Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/73/2018 z 25. 9. 2019 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2019, sp. zn. 3Obdo/73/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1112219684.2 Najvyšší súd | 3Obdo/73/2018 | ECLI:SK:NSSR:2019:1112219684.2 | 2019-09-25 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 447 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a10105c4-57b9-4c2e-a4bc-4e71b9c7648f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1112219684.2 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/73/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112219684
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1112219684.2

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: Crocs, Inc., so sídlom 7477 East Dry Creek Parkway,
Niwot Colorado 805 03, Spojené štáty Americké, Id. Nr.: 20051249647, právne zastúpený Saxinger,
Chalupsky & Partner s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02
Bratislava, IČO: 36 857 912, proti žalovanému: YOU HENG, s. r. o., so sídlom Rákosová 15, 821
05 Bratislava, IČO: 44 021 275, právne zastúpený SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r.
o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 47 254 432, o určenie, že colne zaistený tovar je
falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 34CbPv/2/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 17. apríla 2018,
č. k. 2CoPv/3/2017-412, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom z 17. apríla
2018, č. k. 2CoPv/3/2017-421 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej
inštancie“) z 22. marca 2016, č. k. 34CbPv/2/2012-350, ktorým súd prvej inštancie vo výroku I. vzájomný
návrhu odporcu zamietol, vo výroku II. určil, že tovar zaistený žalovanému rozhodnutiami Colného
úradu Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa 7. mája 2012 zn. 9006293/1/975830/2012 a zn.
9006293/1/975838/2012 a rozhodnutím Colného úradu Prešov Stanica colného úradu Bardejov zo dňa
11. mája 2012 zn. 9006293/1/983686/2012, a to 6045 ks letnej obuvi, je falzifikátom a porušuje práva
duševného vlastníctva žalobcu k dizajnu spoločenstva č. 000257001-0001 podľa Nariadenia Rady (ES)
č. 1383/2003 a zákona č. 200/2004 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov a vo výroku III. uložil
žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi trovy konania vo výške 331,50 eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 513,17 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s ust. § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) konštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Súd
prvej inštancie vo svojom rozsudku dospel k záveru, že žalobca je majiteľom dizajnu spoločenstva
č. 000257001-0001, registrovaného Úradom pre harmonizáciu trhu (Office for Harmonization in the
Internal Markei - Trade Marks and Designs), dňa 22. novembra 2004 a čl. 19 bod 1 Nariadenia rady
(ES) č. 6/2002 o dizajnoch spoločenstva (ďalej len „Nariadenie“) stanovuje, že majiteľ zapísaného
dizajnu spoločenstva má výlučné právo využívať ho a zabrániť akejkoľvek tretej strane, ktorá nemá
jeho súhlas aby dizajn využívala, s čim sa stotožnil aj krajský súd, pričom dodal, že podľa čl. 19
bod 2 Nariadenia nezapísaný dizajn spoločenstva udeľuje majiteľovi právo zabrániť vyššie uvedeným
konaním ak napadnuté využívanie vyplýva z kopírovania chráneného dizajnu. Odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že pri porovnávaní jednotlivých dizajnových prvkov obuvi Crocs,
vytvorenej podľa zapísaného dizajnu spoločenstva č. 00257001-0001, so zaistenou obuvou žalovaného,
na základe vyobrazených fotografií existuje zhodnosť, spočívajúca v celkovej koncepcii dizajnu modelov



obuvi žalovaného zhodnej s koncepciou chráneného dizajnu spoločenstva žalobcu a ktorá vyvoláva
riziko zameniteľnosti v očiach informovaného užívateľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu
prvej inštancie podľa, ktorého je pre rozhodnutie vo veci kľúčové posúdenie ako vzhľad porovnávaných
výrobkov pôsobí na takzvaného informovaného užívateľa, pričom pod pojmom informovaný užívateľ
možno chápať osobu, u ktorej sa predpokladá určitý stupeň vedomosti z oblasti vonkajšej úpravy
výrobkov, ktoré už boli sprístupnené verejnosti. Vo vzťahu k nevykonanému znaleckému dokazovaniu
odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na ust. § 127 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“) účinného v čase rozhodovania vo veci, ako aj na ust. § 132 O. s. p.. Vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
určil, že tovar zaistený žalovanému je falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu
k dizajnu spoločenstva. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o
právny návrh žalovaného, ktorým sa domáhal aby súd dizajn spoločenstva č. 000257001-0001 vyhlásil
za vymazaný, že v danom prípade nebol zo strany žalovaného daný naliehavý právny záujem a z
toho dôvodu vzájomný návrh zamietol. Krajský súd v danom prípade prisvedčil tvrdeniu žalovaného,
že právo na podanie žaloby, resp. protinávrhu je zakotvené priamo v zákone, resp. v Nariadení, z
ktorého priamo vyplýva, že sa nejedná o určovaciu žalobu, keďže súd z rozhodnutia o vzájomnom
návrhu neurčuje žiadnu právnu skutočnosť, ale vyhlasuje dizajn za vymazaný. Odvolací súd zhodne so
súdom prvej inštancie má za to, že žalovaný nepreukázal spornosť dizajnu, resp. dôvody zakladajúce
možnosť výmazu registrovaného dizajnu žalobcu v zmysle čl. 25 Nariadenia. V tejto súvislosti odvolací
súd poukázal na čl. 86 Nariadenia v súlade, s ktorým ak sa o žiadnom z dôvodov uvedených v
čl. 25 nezistí, že má dopad na zachovanie dizajnu spoločenstva, súd odmietne návrh. Krajský súd
záverom skonštatoval, nakoľko žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, dostatočne nepreukázal dôvody
na základe, ktorých by mohol súd dizajn registrovaný žalobcom vymazať, bolo potrebné vzájomný návrh
žalovaného zamietnuť a aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 13. augusta 2018 dovolanie, ktorým sa domáhal,
aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prípustnosť dovolania mala byť podľa dovolateľa daná podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., ako
aj podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p..

4. K tvrdenej vade zmätočnosti § 420 písm. f/ C. s. p. žalovaný uviedol, že za nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu považuje skutočnosť, že v rámci odvolacieho konania opomenul aplikáciu čl. 81 a
85 Nariadenia, v dôsledku čoho odvolací súd posudzoval v prvom rade skutočnosť, či zaistená obuv je
falzifikátom a až následne vzájomný návrh žalovaného. Dovolateľ zároveň vytkol odvolaciemu súdu, že
sa nezaoberal podaným vzájomným návrhom a neposudzoval tak spochybnenú platnosť dizajnu, a tým
odňal žalovanému ako strane možnosť uplatňovania jej procesných práv a to konkrétne: právo náležite
sa vyjadrovať, právo na relevantné konanie súdu a právo na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku.

5. K tvrdenej prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. dovolateľ uviedol,
že ako nesprávne právne posúdenie veci možno vyhodnotiť tú skutočnosť, že odvolací súd v rámci
rozhodovania v odvolacom konaní absolútne neaplikoval ustanovenia čl. 81 a 85 Nariadenia. Podľa
názoru žalovaného malo opomenutie predmetných ustanovení Nariadenia za následok, že odvolací
súd rovnako ako súd prvej inštancie posudzoval dizajn ako platný, a to aj napriek tomu, že podaním
vzájomného návrhu žalovaným došlo v súlade s čl. 85 Nariadenia k spochybneniu platnosti dizajnu.
Dovolateľ vytkol odvolaciemu súdu, že primárne sa mal vysporiadať s podaným vzájomným návrhom a
až po vyhodnotení platnosti dizajnu sa mal zaoberať tým, či zaistená obuv žalovaného je falzifikátom a
porušuje práva duševného vlastníctva žalobcu.

6. Žalobca vo vyjadrení z 13. septembra 2018 navrhol dovolanie zamietnuť. K žalovaným namietanej
prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. žalobca uviedol, že tvrdené opomenutie
aplikácie zákonných ustanovení nepredstavuje a priori nesprávny procesný postup, navyše poukázal
na body 112. a 113. odôvodnenia rozsudku krajského súdu, z ktorých vyplýva, že odvolací súd hodnotil
vecnú stránku vzájomného návrhu, keďže potom konštatoval, v súlade s čl. 86 Nariadenia v spojení s čl.
25 Nariadenia spornosť dizajnu nebola preukázaná, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súd podľa
názoru žalobcu postupoval plne v súlade s platnými právnymi normami a s princípom hospodárnosti
konania, keď protinávrh žalovaného prejednal a rozhodol spoločne v rámci konania o návrhu žalobcu,
nakoľko nebol daný žiaden dôvod na vylúčenie veci na samostatné konanie. Záverom žalobca doplnil,
že pokiaľ ide o tvrdenú prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nevidí dôvod,



prečo by sa dovolací súd právnou otázkou formulovanou žalovaným mal vôbec zaoberať, nakoľko je
dostatočne riešená v čl. 86 ods. 1 písm. b/ Nariadenia a odvolací súd ako aj súd prvej inštancie podľa
tohto ustanovenia postupoval.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (podľa § 35 C. s. p.) po
zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané,
zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že tento
mimoriadny opravný prostriedok žalovaného treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C.
s. p.) dovolací súd uvádza nasledovné:

K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f/ C. s. p..

8. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ C. s. p., sú: a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. Podstatou práva
na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú
stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal
a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou
a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a
dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II.
ÚS 3/97, II. ÚS 251/03 a IV. ÚS 252/04).

9. Pokiaľ žalovaný namietal, že mu odvolací súd odňal možnosť uplatňovania jeho procesných práv
tým, že sa súd nezaoberal podaným vzájomným návrhom a nevysporiadal sa s čl. 81 až 85 Nariadenia,
dovolací súd poukazuje na body 112. a 113. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva,
že žalovaný nepreukázal spornosť dizajnu resp. dôvody zakladajúce možnosť výmazu registrovaného
dizajnu v zmysle čl. 25 Nariadenia a ďalej, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a dostatočne
nepreukázal dôvody, na základe ktorých by mohol súd registrovaný dizajn žalobcu odmietnuť. S
poukazom na uvedené dovolací súd konštatuje, že odvolací súd hodnotil vecnú stránku vzájomného
návrhu, nakoľko konštatoval, v súlade s čl. 86 Nariadenia v spojení s čl. 25 Nariadenia, že spornosť
dizajnu nebola preukázaná.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo
postihnuté namietanou vadou zmätočnosti uvedenou v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p.

K dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

11. Dovolateľ vo svojom dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 432 C. s. p. - nesprávne právne
posúdenie veci - v zmysle ktorého mala byť daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/
C. s. p. vo vyriešení otázky, „t. j., čo má súd za daného skutkového stavu, s prihliadnutím na čl. 81 a
čl. 85 Nariadenia najskôr posudzovať - tzn., či mal z dôvodu podania vzájomného návrhu Žalovaným,
ktorým bola spochybnená platnosť Dizajnu Žalobcu, najprv prejudiciálne posúdiť spochybnenú platnosť
dizajnu a až následne posudzovať dôvodnosť podanej žaloby, spočívajúcej v určení, že odňatá obuv je
falzifikátom a porušuje práva duševného vlastníctva Žalobcu?“

12. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre
rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré
nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani akademické otázky,
ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Prípustnosť dovolania nezakladá ani všeobecná
nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, resp. jeho právnymi závermi (k tomu viď aj
3Obdo/28/2018 a 3Obdo/64/2018).

13. Uvedenému musí zodpovedať aj argumentácia dovolateľa, pokiaľ ide o vymedzenie prípadnej
nesprávnosti právneho posúdenia odvolacím súdom, a pokiaľ ide o uvedenie právnej argumentácie, ako
mal podľa jeho názoru odvolací súd vec správne posúdiť. Táto povinnosť sa vzťahuje nielen na samotné



vymedzenie právnej otázky - ktorá musí byť pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca - ale aj na to, aby právna
otázka (a dovolateľom predložené právne posúdenie veci) mala oporu v skutkovom stave zistenom
súdmi nižšej inštancie, nakoľko - ako už bolo vyššie uvedené - dovolací súd je v zmysle ustanovenia §
442 C. s. p. viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil odvolací súd.

14. Súd prvej inštancie zhodne s odvolacím súdom zhodne dospeli k záveru, že žalovaný nepreukázal
spornosť dizajnu, resp. dôvody zakladajúce možnosť výmazu registrovaného dizajnu žalobcu v zmysle
čl. 25 Nariadenia. Krajský súd výslovne skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno,
dostatočne nepreukázal dôvody, na základe ktorých by mohol súd dizajn registrovaný žalobcom
vymazať, bolo preto potrebné vzájomný návrh žalovaného odmietnuť.

15. Z uvedeného je zrejmé, že súdy nižšej skutkovo ustálili, že žalovaný dostatočne nepreukázal
dôvody, na základe ktorých by mohol súd dizajn registrovaný žalobcom vymazať, v dôsledku čoho bol
vzájomný návrh žalovaného zamietnutý. Nastolená právna otázka pre neunesenie dôkazného bremena
žalovaným, tak v riešenej veci nemôže priniesť zmenu záverov konajúcich súdov a nemôže dovolateľovi
priniesť pozitívny výsledok v spore a jeho právne postavenie sa nezmení. Dovolateľom nastolená otázka
nie je rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej.

16. Dovolací súd preto konštatuje, že dovolateľom vymedzená otázka predstavuje v posudzovanej veci
výlučne akademickú otázku nesúvisiacu s rozhodovaným sporom, čo má za následok neprípustnosť
podaného dovolania aj v časti, v ktorej dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci.

17. Nakoľko v rozhodovanej veci nie je daná prípustnosť dovolania z hľadiska namietanej vady
zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f/ C. s. p. a prípustnosť dovolania nebola založená ani
podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol podľa
ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.