Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/45/2013 z 4. 2. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 4. februára 2014, sp. zn. 4Co/45/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8111219683.1 Krajský súd Prešov | 4Co/45/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8111219683.1 | 2014-02-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Dedičské právo Citované ustanovenia: OSP, vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/029025a3-5a27-491c-99ba-2563a42a0e2e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8111219683.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219683
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111219683.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. predsedníčky senátu a
sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej, v právnej veci žalobcu U. Y., bytom N.
XXX, právne zastúpený JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovaným
1. N. Y., bytom U. X. XXX, S. Y., 2. Z. U., naposledy bytom N. č. XXX, zomrelej XX. XX. XXXX, za
účasti právnych nástupov po nebohej 2a. N. Y., bytom I. X, C., 2b. Mgr. G. U., N. XXX a 2c. N. U.,
bytom N. XXX. 3. Q. Y., bytom M. XX, 4. X. Y., bytom Q. XXX, K., 5. I. C., bytom O. XX, Q., , 6. B.
C., bytom M. M. R. č. XXX/X, D., 7. U. C., bytom Y. XX, Y., 8. N. M., bytom S. dôchodcov C. - X. č. X,
zastúpený splnomocnenou zástupkyňou U. C., bytom Y. XX, Y., žalované v 5. a 7.rade zastúpené N.. S.
C., splnomocneným zástupcom, bytom W. XX, U., o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní žalovaných
v 5. a 7.rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C 161/2011-92 zo dňa 07. 09. 2012 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalované v 5. a 7. rade sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 81,46 Eur na účet JUDr. Alojza Naništu v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. - 4.rade a 6. a 8.rade náhradu trov odvolacieho konania účastníkom
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do dedičstva po poručiteľovi N. Y., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX, patrí novovytvorený pozemok parc. č. 11/2 - zastavené plochy a
nádvoria o výmere 71 m2 podľa geometrického plánu č. 139/2004 zo dňa 29. 11. 2004 vypracovaného
Ing. C. S. úradne overenom dňa 07. 12. 2004 pod č. 432/2004, ktorá bola odčlenená z pozemku parc.
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc. č. 11 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 257
m2 zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX k. ú. N.. Žalovaným v 5. a 7. rade uložil povinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 472,39 Eur a iné trovy vo výške 99,50 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1.- 4. rade a v 6. a 8. rade náhradu trov
konania účastníkom nepriznal.

V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, obsah pripojených listinných dôkazov,
spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C 77/2006, 10C 309/70, LV č. XXX, pozemnoknižnú zápisnicu
č. 540 k. ú. N., dedičské rozhodnutie D955/86, stanovisko účastníkov konania a uviedol, že žalobca sa
v konaní domáhal, že jeho právny predchodca, ako aj žalovaných v 1. - 4.rade nadobudli vlastnícke
právo k novovytvorenému pozemku parc. č. 11/2, odčleneného z pozemku parc. č. 11, vedeného na LV



