{"guid": "3495a4c7-31f0-487a-89c9-3e7bca1b8778:7a2568b9-c29c-4ee4-889f-612e1353df9d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1", "spisova_znacka": "7Co/235/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/235/2019 z 29. 10. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2019, sp. zn. 7Co/235/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1", "identifikacne_cislo": "1618200442", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2019-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a2568b9-c29c-4ee4-889f-612e1353df9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/235/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618200442
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov
senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanej: JarmiQ. Ď., R.. XX.X.XXXX,
C. XXXX, XXX XX K., o zaplatenie 1 658,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 6.5.2019, sp.zn. 32 Csp/37/2018, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým zamietol žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške
11,50% p.a. zo sumy 1 658,21 eur od 16.12.2017 do zaplatenia  potvrdzuje.

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v prisudzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania mení tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 658,21 eur, úrok vo výške 65,06 eur, úrok z omeškania
vo výške 0,77 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 723,27 eur od 16.12.2017 do
zaplatenia, a to do 60-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť  zaplatiť žalobcovi sumu 1
658,21 eur, úrok vo výške 65,06 eur, úrok z omeškania vo výške 0,77 eur a úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1 723,27 eur od 16.12.2017 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne
vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť
celého dlhu ( výrok I), žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 11,50 % p.a. zo sumy 1 658,21 eur
od 16.12.2017 do zaplatenia  zamietol (výrok II) a  žalobcovi  priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % (výrok III).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1, ods.4 písm. k, ods.5,9, § 54 ods.2, § 565,
§ 517 ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), § 1 ods.2, § 2
písm. a/,b/,d/, § 9 ods.2, § 11 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch  (ďalej „zákon č.
129/2010 Z.z.“), § 497 zákona č.  513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej „Obchodný zákonník“) a vecne
tým,  že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 24.4.2015
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX - Pôžička, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej
úver v sume 2 000 eur, žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver splatiť v 108 mesačných splátkach vo
výške 29,90 eur, termín splatnosti prvej splátky bol 12.5.2015, konečný termín splatnosti 12.4.2024 a
jednotlivé splátky boli splatné vždy k 12 - temu dňu v kalendárnom mesiaci. Konštatoval, že v danej
veci sa jedná o spotrebiteľský spor, že na daný právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho



zákonníka) a zmluvu  zároveň podriadiť aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z.z.  v znení účinnom
ku dňu  jej uzavretia. Po podrobení uzavretej zmluvy súdnej kontrole v otázke splnenia zákonných
podmienok uzavretia zmluvy v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie nezistil
žiadne pochybenie  a  dospel  k záveru, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z.  Z vykonaného dokazovania zistil,
že žalobca úver zosplatnil dňa 15.12.2017 po tom, ako  bola žalovaná v omeškaní so splátkami úveru a k
splateniu dlžného zostatku bola žalobcom vyzvaná v lehote do 25.12.2017 výzvou  zo dňa 12.10.2017  (§
53 ods. 9, § 565 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie  zaviazal  žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu istiny 1 658,21 eur a  vyčíslené úroky do dňa zosplatnenia vo výške 65,06 eur.

3. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie  zmluvného úroku vo výške 11,50 % p.a. zo sumy 1 658,21 eur
od 16.12.2017 do zaplatenia s odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. IV 476/2012 zo dňa
18.9.2012 konštatoval, že uvedený nárok žalobcovi neprináleží.  V tejto súvislosti uviedol, že veriteľ má
právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už
právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Navyše dodal,
že  splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Stav výhody splátok je obvyklý,  a teda justifikuje nárok veriteľa na úroky, ako cenu dočasne
„obetovaných“ peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe
kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde by bol spotrebiteľ vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa
popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo
zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd  takýto stav nemôže pripustiť, lebo by toleroval
založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže
nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa
a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia ďalej  poukázal  na to, že keďže jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru, tak s týmto
stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením dlžnej sumy. Naopak
s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege
artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej
zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné
nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne
odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa §
53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave
patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. č. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných



plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom
mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho
zákonníka a subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).V súvislosti s
touto časťou nároku  ďalej uviedol, že si preštudoval aj množstvo rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
na ktoré poukazuje žalobca, avšak s ich závermi sa nestotožňuje. Naopak, poukázal na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave č. 1/2019 zo dňa 1.3.2019, podľa ktorého „v
prípade plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi
nepatrí. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s
tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi“ (viď rozsudok KS Bratislava 6Co/56/2018).

