Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/202/2014 z 18. 8. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. augusta 2014, sp. zn. 11CoP/202/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1110243868.4 Krajský súd Bratislava | 11CoP/202/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1110243868.4 | 2014-08-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2833338b-da78-4e89-8042-76d4d2f0fa6f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1110243868.4 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/202/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110243868
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110243868.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave vo veci nariadenia návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu: T. Š.,
A.. XX.XX.XXXX Y. Y. Š., A.. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, deti rodičov: matka - O.Y. Š., W. F., Y.. M. XX/XX, Slovenská
H., zast. JUDr. Danielou Suchánkovou, advokátkou, AK Piešťany, M. Waltariho 7, a otec - G.. F. Š., W.
Q. F. XXXX/XX, Č., Č. H., zast. splnomocneným zástupcom Ľubošom Paterom, bytom Bělěč, Dukelská
33, Česká republika, o návrat maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie matky proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2P 28/2010-1057, zo dňa 18.02.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že návrh otca na nariadenie návratu maloletých detí
do krajiny obvyklého pobytu sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil návrat maloletých detí Š.: T., A.. XX.XX.XXXX Y.
Y., A.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu do Č. H.. Matke maloletých detí nariadil, aby maloleté
deti vrátila do Č. H. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Ak matka maloletých detí v súlade s týmto
výrokom maloleté deti na územie Č. H. nevráti, je otec maloletých detí oprávnený po uplynutí tejto
lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich vrátenia do miesta obvyklého pobytu do Č. H.. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 1, 3, 12, 13, 19 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v
Haagu 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. 119/01 Z.z.
( ďalej len Dohovor ), § 2 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl.
11 ods. 4 Nariadenia Rady ES č. 2201/03 z 27.11.2003. Súd prvého stupňa mal preukázané, že deti
boli dňa 11.10.2010 neoprávnene premiestnené na Slovensko, keď obvyklým pobytom detí bola Č. H..
Súd prvého stupňa konštatoval, že situácia medzi rodičmi je skutočne nepriaznivá, rodičia spolu riadne
a dobre nekomunikujú, vzťahy medzi nimi sú vážne a zjavne už veľmi dlho rozvrátené a konfliktné, celá
napätá rodinná situácia už niekoľko rokov trvajúca ich vzájomné vzťahy ešte viac zhoršuje, eskaluje
do emočných extrémnych reakcií, ktorých svedkom sú deti a bol počas jednotlivých pojednávaní aj
súd prvého stupňa. Takáto situácia nepriaznivo vplýva na maloleté deti, ktoré sú citovo naviazané na
matku, preto nie je možné spoločné bývanie rodičov v jednej domácnosti a v takomto prípade existenciu
ohrozenia maloletých detí nemožno vylúčiť. Súd prvého stupňa preto skúmal, či boli zabezpečené
primeraná opatrenia na ochranu detí po ich návrate v zmysle § 11 ods. 4 Nariadenia. Súd prvého stupňa
mal preukázané, že boli vykonané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany po ich vrátení zo