č. XXX k. ú N. v prospech žalovaných 5. - 7. rade vydržaním, ktorý užíval nepretržite po celú vydržaciu
dobu v dobrej viere, že mu patrí vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti na základe jej formálneho
prevodu zo strany jeho právnej predchodkyne matky Z. Y., rod. G., od roku 1949. Súd považoval za
nesporne preukázané, že pozemok parc. č. 11/2 vytvorený geometrickým plánom č. 139/2004 zo dňa
29. 11. 2004 je súčasťou pozemku parc. č. 11 vedeného na LV č. XXX k. ú. N. v prospech žalovaných v
5. - 7.rade, ktoré predmetnú nehnuteľnosť ako obdarovaní nadobudli darovacou zmluvou uzatvorenou
dňa 11. 06. 2003, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Sabinov pod č. V - 542/2003 dňa 25. 08.
2003. Z geometrického plánu č. 50/2003 overeného dňa 07. 05. 2003 vyplýva, že pozemok parc. č. 11,
t. č. vlastnícky patriaci žalovaným v 5. - 7.rade bol vytvorený z pôvodnej mpč. 183 - 188/1, vedenej v
pozemnoknižnej zápisnici č. 204. Zo záveru znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. N. H.
č. 28/2009, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 77/2006 však vyplynulo, že
uvedený pozemok v zmysle geometrického plánu č. 139/2004, úradne overenom 07. 12. 2004 pod č.
432/2004 je v časti CKN 11/1 o výmere 139 m2 vytvorený z pôvodnej mpč. 183 - 188/1, v časti CKN
11/2 o výmere 71 m2 z mpč. 183 - 188/2 a v časti CKN 11/3 o výmere 47 m2 vytvorených z mpč. 183
- 188/3. Kópia katastrálnej mapy z roku 1912 dokazuje, že pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti, a to
mpč. 183 - 188/1 bola rodina M., ako právni predchodcovia žalovaných v 5. až 8. rade, mpč. 183 - 188/2
rodina G., právni predchodcovia žalobcu a žalovaných v 1. až 4. rade, terajšia rodina Y. a pán D. W., bol
vlastníkom pozemku mpč. 183-188/3. Pôvodná pozemnoknižná parcela mpč. 183 - 188/2, bola zapísaná
v pozemoknižnej zápisnici č. 540 k. ú. N., vedená na mená Z. Y., rod. G., N. G. na každého v podiele 1 s
tým, že uvedená parcela bola odpísaná z protokolu č. 205 k. ú. N.. Z predložených listinných dôkazov súd
považoval za nesporné, že pozemnoknižná parcela č. 183 - 188/2 vlastnícky patrila v podiele 1 matke
ich právneho predchodcu N. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého dňa XX. XX. XXXX a v 1 jej bratovi N.
G., čo nesporne vyplýva z protokolu č. 205, ako aj predložených rodných, sobášnych a úmrtných listov
nachádzajúcich sa na č. l. 49 - 50 spisu. Z uvedeného dôvodu námietku žalovaných v 5. - 7. rade týkajúcu
sa nepreukázania, že predmetná novovytvorená parcela č. 11/2, ktorá mala byť vytvorená z mpč. 183
-188/2 v minulosti vlastnícky patrila v prospech právnych predchodcov žalobcu, ako aj žalovaných v 1.
- 4 rade, súd vyhodnotil za nedôvodnú.

Bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaných v 1. - 4.rade N. Y., nar.
XX. XX. XXXX, zomrelý XX. XX. XXXX, pôvodnú pozemnoknižnú parcelu mpč. 183 - 188/2 v podiele 1
nadobudol kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou dňa 11. 03. 1949 od svojej matky Z. Y., rod. G., ktorá
mu v skutočnosti previedla celú parcelu, vrátane spoluvlastníckeho podielu jej brata N. G., od ktorého
spoluvlastnícky podiel formálne odkúpila. Súd poukázal na notársku zápisnicu sp. zn. N 3/75 a Nz 3/75,
predmetom ktorej bola darovacia zmluva medzi žalobcom ako obdarovaným a neb. N. Y., nar. XX. XX.
XXXX, obsah spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 309/70, z ktorého vyplýva, že neb. matka N. Y.,
Z. Y. vyplatila svojho brata N. G. z jeho spoluvlastníckych podielov a ďalších nehnuteľností vedených v
pozemnoknižnej zápisnici č. 205, z ktorej bola dňa 23. 06. 1954 pod č. Čd 745 odpísaná parcela mpč.
183 -188/2. Uvedenú skutočnosť potvrdili aj svedkovia N. U. a V. I., ktorí uviedli, že mali vedomosť
zo strany svojich matiek, ktoré boli sestrami neb. N. Y., že ich rodičia spoluvlastnícke podiely brata Z.
Y. odkúpili, pričom tomuto vyplatili finančnú čiastku zodpovedajúcu hodnote týchto podielov, ktorá bola
zasielaná do O., kde sa N. G. v rozhodnom čase zdržiaval. Okrem iného na pôvodnej parcele mpč. 183
- 188/2 bol ešte pred rokom 1910 umiestnený starý rodinný dom, ktorý vlastnícky patril rodičom neb.
N. Y., ktorý bol zbúraný niekedy v roku 1953.

