. Tieto fotografie nemajú
žiadnu vypovedaniu schopnosť vo vzťahu k preukázaniu fakturovaných služieb za zdaňovacie obdobie
december 2015, nepreukazujú, v akom čase a v akom rozsahu sa daná prezentácia mala uskutočniť a
neodôvodňujú oprávnenosť vystavenia faktúry číslo 201512084 zo dňa 31.12.2015 v sume 132.000,00
€ deklarovaným dodávateľom tvchto služieb INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o.
4. Konateľ kontrolovaného daňového subjektu v zápisnici 103935829/2016/9104402/Mats zo dňa
20.09.2016 tvrdil, že LED obrazovky patria spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o..
reklamné služby poskytol priamo p. W. (konateľ spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK GROUP,
s.rľo.). ktorý mal niekoho, kto pripravil reklamný spot. Uvedené skutočnosti sa šetrením nepreukázali, p.
Mičunek sa v svedeckej výpovedi vyjadril, že reklamné služby pre Mortreux & Partner, s.r.o. nezabezpečil
sám, ale boli zabezpečené dodávateľsky, pričom konkrétneho dodávateľa nikdy neuviedol, žiadne
doklady k tomuto obchodu nepredložil a ani výrobca reklamného spotu preukázaný nebol. Podľa
súpisu hmotného majetku, predloženého k daňovej kontrole vykonanej Daňovým úradom Banská
Bystrica za december 2015 v spoločnosti INTERNATIONAL NETW ORK GROUP, s.r.o., spoločnosť
INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. žiadne LED obrazovky nevlastní a v majetku má evidované
iba tri motorové vozidlá. Zo všetkých vyššie uvedených skutočnosti, posúdených vo vzájomných
súvislostiach podľa žalovaného vyplývalo, že nebolo preukázané, že sa verejná prezentácia reklamného
spotu spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o. na predmetných LED obrazovkách v rozsahu uvádzanom
odvolávajúcim sa počas mesiaca december 2015 uskutočnila a že túto prezentáciu dodala spoločnosť
INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. V zmysle § 24 Daňového poriadku je dôkazné bremeno
na daňovom subjekte, keďže práve daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a skutočnosti, na
preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane. Správca dane nepožadoval od kontrolovaného
subjektu predloženia dokladov a dôkazov, ktoré nie sú obvyklé v bežnom obchodnom styku, ani
nepožadoval, aby preukazoval skutočnosti, na ktoré nemá z hľadiska svojej činnosti dosah, správca
dane iba požadoval preukázanie reálneho dodania fakturovaných reklamných služieb od priameho
bezprostredného dodávateľa, osoby uvedenej na faktúre, spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK
GROUP, s.r.o,, čo však kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal. Správca dane tak nevyžadoval od
kontrolovanej spoločnosti viac, ako požaduje príslušná právna norma (§ 24 daňového poriadku) a
kontrolovaný daňový subjekt si tak nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu príslušná právna úprava ukladá.
5. Z dikcie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si
daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby,
ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. uvedeným na faktúre. Faktúra, vystavená
konkrétnym platiteľom DPH je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľná len vtedy, ak v nej
uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Pre odpočet DPH je rozhodujúce, aby uskutočnenie zdaniteľného
plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náležitosťami,