5. Pokiaľ ide o omeškanie žalovanej uviedol, že táto sa dňa 16.12.2017  dostala do omeškania s plnením
peňažného dlhu a uložil jej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z 1 723,27 eur
(sumy istiny a zmluvných úrokov z úveru, počítaný od 16.12.2017). Žalobcovi ďalej priznal aj vyčíslené
úroky z omeškania vo výške 0,77 eur, ktoré si žalobca vyčíslil do dňa zosplatnenia, nakoľko žalovaná
bola preukázateľne v omeškaní s plnením jej peňažného dlhu.

6. V odôvodnení rozhodnutia s poukazom na § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej „C.s.p.“) vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalovanej, ktorej manžel je
nezamestnaný a ona zarába okolo 700 eur mesačne v čistom (čo nie je popreté ani z údajov dostupných
súdu od Sociálnej poisťovne, podľa ktorých žalovaná v roku 2019 nezarobila viac ako súdu uviedla),
z čoho živí dve nezaopatrené deti, ako aj na skutočnosť, že týmto spôsobom bude istina pohľadávky
zaplatená v primeranej lehote (do 17 mesiacov), ktorá neohrozí záujmy žalobcu, povolil žalovanej dlh
splatiť v splátkach po 100 eur mesačne, pod hrozbou straty výhody splátok.

7. O trovách konania rozhodol podľa  § 255 ods. 1, § 262 ods.1  C.s.p.

8. Proti  zamietajúcemu výroku,  ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi nárok na úrok po
zosplatnení úveru a prisudzujúcemu výroku v časti, v ktorej súd prvej inštancie povolil žalovanej splácať
dlh v mesačných splátkach, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac, že rozsudok súdu
prvej inštancie je v napadnutej časti nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods.1 písm. f/ C.s.p.). Mal za to, že  nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal
na ust. § 497, 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého  od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, ako aj na ust. § 503 ods. 3  Obchodného zákonníka.
Z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka
platiť úrok trvá až do doby vrátenia úveru. V tom zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok aj § 503
ods. 3 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik
povinnosti platiť úroky, t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchylne.
Obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj zmluvné úroky, ktoré
nemožno stotožňovať so zákonnými úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá
vplyv omeškanie dlžníka  ani prípadné zosplatnenie   dlhu, ktoré je skutočnosťou zakladajúcou vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka, pričom nárok na  úrok z úveru neovplyvňuje. Výklad prezentovaný
súdom v napadnutom rozhodnutí by znamenal, že porušenie zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje
veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje dlžníka vo forme zníženia úroku na
úroveň zákonného úroku z omeškania . Reštriktívne ustanovenia vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný
úrok po zosplatnení  neobsahuje žiaden právny predpis a ak by bolo úmyslom zákonodarcu dobu
nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak urobil. Odvolateľ v podanom odvolaní
odkázal  na  aktuálnu rozhodovaciu prax v danom smere (napr.  na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.
11Co/12/2017-90 zo dňa 31.1.2017, rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.k.
43 Co/23/2017-92,  zo dňa 27.2.2018, č.k. 43Co/28/2017-94, zo dňa 31.5.2018 sp.zn. 43 Co/7/2018,
rozhodnutia Krajského súdu v Nitre zo dňa 7.12.2017, č.k. 8Co/193/2017-88, zo dňa 19.6.2018, sp.zn.12
Co/116/2017,  zo dňa 30.11.2017, č.k. 7 Co/366/2017-84, zo dňa 11.12.2018, sp.zn. 12 Co/4/2018, zo



dňa 31.5.2018, č.k. 7 Co/326/2017-84, zo dňa 25.10.2018, sp.zn. 12 Co/70/2018, rozhodnutia  Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 13.2.2018, sp.zn. 5 Co/297/2017, zo dňa 15.2.2018, sp.zn. 5 Co/311/2017,
zo dňa 13.2.2018, sp.zn. 5 Co/250/2017, zo dňa 22.3.2018, sp.zn. 5 Co/372/2017, zo dňa 27.3.2018,
sp.zn. 5 Co/414/2017, rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 29.1.2019, sp.zn. 14Co/22/2018, zo
dňa 15.1.2019, sp.zn. 14 Co/29/2018, zo dňa 31.1.2019, sp.zn. 25 Co/71/2018 , rozhodnutia  Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 27.3.2018, č.k. 8 Co/138/2017-83 a zo dňa 29.5.2018, sp.zn. 3Co/108/2017,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 Obo/143/98, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.8.2014,
č.k. 33 Cdo 212/2014). Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od
poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení  s poukazom
na § 502 ods.1,2, § 497, § 499 Obchodného zákonníka.