Súd s poukazom na ust. § 115, § 116, § 117, § 118, § 143, § 144, § 145, § 146 zákona č. 141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej uviedol, že podľa obyčajového práva platného na území Slovenska
do 31. 12. 1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32
rokov ako svoju pokojne v držbe. Bolo to i napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala
nielen registračný, ale i hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. Dobromyseľnosť
sa vyžadovala pri nastúpení do držby podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a bola potrebná
po celú vydržaciu dobu. V zmysle ust. § 566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vydržacia doba,
ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1951 sa skončila najneskôr uplynutím desaťročnej lehoty počítanej od
01. 01. 1951, ak neuplynula skôr. Zo znaleckého posudku č. 28/2009 vyplynulo, že geometrický plán č.
50/2003, ktorý bol podkladom pre povolenie vkladu darovacej zmluvy z 11. 06. 2003 registrovanej pod V
542/2003 nemal byť akceptovaný pre nesúlad medzi údajmi katastra v liste vlastníctva a geometrickom
pláne. I napriek tomu, že z geometrického plánu vyplývalo, že pozemok parc. č. 11 bol vytvorený iba z
mpč. 183 - 188/1, v skutočnosti zasahuje aj do mpč. 183 - 188/2 a mpč. 183 - 188/3, ktorý právnym



predchodcom žalovaných v 5. - 8.rade nikdy vlastnícky nepatril, ale ich začlenili do parcely CKN č. 11 ako
diel č. 1 o výmere 257 m2, vytvorený iba z mpč. 183 - 188, a preto v danom prípade došlo k nesprávnej
lokalizácii a identifikácie parcely mpč. 183 - 188/1.

Súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu, ako aj žalovaní v 1. - 4.rade vstúpili do oprávnenej
dobromyseľnej držby predmetného pozemku najneskôr v roku 1949 a s poukazom na ust. § 116 a §
566 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., vydržacia lehota uplynula v roku 1959, a preto žalobe v
celom rozsahu vyhovel.

Vo vzťahu k žalovaným v 5. - 7.rade uviedol, že nadobudli vlastnícke právo k pozemku parc. č. 11/2
odčleneného z pozemku parc. č. 11, vedeného na LV č. XXX k. ú. N., darovacou zmluvou uzatvorenou
11. 06. 2003. Uvedená časť pozemku parc. č. 11 bola vytvorená z pôvodnej mpč. 183 - 188/2 najmenej
od roku 1912 a podľa katastrálnej mapy vlastnícky patrila rodine G. ako právnym predchodcom žalobcu
a žalovaných v 1. - 4.rade. Žalovaní v 5. - 8.rade nepreukázali, žeby ich právnym predchodcom vznikol
nadobúdací právny titul, na základe ktorého vstúpili do oprávnenej a dobromyseľnej držby k predmetnej
časti nehnuteľnosti 11/2, odčlenenej z pozemku parc. č. 11 na LV č. XXX k. ú. N.. Aj podľa oznámenia
Obce N., daň z predmetnej nehnuteľnosti začali platiť až v roku 2004 po nadobudnutí vlastníckeho
práva žalovanými v 5. - 7.rade, nakoľko do toho času nebol zrejmý vlastník ani nájomca nehnuteľnosti.
Z toho vyplýva, že žalovaní v 5. - 8.rade, ako aj ich právni predchodcovia, do toho času pre účely si
splnenia daňovej povinnosti z dane nehnuteľnosti netvrdili ani nepreukazovali, že sú vlastníkmi tejto
nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov súd považoval žalobu za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. - 4.rade a žalovanými
v 6. - 8.rade v zmysle ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že im náhradu nepriznal
vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. - 4.rade so žalobou súhlasili a žalovaný v 8.rade nezaujal súhlasné
ani nesúhlasné stanovisko.

Vo vzťahu žalobcu k žalovaným v 5. a 7.rade súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania z titulu
zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur, náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške
472,39 Eur, ktorú špecifikoval.

Vo vzťahu k namietanej prekážke res iudicatae, a to konaniu vedeného na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 8C 77/2006, ako aj sp. zn. 29C 161/2001 a tohto konania súd uviedol, že sa jedná o odlišné
konania svojim predmetom. V konaní vedenom pod sp. zn. 8C 77/2006 sa žalobcovia a žalovaní v 1. -
4.rade domáhali určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a v tomto konaní
sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáhali vlastníckeho práva v konaní vedenom pod
sp. zn. 8C 77/2006 bola ku dňu smrti poručiteľa N. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelého XX. XX. XXXX,
jeho vlastníctvom. Prekážka res iudicatea nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je
daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
v ktorých bol uplatnený. Z dôvodu odlišného predmetu konania preto súd prvého stupňa nepovažoval
namietanú prekážku právoplatne rozhodnutej veci za opodstatnenú.