bolo zároveň reálne materiálne preukázané. To znamená, že platiteľ musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre Žiadna z
týchto skutočností v predmetnom prípade preukázaná nebola. Keďže  vzhľadom na konštrukciu zákona
o DPH dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša daňový subjekt, je len
v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné
prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Daňový subjekt je pri
výkone svojho podnikania povinný postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou a ak vo svojich
obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá lak na seba riziko, že nebude môcť
splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Kontrolovaný daňový subjekt si
zvolil za obchodného partnera spoločnosť INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., ktorá správcovi
dane nepredložila žiadne z požadovaných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a s takto zvoleným
obchodným partnerom nebol pri daňovej kontrole schopný realizáciu deklarovaných prác preukázať, čím
nezvládol dôkazné bremeno. Kontrolovaným daňovým subjektom predloženú fotoknihu odvolávajúcim
považovanú za určujúci dôkaz, správca dane oprávnene nemohol považovať za relevantnú. Správca
dane nepreberá na seba dôkazné bremeno daňového subjektu, ale preveruje skutočnosti deklarované
daňovým subjektom. Tomu je prispôsobený i rozsah a spôsob dokazovania v daňovom konaní. Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, Čo pri správe dani vyšlo najavo: správca dane týmto spôsobom, v
zmysle § 3 daňového poriadku, v predmetnom prípade aj postupoval. Správca dane v priebehu daňovej
kontroly vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov. Čo
vedie k reálnemu a správnemu určeniu daňovej povinnosti, teda aj k uplatneniu práva na odpočítanie
dane daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie december 2015.
II. žaloba a námietky

6. Žalobca vo svojej žalobe kategoricky nesúhlasil s právnym výkladom žalovaného v napadnutom
rozhodnutí na stranách 4-5 a považoval ich za v rozpore s realitou, vzájomne sa prelínajúcimi správnymi-
daňovými konaniami, prvostupňovým riadne ukončeným rozhodnutím o odvolaní, ktoré bolo právoplatne
ukončené a následne neskôr vzkriesené opäť v rámci konania so všetkými dôsledkami nezákonných
postupov daňových úradníkov, ktoré de facto i de iure uzavretý prípad otočili v jeho neprospech. Z
nespravodlivosti urobili spravodlivosť podľa reality v tom čase existujúcej a následne urobili znova do
neba volajúcu „nespravodlivosť“ o niekoľko rokov. Prirodzene poplietli uvedenými konaniami i plynutie
lehôt v merite veci a následne i bezdôvodným rozhodnutím o vyrobení dane, ktoré je predmetom
tejto žaloby. Opätovne nesúhlasil s názorom žalovaného, že doklady predložené DÚ BA za služby
mali byť fakturované len ako prezentácia a sú v rozpore s tvrdeniami p. Tomášom W. konateľom
spol. INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., pretože spoločnosť INTERNATIONAL NETWORK
GROUP, s.r.o. zabezpečovala v tom čase reklamné služby pre viacerých obchodných partnerov - nie
len pre Mortreux & Partner, s.r.o. takže žalobca kategoricky nesúhlasil s názorom p. G. W. konateľom
spol. spoločnosť INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., pretože u neho vo výrokoch došlo
pravdepodobne k zámene obchodných partnerov ! Podľa žalobcu to vôbec nie je pravda, označil to
celé za nezmysel a výmysel. Nesúhlasil s názorom p. G. W.. Správca dane mal dôkladne prešetriť a
vykonať následne dokazovanie, mal opätovne predvolať ešte raz p. G. W. s dopytom či jeho spoločnosť
INTERNATIONAL NETWORK GROUP , s.r.o. v tom čase naozaj zabezpečovala reklamné služby pre
viacerých partnerov, nie len pre spoločnosť Mortreux & Partner, s.r.o., aby takto nevznikla ,ako teraz,
zbytočná pochybnosť a rozpor s realitou“ !

7. Podľa žalobcu dodnes vôbec správca dane t.j. DU BA sa absolútne touto vecou dostatočne nezaoberal
a nepreskúmal reálny stav veci a tobôž si nedôsledne a nedostatočne preštudoval predložené doklady,
ktoré mu boli odovzdané: Zmluvy o spolupráci zo dňa 2.12.2015 - predmet plnenia aj fotokniha s
tým, že  všetko do podrobností je tam uvedené, čo kde a kedy bolo odvysielané, tiež podrobne aj p.
Tomášom W., že jeho spoločnosť INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., čo vykonávala, aké
služby s prezentáciou na LED obrazovkách a Dodatok č. 1 zo dňa 2.12.2015 k Zmluve o spolupráci z
19.11.2015 / ROZPRÁVKOLAND 2015  zápisnica DÚ BA... atď... Uložená sankcia v sume XX.XXX,XX
€ za 12/2015 týmto zničí firmu / fyzicky a právne ju zlikviduje/, sa stáva vadnou z titulu nevymožiteľnosti
uloženej povinnosti, ktorá je nereálna v rozpore s objektívnou realitou s poukazom na § 157 ods. l písm.
a/, písm. b/ Daňového poriadku. Uvedeným konaním správcu dane, jeho formalistickým prístupom v
dokazovaní tak pôvodnom vyrubovacom konaní za rok 12/ 2015 / dovýrubu DPH v rámci ex offo, / a
následne týmto rozhodnutím o výrube dane v sume XX.XXX,XX € za 12/2015 t.j. rozhodnutím Bratislava