7.  K výroku súdu prvej inštancie, ktorým povolil žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach
podľa názoru žalobcu súd nedostatočne zistil skutkový stav  týkajúci sa možností žalovanej uhradiť
dlžnú pohľadávku - nedostatočne preskúmal jej pomery a vychádzal iba z tvrdení žalovanej, ktorá
neprodukovala žiaden dôkaz o svojej situácii a uvedené si nezaobstaral ani súd. Oprávnenie súdu
priznať plnenie v splátkach je výnimočným oprávnením a každá takáto výnimka  sa považuje za osobitnú
výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa .
Uvedená výhoda musí byť podložená zistením všetkých potrebných skutočností , ktoré by presvedčivo
zdôvodnili záver súdu, že vzhľadom na povahu veci je  vhodné určiť, že peňažné plnenie možno priznať
v splátkach ( R 87/1966).  Splnenie dlhu v splátkach po 100 eur  mesačne bude trvať neprimerane dlho
- len v časti istiny  takmer 1,5 roka , výška splátky je neadekvátna  výške požadovanej pohľadávky  , keď
naviac žalovaná neuskutočnila počas súdneho konania ani jednu splátku aspoň v takej výške, ktorá by
bola primeraná k jej finančným možnostiam.  Žalobca v tejto súvislosti poukázal na právnu argumentáciu
v odvolaní označených rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského
súdu v Žiline, Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Trnave a žiadal, aby v tejto časti odvolací
súd  rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalovanú zaviazal k úhrade priznanej sumy v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

8.  Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručeného súdu prvej inštancie dňa 5.8.2019
požiadala o zníženie splátok, nakoľko po Veľkonočných sviatkoch  dostala v práci výpoveď a nemá
žiadne finančné prostriedky. Hľadá si prácu a verí,  že od septembra 2019 by mohla riadne  splácať dlh.
V prílohe podania pripojila   odpoveď žalobcu zo dňa 11.7.2019, ktorou reagoval na jej žiadosť o odklad,
resp. zníženie  splátok a poštovú poukážku z 25.7.2019, ktorou poukázala žalobcovi na účely uhradenia
dlhu z úverovej zmluvy sumu 50 eur.

9.  Odvolací súd  preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je vo vzťahu k
zamietajúcemu výroku rozhodnutia dôvodné, pretože súd prvej inštancie pri posudzovaní žaloby v časti
o uloženie povinnosti žalovanému  zaplatiť žalobcovi  úrok po  zosplatnení úveru  náležite zistil skutkový
stav v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a rozhodnutie v tejto časti  i
náležitým spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

10. Ako prvoradé konštatuje, že  v postupe súdu prvej inštancie nezistil  žiadne vady týkajúce sa
procesných podmienok, na ktoré je z úradnej   povinnosti povinný prihliadať, aj keď tieto neboli v
odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

11. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie vo vzťahu k zamietajúcemu
výroku rozhodnutia, vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti má podklad v zistenom skutkovom
stave. Na základe uvedeného sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
uvedenými v rozsudku súdu prvej inštancie vzťahujúcimi  sa k výroku,  ktorým žalobu v časti o zaplatenie
úroku vo výške 11,50 % p.a. zo sumy 1 658,21 eur od 16.12.2017 do zaplatenia  zamietol a  konštatuje
jeho správnosť                          (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľa.