V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku odvolanie žalované v 5. - 7.rade. Namietali prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávne právne posúdenie.
Tvrdili, že sa jedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci vyplývajúcej z ust. § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku, lebo o neopodstatnenosti nároku žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 77/2006. Tvrdené skutočnosti o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním právnym predchodcom žalobcov v konaní preukázané neboli. Ďalej
namietali, že súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy vyplývajúce z konania vedeného na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 8C 77/2006. Boli toho názoru, že v tomto konaní súd nemôže dospieť k iným záverom,
ako dospel súd v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 77/2006. Podľa ich názoru, zo súdneho spisu sp. zn.



8C 77/2006 vyplýva, že žalované, ako aj ich rodičia boli počas celého svojho života v dobrej viere, že
im sporná nehnuteľnosť patrí, nikdy o tom nemali žiadnu vedomosť, svoje vlastnícke právo vnímali k
pozemku parc. č. 11 ako k celku. Ani z rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 10C 309/70, na ktorý
sa odvoláva prvostupňový súd nevyplýva, že by Z. Y. vyplatila N. G., aj pokiaľ ide o pôvodnú parcelu
mpč. 183 - 188/2, ktorej časť bola prečíslovaná na parc. č. 11/2. Hovorí sa len o parc. č. 183 - 188/4, 183
- 188/7, 183 - 188/10, 183 - 188/14. Vo vzťahu k plateniu dane uviedli, že súd nezisťoval prečo žalobca
sa nedožadoval platenia dane za uvedený pozemok minimálne od roku 2003, ak už mal vedomosť o
tom, že došlo k podpisu darovacej zmluvy, ktorou boli do vlastníctva prevedené ďalšie spoluvlastnícke
podiely. Ďalej nesúhlasili s priznanou náhradou trov konania žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 6.rade.,
vo vzťahu ktorej súd neodôvodnil nepriznanú náhradu trov konania. Navrhli zmeniť napadnutý rozsudok
a žalobu zamietnuť. Uplatnili si náhradu trov konania.

Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd prvého stupňa na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a po právnej stránke správne právne
vec posúdil. Uplatnené námietky nepovažoval za opodstatnené. Odôvodnenie rozhodnutia považoval
za správne, zodpovedajúce ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Nesúhlasil so vznesenou
námietkou právoplatne rozhodnutej veci. Zdôraznil, že aj z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 18Co 128/2010 zo dňa 09. 03. 2011 vyplýva, že v súvislosti s pozemkom parc.
č. 11/2 vytvoreného z pôvodnej mpč. 183 - 188/2 je dôvodné vedenie konania o určenie, že patrí
nehnuteľnosť do dedičstva po nebohom poručiteľovi. Na základe takto vysloveného právneho názoru v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C 77/2006, preto žalobcovia aj postupovali.
Podľa názoru právneho zástupcu žalobcu, súd dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k
správnym skutkovým záverom, ako aj správne právne vec posúdil. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Žalovaní v 1.rade - 4.rade, právni nástupcovia po neb. žalovanej Z. U., v písomnom vyjadrení k odvolaniu
súhlasili s napadnutým rozhodnutím.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v (§ 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného
vyhlásenia rozhodnutia v súlade s ust. § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, ktorý termín bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke od 30. 01. 2014
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 5. a 7. rade nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. Omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom
prvého stupňa, na ktoré poukazuje.

K odvolaniu žalovaných v 5. a 7.rade uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia, vrátane
nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku,
jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Hodnotenie dôkazov je vecou súdu nie účastníkov konania. Nie je porušením práva účastníka na