č.l00234579/2017/9104402/ŠebM z 8.2.2017 DÚ sa porušili a systematicky porušujú základné práva
a slobody daňového subjektu garantované Ústavou SR a právom EÚ a prebratými záväznými aktmi
Európskej Únie, ktoré sú nadradené pred právom SR, ktoré musia reálne rešpektovať i orgány SR v
svojich konaniach. Správca dane v prvom i druhom stupni nebral vôbec v úvahu zistenia v dokazovaní,
ktoré sú v prospech žalobcu v rámci dožiadaní / najmä na DÚ Košice / a rozhodoval v neprospech
žalobcu čím ho ukrátil na jeho právach a právom chránených záujmov.

III. argumenty žalovaného

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že za účelom preverenia deklarovaných
obchodov, uvedených na tejto faktúre a zmluve, správca dane predvolal na výsluch svedka konateľa
dodávateľa INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., p. G. W., ktorý sa po opakovanom predvolaní
na výsluch dňa 30.05.2016 dostavil, o vykonanom výsluchu svedka bola spísaná zápisnica o
ústnom pojednávaní č. 103231884/2016/2016/9104402/MatS. Kontrolovaný daňový subjekt sa ústneho
pojednávania - vypočutia svedka - nezúčastnil, čím nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky, hoci
bol o plánovanom výsluchu svedka upovedomený, a to upovedomením č. 103074468/2016/9104402/
MatS zo dňa 05.05.2016, ktoré riadne prevzal dňa 10.05.2016. Zamestnanci správcu dane predložili
svedkovi k nahliadnutiu predmetnú faktúru, a požadovali od svedka informácie, či faktúru naozaj
vystavil daňový subjekt INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., čo bolo predmetom plnenia
tejto faktúry, kto konkrétne vykonal tieto služby a miesto uskutočnenia týchto služieb. B. W. sa
vyjadril, že faktúra bola vystavená spoločnosťou INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o., išlo
o reklamnú kampaň ROZPRÁVKOLAND, fakturované služby prebiehali v televízii, bilboardoch a na
predstaveniach, tieto služby boli vykonané subdodávateľsky, žiadneho konkrétneho subdodávateľa
svedok neuviedol. Svedok nepredložil žiadne doklady, ktoré by potvrdzovali jeho tvrdenia o tom, že sa
fakturované zdaniteľné plnenie uskutočnilo, rovnako ako nepreložil žiadne daňové a účtovné doklady,
preukazujúce, ktorý jeho dodávateľ predmetnú prezentáciu obchodného mena spoločnosti Mortreux
& Partner, s.r.o. reálne zabezpečil, resp. vykonal, tvrdil, že požadované doklady predloží dodatočne,
požadované doklady ale dodatočne nepredložil. Vyššie uvedené skutočnosti sú stručnou rekapituláciou
toho, čo je uvedené na str. 4-5 napadnutého rozhodnutia, tieto fakty nie sú v rozpore s realitou,
nejde o prelínajúce sa správno-daňové konania a nie sú tam popletené žiadne lehoty. Žalobcovi boli
poskytnuté všetky zákonné možnosti na vzájomnú konfrontáciu s p. W. a podrobného vyjasnenia si
svojich vzájomných postojov vo veci poskytnutia fakturovaných služieb; pričom žalobca tieto zákonné
možnosti žiadnym spôsobom nevyužil. Správca dane počas daňovej kontroly dvakrát predvolal p.
Tomáša W., a to predvolaním č. 102890901/2016/9104402/MatS zo dňa 07.04.2016 a predvolaním
číslo 103074294/2016/9104402/MatS zo dňa 05.05.2016, obe predvolania boli riadne doručené. Na
základe prvého predvolania sa svedok na daňový úrad nedostavil (splnomocnil JUDr. W. M.), vypovedal
až na základe opakovaného predvolania, pričom ani v jednom termíne sa na daňový úrad na ústne
pojednávanie so svedkom nedostavil kontrolovaný daňový subjekt, napriek tomu, že o vypočutí svedka
