Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/186/2012 z 16. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 16. septembra 2013, sp. zn. 10Co/186/2012, ECLI:SK:KSTT:2013:2212206661.1 Krajský súd Trnava | 10Co/186/2012 | ECLI:SK:KSTT:2013:2212206661.1 | 2013-09-16 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 442 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17ffa9b4-f0d5-4994-b11b-3c9bd7f72833 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2212206661.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/186/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212206661
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2212206661.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: BL Telecom debt, s. r. o., Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 45535108, zast. splnomocnenkyňou: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej
14, Bratislava, proti žalovanej: I. S., nar. XX. V. XXXX, bytom W. H. XXXX/XX, A. I., o 331,94 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. septembra
2012 č. k. 8C/53/2012-55, 2212206661 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Nariaďuje vykonať opravu záhlavia rozsudku v označení sídla žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Takéto svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 52, § 442 ods. 1, § 517
ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 544 ods. 1 a § 879l O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení platnom a účinnom
od 1. marca 2010 - Občianskeho zákonníka); § 4 ods. 8, § 5 ods. 6 a 7 a § 43 ods. 1 ZoEK (zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy - t. j.
k 7. marcu 2008 - ďalej len „ZoEK“), § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. a tiež poukazom
na rozsudok Okresného súdu Prešov z 13. augusta 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 29. júna 2011 č. k. 2Co/137/2010. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol
titulom uzavretej Zmluvy o pripojení a Dodatku k zmluve ako zmluvy spotrebiteľskej (z 29. decembra
2009), v ktorej boli dohodnuté podmienky medzi účastníkmi, pričom táto bola uzavretá platne. Žalovaná
nezaplatila za poskytované služby, a tak porušila dohodnuté podmienky zmluvy. Žalobkyňa nepochybne
preukázala, že právny vzťah so žalovanou vznikol platne a že žalovaná za poskytnuté služby nezaplatila.
Súd prvého stupňa jej preto uložil zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 340,48 eur spolu s úrokmi z
omeškania. Žalobkyni však nepriznal faktúrovanú sumu 1 x mesačný poplatok za poistenie faktúr 1
euro a 1,33 eur za upomienku (spolu v sume 2,33 eur), ktorú odpočítal od celkom vyfaktúrovanej sumy
342,81 eur (342,81 mínus 2,33), keď v tejto časti žalobkyňa nepreukázala na základe čoho uplatnila svoj
nárok. Taktiež na poplatok za upomienku nie je žiadneho zákonného nároku a nemôže patriť žalobkyni,
jedná sa o neprijateľnú podmienku. Taktiež zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty (300,- eur), ktorú
mala zaplatiť žalovaná v prípade porušenia niektorých z povinností podľa dodatku (bez ohľadu na čas
zostávajúci do konca viazanosti), keďže sa jedná o podmienku neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú.
Túto ani (súd prvého stupňa) neznížil, napriek tomu, že žalobkyňa vzala sčasti späť dohodnutú výšku
zmluvnej pokuty, pretože jej moderácii zo strany súdu by mohlo prísť len v prípade jej platného uzavretia
(podľa § 545a O. z.). O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa § 142 ods. 2 O. s. p. (zákona č.



99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na ich náhradu vzhľadom na čiastočný úspech 36,11% a neúspech 64,08%
žalobkyne vo veci a na druhej strane rovnaký procesný výsledok na strane žalovanej (len v obrátenom
garde), ktorá si však žiadne trovy neuplatnila, resp. nenavrhla ich priznanie a zo spisu jej žiadne trovy
ani nevyplývajú.

Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia žaloby a nepriznania žalobkyni náhradu trov konania podala
odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti tak, že návrhu v rozsahu podaného odvolania vyhovie alebo podľa
§ 221 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší a vec vráti súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania vo výške 212,69 eur v prípade
zmeny napadnutého rozsudku. Odvolanie odôvodnila podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p., pretože
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalovaná porušila svoju základnú
povinnosť vyplývajúcu jej zo Zmlúv o pripojení a z Dodatkov tým, že nezaplatila vyúčtovanú cenu
za poskytnuté služby a neplatila za ne už od 29. decembra 2009, teda neuhradila ani jednu faktúru
z dohodnutej doby viazanosti. Pre zabezpečenie splnenia podmienky zotrvania v danom vzťahu po
dobu 18 mesiacov bola dohodnutá zmluvná pokuta, ktorej výška závisela predovšetkým od hodnoty
mobilného telefónu, ktorý si žalovaná vybrala. Má za to (žalobkyňa), že žalovaná mala možnosť voľby
a prispôsobenia si zmluvných podmienok podľa vlastných možností a podmienok, keď mohla uzavrieť
kúpnu zmluvu so žalobkyňou alebo iným predajcom, v ktorej kúpna cena bude dohodnutá za daný
mobilný telefón v rámci bežných maloobchodných cien a keď mohla uzavrieť dodatok, ktorého súčasťou
je aj zmluva o kúpe mobilného telefónu, pričom si je vedomá, že s hodnotou vybraného mobilného
telefónu stúpa aj výška zmluvnej pokuty, ktorá zabezpečuje plnenie povinností a zľavnenú cenu si upraví
vzhľadom na iné podmienky dodatku. Je vylúčené posudzovať dohodnutú podmienku podľa O. z. v
spojení so Smernicou 93/13 i podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora. Spotrebiteľ má dostatočnú
vyjednávaciu silu a môže vplývať aj na obsah dodatku, pričom nerovnováha vznikla len samotným
uzatvorením dodatku v prospech spotrebiteľa najmä s ohľadom na symbolickú kúpnu cenu, ktorú získava
uzatvorením dodatku. Sankcia za nedodržanie riadneho plnenia povinností je vyvážená výhodami
spotrebiteľa, ktoré získava pri uzatváraní dodatku (mobilný telefón za symbolickú cenu oproti obvyklej
kúpnej cene). Poukázala na skutočnosť, že súd prvého stupňa opomenul zisťovať, či v danom prípade
mohla alebo nemohla žalovaná (spotrebiteľka) individuálne ovplyvniť zmluvnú podmienku, pričom len
konštatoval, že predmetná zmluva mala charakter štandardnej vopred pripravenej zmluvy s vopred
určenými podrobnými podmienkami, ktoré nemohla žalovaná ovplyvniť. Do pozornosti odvolacieho súdu
dala rozhodnutia Krajského súdu v Nitre, Žiline a Prešove v obdobných veciach.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila, ani vlastné odvolanie nepodala.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutých častiach vecne správny a je
dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený (§
156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/53/2012 bolo zaplatenie 331,94
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 6. júna 2009 do zaplatenia.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa
v časti zamietnutia žaloby a v časti náhrady trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod
v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého
stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými



dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až
§ 135 O. s. p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, prípadne právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil a nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho
poukazuje.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvého stupňa na podporu ním zvoleného postupu. Pre správnosť a presvedčivosť odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa by tak postačovalo i konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvého stupňa, avšak odvolací súd vzhľadom na argumentáciu žalobkyne v
odvolaní k jej námietkam dodáva:

Zo zmluvy o pripojení a dodatku ku zmluve o pripojení uzavretých medzi právnou predchodkyňou
žalobkyne (ako dodávateľkou) a žalovanou (ako spotrebiteľkou) dňa 7. marca 2008 podľa ustanovenia §
43 a nasl. ZoEK vyplýva, že dodávateľka sa zaviazala spotrebiteľke zriadiť prístup k verejnej telefónnej
sieti a sprístupniť jej súvisiace služby v zmysle dohodnutého účastníckeho programu a rozsahu služieb.
Žalovanej bol na základe zmluvy predaný mobilný telefón Sony Ericsson K550i za kúpnu cenu po
uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny vo výške 1,- Sk s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške
10.000,- Sk (331,94 eur). V bode 4 dodatku sa zmluvné strany dohodli, že v prípade porušenia zmluvných
povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/ alebo v bode 2
alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/
až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný
uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.

Občiansky zákonník za spotrebiteľskú považuje každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je tu osoba, ktorá koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Ak teda súd prvého stupňa vyhodnotil daný právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský (v ktorom na jednej
strane vystupuje žalobkyňa ako dodávateľka, resp. jej právna predchodkyňa a na strane druhej žalovaná
ako spotrebiteľka), vyhodnotil ho tak správne a použitie úpravy O. z. o spotrebiteľských zmluvách (§ 52
a nasl. O. z. ), resp. i ostatných predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, bolo opodstatneným.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a/ nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe
zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola



individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa čl. 4 Smernice bez
toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí.