strany otca. Otec počas konania uvádzal, že uvoľní byt, ktorý majú s matkou v spoločnom nájme, sám sa
presťahuje do bytu na W. J. Č.. XX Q. F., má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu určitú. Súd prvého stupňa
taktiež poukázal na podobnosť prostredia a kultúru v Č. H., pričom mal za to, že matka je spôsobilá nájsť
si v Č. H. zamestnanie a usporiadať svoje pomery. Za primerané opatrenie súd prvého stupňa považoval
skutočnosť, že rodičia majú pozemok, ktorý je otec ochotný predať a získané finančné prostriedky
rozdeliť na polovicu, pričom tieto finančné prostriedky by tak mohla matka použiť na svoje živobytie, kým
si nájde v Č. H. zamestnanie. Súd prvého stupňa považoval uvedené opatrenia za primerané, pričom
tieto skutočnosti počas konania nebolo možné konkrétne zistiť ani garantovať, pretože poskytnutie
pomoci je viazané zo strany jednotlivých Č. štátnych orgánov poznaním konkrétnych údajov týkajúcich
sa danej veci. Súd prvého stupňa vychádzal z najlepšieho záujmu dieťaťa, uviedol, že návrat dieťaťa
do členského štátu jeho obvyklého pobytu neznamená nevyhnutne jeho návrat k opustenému rodiča a
jeho oddelenie od rodiča únoscu, keďže o týchto odlišných otázkach musí rozhodovať príslušný súd do
právomoci ktorého rozhodovanie o týchto otázkach prináleží, pričom tento zohľadní všetky relevantné
skutočnosti. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu otca je možné vyhovieť, pretože nezistil
existenciu žiadneho reálneho vážneho nebezpečenstva, že návrat by obe maloleté deti vystavil fyzickej
alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Primerané opatrenia zo strany
otca považoval za postačujúce.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletých detí, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu
prvého stupňa, žiadala zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa, návrh zamietnuť a priznať trovy konania.
Poukázala na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave, kde odvolací súd nariadil zisťovať
primerané opatrenia na zabezpečenie detí v prípade návratu a zabezpečenie názoru detí. Dokazovanie,
ktoré súd prvého stupňa vykonal bolo neúplné a nesprávne vykonané, nebolo uvedené, čo deti povedali,
účastníci boli oboznámení len s opisom výsluchu. Podľa jej názoru otec nezabezpečil žiadne primerané
opatrenia a konštatovanie súdu o nepriaznivej situácii v rodine vo vzťahu k primeraným opatreniam sa
javia rozporné. Súd neprihliadal na jej opakované námietky a napriek tomu, že poukazoval na najlepší
záujem detí, touto zásadou sa neriadil. Poukázala na pohovor vykonaný s maloletým T. z 13.08.2012,
ktorý uviedol, že sa odmieta vrátiť, taktiež na správu psychologickej poradne z 23.01.2013, kde sa
konštatuje, že zmena prostredia je v rozpore s najlepším záujmom detí. Poukázala na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 6Cdo 1/13 podľa, ktorého nesúhlas dieťaťa môže byť dôvodom pre nenariadenie
návratu. Lehotu 3 dni, ktorú jej súd uložil považovala za necitlivú, pretože za 3 dni nie je možné deti
pripraviť na odchod. Taktiež zdôraznila, že deti sú na Slovensku X roky, otec stále nepracuje, hľadá si
prácu, môže sa on vrátiť na Slovensko, keď tu je jeho celá rodina, otec u rodiny trávi čas s deťmi na
Slovensku. Otec trvá na naplnení Dohovoru, aj keď to nie je v záujme detí. Na pojednávaní uviedla, že
v žiadnom prípade nemala záujem pretrhnúť kontakt detí s otcom, keď deti sa s otcom stretávajú 3 krát
v mesiaci cez víkend, odišla preto, že situácia bola neznesiteľná a najprv sa presťahovala do J. W., tu
však finančne túto situáciu nezvládla, bola nútená sa presťahovať do Piešťan. Nemala inú možnosť,
keď ponúkaný pobyt v azylovom dome odmietla, pretože to pre deti nepovažovala za vhodné. Otec
nezabezpečil žiadne riadne bývanie, ak by sa vrátila nastala by taká istá situácia, ak nie horšia. Otec ju
sklamal, pretože sa snažila vždy mu vyjsť v ústrety, naposledy si svojvoľne predĺžil pobyt detí o jeden
týždeň, oklamal ju a tvrdil jej, že to chceli deti, hoci deti jej hovorili opak. Nájomnú zmluvu, ktorú uzavrel
otec na byt na W. J. považuje za fiktívnu.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že matka a jej advokátka si zamieňajú toto konanie s konaním o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, nebolo preukázané ani týranie, ani fyzické násilie, deťom
v Č. nehrozí žiadne nebezpečenstvo. Pokiaľ ide o zisťovanie názoru detí, maloleté deti nedokážu vec
posúdiť a vyjadriť sa k nej. Nie je pravda, že nepriaznivá situácia v rodine má dopad na deti, keď sú
deti s ním 2 týždne, tak si na matku ani nespomenú. Pohovor s deťmi, ktorý bol vykonaný považoval za
zmanipulovaný, pretože je otázne, aké otázky boli deťom kladené. Uviedol, že v súčasnosti má prácu,
zarába asi XX.XXX,-Kč, na deti platí X.XXX,-Kč mesačne, matka dobre vie aké dostal odstupné, má
úspory, nie je problém zabezpečiť školu, lekára a iné potrebné veci pre deti, keďže Č. H. je civilizovaná
krajina. On označil vzťahy s matkou za dobré, matka mu vychádza v ústrety a vedia sa dohodnúť aj na
scelení víkendov, ak on nemôže cestovať. Správanie sa matky je ovplyvnené okolím a najmä otcom. Ona
na Slovensku nemá žiadne väzby, má tu len rodičov. Žiadal potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ako správne.



