Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 8CoE/28/2012 z 25. 4. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. apríla 2012, sp. zn. 8CoE/28/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8608205533.1 Krajský súd Prešov | 8CoE/28/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8608205533.1 | 2012-04-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/96ddff4e-05f3-4594-9807-aab740dc896f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8608205533.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/28/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8608205533
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8608205533.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, za ktorú koná Krajské
Riaditeľstvo PZ v Prešove, Štúrova 7, Prešov proti povinnému: G. H., nar. XX.X.XXXX bytom B. XX,
XXX XX H., o vymoženie 66,39 Eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného
súdu Svidník č.k. 4Er/820/2008-8 zo dňa 2.1.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Súdny exekútor n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému a povinnému
sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň zaviazal povinného nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,22 Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Súd prvého stupňa zastavil exekúciu v súlade s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len
EP) v spojení s ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keďže došlo k uplynutiu
prekluzívnej lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. O trovách exekučného
konania rozhodol podľa ust. §§ 196, 197 ods. 1, 200 ods. 1 a 2 a 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku
a zaviazal na ich úhradu povinného.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie v časti povinnosti
zaplatiť trovy exekúcie zrušiť a na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Nestotožnil sa s názorom
súdu, že oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie, nakoľko pri náležitej opatrnosti mohol a mal predvídať
s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., zastavenie exekúcie. Uviedol, že oprávnený
neskorým podaním návrhu skrátil lehotu na reálne vymoženie finančných prostriedkov od povinného.

K odvolaniu sa vyjadril oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozhodnutie v plnom
rozsahu potvrdil. Uviedol, že sa s napadnutým uznesením plne stotožňuje a mal za to, že v danom
prípade nezavinil zastavenie exekúcie.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal uznesenie v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne.



Vo vzťahu k osobe povinnej zaplatiť trovy exekúcie odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa
postupoval správne. Na doplnenie správnosti tohto záveru sa javí nutné uviesť, že oprávnený podal
návrh na vykonanie exekúcie dňa 6.11.2008, t. j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty. Prekluzívna lehota
uplynula dňa 10.4.2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol zo strany oprávneného podaný včas, a
preto je nedôvodný záver, že oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4MCdo 11/2008 zo dňa
31. 07. 2008). Uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi preto
nebolo dôvodné.

Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp.
zn. 3M Cdo 11/2009 „citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku umožňuje aj pri zastavení
konania priznať účastníkovi náhradu trov konania proti tomu účastníkovi, ktorý zavinil jeho zastavenie.
Zavinenie sa však posudzuje z procesného hľadiska, teda podľa procesného výsledku. I keď uvedené
ustanovenie môže prichádzať do úvahy aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie v exekučnom konaní (§
251 ods. 4 O.s.p. v súvislosti s nedostatkom výslovnej úpravy v Exekučnom poriadku), jeho aplikácia v
predmetnej veci nebola správna. Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, podľa
ktorého, pokiaľ oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie
exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie. Oprávnená totiž
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by
zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania“.

Z tohto dôvodu odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku o trovách exekúcie postupom podľa ust.
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože súdny
exekútor nebol v odvolacom konaní úspešný a povinný a oprávnený si ich neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.