12. V posudzovanej veci nie je sporné,  že  Úverová zmluva  č.XXXXXX uzavretá medzi stranami  dňa
24.4.2015  má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré
veriteľ poskytol dlžníkovi na základe zmluvy o úvere.                           Z ekonomického pohľadu ide
o v zásade o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol s istinou úveru nakladať,
pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o  cenu za to, že do jeho dispozície mu boli vydané
finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť bola odložená do budúcnosti a
prípadne i rozložená na splátky. Riadny úrok veriteľovi patrí až do splatnosti úveru. V prípade, že dlžník
poruší zmluvu a sú splnené zákonom a prípadne i zmluvou predpokladané podmienky, má veriteľ právo
vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, teda požadovať okamžité vrátenie úveru
dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že dlžník prichádza o výhodu
odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť využiť všetky dostupné
právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava právo požadovať
od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, nielen z čiastky, s
ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní; prípadne i iné sankcie vyplývajúce zo zmluvy. Hoci vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru veriteľ automaticky nedostáva do svojej dispozície dlžnú peňažnú sumu
a dlžník ju nestráca, dlžník príde o právny dôvod, pre ktorý môže mať dlžné peňažné prostriedky vo
svojej dispozícií. S tým je nevyhnutne spojený aj zánik nároku veriteľa na riadny úrok z poskytnutých
peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by veriteľovi aj po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by veriteľ mal naďalej až do zaplatenia
dlžnej pohľadávky nárok na riadny úrok a popri tom i úrok z omeškania a prípadne iné sankcie, vznikla
by hrubá nerovnováha v právnom postavení dodávateľa (veriteľa) a spotrebiteľa (dlžníka). Veriteľ by mal
naďalej všetky oprávnenia zo zmluvy a navyše i právo a možnosť domôcť sa relatívne okamžite splnenia
celého záväzku, pričom dlžník by stratil akékoľvek výhody, ktoré mu zmluva o úvere garantovala. Takýto
následok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.

134. Vo vzťahu k prezentovanému záveru odvolací súd poukazuje na  nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 18.9.2012 sp.zn. IV.ÚS 476/2012, ktorý v odôvodnení rozhodnutia poukazujúc na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98 uviedol, že nie je možné priznať
úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.
Hoci rozhodovacia prax  súdov v tomto smere nie je úplne jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru
prezentovanému  v označenom rozhodnutí, ktorý korešponduje so záverom prezentovaným súdom prvej
inštancie  v napadnutom rozhodnutí a jeho záver považuje  za logický, nakoľko v opačnom prípade by
na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu,  a to jednak v podobe úrokov z úveru,
ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi zmluvy.
Zhodol sa s názorom prezentovaným prvoinštančným súdom, že  takýto stav nemôže súd v žiadnom
prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a
to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných
prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nejaké obmedzenie užívania svojho majetku podľa
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

14. Žalobca vo svojom odvolaní svoj nárok na  úrok po vyhlásení splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny odôvodňoval poukazom na § 497, § 502 ods.1, § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka upravujúcich predmet zmluvy o úvere, povinnosť dlžníka platiť z poskytnutých peňažných
prostriedkov úroky v dojednanej výške a dobu, za ktorú je dlžník povinný platiť úroky.  Podľa  v
poradí posledného citovaného zákonného  ustanovenia  je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe druhej vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť ani vyvrátiť
záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Toto ustanovenie
sa vzťahuje iba na situáciu, kedy dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti,
čo zjavne nie je prípad posudzovanej veci, kedy  žalovaná ( dlžník )  dlžný úver nesplatila. Žalobcova
námietka, že Ústavný súd SR sa vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 476/2012 nezaoberal meritom veci,
ktorá bola predmetom konania na všeobecných súdoch, je rovnako nedôvodná. Ústavný súd  SR sa
po vecnej stránke zaoberá rozhodnutiami všeobecných súdov iba do tej miery, či sú z ústavnoprávneho
hľadiska udržateľné, teda či nimi nedošlo k takému excesu, ktorý by mal za následok porušenia práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR. Skutočnosť, že Ústavný súd SR  sa podrobne
nezaoberal meritom veci, nijako neznižuje význam jeho záveru o ústavnej udržateľnosti posudzovaných
rozhodnutí všeobecných súdov. Rovnako je bezpredmetné využívať ako výkladovú pomôcku návrhy