Podľa prílohy Smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ O. z. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä tie ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Odvolateľka namietala nesprávnosť záveru súdu prvého stupňa, že predmetná zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná. Z obsahu zmluvy o pripojení a dodatku k nej pritom vyplýva, že ich texty boli
pripravené vopred v podobe tzv. typovej zmluvy dodávateľkou pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov,
pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný
mobilný telefón resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľka mala
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale
nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania preto nemožno považovať za individuálne
dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľka (žalovaná) nemala žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľkou navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa dodávateľkou nanútenému
dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo
individuálne dohodnuté pritom (podľa § 53 ods. 3 O. z. i čl. 3 bod 2 Smernice), bolo na žalobkyni ako
dodávateľke (resp. jej právnej predchodkyni). Žalobkyňa v konaní individuálne dojednanie zmluvnej
pokuty nepreukázala, a preto zmluvnú podmienku nemožno nepovažovať za individuálne dojednanú.

I skutočnosť, že žalovaná ako spotrebiteľka mala možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, neznamená
jej možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným bolo ( i je), že v predmetnej zmluve
o pripojení bola zmluvná podmienka o zmluvnej pokute navrhnutá vopred dodávateľkou a i keď
spotrebiteľka mala možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohla a nebola schopná
ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp.
aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto
závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľka mala možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových
zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.

Správnym bol i záver súdu prvého stupňa o vzniku značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.
V spotrebiteľskej zmluve možno dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných
povinností spotrebiteľa, avšak je potrebné ju dojednať tak, aby bola primeraná. Táto podmienka
však v prejednávanej veci splnená nebola. Zmluvnú pokutu bola spotrebiteľka povinná zaplatiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá by jej zostávala do uplynutia doby viazanosti. Žalovaná si od dodávateľky
(právnej predchodkyne žalobkyne) zakúpila mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1,- Sk a mala možnosť
používať poskytované služby za zvýhodnenú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných
na základe zmluvy o pripojení (a dodatku k nej) bola dojednaná zmluvná pokuta (ako sankcia za
porušenie zmluvných povinností žalovanou ako spotrebiteľkou) neprimerane vysoká, v dôsledku čoho
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto i neplatnou. Totiž vzhľadom na symbolickú kúpnu cenu
za mobilný telefón možno predpokladať, že skutočná cena tohto zariadenia bude fakticky zaplatená
spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb a tak sa garantuje návratnosť prostriedkov
investovaných do zľavy telefónu i s prihliadnutím na to, že dodávateľka je podnikateľkou, ktorá podniká
za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku
viazanosti je ujma na strane dodávateľky nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti.
Dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby
viazanosti, resp. fixná zmluvná pokuta za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa, ktorá nie je závislá



od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu
331,94 eur, hypoteticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent, je potom zjavne neprimerané
a ako také neprijateľné, resp. neplatné.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zmluvné podmienky dojednané v
spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobkyne a žalovanou (v cit. bode 4 Dodatku k
zmluve o pripojení zo dňa 7. marca 2008) o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľky tým, že od nej
požadujú, aby zaplatila neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) O. z.) spojenú s
nesplnením záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 O. z.),
ktoré sú neplatné (53 ods. 5 O. z.) a pre spotrebiteľku (žalovanú) nie sú záväzné.

Ak potom súd prvého stupňa takúto žalobu žalobkyne (o zaplatenie 331,94 eur s príslušenstvom)
zamietol, urobil tak správne a odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako odvolaním žalobkyne napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť (podľa § 219 ods. 1 O. s. p.) v príslušnom
výroku (I.) vo veci samej a tiež i vo výroku (II.) o náhrade trov konania žalovanej, ktorá si žiadne trovy
neuplatnila, pričom zo spisu jej žiadne trovy ani nevyplývali.

V odvolacom konaní bola potom v celom rozsahu úspešná žalovaná, a preto jej v zmysle § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalobkyni. Tejto (žalovanej) však podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli a tiež si žiadne (návrhom v
zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.) neuplatnila, preto jej odvolací súd ani náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.