Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/59/2014 z 22. 7. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. júla 2014, sp. zn. 17CoP/59/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3113229395.2 Krajský súd Trenčín | 17CoP/59/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3113229395.2 | 2014-07-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ZoR, § 78 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a28a02e4-3817-41bb-9c88-e010591150c8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3113229395.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113229395
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113229395.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň
JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Trenčín, dieťa rodičov: matky E. T., bytom C. F.., H. XXXX-XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ing. Vierou
Kolačanskou, advokátkou v Trenčíne, Nám. sv. Anny 7269/20A a otca S. R., bytom C. F., T. XX/
XX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Piaristická 46, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky mal. dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 11. apríla 2014, č. k. 34P/224/2013-42, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. zo sumy
70 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2013, ktorú sumu určil otcovi
prispievať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlh otca na zameškanom zvýšenom
výživnom na maloletého za obdobie od 01.10.2013 do 31.03.2014 vo výške 340 eur súd povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky
dieťaťa, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. Týmto vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti zmenil rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.09.2010, č. k. 30P/201/2010-15. Zároveň súd rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Takto súd rozhodol o návrhu matky, ktorá sa
domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletého zo sumy 70 eur mesačne na sumu 190
eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s
poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine
a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného
zo strany otca na maloletého je dôvodný, keďže od poslednej úpravy výživného pred 3,5 rokmi došlo
k zmene pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov.
Súd konštatoval, že k podstatnej zmene pomerov došlo u mal. dieťaťa, ktoré je vekovo staršie,
a je zrejmé, že vzrástli náklady na zabezpečenie jeho výživy. V čase poslednej úpravy výživného
bol maloletý v kojeneckom veku, mal iba 5 mesiacov, v súčasnosti má takmer 4 roky a navštevuje
materskú školu. K zmene pomerov došlo i na strane matky maloletého, ktorá bola v čase poslednej
úpravy výživného na materskej dovolenke a poberala iba materské v sume asi 291 eur mesačne. V
súčasnosti je zamestnaná a dosahuje priemerný čistý mesačný zárobok 484,70 eur. K zmene pomerov
došlo i u otca maloletého, ktorý v čase poslednej úpravy výživného zarábal 850 eur mesačne, v
súčasnosti jeho priemerný čistý mesačný zárobok predstavuje 1.109,81 eur. Otcovi dieťaťa pritom