zákonov, ktoré neboli schválené Národnou radou SR. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn.
33 Cdo 212/2014 zo dňa 21.8.2014 citovanom žalobcom síce konštatoval, že úroky z omeškania
nenahrádzajú od splatnosti pohľadávky stranami dojednané úroky, avšak ani tento názor nie je spôsobilý
vyvrátiť správnosť rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, podľa
ktorých má veriteľ  v prípade omeškania popri úrokoch z omeškania právo i na dohodnuté úroky z úveru,
pričom tieto možno požadovať súbežne s úrokmi z omeškania aj po splatnosti celého úveru,  odvolací
súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú  v
právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo
rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a
upravená zákonom č. 757/2004  Z.z. o súdoch a o zmene   a doplnení niektorých zákonov. V záujme
zachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby
všeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej
procedúre publikovaná v  Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Povinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané
iným senátmi, či inými súdmi rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti
všeobecných súdov je síce nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej
procedúre nie vylúčená. To znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj
rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. úplne
odlišne. Odvolací súd v tejto súvislosti  dáva ( tak ako  to už urobil súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí )  odvolateľovi do pozornosti, že Občianskoprávne kolégium Krajského súdu v Bratislave na
svojom rokovaní dňa 1.3.2019 v zmysle § 17 ods. 3 písm. a/ zákona č.  757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov prijalo  práve vzhľadom na výkladové rozdiely v  právoplatných
rozhodnutiach senátov 3 Co, 4 Co, 5Co, 6Co, 7Co, 8Co, 9Co, 15Co, 16Co k otázke platenia zmluvných
úrokov z úveru po zosplatnení spotrebiteľského úveru Stanovisko č. 1/2019, podľa ktorého  „ v prípade
plnenia zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok  odo dňa účinkov zosplatnenia úveru veriteľovi nepatrí.
Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že
následne  už právo   na dohodnutý   úrok   z úveru nevzniká, vzniká iba právo na úrok z omeškania.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa   dochádzalo   k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe
úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi.“

16. S poukazom na uvedené sa odvolací súd  zhoduje s názorom odvolateľa len v tom, že  úroky z
omeškania a zmluvné úroky sú dva rozdielne inštitúty, ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné
funkcie. Uvedené však nijako nespochybňuje zánik nároku veriteľa na zmluvné úroky po zosplatnení
úveru, nakoľko stále platí, že sankcionovanie dlžníka úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými
poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca poukazoval na komentár k
Obchodnému zákonníku, názory tam uvedené boli aktuálnou rozhodovacou činnosťou súdov už
prekonané v smere uvedenom vyššie. Možno teda zhrnúť, že odvolacia argumentácia žalobcu nebola
spôsobilá spochybniť správnosť  rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol žalobu o
uloženie povinnosti žalovanému  zaplatiť žalobcovi  úrok  vo výške  11,50  % ročne zo sumy 1 658,21
eur od 16.12.2017  do zaplatenia (t.j. za obdobie po zosplatnení úveru).

17. K odvolacej námietke žalobcu o tom, že  rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej  časti  spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci,  s odvolaním sa na obsah
odôvodnenia uvedeného v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia,  nemohol  odvolací súd  vo vzťahu
k zamietnutému nároku žalobcu na zaplatenie zmluvného  úroku po zosplatnení úveru,   priznať tejto
námietke úspech.



18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom
výroku  podľa § 387 ods. 2 C.s.p ako vecne a právne správne potvrdil.

19. Za dôvodné posúdil odvolací súd námietky odvolateľa vzťahujúce sa k prisudzujúcemu výroku v
časti, v ktorej uložil žalovanej povinnosť  zaplatiť žalobcovi  vo výroku I určený prísudok ( sumu 1 658,21
eur, úrok vo výške 65,06 eur, úrok z omeškania vo výške 0,77 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1 723,27 eur od 16.12.2017 do zaplatenia) v  splátkach po 100 eur mesačne vždy k 25 - temu
dňu v mesiaci, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti  rozsudku
s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého dlhu .
Vo vzťahu k dôvodom  odvolania je treba uviesť, že v civilnom súdnom konaní  v zásade platí, že ak je
v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana , ktorej bola táto povinnosť uložená ,  povinná splniť ju v
zásade do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( § 232 ods. 3 C.s.p.). Len v odôvodnených prípadoch
môže súd určiť lehotu dlhšiu; takto postupuje podľa okolností daného prípadu, napr. podľa sociálnej a
rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby , ktorej sa ukladá povinnosť a pod.. Ak má súd za to, že je v
danom prípade namieste určiť na plnenie lehotu dlhšiu, alebo stanoviť, že plnenie sa má stať v splátkach,
musí byť táto časť výroku rozhodnutia súdu podložená zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré
by presvedčivo zdôvodnili záver , že je vzhľadom na povahu prejednávanej veci, priznaný nárok a
osobné pomery strany vhodné  určiť na plnenie lehotu dlhšiu  ako tri dni od právoplatnosti rozsudku,
resp. stanoviť, že peňažné plnenie sa môže plniť  v splátkach.

20. V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie  vyplýva,  že za okolnosti
odôvodňujúce  možnosť povoliť  žalovanej  splniť  peňažný  dlh  mesačnými splátkami vo výške 100
eur do zaplatenia (§ 232 ods.3 C.s.p.) tento posúdil  „ nepriaznivú finančnú situáciu na strane žalovanej
(ktorá zarába okolo 700 eur mesačne), má vyživovaciu povinnosť k dvom nezaopatreným deťom a ktorej
manžel je nezamestnaný.“  Z obsahu  spisu v prejednávanej veci vyplýva, že dňa 2.7.2018 bola žalovanej
podľa § 167 ods.1,2 C.s.p. doručená na vyjadrenie sa žaloba spolu s prílohami, ďalšie vyjadrenie žalobcu
zo dňa 17.5.2018 aj s prílohami,  spoločne s poučením o povinnosti uviesť vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu , označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení a pripojenie listín, na
ktoré sa odvoláva. Žalovaná v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 2.7.2018 uviedla, že sa „ snažila
o zníženie splátok z dôvodu, že bola nezamestnaná. Uviedla, že v súčasnosti je zamestnaná v spol.
Dorval s.r.o., kde  zarába minimálnu mzdu, je ochotná sa dohodnúť na splátkovom kalendári a mesačne
splácať sumu 60 eur, nakoľko manžel je nezamestnaný a majú dve maloleté deti“. V prílohe podania
pripojila  výplatné pásky za mesiace 4/2018 a 5/2018 z ktorých vyplynulo, že v uvedených mesiacoch
dosiahla príjem  192 eur brutto, resp. 576 eur brutto.  V priebehu pojednávania nariadeného na deň
8.4.2019 uviedla,  že „žiada o splátkový kalendár, keďže  zarába 700 eur mesačne v čistom, z čoho živí
celú domácnosť, živí manžela, ktorý pracuje len príležitostne, v domácnosti s ňou býva  11 ročný syn,
mesačne vynakladá asi 60 eur za elektrinu a okrem tohto úveru spláca úver Kešovke a Pohotovosti“.
Žalovaná pred súdom ďalej uviedla,  že  do 10 dní doloží súdu doklady o svojej finančnej situácii (čo
následne neurobila).  Súd prvej inštancie pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia rozsudku na deň
6.5.2019, na ktorý sa nedostavila žiadna zo strán.

21. Odvolací súd  konštatuje, že v posudzovanej veci žalovaná vo vzťahu k určeniu lehoty na plnenie  a
existencie možného dôvodu  povolenia  splátok priznaného peňažného dlhu okrem  bremena tvrdenia o
tom, že „ zarába 700 eur mesačne v čistom, z čoho živí celú domácnosť, živí manžela, ktorý pracuje len
príležitostne, v domácnosti s ňou býva  11 ročný syn,  mesačne vynakladá asi 60 eur za elektrinu a okrem
tohto úveru spláca úver Kešovke a Pohotovosti“ neuniesla v plnom rozsahu dôkazné bremeno, nakoľko
tieto ňou tvrdené skutočnosti nepreukázala i napriek tomu, že v priebehu pojednávania nariadeného na
deň  8.4.2019 uviedla, že do 10 dní doloží doklady o svojej finančnej situácii. Je treba zdôrazniť, že
je procesnou povinnosťou strán sporu niesť bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce bremeno dôkazu a
porušenie tejto povinnosti nezakladá procesný nárok strany na to, aby ju súd vyzval na jej splnenie a
inštruoval ju v tomto smere.  Zároveň však   odvolací súd nemohol pominúť , že súd prvej inštancie
dokazovaním vykonaným  bez návrhu strán vo verejnom registri Sociálnej poisťovne (§ 185 ods.2 C.s.p.)
zistil výšku príjmu  žalovanej v čase vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol v odvolacom konaní  posúdený
ako dôvod, na  základe ktorého bola žalovanej umožnená len dlhšia lehota na plnenie (60 dní ).

22. Na základe uvedeného  rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu prisudzujúceho výroku
podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu s príslušenstvom
v lehote do 60 dní  od právoplatnosti rozsudku.



23. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p.
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy  (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom                (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                  (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "32Csp/37/2018", "guid": "d93cacbd-4690-4410-bd05-eda51d11ee61:b833c697-6555-4476-bfd7-d2083252ccc7", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 476/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2030, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e5d3a38-48a2-4c5c-9b4c-8d78feb7c5c4"}, {"guid": "3495a4c7-31f0-487a-89c9-3e7bca1b8778:d8559bf3-c016-4181-b152-94751ea95a2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1", "spisova_znacka": "7Co/235/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/235/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1618200442.1"}, {"guid": "a271a5ea-5698-4f89-9e99-88e07c6eb98d:74a51a38-8606-4916-b6b9-88e77cc11a0b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8517202099.1", "spisova_znacka": "14Co/22/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/22/2018 z 28. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8517202099.1"}, {"guid": "c3253700-d741-4cea-9044-e1f4e0f64360:d5ada8c4-ad03-4ba1-b377-d245e76bffeb", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8715210554.2", "spisova_znacka": "14Co/29/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/29/2018 z 14. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-01-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8715210554.2"}, {"guid": "43efe0ea-d367-4c3b-abaa-357b38c9b3ad:2d5260ae-451b-4eb9-b004-64dff980632a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6915202646.2", "spisova_znacka": "12Co/70/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/70/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6915202646.2"}, {"guid": "8a59a73b-84e8-4720-9083-ee8c4ab32d41:76dff7bd-c450-4634-8869-7608a80a837c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6117228278.1", "spisova_znacka": "43Co/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/7/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6117228278.1"}, {"guid": "38fbd15f-02f5-41be-afd9-42ffd59c5f6c:1f165752-be58-48cf-9b93-fade0c3f4329", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1614204754.1", "spisova_znacka": "3Co/108/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/108/2017 z 28. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1614204754.1"}, {"guid": "91017222-c9e8-4ccc-9a72-fd4a27213bf6:c47f0e7e-4967-4810-9afd-e5c1720777df", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3215203161.3", "spisova_znacka": "5Co/311/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/311/2017 z 8. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-05-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3215203161.3"}, {"guid": "5d59dc1b-a825-4611-b3c5-286f092ac876:109ef239-5295-40aa-aa76-91774ad2adf3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1", "spisova_znacka": "8Co/138/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/138/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1416207230.1"}, {"guid": "ecc368fb-380b-4922-8996-417b60402d7d:1ae82593-c9dc-46ec-b977-1a65bbcaaf7a", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7515202996.1", "spisova_znacka": "5Co/414/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/414/2017 z 26. 3. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-03-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7515202996.1"}, {"guid": "ce555303-aaf8-4c90-8506-a5f721efa87c:20955546-0f3e-4c3e-a43a-8b979bdb276f", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6917207607.1", "spisova_znacka": "43Co/28/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/28/2017 z 26. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6917207607.1"}, {"guid": "3d2b0188-82ca-4336-b7d2-16530747646f:8301a46d-95ab-44a6-8e7a-3f7fd714842f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1", "spisova_znacka": "5Co/297/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/297/2017 z 12. 2. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7516203374.1"}, {"guid": "b15e6c0c-939f-4ef8-93d3-d045cb2a24a6:defdec6a-541e-49ed-b35c-218c85b453ed", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1", "spisova_znacka": "8Co/193/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/193/2017 z 6. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-12-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4215216165.1"}, {"guid": "a2250cb1-65de-4a1f-a46e-2b9131c5c126:4c130096-cf11-415f-9eba-f2c8d101793b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1", "spisova_znacka": "43Co/23/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Co/23/2017 z 28. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-11-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6817203275.1"}, {"guid": "951f98d4-6fc6-4b5e-9d22-ab2864119f53:b5bd7f90-3040-4f6d-9270-9a5718f07f3c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1", "spisova_znacka": "11Co/12/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/12/2017 z 13. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2017-11-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115225810.1"}, {"guid": "dd3ea89e-68b4-4e1f-94d1-18b30f664dc3:a7df4f60-af6d-4177-b165-c3944c3500c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "32Csp/37/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32Csp/37/2018 z 5. 9. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-09-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/dd3ea89e-68b4-4e1f-94d1-18b30f664dc3:a7df4f60-af6d-4177-b165-c3944c3500c8"}], "citovane_v": []}