{"guid": "349df7eb-d7ec-4762-864b-f50291d1cc5d:db3e934a-784f-49b6-b097-1a6fca671816", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1215227791.1", "spisova_znacka": "9Co/237/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/237/2017 z 18. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júla 2018, sp. zn. 9Co/237/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1215227791.1", "identifikacne_cislo": "1215227791", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2018-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/db3e934a-784f-49b6-b097-1a6fca671816", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1215227791.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1215227791.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1215227791.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/237/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215227791
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1215227791.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní o určenie otcovstva v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej
veci navrhovateľa: M. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX K. proti plnoletému dieťaťu: M. I., G..
XX.XX.XXXX, E. K. C. XX, XXX XX K. o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II č.k. 16C/463/2015-79 zo dňa 26.mája 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh navrhovateľa o určenie otcovstva a potvrdenia
otcovstva skúškou DNA k plnoletému dieťaťu, ktorý je jeho synom zamietol. Vychádzal zo zistenia, že
rozsudkom Obvodného súdu Bratislava 2, č.k. 6C 6/85 zo dňa 05.03.1985 bolo manželstvo rodičov
rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.5.1985. Z rodného listu plnoletého dieťaťa
zapísaného v knihe narodení matričného obvodu v K. T. Z. J. XX, P. XXXX, na A. XXX O. O. Č.
XXX vyplýva, že ako otec je v rodnom liste zapísaný M. I., G.. XX.XX.XXXX vo Z. F. t.j. navrhovateľ.
Navrhovateľa  k návrhu na určenie otcovstva viedli informácie, ktoré získal zhruba pred 6 až 7 rokmi, že
matka dieťaťa udržiavala dlhodobý vzťah s iným mužom, ktorý by mal byť biologickým otcom plnoletého
dieťaťa.
Svoje rozhodnutie  súd prvej inštancie právne zdôvodnil ust. § 84;  § 85 ods.1;  § 90 ;§ 91 ods.1;  § 94
ods. l  a 2 Zákona o rodine. Na podklade skutkových zistení konštatoval, že  navrhovateľ je v rodnom
liste plnoletého dieťaťa zapísaný ako jeho otec, pričom otcovstvo navrhovateľa k plnoletému dieťaťu
bolo určené podľa prvej domnienky otcovstva (§ 85 ods. 1 Zákona o rodine),  skutočnosť ktorá v konaní
sporná nebola. Keďže otcovstvo navrhovateľa k plnoletému dieťaťu  bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, ktorí sú zároveň zapísaní v jeho rodnom liste, návrh ako  nedôvodný zamietol, nakoľko otcovstvo
bolo určené. Nad rámec návrhu súd prvej inštancie v zdôvodnení rozsudku uviedol, že  v prípade, ak
má otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa pochybnosti o to, že je otcom dieťaťa má možnosť v lehote 3
rokov odo dňa určenia otcovstva pred súdom otcovstvo zaprieť.

2. Rozsudok odolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ vytýkajúc súdu prvej inštancie,
že neakceptoval požiadavku na potvrdenie biologického otcovstva vykonaním skúšky prostredníctvom
DNA, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a v dôsledku nevykonaných navrhnutých
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na rozhodnutie ÚS 1/2010-57 zo dňa 20.
apríla 2011 (nález publikovaný pod č. 290/2011Z.z.) v rozhodnutí ktorom bolo vyslovené, že  § 86 ods.1
zák.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine nie je v súlade s čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Keďže NR SR neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia Nálezu



v Zbierke zákonov SR spomínané ust do súladu s Dohovorom, stratil § 86 ods. 1 Zák. o rodine platnosť a
vzniklo vákuum, počas ktorého manžel matky nebol pri zapieraní otcovstva limitovaný žiadnou lehotou.
Súčasná novela tento problém odstraňuje a upravuje možnosť manžela matky zaprieť otcovstvo v
subjektívnej lehote 3 rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je
otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Okresný súd nevzal do úvahy tieto skutočnosti, najmä
to, že návrh podal ku koncu roku 2015 v legislatívnom vákuu pri zapieraní otcovstva, nebolo potrebné
žiadne dokazovanie a ani dodržiavanie lehôt. Rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia, nakoľko  v čase podania návrhu § 86 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine de facto a de iure
neexistoval. Navrhuje, aby odvolací súd nariadil vykonanie skúšky DNA za účelom potvrdenia alebo
zamietnutia biologického otcovstva.

3. Plnoleté dieťa navrhovateľa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok súdu
prvej  inštancie za správny a žiada ho potvrdiť.

4. Navrhovateľ sa k vyjadreniu  plnoletého dieťaťa nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania (§ 65, § 66 C.m.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa, ktorého otcovstvo malo  byť
určené nie  je dôvodné.
6. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o
rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným
vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

7. Podľa § 85 ods. 1  zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

8. Ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným
vyhlásením oboch rodičov (§ 90 ods.1 zákona o rodine).

9. Za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (§ 91 ods.
1 zákona o rodine).

10. Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom
zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto
lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj matka dieťaťa môže v rovnakej
lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov
(§ 93 ods. 1, 2 zákona o rodine).

11. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý
tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd (§ 94 ods. 1 zákona o rodine).

12. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie
otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí
byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom (§ 96 ods.1 zákona o rodine).

13. V zmysle cit. ust. Zákona o rodine zákonodarca v Slovenskej republike právne upravil  určenie
otcovstva na základe systému troch zákonných domnienok otcovstva, ktoré sa vzájomne vylučujú.
Cieľom tejto úpravy je vytvoriť v čo najkratšom čase právnu istotu dieťaťa tak, aby každé dieťa malo
matku a otca ako nositeľov rodičovských práv a povinností, a tým bola zabezpečená jeho ochrana a
starostlivosť (viď Cpj 41/79) aj v zmysle záväzkov vyplývajúcich Slovenskej republike z medzinárodných
zmlúv [najmä Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (1950) - publikovaného pod č.
209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“, Dohovoru o právach
dieťaťa (1989) - publikovaného pod č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor o právach dieťaťa“].

14. Prvá zákonná domnienka svedčí manželovi matky dieťaťa (§ 85 zákona o rodine). Ak táto bola
splnená, nemôže byť už potom otcovstvo určené na základe druhej alebo tretej domnienky rozhodnutím
súdom, okolnosť ktorá je zrejmá  nielen z umiestnenia tejto zákonnej domnienky priamo v zákone o



rodine, ale aj z výslovného znenia ustanovenia § 94 ods.1 zákona o rodine “ak nedošlo k určeniu
otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom,
navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.“

15. Na základe  listinného dôkazu - rodného listu je nepochybné, že otcovstvo  navrhovateľa voči
plnoletému dieťaťu bolo určené na základe  prvej zákonnej domnienky  a preto správne súd prvej
inštancie návrh na určenie otcovstva ako nedôvodný zamietol.
16. Ak by navrhovateľ podaným návrhom sledoval  zapretie otcovstva, čo sa možno domnievať  na
základe  navrhovateľom tvrdených skutočností o intímnom vzťahu manželky v rozhodnom období, v
čase podania návrhu neexistovala právna úprava, ktorá by mu to umožňovala.

17. Ust. § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. dávalo možnosť  manželovi matky zaprieť otcovstvo k
dieťaťu do troch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel, že sa jeho manželke narodilo dieťa.  Ústavný súd
Slovenskej republiky nálezom zo dňa 20.04.2011, č.k. PL. ÚS 1/2010-57 (publikovaný v Zbierke zákonov
pod č. 290/2011) vyslovil, že  uvedené   ustanovenie   nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a dňa 08. 09. 2011 stratilo účinnosť a dňa 08.
03. 2012  platnosť. Zákonom č. 175/2015 Z. z. bol novelizovaný  zákon č. 36/2005 Z. z., a s účinnosťou
od 01.01.2016 doplnil ust. § 86 ods. 1 tak, že manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

18. V zmysle uvedeného potom  v čase od 08.09.2011 do 31.12.2015 mal muž (manžel matky), ktorého
otcovstvo bolo určené podľa prvej domnienky (ust. §  85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.) právo zaprieť
otcovstvo len podľa 86 ods. 2, § 87, čo ale nie je daný prípad.

19. Systematika právnej úpravy určenia otcovstva v Zákone o rodine (zák. č. 36/2005 Z. z.) zmenila
pôvodnú koncepciu tak, že kým predtým (v zák. č. 94/1963 Zb.) boli najprv zaradené v ustanoveniach
zákona za sebou tri domnienky určenia otcovstva a až následne sa zákon venoval zapretiu každej z nich,
teraz je úprava každej osobitne komplexná a obsahuje najprv domnienku otcovstva a v nadväznosti na
ňu potom spôsob, lehoty a podmienky pre jej zapretie.

20. Návrh navrhovateľa by bol nedôvodný aj v prípade, ak by súd aj postupoval podľa  ods. 2
prechodných ustanovení,  keďže na podanie takéhoto návrhu by nebola dodržaná prekluzívna lehota.

21. Podľa  § 119b ods. 2  prechodných ustanovení  k úpravám účinným od 1. januára 2016 konanie o
zapretí otcovstva manželom matky dieťaťa alebo jeho opatrovníkom, o ktorom súd nerozhodol do 31.
decembra 2015, sa dokončí podľa predpisu účinného od 1.januára 2016.

22. Podľa § 86 ods. 1 platného od 1.1.2016 manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o
skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

23. Navrhovateľ podal návrh dňa 29.12.2015, avšak  už v roku 2004 požiadal syna o test DNA, t.j. už
najneskôr vtedy sa dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo, v dôsledku čoho márne
uplynula  trojročná prekluzívna lehota na zapretie otcovstva.
24. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na
riadne zistenie skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a správne
posúdil vec aj po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
25. O náhrade trov  odvolacieho konania  rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.  v spojení
s § 52 C.m.p..

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/463/2015", "guid": "8d8acc43-edf4-409c-8438-d7e5c3517e6b:20cfb19f-3507-4e06-b5ac-f44338027c74", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 1/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af38e6ae-0d2a-4121-8bc7-193c3e015213"}], "citovane_v": []}