súdnu ochranu ani práva na spravodlivý súdny proces iné hodnotenie dôkazov ako podľa názoru
účastníka, ktorý navrhol dôkaz vykonať alebo ho inak hodnotiť. Skutkový stav týkajúci sa vlastníckych
vzťahov právnych predchodcov žalobcu a žalovaných v 1. - 4.rade bol nepochybne preukázaný listinnými
dôkazmi, ako aj skutočnosti týkajúce sa vysporiadania spoluvlastníckych podielov medzi neb. Z. Y., rod.
G. a N. G. z pripojených súdnych spisov.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa právoplatne rozhodnutej veci. Aj s touto
namietanou skutočnosťou sa súd prvého stupňa správne vysporiadal, lebo o námietku právoplatne
rozhodnutej veci nejde vtedy, ak nie je splnený čo i len jeden zo zákonných predpokladov. V danom
prípade je nezhoda v predmete konania, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci vyjadruje zákaz konať vo veci a rozhodnúť, ak o určitej otázke už
bolo vydané rozhodnutie súdu. Táto prekážka, ktorá je dôsledkom materiálnej povahy právoplatného
rozsudku má za následok, že konanie musí byť v ktoromkoľvek štádiu zastavené. Táto prekážka je
daná vtedy, ak ide o totožnú vec. O totožnosť veci ide vtedy, ak je daná totožnosť účastníkov konania
a totožnosť predmetu vyplývajúceho z rovnakých skutkových dôvodov a ide o to isté plnenie, t. j. petit.
Totožnosť predmetu konania sa posudzuje v závislosti na totožnosti dôvodov, od ktorých je odvodzované
právo alebo povinnosť.

Súd prvého stupňa správne poukázal, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
8C 77/2006 bolo predmetom konania určenie, že žalobca a žalovaní v 1. - 4.rade sú podielovými
spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti, pričom v tomto konaní bolo predmetom konania určenie, že
sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po neb. N. Y., nar. XX. XX. XXXX, zomrelom XX. XX. XXXX,
čo je nesporne odlišným predmetom konania a navrhovaným petitom. Ani táto namietaná skutočnosť
preto nebola opodstatnená.

Navyše odvolací súd dodáva, že pre posúdenie splnenia zákonných podmienok pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním právnym predchodcom žalobcu nie je právne bezvýznamné splnenie
daňovej povinnosti vo vzťahu k dani z nehnuteľnosti, na ktorú poukázali žalované v 5. a 7.rade
v podanom odvolaní. Pri posudzovaní dôvodnosti žaloby súd vychádzal z predložených listinných
dôkazov, najmä pozemnoknižnej zápisnice 204 k. ú, N. vo vzťahu k mpč. 183 - 188, výsledkov
vykonaného dokazovania v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 88/2009, najmä zo znaleckého posudku č.
28/2009, z ktorého záveru vyplynulo, že parcela C KN 11 v k. ú. N. je vytvorená z pozemnoknižných
parciel č. 183 - 188/1, 183 - 188/2, 183 - 188/3 a pozostáva z časti mpč. 183 - 188/1 o výmere 139 m2,
z časti parcely mpč. 183 - 188/2 o výmere 71 m2 (predmet sporu) a z časti parcely mpč. 183 - 188/3
o výmere 47 m2. Novovytvorené pozemky parc. č. 11/1, 11/2, 11/3 zakreslené v geometrickom pláne č.
432/2004 z 01. 12. 2004, ktorý nebol realizovaný do katastra nehnuteľnosti vznikli, a to pozemok parc.
CKN č. 11/1 o výmere 139 m2 vytvorený z mpč. 183 - 188/1, pozemok parc. CKN č. 11/2 o výmere 71
m2 vytvorený z mpč. 183 - 188/2 a pozemok parc. č. 11/3 o výmere 47 m2 vytvorený z mpč. 183 - 188/3.
Vlastnícke vzťahy k pôvodnej mpč. č. 183 - 188/1 vyplývajú z listín spisov sp. zn. D 492/80, sp. zn. D
493/80, sp. zn. D 469/82 a z konania vedeného pod V 542/2003, vlastníci sú zapísaní na LV č. XXX k. ú.
N.. Vlastnícke vzťahy k pôvodnej mpč. 183 - 188/2 vychádzajú z listín spisu sp. zn. D 955/86, kde vlastníci
sú zapísaní na LV č. XXX a vlastnícke vzťahy k pôvodnej mpč.183 - 188/3 sú zapísané iba v pôvodnej
pozemnoknižnej zápisnici č. 206 na rodinu W.. Meraním znalcom bolo zistené, že súčasné geometrické
a polohové určenie nehnuteľnosti v spornej časti zobrazenej v mape KN je správne. Nesprávnou bola iba
identifikácia právneho stavu z pozemkovej knihy na súčasné pozemky katastra nehnuteľnosti, lebo pri
spracovaní geometrického plánu č. 50/2003 Ing. C. S., úradne overeného 07. 05. 2003 pod č. 154/2003,
ktorý identifikoval stav z pozemkovej knihy a hluchého listu vlastníctva č. XXX na stav CKN došlo k
diskrepancii, keď do výkazu výmer uviedol pôvodnú mpč. 183 -188/1, pritom na LV č. XXX je uvedená
iná mpč č. 183 - 188, čo vyplýva z predložených dokumentov. Uvedený geometrický plán č. 50/2003
nemal byť akceptovaný pre právny úkon V - 542/2003, t. j. darovaciu zmluvu z 11. 06. 2003, pretože bol
nesúlad medzi údajmi katastra v liste vlastníctva a geometrickom pláne. Geometrický plán č. 50/2003
úradne overený pod č. 154/2003, ktorý bol podkladom pre povolenie vkladu darovacej zmluvy z 11.
06. 2003, registrovanej správou katastra pod V - 542/2003 identifikoval, že celý pozemok parc. č. CKN
č. 11 je vytvorená iba z mpč. 183 - 188/1 ako diel č. 1 o výmere 257 m2. Znalec tak zistil, že došlo k
pochybeniu nielen popisných parcelných čísel, ale aj k nesprávnej lokalizácii a identifikácii mpč. 183 -
188/1. Podľa znalca pozemok parc. CKN č. 11 bola vytvorená aj z ďalších pozemnoknižných parciel a