bol vždy riadne upovedomený (upovedomenie č. 102891044/2016/9104402/MatS zo dňa 07.04.2016,
ktoré riadne prevzal dňa 11.04.2016 a upovedomením č. 103074468/2016/9104402/MatS zo dňa
05.05.2016, ktoré riadne prevzal dňa 10.05.2016). Žalobca tak počas daňovej kontroly neprejavil žiaden
záujem o svedeckú výpoveď svojho dodávateľa, ani nevyužil svoje zákonné právo v zmysle § 45 ods. 1
písm. e) Daňového poriadku klásť svedkovi pri ústnom pojednávaní otázky a bol v tomto smere absolútne
procesné pasívny.
9. Neobstojí ani námietka žalobcu, že konateľ dodávateľa INTERNATIONAL NETWORK GROUP,
s.r.o. p. W. si vo svojej výpovedi zamenil obchodných partnerov, keďže zabezpečoval reklamné
služby pre viaceré spoločnosti. V oboch doručených predvolaniach na výsluch svedka (číslo
102890901/2016/9104402/MatS zo dňa07.04.2016 a číslo 103074294/2016/9104402/MatS zo dňa
05.05.2016) je totiž jasne a jednoznačne uvedené, že svedok p. W. bude vypočutý v súvislosti s výkonom
daňovej kontroly v spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o. a je povinný si so sebou priniesť všetky
doklady a dôkazy, preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného obchodu v decembri 2015 so spoločnosťou
Mortreux & Partner, s.r.o.; svedok bol teda opakovane dopredu presne informovaný, že jeho výpoveď
sa bude týkať výhradne obchodov so spoločnosťou Mortreux & Partner, s.r.o. a žiadnej inej spoločnosti.
Obsah zmluvy a dodatku je uvedený na str. 4, 5 a 7 napadnutého rozhodnutia a na stranách 9, 10,
12 a 13 sú predložená zmluva a dodatok aj detailne vyhodnotené s prijatým záverom, že Dodatok č.
1 zo dňa 02.12.2015, ktorým bol kompletne zmenený predmet fakturovaného plnenia (cena plnenia
pritom zostala nezmenená), bol kontrolovaným daňovým subjektom predložený účelovo, po polroku



od začatia výkonu kontroly, keď už bolo celkom zrejmé, že daňový subjekt ani jeho dodávateľ nie sú
schopní reálne preukázať uskutočnenie fakturovaného plnenia v zmysle zmluvy - reklamné služby v
rámci akcie ROZPRÁVKOLAND 2015, a to odvysielanie spotov v RTVS, prezentácia na billboardoch,
LED obrazovkách na pódiu pred podujatím, vydanie plagátov a letákov. Fotokniha ako kľúčový dôkaz
bola žalovaným podrobne vyhodnotená na str. 13 a 14 napadnutého rozhodnutia s prijatým záverom,
že predložená fotokniha ako dôkaz v žiadnom smere nepreukazuje reálne dodanie reklamných služieb
v takom rozsahu, ako to deklaruje žalobca. Celá fotokniha je de facto šesť fotografií LED obrazoviek
formátu A4, ktoré vyobrazujú názov a logo spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o., pri každej fotografii
je uvedené mesto umiestnenia LED obrazovky. Z fotografií nie je zrejmá základná skutočnosť, a
to, v akom období boli názov a logo spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o. na LED obrazovkách
zobrazené. Uvedené fotografie vypovedajú iba o tom, že v čase ich zhotovenia, ktorý nie je zrejmý (z
fotografií nie je zrejmý ani čas, ani dátum zhotovenia), na danom mieste skutočne LED obrazovka v
daný moment zobrazovala názov a logo spoločnosti Mortreux & Partner, s.r.o. Tieto fotografie nemajú
žiadnu vypovedaciu schopnosť vo vzťahu k preukázaniu fakturovaných služieb za zdaňovacie obdobie
december 2015, nepreukazujú, v akom čase a v akom rozsahu sa daná prezentácia mala uskutočniť
a neodôvodňujú oprávnenosť vystavenia faktúry číslo 201512084 zo dňa 31.12.2015 v sume XXX.
XXX,XX € deklarovaným dodávateľom týchto služieb INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o.