zanikla vyživovacia povinnosť k matke maloletého ako nevydatej matke, ktorú v minulosti plnil v sume
80 eur mesačne, žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. S prihliadnutím na takto zistenú
zmenu pomerov a vyšší vek dieťaťa, 1,66-násobné zvýšenie príjmových pomerov matky a 1,3-násobné
zvýšenie príjmových pomerov otca, ktorému ubudla vyživovacia povinnosť k matke maloletého, súd
rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletého zo sumy 70 eur mesačne na sumu 140 eur
mesačne, ktorú sumu považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám dieťaťa, zodpovedajúcich
veku štvorročného dieťaťa a ktorá je aj v schopnostiach a možnostiach otca tak, aby bola zabezpečená
slušná a zodpovedajúca životná úroveň dieťaťa. Súd konštatoval, že bolo zistené, že príjmové pomery
otca mu umožňujú relatívne slušnú životnú úroveň, o čom svedčia i otcom uvádzané nadštandardné
výdavky, ale matkou požadované výživné v sume 190 eur mesačne považoval súd za presahujúce
odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré má iba necelé 4 roky a ku ktorému majú vyživovaciu povinnosť
obaja rodičia. Naviac výživné má predovšetkým spotrebný charakter a je určené na uspokojovanie
odôvodnených potrieb oprávneného. Pri rozhodovaní prihliadol súd aj na skutočnosť, že potreby dieťaťa
budú v budúcnosti s jeho pribúdajúcim vekom rásť, čo bude v budúcnosti dôvodom na zmenu úpravy
výživného. Súd prihliadol tiež na odôvodnenú námietku otca, ktorý poukazoval na skutočnosť, že má
v záujme osamostatniť sa od rodičov a zabezpečiť si vlastné bývanie, s čím sú samozrejme spojené
zvýšené výdavky, či už na platenie nákladov bývania, splácanie úveru a podobne. Súd zdôraznil,
že účelom výživného je uspokojiť odôvodnené potreby dieťaťa, ale nadštandardné výživné v sume
presahujúcej odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa nemôže byť obmedzujúce u povinného. Preto
matkou požadované 2,71-násobné zvýšenie výživného považoval súd za neodôvodnené a rozhodol
o zvýšení výživného na sumu 140 eur mesačne, ktorú považoval za zodpovedajúcu zistenej zmene
pomerov a zodpovedajúcu odôvodneným potrebám štvorročného dieťaťa, zabezpečujúcu mu slušnú
životnú úroveň. O zvýšení výživného od 01.10.2013 súd rozhodol v súlade s ust. § 77 Zákona o rodine,
v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie. O povinnosti otca zaplatiť dlh na zročnom výživnom v
splátkach súd rozhodol v súlade s ust. § 160 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd
odôvodnil ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka mal. dieťaťa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že
súd zvýši výživné na mal. B. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 190 eur mesačne s účinnosťou od
01.10.2013. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne a nesprávne vyhodnotil pomery otca, ktorý
je povinným na výživné. Ako otec dieťaťa sám uviedol vo svojej výpovedi, 400 eur mesačne si odkladá
na fondy, 105 eur mesačne platí na životné poistky a 150 eur mesačne prefajčí. Je slobodný a rodičom
prispieva 100 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že prihliadol pri rozhodovaní o
výške výživného aj na fakt, že otec maloletého má záujem osamostatniť sa od rodičov a zabezpečiť
si vlastné bývanie, s čím má spojené zvýšené výdavky. Z výpovede otca maloletého vyplýva, že ako
slobodný si na bývanie chce zabezpečiť rodinný dom a kúpiť pozemok. Zároveň doložil súdu zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru na sumu 15.000 eur s mesačnou anuitnou splátkou 185,72 eur,
s lehotou splatnosti 120 mesiacov. Otec súdu taktiež predložil doklady o platbách na eurový fond asi
200 eur mesačne a úverovú kartu a jeho mesačné platby v poisťovniach v sume 65,53 eur mesačne
a 40 eur mesačne. Má za to, že všetky uvedené výdavky sú otcove výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Súd zabezpečil aj potvrdenie o príjme otca maloletého za obdobie od októbra 2012 do februára
2014, pričom toto deklaruje iba čistý príjem otca. Ako sa matke maloletého podarilo po pojednávaní
v učtárni spoločnosti zamestnávateľa otca zistiť, tento je zamestnaný ako špecialista podpory a 60 -
70 % pracovného času trávi cestovaním po prevádzkach zamestnávateľa po celom území Slovenskej
republiky. Sú mu preto vyplácané mesačne aj cestovné náhrady. Tieto cestovné náhrady sa však v
potvrdení o príjme neuvádzajú. Aj keď náhrady primárne slúžia na uspokojovanie potrieb toho, komu
sú určené, predsa len sú príjmom dotknutej osoby a je nevyhnutné ich za príjem považovať. Je preto
potrebné túto skutočnosť overiť u zamestnávateľa otca maloletého. Napriek tomu, že súd konštatoval,
že otec má príjmy, ktoré mu umožňujú relatívne slušnú životnú úroveň, napriek otcom deklarovaným
výdavkom, ktoré mesačne vynakladá, konštatoval, že suma 140 eur mesačne na výživné na maloletého
postačuje. Ona má však za to, že táto suma nenapĺňa zákonné parametre dikcie § 62 ods. 2 Zákona
o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Súd prvého
stupňa maloletému na výživné nepriznal ani len sumu, ktorú jeho otec minie mesačne na cigarety.
Ďalej zdôraznila, že súd prvého stupňa nepriznal na výživu ani sumu, ktorú navrhoval na výživu kolízny
opatrovník maloletého, a to v sume 150 eur mesačne, keď mal za to, že táto suma je v možnostiach
a schopnostiach otca platiť na výživu maloletého. Dodala, že súdom určené výživné síce pokrýva v
dostatočnej miere odôvodnené potreby mal. dieťaťa, súd prvého stupňa však nedostatočne zhodnotil



osobnú starostlivosť matky a nerozhodol v súlade so zákonom tak, že dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojho rodiča. Pokiaľ má otec maloletého dostatok finančných prostriedkov, ktoré
investuje do rôznych fondov, poistiek a úverov, mal by mať aj dostatok finančných prostriedkov na to,
aby dieťaťu zabezpečil zodpovedajúcu životnú úroveň.