identifikácia právneho stavu podľa pozemkovej knihy sa preto neopierala o žiaden mapový podklad s
právne vypovedacou hodnotou. V tom čase zhotoviteľ geometrického plánu č. 50/2003 Ing. S. nemal k
dispozícii mapový podklad, a preto nehnuteľnosť identifikoval bez geometrického plánu iba približným
spôsobom podľa výmery z pozemkovej knihy. Až následne spracovaním nového geometrického plánu
č. 432/2004 z 01. 12. 2004 došlo k náprave nesprávnej identifikácie právneho stavu z pozemkovej knihy
na súčasné pozemky katastra nehnuteľnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalovaných v 5. - 7.rade za dôvodné, a preto
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu v súlade s ust. § 219 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku.

K namietanému neodôvodneniu nepriznanej náhrady trov konania žalovanej v 6.rade odvolací súd
uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva návrh na priznanie náhrady trov konania žalovanej v 6.rade a
neuvedenie žalovanej v 6.rade v odôvodnení rozhodnutia nemalo za následok nesprávnosť rozhodnutia,
lebo žalovanou v 6.rade táto namietaná skutočnosť nebola. Navyše z obsahu spisu žalovanej v 6.rade
žiadne iné trovy konania nevyplývajú (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Namietaná
skutočnosť však vo vzťahu k žalovaným v 5. a 7.rade nebola významná z dôvodu, že nepriznanie
náhrady trov konania žalovanej v 6.rade, resp. neodôvodnenie z akých dôvodov jej náhrada trov konania
priznaná nebola sa nevzťahuje na žalovaných v 5. a 7.rade.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 Občianskeho súdneho poriadku žalobcu a
žalovaných v 5. a 7.rade bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zásadou
úspechu žalobcu v odvolacom konaní, ktorému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia za
jeden úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu á 60,07 Eur (§ 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm.
c/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, ďalej náhrada režijného paušálu vo výške 7,81 Eur (1/13 výpočtového základu na rok 2013, §
16 citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada dane z pridanej hodnoty, lebo právny
zástupca žalobcu preukázal, že je platcom dane z pridanej hodnoty predloženým potvrdením osvedčenia
o registrácii pre daň z pridanej hodnoty zo dňa 18. 02. 2009 Daňovým úradom Prešov II. od 01. 03.
2009, t. j. v sume 13,58 Eur, 20 % zo sumy 67,80 Eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu
priznanej náhrady trov právneho zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 81,46 Eur, k zaplateniu
ktorej odvolací súd zaviazal žalované v 5. a 7.rade spoločne a nerozdielne. Povinnosť žalovaných v 5.
a 7.rade zaplatiť trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorých výška je v súlade s citovanou vyhláškou.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. - 4.rade, 6 a 8.rade, odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.