Kolízny opatrovník žiadal rozhodnúť v súlade so záujmom maloletých detí. Na výzvu odvolacieho
súdu vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletými deťmi, pričom zistil, že aktuálne prostredie
saturuje ich vývinové a individuálne potreby, nevnímajú ho ako nové prostredie, na ktoré by si zvykali,
rozprávajú o ňom ako o svojom domove. Zmenu pobytu neprijímajú, prostredie pôvodného pobytu v Č. H.
charakterizujú ako „u otca“. Maloletí verbalizovali spokojnosť s týmto prostredím, nadväzujú a rozvíjajú
si vzťahy s kamarátmi, majú veľa aktivít. V pôvodnom prostredí už veľa kamarátov nemajú a posledný,
ktorého poznali sa odsťahoval. Maloletý T. je žiakom 3. ročníka základnej školy, dosahuje výborné
výsledky, maloletý Y. od septembra 2014 bude navštevovať 1. ročník povinnej školskej dochádzky.
Maloletí bezprostredne a bezchybne komunikujú v slovenskom jazyku, maloletý Y. neovláda Č. jazyk, čo
by mu spôsobovalo ťažkosti pri zmene prostredia. Kontakt s otcom deti udržiavajú osobný aj telefonický
a tento rozsah im vyhovuje. Na otázku odvolacieho súdu kolízna opatrovníčka uviedla, že rozhovor s
deťmi v takomto prípade sa vedie tak, že sa navodí najprv situácia, aby sa deti cítili príjemne, hovorí
sa o ich záujmoch, koníčkoch, návšteve školy, či veciach, ktoré ich zaujímajú, deti v žiadnom prípade
neboli manipulované.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal podľa § 214 ods. 1 O.s.p., a
dospel k záveru, že odvolaniu matky je potrebné vyhovieť.

Ako vyplýva z obsahu spisu predmetom konania je nariadenie návratu maloletých detí Š.: T., A..
XX.XX.XXXX Y. Y., A.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu Č. H., ktorého sa domáha otec
detí návrhom z 24.11.2010. Z obsahu spisu taktiež vyplýva, že rodičia maloletých detí sú manželia,
uznesením Okresného súdu F.-Q. z 20.05.2010, č.k. 30Nc 255/08-M87 v spojení s uznesením Krajského
súdu v F., č.k. 28Co 348/10-M235 boli maloleté deti predbežným opatrením odovzdané do starostlivosti
matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí po X.XXX,-Kč mesačne a uznesením toho istého
súdu, č.k. 30Nc 255/08-n162 zo 17.06.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v F. z 30.07.2010, č.k.
28Co 349/10-M432 bol predbežným opatrením upravený styk otca s deťmi, pričom miesto odovzdávania
detí je bydlisko matky ( uznesenie Okresného súdu F.-Q. 30Nc 255/08-813 z 18.10.2010). Dňa
06.08.2008 podala matka detí na Okresný súd F.-Q. návrh na rozvod manželstva, konanie nie je
ukončené. Dňa 25.01.2010 podala matka detí návrh na Okresný súd F.-Q. na udelenie súhlasu na
vysťahovanie detí, konanie nie je skončené.

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí
publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.
z. prijatého v Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25. 10. 1980, ktorý pre
Slovenskú republiku vstúpil v platnosť 01.02.2001 ( ďalej len " Dohovor " ), predmetom tohto dohovoru
je zabezpečiť okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom
zmluvnom štáte.

Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a/ možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.



Podľa čl. 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 17 preambuly Nariadenia Rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003, o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a alebo veciach rodičovských práv a povinností, v prípadoch
neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa má bez odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by
sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z 25.10.1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia,
najmä čl. 11.

Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia nemôže súd odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho
dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany
dieťaťa po jeho návrate.