K podanému odvolaniu matky mal. dieťaťa sa písomne vyjadril otec dieťaťa, ktorý žiadal rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že zvýšené výživné je dostatočné a až
prevyšujúce odôvodnené potreby maloletého, preto považuje odvolanie matky za nedôvodné. Poukázal
na to, že maloletý má 4 roky, navštevuje štátnu materskú školu, jeho zdravotný stav je uspokojivý,
preto u maloletého nevznikajú žiadne nadštandardné výdavky, ktoré by odôvodňovali nadštandardné
výživné. Z predložených listinných dôkazov matky za účelom doloženia výdavkov na starostlivosť na
maloletého mal preukázané, že výživné vo výške 140 eur nielen postačuje na pokrytie výdavkov na
maloletého, ale tieto výdavky prevyšuje, keďže matka nedoložila žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali
určenie nadštandardného výživného. Keďže vyživovaciu povinnosť k maloletému nemá iba otec, ale aj
matka dieťaťa, sú títo obaja povinní podieľať sa rovnakou mierou na výžive maloletého. Sčítaním týchto
vyživovacích povinností je možné dospieť k záveru, že maloletému je zabezpečená veľmi slušná, až
nadpriemerná životná úroveň. Poukázal na to, že matka na pojednávaní navrhla rodičovskú dohodu,
podľa ktorej by bol otec zaviazaný povinnosťou platiť na výživu maloletého sumu 150 eur mesačne, bola
si teda vedomá, že už výživné v takejto výške by postačovalo ku krytiu odôvodnených potrieb maloletého.
Naviac on prispieva aj nad rámec súdom určeného výživného, keď matke maloletého poukazuje
peňažné prostriedky ako príspevok na darčeky pre maloletého a podobne, čo bolo preukázané výpismi
z bankového účtu otca. Zároveň na pojednávaní bolo uvedené, že otec maloletého spolu so svojimi
rodičmi prispeli značnou čiastkou na rekonštrukciu bytu, v ktorom matka s maloletým žije. On si
vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas, pravidelne, v súlade so súdnym rozhodnutím realizuje styk
s maloletým, pričom na tento styk musí maloletému zabezpečiť ošatenie, keďže matka mu na styk
náhradné oblečenie nedáva. Napriek tomu, že on na pojednávaní navrhol rodičovskú dohodu, podľa
ktorej by prispieval na bežné výživné sumou 110 eur mesačne a na tvorbu úspor sumou 20 eur mesačne,
nepodal odvolanie proti rozsudku, ktorým bola jeho vyživovacia povinnosť určená sumou 140 eur
mesačne, keďže sa stotožnil s tvrdeniami súdu a chcel takouto výškou výživného zabezpečiť maloletému
uspokojenie všetkých jeho potrieb. Ďalej zdôraznil, že má za to, že všetky ním uvádzané výdavky,
s výnimkou výdavkov na cigarety, sú odôvodnenými výdavkami, ktoré vynakladá na zabezpečenie
svojich základných životných potrieb. Ako bolo v konaní preukázané, pracuje ako špecialista podpory
prevádzky, pričom 60 - 70 % svojho pracovného času trávi v služobnom automobile na pracovných
cestách po území celej Slovenskej republiky. Z pozície, na ktorej pracuje, vyplýva jeho povinnosť nosiť
v pracovnej dobe spoločenské ošatenie, na zakúpenie ktorého je potrebné vynaložiť viac peňažných
prostriedkov. Keďže počas pracovného času sa zdržuje mimo miesta svojho bydliska, musí si počas
celého dňa zabezpečiť stravovanie, od raňajok cez obedy až po večere, na čo vynakladá mesačne
približne 300 eur. Zo skutočnosti, že väčšinu svojho pracovného času trávi v aute, vyplýva aj jeho
obava o život a zdravie, keďže pri takomto množstve času stráveného za volantom auta by mohlo
dôjsť k poškodeniu jeho zdravia alebo života aj bez jeho zavinenia. Za týmto účelom zriadil životné
poistky, na ktoré uhrádza 105 eur mesačne, aby boli zabezpečení jeho najbližší príbuzní - medzi nimi
aj maloletý - pre prípad, že by sa mu niečo stalo a nebol by schopný splácať svoje záväzky. Taktiež
má za to, že výdavky, ktoré vynakladá za účelom zaobstarania si vlastného bývania, je potrebné
považovať za odôvodnené a nevyhnutné. On vo svojich 33 rokov býva stále v domácnosti rodičov a je
nevyhnutné, aby vynaložil značné peňažné prostriedky na zabezpečenie vlastného bývania. Namietal
postup matky dieťaťa, ktorá, hoci nie je s ním v manželskom ani v inom obdobnom mimomanželskom
zväzku, zisťovala u jeho zamestnávateľa informácie o výlučne osobných záležitostiach otca, ktorým
je aj výška vyplácaných cestovných náhrad. Súd správne nezohľadňoval pri určení výšky výživného
cestovné náhrady poskytované otcovi jeho zamestnávateľom, keďže rozpoznal osobitný charakter
cestovných náhrad, ktoré nie je možné za čistý príjem považovať. V súlade so zákonom č. 283/2002
Z. z. o cestovných náhradách, cestovnými náhradami sú náhrada preukázaných cestovných výdavkov,
náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších
výdavkov a náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta
pobytu. Všetky tieto výdavky priamo súvisia s pracovnou cestou a sú zamestnancom na pracovnej ceste
vynakladané. Vyplácané cestovné náhrady teda nie je možné považovať za príjmy zvyšujúce životnú
úroveň otca, keďže ich vyplatením sa reálny čistý príjem otca nezvyšuje. S poukazom na tieto skutočnosti



výšku výživného určenú súdom prvého stupňa považuje za dostačujúcu na zabezpečenie odôvodnených
potrieb maloletého a odvolanie matky proti rozsudku považuje za nedôvodné.