10. Správca dane bral do úvahy všetky doklady a dôkazy zistené v daňovom konaní a žalobcom
uvádzaná odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Košice je v prejednávanej veci celkom irelevantná.
Správca dane dožiadaním číslo 102890536/2016/9104402/Mats zo dňa 07.04.2016, zaslaným na
Daňový úrad Košice, preveroval faktúru, ktorú vystavil kontrolovaný daňový subjekt (žalobca) pre
odberateľa KOD s.r.o., základ dane XX XXX,XX eur, DPH X XXX,XX eura, faktúra bola vystavená za
úpravu priestorov mesiaci 12/2015 podľa dodacieho listu. Preverením predmetnej faktúry Daňovým
úradom Košice na základe predložených dokladov odberateľa nebolo zistené porušenie ustanovení
zákona o DPH. Je celkom zrejmé, že správca dane vzal na vedomie túto zistenú skutočnosť,
ktorá je v prospech žalobcu, ktorá ale žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom sporu, ktorým
je dodanie reklamných služieb od spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. na
akcii ROZPRÁVKOLAND. Žalovaný neporušil žalobcom citované ustanovenia Daňového poriadku,
postupoval podľa všeobecne záväzných právnych predpisov v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom,
hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Rovnako správca dane postupoval
v zmysle § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, keď dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nebol pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Ako dôkaz
správca dane použil všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre
správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

III. verejné vyhlásenie rozsudku

11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo
veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 07.08.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods.
4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že
ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

IV. Relevantné právne predpisy

12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu



jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

13. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je
zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených
na daňovom konaní.

14. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý
je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že
účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia
odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový
orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v
daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné
zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti
daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

15. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

16. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo
vybratie dane.

17. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

18. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm.
a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať
požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej
kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske
operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme
vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k
nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného
daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom
(písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov
kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k
softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).

19. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej
kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu
daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované
účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných
na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane
daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je
povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s
ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia
o daňovej kontrole.

20. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý
obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je



daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume,
ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú
si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému
daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon
neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej
doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a
označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak
je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa
daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na
vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie
daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného
predpisu.

21. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm.
a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

22. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie
dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je
povinný podávať podľa osobitných predpisov  (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť
a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

23. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

24. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

26. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k
priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

27. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak
je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru
nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

28. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

29. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri



ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v
tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

31. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo
úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie.

32. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 100762362/2017
zo dňa 04.05.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu č. 100234579/2017/9104402/
ŠebM zo dňa 08.02.2017. Daňový úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 a
6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 v sume XX.XXX,XX €, keď nepriznal nadmerný
odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX € a vyrubil daň z pridanej hodnoty' v sume
XX.XXX,XX €. Rámcovo je možné vymedziť, že odvolací orgán konštatoval vecnú správnosť rozhodnutia
správcu dane, ktorý po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal
reálne dodanie fakturovaných reklamných služieb od priameho bezprostredného dodávateľa, osoby
uvedenej na faktúre, spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. Správca dane predložené
doklady nepovažoval za hodnoverný a dostatočný dôkaz vecného preukázania uskutočnenia obchodnej
transakcii.

33. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú
hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou
je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j.
uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH.
Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú
zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre
nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov
na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení,
či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať,
od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal,
pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli
dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené
dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle
zákona č. 222/2004 Z. z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry,
musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou
uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje
aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014,
8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa
ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového
subjektu.



34. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na
uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a
služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu
a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový
subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia
preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného
plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou
podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia.
Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č.
222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového
subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov
a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

35. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci  sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je
na daňovom subjekte   (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona
č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu,
ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena,
v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového
subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v
podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“.
Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia,
má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.
Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov
uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods.
1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel
iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/
alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť,
ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

36. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie,
aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo
iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že
stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04,
C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci     C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie
je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na
daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68;
Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa  21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25).
Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená
pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva
na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel
a Recolta Recycling, bod 61).  Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od



zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli
poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-
ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11
Mahagében kft. a Pétér Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného
styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny
orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť
napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú,
pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady
obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo
dňa 17.1.2013).

37. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou
participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj
vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru
platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční,
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby
preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne
požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom
bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce
súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie.
Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak
sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o
existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický
účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho
zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne
orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu
(svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp.
odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má
okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov
rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní
deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný
tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil.

38. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového
subjektu Martreux & Partner, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie december 2015.
O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 104439364/2016/9104402/Šebm zo dňa
09.12.2016. Žalobca si uplatnil nadmerný odpočet na základe dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX
zo dňa 31.12.2015 v sume XXX.XXX €. Deklarovaným dodávateľom služieb bola spoločnosť
INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. Okrem dodávateľskej faktúry žalobca dodatočne predložil
správcovi dane aj Zmluvu o spolupráci zo dňa 19.11.2015, uzatvorenej s dodávateľom INTERNATIONAL
NETWORK GROUP, s.r.o. Dňa 21.09.2016 bol správcovi dane predložený Dodatok č. 1 zo dňa
02.12.2015 k Zmluve o spolupráci zo dňa 19.11.2015, prílohu k Dodatku a fotoknihu.

39. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd
poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia
správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených
na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok
bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového
subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť
uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď
pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie
daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže
vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na



zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani
doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie
práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo
tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov
preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom
subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti
opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených.
Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom
však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.

40. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného
bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia
citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké
skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí
napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a
zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné dodatočne predložené doklady daňovým
subjektom, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z dôkazov založených v administratívnom
spise však vyplýva, že zo strany spoločnosti INTERNATIONAL NETWORK GROUP, s.r.o. nedošlo k
reálnemu dodaniu deklarovanej služby - v rámci akcie ROZPRÁVKOLAND 2015, a to odvysielanie
spotov v RTVS, prezentácia na billboardoch, LED obrazovkách na pódiu pred podujatím, vydanie
plagátov a letákov. Reálne dodanie služby nevedel preukázať ani konateľ dodávateľa p. G.k, ktorý
vo svojej výpovedi na ústnom pojednávaní dňa 30.05.2016 v postavení svedka síce potvrdil dodanie
fakturovaných služieb, malo ísť o služby vykonané subdodávateľsky od nekonkretizovaných subjektov,
doklady dodatočne nepredložil a teda svedok nedokázal svoje tvrdenie podložiť žiadnymi dôkazmi.
Neobstála pritom námietka žalobcu, že menovaný ako konateľ dodávateľa si zamenil vo svojej výpovedi
obchodných partnerov. Správca dane ako aj žalovaný správne postupovali, keď súpis predložených
dokladov vyhodnotili ako nedostatočný na preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného plnenia.
Podľa správneho súdu žalobca nepreukázal, že zo strany dodávateľa bolo uskutočnené dodanie
predmetného tovaru v zmysle § 8 zákona o DPH, preto nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona
o DPH a následne odberateľovi uvedenom na faktúre (odvolávajúci sa) nevzniklo právo na odpočítanie
dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.

41. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne
dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom
rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje
všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so
všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy
aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd
k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a
preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0                   (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní  od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach                            (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440



SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99ccd58d-3024-4af2-aaaa-770eab91e519"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}