So závermi súdu prvého stupňa možno súhlasiť len pokiaľ ide o konštatovanie, že obvyklý pobyt v čase
ich premiestnenia na Slovensko v októbri 2010 bola Česká republika.

Pri rozhodovaní o návrate dieťaťa do iného zmluvného štátu je potrebné vychádzať zo starostlivo
zisteného skutkového stavu. Posúdenie návratu detí musí vychádzať z vyjadrení obidvoch účastníkov.
Je potrebné prihliadať na skutočnosť, či od neoprávneného premiestnenia prešlo dlhšie časové obdobie.

Účelom Haagskeho Dohovoru je okamžitý návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, čím
sa sleduje odstránenie nežiaducich následkov na deťoch v prípade neoprávneného premiestnenia.
Článok 13 Dohovoru upravuje prípady, kedy justičný orgán nemusí výnimočne nariadiť návrat dieťaťa
neoprávnene premiestneného do iného zmluvného štátu. Justičný orgán môže tak urobiť aj vtedy, ak
existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak
priviedol do neznesiteľnej situácie. S prihliadnutím na uvedenú skutočnosť odvolací súd skúmal, ako sa
deti adaptovali na nové prostredie a či by návrat predstavoval alebo nepredstavoval vážne riziko pre ich
ďalší vývoj. Uvedené skutočnosti zisťoval odvolací súd prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý vo
veci podal správu aj o rozhovore s maloletými deťmi. Z uvedeného bolo zistené, že deti sa integrovali do
prostredia na Slovensku, keďže sa tu už nachádzajú od októbra 2010. Starší syn s návratom nesúhlasí,
keďže má zabezpečený kontakt s otcom a celková situácia mu takto vyhovuje. Deti sa adaptovali na
školské prostredie aj sociálne prostredie, pričom u mladšieho syna je potrebné poukázať na skutočnosť,
že v čase premiestnenia bol v útlom veku a počas pobytu na Slovensku si vytvoril väzby na tomto území,
český jazyk neovláda. Odlúčenie súrodencov možné nie je. Podľa názoru odvolacieho súdu možno
konštatovať, že starší syn T. je vo veku, kedy možno na jeho názor prihliadnuť a spolu s ostatnými
zisteniami možno konštatovať, že deti sa s žili s prostredím na Slovensku, pričom ich individuálny
záujem je nadradený nad záujmami rodičov a je potrebné ho skúmať v každom štádiu konania. Zo
správy kolízneho opatrovníka, ako aj z jeho prednesu odvolací súd nezistil, že by deťom boli kladené



otázky, ktoré by ich mohli nejakým spôsobom manipulovať. Na námietku otca, že nemožno brať zreteľ
na vyjadrenie detí pre ich vek, odvolací súd neprihliadol, otec sám akceptoval názor detí, keď si predĺžil
pobyt s nimi. Pre posúdenie veci odvolacím súdom, však nebol jediným kritériom vypočutie maloletých
detí, ale aj ďalšie zistenia vykonané súdom prvého stupňa a najmä skutočnosť, že deti sa nachádzajú na
Slovensku od októbra 2010. Odvolací súd po zhodnotení dokazovania vykonaného pred súdom prvého
stupňa a prihliadnuc na odvolacieho námietky matky dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rozhodnutie
súdu prvého stupňa a odvolaniu vyhovieť. Vzhľadom na dĺžku pobytu detí na Slovensku a s poukazom
na vykonané šetrenia by návrat pre deti znamenal nebezpečenstvo vystavenia fyzickej alebo duševnej
ujmy alebo by ich priviedol inak do neznesiteľnej situácie. Zmenu prostredia nedoporučil ani psychológ
v správe z 23.01.2013. Mladší syn neovláda jazyk deti sa zžili s prostredím na Slovensku, matka by mala
v Č. spočiatku neisté postavenie a nemala by prostriedky na živobytie, čo v súhrne by deti priviedlo do
neznesiteľnej situácie. Aj zlé vzťahy medzi rodičmi by situáciu deťom zhoršovali.

Naviac odvolací súd je toho názoru, že ani neboli prijaté účinné opatrenia na zabezpečenie ochrany
detí po návrate do krajiny obvyklého pobytu, keď vzhľadom na konfliktnú situáciu medzi rodičmi má
odvolací súd za to, že primerané opatrenia prezentované otcom sú nedostačujúce, keďže ide len o
jeho prehlásenia a prísľuby. Deti boli matke zverené nariadením predbežného opatrenia, matka v Č. H.
nemá zabezpečené žiadne sociálne postavenie a konštatovanie, že bude predaný pozemok a finančný
obnos z tohto predaja má slúžiť na zabezpečenie matky, kým si upraví svoje pomery v Č. H. nemôže byť
dostačujúcim primeraným opatrením na zabezpečenie detí. Je všeobecne známe, že predaj pozemku a
skutočnosti s tým súvisiace nie sú krátkodobého charakteru, pričom matka potrebuje mať zabezpečené
podmienky pre starostlivosť o deti ihneď. Taktiež prísľub otca, že matka môže vymeniť na ich spoločnom
byte zámok sa javí odvolaciemu súdu, ako nedostatočný, keďže ide o byt v spoločnom nájme, matka
by tak konala protiprávne. Odvolací súd skúmal aj najlepší záujem detí a celkovú rodinnú situáciu. Je
nesporné, že deti boli na základe predbežného opatrenia zverené matke, odlúčiť deti od matky nie je
preto možné a matka nemá v Č. H. vytvorené podmienky pre výchovu detí už len tým, že nemá prácu
a tým prostriedky na živobytie pre deti. Najlepší záujem detí je, aby vyrastali s matkou za zabezpečenia
styku s otcom, čo reálne je upravené súdnymi rozhodnutiami. Deti sú na území Slovenska X roky, mladší
syn mal v čase premiestnenia X roky a je zžitý s prostredím na Slovensku, rozdelenie súrodencov by bolo
v rozpore s záujmom detí. Aj maloletý T. sa za uvedené obdobie integroval do nového prostredia. Zistený
názor detí odvolací súd vyhodnotil a spolu s ostatnými skutočnosťami naň bolo možné prihliadnuť.
Deti prezentovali spokojnosť, dobré výsledky, Slovensko považujú za svoj domov. Deti sa správali
bezprostredne, uvoľnene, manipulácia zistená nebola. Ak by matka deti manipulovala, styk s otcom by
neprebiehal bezproblémovo. Napriek tvrdeniu otca o dobrých vzťahoch je rodinná situácia nepriaznivá,
čo vyplýva z obsahu spisu a najmä rozhodnutí Okresného súdu F.-Q. a nebolo by v najlepšom záujme
detí, aby sa po štyroch rokoch vrátili do takéhoto prostredia. Nepriaznivá rodinná situácia má zlý vplyv
na deti bez akýchkoľvek pochybností. Zlepšenie rodinnej situácie a vzťahov medzi rodičmi nemožno
predpokladať. V súlade so záujmom maloletých detí posudzoval odvolací súd ich citové väzby, ktoré
sú pevnejšie a vrúcnejšie k matke, vývinové potreby a stabilitu prostredia, ktoré sú zabezpečené na
Slovensku - deti sú tu X roky a tento stav im vyhovuje, majú zabezpečený aj kontakt s druhým rodičom, čo
tiež uspokojuje ich potreby a je v ich záujme. Matka ako uviedol aj otec a vyplýva zo spisu je ústretová, v
záujme detí sa vie dohodnúť s druhým rodičom. Nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého
pobytu by nebolo v najlepšom záujme detí. Na námietku otca, že sa konanie o návrate zamieňa s
konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností odvolací súd dopĺňa, že v rámci konania o
návrate vzhľadom na dlhší čas pobytu detí na Slovensku a v najlepšom záujme detí bolo potrebné
skúmať i celkovú rodinnú situáciu detí.

Odvolací súd preto zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p., pretože nariadenie
návratu detí do krajiny obvyklého pobytu nie je po uplynutí dlhšej doby a vzhľadom na ich postoj v ich
najlepšom záujme.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods.
2 O.s.p..



Podľa názoru odvolacieho súdu aj keď dané konanie je konaním návrhovým, je zároveň konaním
starostlivosti súdu o maloleté deti, pri ktorých treba pri rozhodovaní o trovách konania použiť ust. § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.