Opatrovník mal. dieťaťa sa k podanému odvolaniu matky písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase
skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena
tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom.

Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp. povinného rodiča
a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných kritérií pre určenie
vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

Základnými kritériami na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom sú predovšetkým
schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine) s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods.1 Zákona o rodine). V prípade, ak
súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, zmení existujúcu úpravu výživného, a to v
rozsahu, ktorý zodpovedá kritériám podľa § 62, resp. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k
správnemu záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, pre ktorú je
potrebné vyživovaciu povinnosť otca na mal. B. zvýšiť. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané,
že o vyživovacej povinnosti otca na maloletého bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 20.09.2010, č. k. 30P/201/2010-15, ktorým bol mal. B. zverený do osobnej starostlivosti
matky a otcovi dieťaťa bolo určené výživné platiť na maloletého sumou 70 eur mesačne k rukám matky
vždy do 15-teho dňa vopred od 01.07.2010. V tej dobe mal maloletý B. 5 mesiacov, matka bola na
materskej dovolenke a poberala materskú v sume asi 291 eur a otec dieťaťa dosahoval priemerný
mesačný zárobok 850 eur. Otec dieťaťa mal vyživovaciu povinnosť k matke dieťaťa ako nevydatej matke
v sume 80 eur mesačne.

V súčasnosti mal. B. navštevuje materskú školu, za ktorú matka platí všetky poplatky vrátane stravného
a v súvislosti so zdravotným stavom nemá matka s maloletým zvýšené výdavky. Matka býva s maloletým
v byte svojich rodičov, náklady na bývanie predstavujú asi 217 eur mesačne. Priemerný čistý mesačný
zárobok matky je asi 484,70 eur. Otec dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, do domácnosti
im prispieva sumou 100 eur mesačne, zanikla mu vyživovacia povinnosť k matke maloletého, ktorej
platil mesačne 80 eur ako nevydatej matke, pričom jeho priemerný mesačný zárobok v súčasnosti
predstavuje 1.109,81 eur. Otec zo svojho príjmu hradí poistky, ďalej sporí v sume 400 eur mesačne a
spláca spotrebiteľský úver v sume 185,72 eur mesačne na kúpu pozemku. V súvislosti s jeho prácou a
neustálym cestovaním po území SR má zvýšené výdavky na stravné, ktoré je však v zodpovedajúcej
miere preplácané zamestnávateľom vo forme stravného.

Z uvedeného je teda zrejmé, že od poslednej úpravy výživného v roku 2010 došlo k zmene pomerov
na strane všetkých účastníkov konania, keď mal. B. je vekovo starší, navštevuje materskú školu, matka
maloletého po ukončení materskej dovolenky je v riadnom pracovnom pomere a otcovi dieťaťa odpadla
vyživovacia povinnosť k matke maloletého ako nevydatej matke a zvýšil sa mu priemerný mesačný



zárobok. Zhodne so súdom prvého stupňa bol aj odvolací súd toho názoru, že zvýšené výživné na
maloletého zo sumy 70 eur mesačne na sumu 140 eur mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám
mal. B. vo veku 4 rokov a rovnako je v schopnostiach a možnostiach otca takéto výživné platiť. Takto
zvýšeným výživným zo strany otca dieťaťa s prispením výživného v primeranej čiastke aj od matky
dieťaťa, ktorá už osobnou starostlivosťou v plnej miere nezabezpečuje výživu maloletého, bude životná
úroveň maloletého zabezpečená v zodpovedajúcej výške. Aj odvolací súd zdieľa názor súdu prvého
stupňa, že matkou požadované zvýšenie výživného na sumu 190 eur nezodpovedá odôvodneným
potrebám dieťaťa vo veku 4 rokov, navštevujúceho materskú školu a takéto výživné nie je ani primerané
s poukazom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Naviac je potrebné zohľadniť,
že v budúcnosti, v prípade zmeny pomerov u maloletého v súvislosti s vyšším vekom a nárastom jeho
potrieb s nástupom do školy, za situácie, že by došlo v súčasnosti k neprimerane zvýšenému výživnému
maloletého, bolo by otázne, či by za nezmenených pomerov rodičov bolo možné návrhu na zvýšenie
výživného na maloletého vyhovieť.

S poukazom na tieto skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa správne posúdil zmenu
pomerov, ktorá nastala od vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, ako na strane oprávnenej
osoby, tak aj na strane otca maloletého, ktorý je povinný výživné platiť, pričom správne rozhodol aj
ohľadne doby, odkedy má byť výživné zvýšené a rovnako aj o vyčíslení nedoplatku za toto obdobie, a
preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/
O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o
konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .